Krížom-krážom.eu

Facebook profil

» Dejiny Zeme

 

GEOLOGICKÉ OBDOBIA DEJÍN ZEME

 

Chronostratigrafická tabuľka:

 

Tabuľka geologických období Zeme s chronologicky zoradenými dejinami Zeme.

 

Vysvetlivky:

EÓN – označuje najväčšie časové epizódy v histórii Zeme. Hranice eónov sú definované na základe výskytu udalostí v histórii Zeme s globálnym dosahom. Eóny (s výnimkou hadaika) pozostávajú z niekoľkých ér, tie sú členené na periódy a tie na epochy.

 

Zem je stará asi 4,57mld rokov. Jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky (geologické obdobia), ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami (napr. masovými vyhynutiami). V najnovšej fáze (fanerozoiku) je delenie založené na vývoji života.

 

EÓN ÉRA (ératerm) PERIÓDA EPOCHA VEK OBDOBIE
1.Hadaikum 1.1. Kryptikum 4,55mld – 3,8mld
1.2. Skupina veľkých paniev (Basin Groups)
1.3. Nektarikum
1.4. Spodné imbrikum
2. Archaikum 2.1. Eoarchaikum 3,8mld – 3,6mld
2.2. Paleoarchaikum 3,6mld – 3,2mld
2.3. Mezoarchaikum 3,2mld – 2,8mld
2.4. Neoarchaikum 2,8mld – 2,5mld
3. Proterozoikum 3.1. Paleoproterozoikum 3.1.1. Siderium 2,5mld – 2,3mld
3.1.2. Rhyacium 2,3mld – 2,05mld
3.1.3. Orosirium 2,05mld – 1,8mld
3,1,4, Staterium 1,8mld – 1,6mld
3.2. Mezoproterozoikum 3.2.1.Kalymnium 1,6mld – 1,4,mld
3.2.2. Ektazium 1,4mld – 1,2mld
3.2.3. Stenium 1,2mld – 1mld
3.3. Neoproterozoikum 3.3.1. Tonium 1mld – 850mil
3.3.2. Kryogenium 3.3.2.1. Sturt 850mil – 635mil
3.3.2.2. Varanger 635mil – 541mil
3.3.3. Ediakarium 541mil
4.Fanerozoikum 4.1. Paleozoikum 4.1.1. Kambrium 4.1.1.1. Terreneuv 4.1.1.1.1. Fortun 541mil – 529mil
 4.1.1.1.2. Stupeň 2 529mil – 521mil
4.1.1.2. Séria 2  4.1.1.2.1. Stupeň 3 521mil – 515mil
 4.1.1.2.2. Stupeň 4 515mil – 509mil
4.1.1.3. Séria 3  4.1.1.3.1. Stupeň 5 509mil – 504,5mil
4.1.1.3.2. Drum 504,5mil – 500,5mil
4.1.1.3.3. Gužang 500,5mil – 497 mil
4.1.1.4. Furong 4.1.1.4.1. Pajb 497mil – 494mil
4.1.1.4.2. Jiangshian 494mil – 489mil
 4.1.1.4.3. Stupeň 10 489mil – 485,4mil
4.1.2. Ordovik 4.1.2.1. Spodný ordovik 4.1.2.1.1. Tremadok 485,4mil – 477,7mil
4.1.2.1.2. Flo 477,7mil – 470mil
4.1.2.2. Stredný ordovik 4.1.2.2.1. Daping 470mil – 467,3mil
4.1.2.2.2. Darriwil 467,3mil – 458,4mil
4.1.2.3. Vrchný ordovik 4.1.2.3.1. Sandb 458,4mil – 453mil
4.1.2.3.2. Kat 453mil – 445,2mil
4.1.2.3.3. Hirnant 445,2mil – 443,4mil
4.1.3. Silúr 4.1.3.1. Llandover 4.1.3.1.1. Rhuddan 443,4mil – 440,8mil
4.1.3.1.2. Aeron 440,8mil – 438,5mil
4.1.3.1.3. Telych 438,5mil – 433,4mil
4.1.3.2. Wenlock 4.1.3.2.1. Sheinwood 433,4mil – 430,5mil
4.1.3.2.2. Homér 430,5mil – 427,1mil
4.1.3.3. Ludlow 4.1.3.3.1. Gorst 427,1mil – 425,6mil
4.1.3.3.2. Ludford 425,6mil – 423mil
4.1.3.4. Přídol 423mil – 419,2mil
4.1.4. Devón 4.1.4.1. Spodný devón 4.1.4.1.1. Lochkov 419,2mil – 410,8mil
4.1.4.1.2. Prág 410,8mil – 407,6mil
4.1.4.1.3. Ems 407,6mil – 393,3mil
4.1.4.2. Stredný devón 4.1.4.2.1. Eifel 393,3mil – 387,7mil
4.1.4.2.2. Givet 387,7mil – 382,7mil
4.1.4.3. Vrchný devón 4.1.4..3.1. Frasn 382,7mil – 372,2mil
4.1.4.3.2. Famen 372,2mil – 358,9mil
4.1.5. Karbón 4.1.5.1. Mississip 4.1.5.1.1. Turnén 358,9mil – 346,7mil
4.1.5.1.2. Visén 346,7mil – 330,9mil
4.1.5.1.3. Serpuchov 330,9mil – 323,2mil
4.1.5.2 Penssylván 4.1.2.5.1. Baškir 323,2mil – 315,2mil
4.1.5.2.2. Moskov 315,2mil – 307mil
4.1.5.2.3. Kasimov 307mil – 303,7mil
4.1.5.2.4. Gžel 303,7mil – 298,9mil
4.1.6. Perm 4.1.6.1. Cisural 4.1.6.1.1. Assel 298,9mil – 295,5mil
4.1.6.1.2. Sakmar 295,5mil – 290,1mil
4.1.6.1.3. Artinsk 290,1mil – 279,3mil
4.1.6.1.4. Kungur 279,3mil – 272,3mil
4.1.6.2. Guadalup 4.1.6.2.1. Road 272,3mil – 268,8mil
4.1.6.2.2. Word 268,8mil – 265,1mil
4.1.6.2.3. Capitan 265,1mil – 259,9mil
4.1.6.3. Loping 4.1.6.3.1. Wuťiapching 259,9mil – 254,2mil
4.1.6.3.2. Čchangsing 254,2mil – 252,2mil
4.2. Mezozoikum 4.2.1. Trias 4.2.1.1. Spodný trias 4.2.1.1.1. Induan 252,2mil – 251,2mil
4.2.1.1.2. Olenek 251,2mil – 247,2mil
4.2.1.2. Stredný trias 4.2.1.2.1. Anis 247,2mil – 242mil
4.2.1.2.2. Ladin 242mil – 235mil
4.2.1.3. Vrchný trias 4.2.1.3.1. Karn 235mil – 228mil
4.2.1.3.2. Norik 228mil – 208,5mil
4.2.1.3.3. Rét 208,5mil – 201,3mil
4.2.2. Jura 4.2.2.1. Spodná jura, lias 4.2.2.1.1. Hetanž 201,3mil – 199,3mil
4.2.2.1.2. Sinemúr 199,3mil – 190,8mil
4.2.2.1.3. Pliensbach 190,8mil – 182,7mil
4.2.2.1.4. Toark 182,7mil – 174,1mil
4.2.2.2. Stredná jura, dogger 4.2.2.2.1. Álen 174,1mil – 170,3mil
4.2.2.2.2. Bajok 170,3mil – 168,3mil
4.2.2.2.3. Bat 168,3mil – 166,1mil
4.2.2.2.4. Kelovej 166,1mil – 163,5mil
4.2.2.3. Vrchná jura, malm 4.2.2.3.1. Oxford 163,5mil – 157,3mil
4.2.2.3.2. Kimeridž 157,3mil – 152,1mil
4.2.2.3.3. Titón 152,1mil – 145mil
4.2.3. Krieda 4.2.3.1. Spodná krieda 4.2.3.1.1. Berias 145mil – 139,8mil
4.2.3.1.2. Valanžin (Valangin) 139,8mil – 132,9mil
4.2.3.1.3. Hoteriv 132,9mil – 129,4mil
4.2.3.1.4. Barém 129,4mil – 125mil
4.2.3.1.5. Apt 125mil – 113mil
4.2.3.1.6. Alb 113mil – 100,5mil
4.2.3.2. Vrchná krieda 4.2.3.2.1. Cenoman 100,5mil – 93,9mil
4.2.3.2.2. Turón 93,9mil – 89,8mil
4.2.3.2.3. Koňak 89,8mil – 86,3mil
4.2.3.2.4. Santón 86,3mil – 83,6mil
4.2.3.2.5. Kampán 83,6mil – 72,1mil
4.2.3.2.6. Mástricht 72,1mil – 66mil
4.3. Kenozoikum 4.3.1. Paleogén 4.3.1.1. Paleocén 4.3.1.1.1. Dán 66mil – 61,6mil
4.3.1.1.2. Seland 61,6mil – 59,2mil
4.3.1.1.3. Tanet 59,2mil – 56mil
4.3.1.2. Eocén 4.3.1.2.1. Ypres (Ypress) 56mil – 47,8mil
4.3.1.2.2. Lutét 47,8mil – 41,3mil
4.3.1.2.3. Bartón 41,3mil – 38mil
4.3.1.2.4. Priabón 38mil – 33,9mil
4.3.1.3. Oligocén 4.3.1.3.1. Rupel 33,9mil – 28,1mil
4.3.1.3.2. Chatt 28,1mil – 23,03mil
4.3.2. Neogén 4.3.2.1. Miocén 4.3.2.1.1. Akvitán 23,03mil – 20,44mil
4.3.2.1.2. Burdigal 20,44mil – 15,97mil
4.3.2.1.3. Langh 15,97mil – 13,82mil
4.3.2.1.4. Serravall 13,82mil – 11,62mil
4.3.2.1.5. Tortón 11,62mil – 7,246mil
4.3.2.1.6. Mesin (Messin) 7,246mil – 5,333mil
4.3.2.2. Pliocén 4.3.2.2.1. Zancl 5,333mil – 3,6mil
4.3.2.2.2. Piacenz (Piačenz) 3,6mil – 2,588mil
4.3.3. Kvartér 4.3.3.1. Pleistocén 4.3.3.1.1. Gelas 2,588mil – 1,806mil
4.3.3.1.2. spodný (Kalábr) 1,806mil – 781tis
4.3.3.1.3. stredný (Jonian) 781tis – 126tis
4.3.3.1.4. vrchný 126tis – 11.700
4.3.3.2. Holocén 11.700 – súčasnosť

 

 

OPIS GEOLOGICKÝCH OBDOBÍ DEJÍN ZEME

 

  1. HADAIKUM (4,57 miliardy – 3,8 miliardy)

Názov: Názov pochádza z gréckeho názvu podsvetia (pekla) Hádes, pre podmienky, ktoré vtedy vládli na Zemi. Označuje dobu pred najstaršími známymi horninami.

Povrch Zeme: V tomto období pravdepodobne bombardovali povrch Zeme meteority, čo spôsobilo masívne tavenie jej povrchu.

Kontinenty a moria: Roztavenie obrovských plôch viedlo k materiálovej diferenciácii (pokles ťažších prvkov smerom k jadru a výstup ľahších smerom hore), pôvodne heterogénnej planéty. Vznikla prvá zemská kôra. Kondenzáciou vody z atmosféry vznikali prvotné moria, čo viedlo aj k absorbovaniu oxidu uhličitého.

Horniny: Najstaršia vzorka horniny Zeme zo západného Grónska má vek 3,8 miliardy rokov, čo je v podstate vedcami dohodnutá hranica hadaika.

Atmosféra: Časom sa povrch vplyvom vodných pár v druhotnej atmosfére (prvotná vodíkovo-héliová unikla do okolitého vesmíru už pri formovaní planéty) začal ochladzovať, až nakoniec dosiahol teplotu, že sa voda udržala na povrchu v tekutom stave.

Život: V tomto období nie je dokázaná žiadna existencia života, aj keď existujú indície o možnom výskyte primitívnych organizmov (výskyt uhlíka organického pôvodu v sedimentoch železných rúd v Grónsku).

Členenie: Na rozčlenenie hadaika sa nezachovalo dostatočné množstvo geologických stôp. Neoficiálne sa rozdeľuje na éry podľa rozdelenia vývoja Mesiaca (pri jeho rannom vývoji prebiehali podobné udalosti ako na Zemi):

1.1. Kryptikum

1.2. Skupina veľkých paniev (Basin Group).

1.3. Nektarikum

1.4. Spodné imbrikum.

 

  1. ARCHAIKUM (prahory) (3,8 miliardy – 2,5 miliardy)

Názov:

Povrch Zeme: Začiatok tohto obdobia je poznamenaný veľkou vulkanickou činnosťou.

Kontinenty a moria: Vrásnením zemskej kôry začali vznikať jadrá prvotných kontinentov (protokontinenty – pevninové kryhy, ktoré čneli z morí). Tieto pevninové kryhy sa nazývajú prakratóny (bolo ich 19). Sú to oblasti zemskej kôry, ktoré sú dostatočne silné, aby si v ďalšom vývoji Zeme udržali stabilitu. Medzi prakratónmi sa rozprestierali rozsiahle oblasti tzv. mobilných zón. Tieto oblasti sa vyznačovali silnou vulkanickou činnosťou. Počas svojho vývoja prakratóny nikdy nedosiahli väčšiu veľkosť, pretože boli rýchlo rozlámané na viacero platní roztaveným plášťovým materiálom stúpajúcim z horúcich škvŕn a tektonickými pohybmi transformovaných zlomov. Asi pred 3 miliardami rokov sa sformoval prvý známy kontinent Ur. Bol zložený z častí, ktoré dnes tvoria Afriku, Austráliu, Indický kontinent a ostrov Madagaskar. Predpokladá sa, že to bol jediný kontinent na Zemi a nedosahoval ani veľkosť dnešnej Austrálie.

Horniny: V jadrách prvotných kontinentov vznikali prvé základné horniny (premenené – ruly, kryštalické bridlice so živcami, granity, zelenokamene /vznikali veľmi slabou premenou výlevných vulkanických hornín čadičovej skupiny – diabázov/), usadené, vyvreté (žula, diorit, gabro, periodit). Horniny sa vyskytujú v prekambrických štítoch (najstaršie časti povrchu Zeme). Mladá zemská kôra podliehala neustálym premenám. Niektoré jej časti klesali do žeravotekutého zemského plášťa a vypĺňali sa morskými sedimentami, iné sa pod tlakom vrásnili do vysokých horských pásiem. Hornina sa tavila pri veľmi vysokých teplotách (1.650°C). Potom sa pomaly ochladzovala. Tieto horniny, ľahšie ako pôvodná tavenina, plávali na jej povrchu, zatiaľ čo skôr stuhnuté hmoty klesali a mohli byť opäť roztavené.

Atmosféra: Súčasne s prvou zemskou kôrou sa vytvorila aj prvotná atmosféra. Nástup života a fotosyntézy viedol k produkcii kyslíka a postupnému doformovaniu zloženia atmosféry. Atmosféra, z ktorej mizol metán a oxid uhličitý, v tom čase obsahovala omnoho menej kyslíka ako dnes, ale pomer sa začal časom zvyšovať.

Život: Približne pred 3 miliardami rokov sinice žijúce v moriach produkovali fotosyntézou kyslík. Sinice sa zúčastňovali aj na tvorbe stromatolitov (hľuzovitá vápnitá alebo dolomitová usadenina, tvorená povlakmi kalu, ktorý prilipol na povrch porastov siníc alebo baktérií).

Začali vznikať prvé archeobaktérie a v prostredí bez kyslíka vznikli prvé mikroorganizmy (stromatolity). Predpokladá sa, že zárodky života prenikli na Zem z vesmíru.

Členenie: Archaikum sa člení na éry:

2.1. Eoarchaikum

2.2. Paleoarchaikum

2.3. Mezoarchaikum

2.4. Neoarchaikum

 

2.1. EOARCHAIKUM (3,8 miliardy – 3,6 miliardy)

Názov:

Povrch Zeme: Začalo sa sformovaním pevnej kôry na povrchu Zeme, čo dokladá nález najstarších hornín na Zemi – metamorfovaných sedimentov (rúl) zo západného Grónska, ktorých vek bol určený na 3,8 miliardy rokov. V tomto období sa vytvorili základy dnešných najstarších častí zemskej kôry – tzv. prekambrických štítov.

Kontinenty a moria:

Horniny:

Atmosféra:

Život: Pravdepodobný, aj keď nedoložený, je aj výskyt veľmi primitívnych foriem života. Predpokladá sa, že zárodky života prenikli na Zem z vesmíru.

 

2.2. PALEOARCHAIKUM (3,6 miliardy – 3,2 miliardy)

Názov:

Povrch Zeme: Pokračuje vývoj zemskej kôry, aj keď dôkazov sa dochovalo len veľmi málo. Toto obdobie nie je odlíšené na základe žiadnej typovej horninovej formácie, jeho vek je stanovený chronometricky.

Kontinenty a moria:

Horniny:

Atmosféra:

Život: Z tohto obdobia pochádza nález dochovanej mikrofosílie – baktérie v slieňovci zo Západnej Austrálie, s datovaním 3,46 miliardy rokov.

 

2.3. MEZOARCHAIKUM (3,2 miliardy – 2,8 miliardy)

Názov:

Povrch Zeme: Naďalej pokračuje vývoj zemskej kôry, utvárajú sa základy budúcich kontinentov.

Kontinenty a moria: Prvý známy kontinent Ur sa sformoval asi pred 3 miliardami rokov. Vtedy to bol jediný kontinent na Zemi a nedosahoval ani veľkosť dnešnej Austrálie. Bol zložený z častí, ktoré dnes tvoria Afriku, Austráliu, Indický subkontinent a ostrov Madagaskar.

Horniny: Z prevažne premenených hornín sú to najčastejšie ruly a zelené bridlice.

Atmosféra:

Život: Na Zemi sa už vyskytovali prvé organizmy, čoho dôkazom sú početné nálezy stromatolitov z Austrálie.

 

2.4. NEOARCHAIKUM (2,8 miliardy – 2,5 miliardy)

Názov:

Povrch Zeme: Končí sa konsolidácia zemskej kôry.

Kontinenty a moria: Sú vytvorené najstaršie časti kontinentov (tzv. prekambrické štíty) a pomaly ustáva zvýšená vulkanická činnosť.

Horniny:

Atmosféra: V atmosfére sa zvyšuje obsah kyslíka.

Život: Pravdepodobne existujú aj prvé eukaryotické organizmy (bunky majú hlavnú genetickú informáciu uloženú v bunkovom jadre).

 

  1. PROTEROZOIKUM (starohory) (2,5 miliardy – 541 miliónov)

Názov:

Povrch Zeme: Intenzita dopadov meteoritických častíc sa postupne znížila na dnešnú úroveň. V dôsledku intenzívnych tektonických pohybov vznikali na celej Zemi početné vrásové horské systémy.

Kontinenty a moria: V tomto období sa vyvinulo a následne rozpadlo niekoľko superkontinentov (Atlantika, Columbia, Ur, Nena – vznikla zrážkou Arktídy a Baltiky, a Rodinia). Asi pred 1 miliardou rokov (v rozmedzí 1,3 miliardy – 800 miliónov) sa Ur spojil s ďalšími dvoma kontinentmi Nenou a Atlantikou do veľkého kontinentu Rodinia (názov pochádza z ruského rodina = vlasť). Je to jeden z prvých známych superkontinentov, ktorý obsahoval väčšinu vtedajšej pevniny Zeme. Koncom proterozoika došlo k rozpadu superkontinentu Pannotia v a k formovaniu menších kontinentov. Neskôr (koncom kambria) došlo k ich spojeniu do Pangey.

Horniny: Začiatkom obdobia sa často vyskytujú súvrstvia dolomitických sedimentov plytkých morí, na rozdiel od prevažne hlbokomorských metamorfovaných usadenín.

Atmosféra: Na začiatku tohto obdobia sa v atmosfére stále nachádzal nižší obsah kyslíka. S pribúdajúcim nárastom organizmov (najmä u ktorých sa vyvinula fotosyntéza), sa zvyšoval podiel kyslíka v atmosfére (na konci obdobia dosiahol dnešnú úroveň).

Život: Dôkazy existencie života sú stále vzácne. Existujú už baktérie a sinice a predpokladá sa vznik organizmov s bunkovým jadrom (najmä rias). Na konci proterozoika sa už rozvíjali aj mnohobunkové organizmy (mechúrniky, obrúčkavce, článkonožce). Úplne prvý výskyt je z obdobia pred 2 miliardami rokov zo západného Texasu (stopy po lezení). Z tohto obdobia je známy aj prvý organizmus so sexuálnym mechanizmom rozmnožovania (rozdielne orgány samčích a samičích rastlín), červená riasa. Vznikali prvé eukaryoty. V tomto období došlo k dvom zaľadneniam kontinentov (hurónske a globálne). Tieto dve veľké ľadové periódy utlmili vývoj. Vo všetkých okrajových moriach prakontinentu sa zjavili jednobunkové baktérie, ktoré sa začali rýchlo rozmnožovať. Kmene raných baktérií sa svojou stavbou veľmi ponášali na sinice.

Členenie: Pôvodne bola hranica medzi proterozoikom a fanerozoikom stanovená do obdobia prvého masívneho výskytu skamenelín vyšších živých foriem (napr. trilobitov), no napriek neskorším objavom existencie života sa táto hranica už nezmenila. Koncom proterozoika skončilo aj obdobie prekambria (predprvohory). Je to obdobie od vzniku Zeme (pred 4,57 miliardami rokov), resp. vzniku zemskej kôry (pred 4,4 miliardami rokov) po začiatok kambria (prvohôr) – pred 542 miliónmi rokov.

Proterozoikum sa člení na éry:

3.1. Paleoproterozoikum

3.2. Mezoproterozoikum

3.3. Neoproterozoikum

 

3.1. PALEOPROTEROZOIKUM (2,5 miliardy – 1,6 miliardy)

Názov:

Povrch Zeme: Približne pred 2,4 miliardami rokov došlo k hurónskemu zaľadneniu (trvalo si 300 miliónov rokov).

Kontinenty a moria: Pred 2 miliardami rokov sa vytvoril prvý väčší kontinent Atlantika. Ten sa neskôr (asi o 200 miliónov rokov) spojil s menšími fragmentmi pevniny a vytvoril superkontinent Columbia.

Horniny:

Atmosféra: Začiatkom obdobia sa začala meniť atmosféra Zeme, začal sa zvyšovať obsah kyslíka, ktorý bol produkovaný sinicami.

Život: Z tohto obdobia pochádza aj nález stôp po lezení, čo sa považuje za dôkaz výskytu prvých mnohobunkových životných foriem na Zemi (západný Texas).

Členenie: Paleoproterozoikum sa člení na periódy:

3.1.1. Siderium

3.1.2. Rhyacium

3.1.3. Orosirium

3.1.4. Staterium

 

3.1.1. SIDERIUM (2,5 miliardy- 2,3 miliardy)

V tomto období dochádza k hurónskemu zaľadneniu.

 

3.1.2. RHYACIUM (2,3 miliardy – 2,05 miliardy)

V tomto období pokračuje hurónske zaľadnenie.

 

3.1.3. OROSIRIUM (2,05 miliardy – 1,8 miliardy)

V tomto období končí hurónske zaľadnenie.

 

3.1.4. STATERIUM (1,8 miliardy – 1,6 miliardy)

Vznik kontinentu Columbia.

 

3.2. MEZOPROTEROZOIKUM (1,6 miliardy – 1 miliarda)

Názov:

Povrch Zeme:

Kontinenty a moria: Pokračuje vývoj kontinentov. Dochádza k formovaniu prvého superkontinentu Rodinie. Na jeho konci sa Rodinia rozpadá na menšie fragmenty.

Horniny:

Atmosféra: Chemické zloženie atmosféry začína ovplyvňovať zvyšujúci sa obsah kyslíka v atmosfére.

Život: Vývoj života pokračuje tiež. Nálezy jednoduchých organizmov (baktérie a stromatolity – baktériové kolónie). Objavujú sa tiež prvé rastliny (riasy) schopné reprodukcie, založenej na sexuálnych princípoch (samčie a samičie pohlavné bunky). Špecifickými fosíliami boli akritarchy.

Členenie: Mezoproterozoikum sa člení na periódy:

3.2.1. Kalymnium

3.2.2. Ektazium

3.2.3. Stenium

 

3.2.1. KALYMNIUM (1,6 miliardy – 1,4 miliardy) 

3.2.2. EKTAZIUM (1,4 miliardy – 1,2 miliardy) 

3.2.3. STENIUM (1,2 miliardy – 1 miliarda)

 

3.3. NEOPROTEROZOIKUM (1 miliarda – 541 miliónov)

Názov:

Povrch Zeme:

Kontinenty a moria: Najmä v tomto období kolíziou kontinentov Nena, Ur a Atlantika vznikal veľký kontinent Rodinia. Formovať sa začal už počas grenvillského vrásnenia. Je to jeden z prvých známych superkontinentov, ktorý obsahoval väčšinu vtedajšej pevniny Zeme. Začal sa rozpadávať pred asi 750 miliónmi rokov. S jeho rozpadom pravdepodobne súvisí masívne zaľadnenie celej Zeme v dvoch fázach, staršia (sturtská) a mladšia (varangerská). Baltika a Amazonia sa od Laurentie oddelili asi pred 600-550 miliónmi rokov, čím vytvorili oceán Iapetus. V tom období začal v riftovej zóne vznikať aj Paleopacifik. Osem kontinentov, na ktoré sa Rodinia rozpadla (Kongo, Patagónia, Západná Arábia, Východná Gondwana, Západná Gondwana, Baltika, Laurentia, Sibír), sa neskôr pri zrážke spojilo do nového superkontinentu Pannotia. Predpokladaný superkontinent sa sformoval približne pred 600 miliónmi rokov a existoval asi 60 miliónov rokov. Vznikol zrážkou Protogondwany, ktorá sa pohybovala zo severnej pologule na juh a Protolaurázie, ktorá sa vtedy nachádzala okolo južného pólu. Pannotia sa rozpadla asi pred 540 miliónmi rokov. Pomerne rýchlo sa od nej odtrhla Laurentia, Baltika a Sibír a pevnina, ktorá zostala sa nazýva Gondwana. Bola to prapevnina obrovských rozmerov na južnej pologuli. Vznikla rozpadom Rodinie. Dlho bola umiestnená v oblasti okolo južného pólu. V tomto období boli jej súčasťou aj časti dnešného Slovenska.

Horniny:

Atmosféra:

Život: Koncom varangerského zaľadnenia sa začínajú hromadne objavovať mnohobunkové organizmy, rastlinné (riasy) a živočíšne (bezschránkové organizmy).

Členenie: Neoproterozoikum sa člení na periódy:

3.3.1. Tonium

3.3.2. Kryogenium

3.3.3. Ediakarium

 

3.3.1. TONIUM (1 miliarda – 850 miliónov)

Vznik kontinentu Rodinia.

 

3.3.2. KRYOGENIUM (850 miliónov – 541 miliónov)

Povrch Zeme: V tomto období došlo k varangerskému vrásneniu. Počas tohto obdobia bola veľká časť Rodinie pokrytá ľadovcami (najmä vnútorné oblasti, kde sa prejavovalo sezónne kontinentálne podnebie). Začína globálne zaľadnenie.

Kontinenty a moria: Rodinia sa začala rozpadať asi pred 750 miliónmi rokov. Baltika a Amazonia sa oddelili od Laurentie pred asi 600-550 miliónmi rokov, čím vytvorili oceán Iapetus (Protoatlantik). V tomto období začal vznikať v riftovej zóne aj Paleopacifik.

Členenie: Kryogenium sa člení na epochy:

3.3.2.1. Sturt

3.3.2.2. Varanger

 

3.3.2.1. STURT (850 miliónov – 635 miliónov)

 

3.3.2.2. VARANGER (635 miliónov – 541 miliónov)

V tomto období prebieha varangerské vrásnenie. Sformoval sa prvý superkontinent Pannotia.

 

3.3.3. EDIAKARIUM (541 miliónov)

V tomto období končí globálne zaľadnenie. Prvé mnohobunkovce (červy).

 

  1. FANEROZOIKUM (541 miliónov – súčasnosť)

Posledný eón vývoja Zeme, ktorý trvá až dodnes. Hranica eónu je stanovená na obdobie prvého hromadného výskytu makrofosílií.  Život sa rozvíja. Po ukončení globálneho zaľadnenia na konci proterozoika nastáva obrovský rozmach živých foriem.

Fanerozoikum sa člení na éry:

4.1. Paleozoikum

4.2. Mezozoikum

4.3. Kenozoikum

 

4.1. PALEOZOIKUM (prvohory, primér, starovek Zeme) (541 miliónov – 251 miliónov)

Názov:

Povrch Zeme:

Kontinenty a moria: Začiatkom tohto obdobia boli kontinenty sústredené prevažne okolo južného pólu v rámci superkontinentu Pannotia. Existoval oceán Iapetus (Paleoatlantik). Asi pred 540 miliónmi rokov došlo k rozpadu superkontinentu Pannotia a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo rovníka. Odtrhli sa od nej Laurentia, Baltika a Sibír. Pevnina, ktorá zostala sa nazýva Gondwana. Jej úloha počas formovania Pannotie však nie je celkom jasná. Približne pred 360-300 miliónmi rokov sa Gondwana, dovtedy umiestnená v oblasti južného pólu, prudko pohla na sever a uzavretím oceánu Iapetus sa spojila s kontinentom Laurázia do jedného kontinentu Pangea. Laurentia bol kontinent na severnej pologuli (vznikol rozpadom Laurázie). Patrili k nej stredná Kanada, centrálna časť Spojených štátov (tzv. kanadský štít), časti Arktických ostrovov a západné Grónsko. Pred asi 250 miliónmi rokov, už ako súčasti Pangey, došlo k opätovnému zjednoteniu Laurázie. Zahŕňala Severnú Ameriku, Európu a Áziu. Z juhu ju obmývalo more Tethys. Na konci paleozoika sa Pangea začala znovu rozpadať. Hladina mora bola v tom období oveľa vyššie ako dnes, po krátkom ústupe koncom ordoviku sa opäť zvýšila, čo spôsobilo vznik šelfových morí, v ktorých prekvital život.

Horniny:

Atmosféra: Na začiatku paleozoika prevládalo mierne až teplé podnebie, no koncom kambria už bola tropická klíma. Podnebie bolo značne zonálne. Stredné paleozoikum bolo stabilnejšie. Neskoré paleozoikum opäť prináša teplotné výkyvy.

Rastlinstvo: Na konci paleozoika sa začínajú vyskytovať aj vyššie rastliny.

Živočíšstvo: V strednom paleozoiku dochádza k evolúcii prvých chordátov. Nálezy fosílií prevažne bezstavovcov, neskôr stavovcov (ryby) a na konci obdobia sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy (obojživelníky a plazy). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (veľké permské vymieranie). Pravdepodobne prudkou zmenou klímy na konci permu.

Členenie: Paleozoikum sa tiež delí na staršie (spodné), do ktorého patria kambrium, ordovik, silúr a devón, a mladšie (vrchné), do ktorého patria perm a karbón.

Paleozoikum sa člení na periódy:

4.1.1. Kambrium

4.1.2. Ordovik

4.1.3. Silúr

4.1.4. Devón

4.1.5. Karbón

4.1.6. Perm

 

4.1.1. KAMBRIUM (541 miliónov – 488,3 miliónov)

Názov: Názov tohto obdobia je odvodený z Cambria (keltsko-latinský názov Walesu).

Povrch Zeme: Obdobie sa začalo výrazným postupom mora na pevninu. Najvyššiu hladinu dosiahlo more počas stredného kambria. Počas asi 90 miliónov rokov trvania kambria moria menili výšku svojej hladiny. Vrchné kambrium sa vyznačovalo skôr výrazným vulkanizmom.

Kontinenty a moria: S nástupom tohto obdobia sa Pannotia rozpadla na niekoľko menších kontinentov (Laurentia, Sibíria a Baltika) a jeden väčší Gondwana. Menšie kontinenty sa pomaly posúvali z juhu na sever. Vznikol oceán Iapetus. Jeho uzavretím došlo po zrážke Gondwany s Lauráziou k vzniku Pangey.

Horniny: Počas zmeny hladiny mora sa nahromadilo v mnohých oblastiach mnoho sedimentov (štrky, kremité pieskovce, ílové sedimenty, droby), v ktorých sa zachovalo množstvo fosílií.

Atmosféra: Klíma bola veľmi rozmanitá od tropických období v kambriu. V kambriu prevládala skôr chladná klíma.

Život: Asi pred 540 miliónmi rokov nastáva explózia života (kambrická) a veľká diverzifikácia organizmov. Pravdepodobne súvisela s ukončením globálneho zaľadnenia a zlepšením podmienok pre vývoj mnohobunkových organizmov. Po ukončení globálneho zaľadnenia koncom neoproterozoika, sa v kambriu objavuje množstvo nových živočíšnych a rastlinných druhov. Vyššie rastliny vtedy ešte neexistovali. Vo vodnom prostredí sa vyskytovali len morské riasy, prípadne huby. Život sa sústredil do morí. Väčšina života sa pravdepodobne sústredila do oblastí plytkých morí, v ktorých dostatok svetla vytváral ideálne prostredie pre riasy, ktoré zasa boli potravou pre mnohé druhy živočíchov. Spomedzi nich sa najviac rozvíjali trilobity. Rozšírené boli archeocyáty. Objavili sa dierkavce, kremité aj vápnité hubky, ramenonožce, malé hlavonožce a príbuzní dnešných ulitníkov hyolity. Výskyt organizmov v zmiešaných či sladkých vodách dodnes nebol doložený. Na začiatku sú to morské bezchordáty. V moriach sa vytvárajú prvé ekosystémy na koralových útesoch. Prvohorné, najmä šelfové moria sú plné trilobitov, machoviek, ramenonožcov, ľalioviek a medúz. Z tohto obdobia sú známe najstaršie skameneliny. Špecifickými fosíliami boli trilobity.

Slovensko: Prítomnosť kambrických hornín na Slovensku nebola plne preukázaná. Existujú predpoklady, že kambrický vek, môže mať spodná časť vlachovského súvrstvia v gemeriku.

Členenie: Jedno z členení kambria je na spodné, stredné a vrchné.

Kambrium sa člení na epochy:

4.1.1.1. Terreneuv

4.1.1.2. Séria 2

4.1.1.3. Séria 3

4.1.1.4. Furong

 

4.1.1.1. TERRENEUV (541 miliónov – 521 miliónov)

Terreneuv sa člení na stupne:

4.1.1.1.1. Fortun

4.1.1.1.2. Stupeň 2

 

4.1.1.1.1. FORTUN (541 miliónov – 529 miliónov) 

4.1.1.1.2. STUPEŇ 2 (529 miliónov – 521 miliónov)

 

4.1.1.2. SÉRIA 2 (521 miliónov – 509 miliónov)

Séria 2 sa člení na stupne:

4.1.1.2.1. Stupeň 3

4.1.1.2.2. Stupeň 4

 

4.1.1.2.1. STUPEŇ 3 (521 miliónov – 515 miliónov) 

4.1.1.2.2. STUPEŇ 4 (515 miliónov – 509 miliónov)

 

4.1.1.3. SÉRIA 3 (509 miliónov – 497 miliónov)

Séria 3 sa člení na stupne:

4.1.1.3.1. Stupeň 5

4.1.1.3.2. Drum

4.1.1.3.3. Gužang

 

4.1.1.3.1. STUPEŇ 5 (509 miliónov – 504,5 miliónov) 

4.1.1.3.2. DRUM (504,5 miliónov – 500,5 miliónov) 

4.1.1.3.3. GUŽANG (500,5 miliónov – 497 miliónov)

 

4.1.1.4. FURONG (497 miliónov – 485,4 miliónov)

Furong sa člení na stupne:

4.1.1.4.1. Pajb

4.1.1.4.2. Džiangšan

4.1.1.4.3. Stupeň 10

 

4.1.1.4.1. PAJB (Paib, Pchajpi) (497 miliónov – 494 miliónov) 

4.1.1.4.2. DŽIANGŠAN (Jiangshian) (494 miliónov – 489 miliónov) 

4.1.1.4.3. STUPEŇ 10 (489 miliónov – 485,4 miliónov)

 

4.1.2. ORDOVIK (485,4 miliónov – 443,4 miliónov)

Názov: Obdobie dostalo názov podľa keltského územia Ordovicia (dnešný Wales).

Povrch Zeme: Na konci kambria došlo k dočasnému ústupu mora a v niektorých oblastiach i k slabej orogenéze, ale v tomto období sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom. Moria zaliali značnú časť pevninských blokov a v týchto plytkých moriach boli výborné podmienky pre život. V tomto období došlo ku kaledónskemu vrásneniu.

Kontinenty a moria: Väčšinu pevniny tvoril rozsiahly kontinent Gondwana na juhu a rad menších kontinentov na severe, resp. severozápade od nej. Boli to hlavne Laurentia, Baltika, Sibíria a Avalonia. Severne od Gondwany bola Laurentia a Baltika oddelené oceánom Iapetus, Baltiku a Avaloniu oddeľovalo Tornquistovo more.

Horniny: V strednej Európe sa ukladali pieskovo-ílové sedimenty, hlavne graptolitové bridlice, ktoré sú dôkazom chladnejšieho podnebia v tejto oblasti. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín železa (zjavne činnosťou baktérií) vznikli významné ložiská železných rúd, napr. v Slovenskom rudohorí.

Atmosféra: Koncom tohto obdobia došlo k ochladeniu (ľadová doba), čo zapríčinilo druhé najmasívnejšie vymieranie živočíchov.

Rastlinstvo: Špecifickými fosíliami boli graptolity.

Živočíšstvo: Pokračuje najmä vývoj bezstavovcov v moriach. Vrchol rozvoja dosiahli trilobity. Objavili sa i prvé rybovité prastavovce (bezčeľustnaté ryby kruhoústnice). V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň ramenonožcov (rhynochonellida). Významné postavenie mali hlavonožce, polochordáty. Rozvíjali sa koraly a kremité hubky. Významné  sú aj lastúrničky a koreňonožce. Rozvíjajú sa mäkkýše (chitóny, čiapočkovce). V tomto období sa objavujú prvé ryby.

Slovensko: Na Slovensku sú ordovické vrstvy prítomné v oblasti Vlachova. Jednoduché a útesové riasy, prevaha bezstavovcov.

Členenie: Ordovik sa člení na epochy:

4.1.2.1. Spodný ordovik

4.1.2.2. Stredný ordovik

4.1.2.3. Vrchný ordovik

 

4.1.2.1. SPODNÝ ORDOVIK (485,4 miliónov – 470 miliónov)

Spodný ordovik sa člení na stupne:

4.1.2.1.1. Tremadok

4.1.2.1.2. Floan

 

4.1.2.1.1. TREMADOK (485,4 miliónov – 477,7 miliónov) 

4.1.2.1.2. FLOAN (Flo)  (477,7 miliónov – 470 miliónov)

 

4.1.2.2. STREDNÝ ORDOVIK (470 miliónov – 458,4 miliónov)

Stredný ordovik sa člení na stupne:

4.1.2.2.1. Daping

4.1.2.2.2. Darvil

 

4.1.2.2.1. DAPING (470 miliónov – 467,3 miliónov) 

4.1.2.2.2. DARVIL (Darwill) (467,3 miliónov – 458,4 miliónov)

 

4.1.2.3. VRCHNÝ ORDOVIK (458,4 miliónov – 443,4 miliónov)

Vrchný ordovik sa člení na stupne:

4.1.2.3.1. Sandby

4.1.2.3.2. Kat

4.1.2.3.3. Hirnant

 

4.1.2.3.1. SANDBY (Sandb) (458,4 miliónov – 453 miliónov) 

4.1.2.3.2. KAT (453 miliónov – 445,2 miliónov) 

4.1.2.3.3. HIRNANT (445,2 miliónov – 443,4 miliónov)

 

4.1.3. SILÚR (443,4 miliónov – 419,2 miliónov)

Názov: Názov tohto obdobia pochádza od názvu keltského kmeňa Silúrov.

Povrch Zeme: Spočiatku pretrváva rozširovanie mora. V tomto období prebehla posledná fáza kaledónskeho vrásnenia, ktoré na veľa miestach sprevádzal prevažne bazický vulkanizmus. Počas tohto obdobia prebiehalo kaledónske vrásnenie. Koncom silúru v dôsledku zmien klímy a rozloženia pevnín nastal ústup mora.

Kontinenty a moria: Južný superkontinent Gondwana sa pohybuje na juh. Od Gondwany sa odtrhla platňa budúcej južnej Európy, ktorá začala driftovať na sever k Baltike. Severné kratóny sa začali spájať do kontinentu Euramerika. Zrážkou európskej a severoamerickej platne zanikol oceán Iapetus. Po rozpade Pannotie sa menšie kontinenty pomaly posúvali z juhu na sever, až kým nedosiahli rovník, kým Gondwana zostala umiestnená pri južnom póle. Obrovský oceán Panthalassa zalieval väčšiu časť severnej pologule. Ďalšími menšími oceánmi boli Prototethys, Paleotethys, Rheický oceán a zvyšok oceánu Iapetus, ktorý sa nachádzal medzi Avaloniou a Laurentiou, a nedávno vzniknutý Uralský oceán.

Horniny: Hladina poklesla a vytvorili sa tak podmienky pre vznik evaporitov (usadené horniny, ktoré vznikli odparením vody z roztokov).

Atmosféra: V tomto období sa Zem dostala do dlhého teplého obdobia. Silúrske ľadovce ustúpili viac na juh a koncom periódy takmer zanikli. Celosvetová klíma sa relatívne stabilizovala.

Rastlinstvo: V tomto období sa život dostáva aj na súš (najskôr rastlinný, neskôr aj živočíšny). Za dôvod explózie sa považuje zmena zloženia morskej vody.

Živočíšstvo: Na začiatku obdobia boli organizmy obmedzené stále iba na vodné prostredie. Až koncom silúru nastal prienik najprv rastlín a za nimi aj živočíchov najprv do plytkých pobrežných oblastí a neskôr celkom na súš. Na rozhraní silúru a devónu sa udialo výrazné vymieranie organizmov. Vo vrchom silúre sa na súši objavili prvé zložitejšie rastlinné organizmy a papraďorasty. Tieto prvé rastliny boli ešte veľmi primitívne a nemali listy, V moriach sa vyvinuli prvé morské šťúry (pavúkovce) z podkmeňa klepietkavce. Objavujú sa prvé čeľustné ryby. Vyvinuli sa drsnokožce. Postupne vymierali graptolity. Pri pobrežiach sa vyskytovali trilobity, ramenonožce, mäkkýše (lastúrniky, ulitníky). Prvé suchozemské rastliny rýnie. Veľa vápenatých rias v moriach. Špecifickými fosíliami boli europteridy.

Členenie: Silúr sa člení na epochy:

4.1.3.1. Llandover

4.1.3.2. Wenlok

4.1.3.3. Ludlov

4.1.3.4. Přídol

 

4.1.3.1. LLANDOVER (443,4 miliónov – 433,4 miliónov)

Llandover sa člení na stupne:

4.1.3.1.1. Rhuddan

4.1.3.1.2. Aeron

4.1.3.1.3. Telych

 

4.1.3.1.1. RHUDDAN (443,4 miliónov – 440,8 miliónov) 

4.1.3.1.2. AERON (440,8 miliónov – 438,5 miliónov) 

4.1.3.1.3. TELYCH (438,5 miliónov – 433,4 miliónov)

 

4.1.3.2. WENLOK (Wenlock) (433,4 miliónov – 427,1 miliónov)

Wenlok sa člení na stupne:

4.1.3.2.1. Sheinwood

4.1.3.2.2. Homér

 

4.1.3.2.1. SHEINWOOD (433,4 miliónov – 430,5 miliónov) 

4.1.3.2.2. HOMÉR (430,5 miliónov – 427,1 miliónov)

 

4.1.3.3. LUDLOV (Ludlow) (427,1 miliónov – 423 miliónov)

Ludlov sa člení na stupne:

4.1.3.3.1. Gorst

4.1.3.3.2. Ludford

 

4.1.3.3.1. GORST (427,1 miliónov – 425,6 miliónov) 

4.1.3.3.2. LUDFORD (425,6 miliónov – 423 miliónov)

 

4.1.3.4. PŘÍDOL (423 miliónov – 419,2 miliónov)

 

4.1.4. DEVÓN (419,2 miliónov – 358,9 miliónov)

Názov: Názov obdobia pochádza z názvu juhoanglického grófstva Devonshire.

Povrch Zeme: Obdobie bolo tektonicky aktívne. Morská hladina bola pomerne vysoká a stále bolo zaliatej veľa pevninskej kôry.

Kontinenty a moria: Laurázia a Gondwana sa priblížili blízko seba. Euramerika vznikol kolíziou Laurentie a Baltiky. Euramerika sa dostala do oblasti obratníka Kozorožca. Pri rovníku sa začal zrážkou Eurameriky a Gondwany formovať nový superkontinent Pangea. Zrážku platní sprevádzalo hercýnske vrásnenie. Na západnom pobreží Eurameriky prebehlo Antlerské vrásnenie. Gondwana na juhu Pangey zostala relatívne nezmenená. Obrovská Panthalassa pokrývala zvyšok planéty. Po rozpade Pannotie sa menšie kontinenty pomaly posúvali z juhu na sever, až kým nedosiahli rovník, kým Gondwana zostala umiestnená pri južnom póle. Počas tohto obdobia prebiehalo kaledónske vrásnenie. Približne v tomto období sa začala Gondwana rozpadať a jednotlivé fragmenty sa tiež posunuli severnejšie.

Horniny:

Atmosféra: Na konci devónu opäť nastáva preriedenie životných foriem.

Rastlinstvo: V tomto období sa život dostáva aj na súš (najskôr rastlinný, neskôr aj živočíšny). Za dôvod explózie sa považuje zmena zloženia morskej vody.

Živočíšstvo: Plytké oblasti morí boli plné života. V teplých oblastiach sa tu rozvíjali rifové organizmy, najmä koraly. Menšími oceánmi boli Paleotethys, Rheický oceán a Uralský oceán. Prvé obojživelníky, papraďorasty. V tomto období vyhynuli prvé suchozemské rastliny rýnie.

Členenie: Devón sa člení na epochy:

4.1.4.1. Spodný devón

4.1.4.2. Stredný devón

4.1.4.3. Vrchný devón

 

4.1.4.1. SPODNÝ DEVÓN (419,2 miliónov – 393,3 miliónov)

V spodnom devóne začína proces obsadzovania súše rastlinami. Prvé rastliny rástli na pobreží, pričom pravdepodobne ležali na zemi. Neskôr sa objavili prvé vzpriamené rastliny, zatiaľ však boli bez listov.

Spodný devón sa člení na stupne:

4.1.4.1.1. Lochkov

4.1.4.1.2. Prag

4.1.4.1.3. Ems

 

4.1.4.1.1. LOCHKOV (419,2 miliónov – 410,8 miliónov) 

4.1.4.1.2. PRAG (Prág) (410,8 miliónov – 407,6 miliónov) 

4.1.4.1.3. EMS (407,6 miliónov – 393,3 miliónov)

 

4.1.4.2. STREDNÝ DEVÓN (393,3 miliónov – 382,7 miliónov)

Stredný devón sa člení na stupne:

4.1.4.2.1. Eifel

4.1.4.2.2. Givet

 

4.1.4.2.1. EIFEL (393,3 miliónov – 387,7 miliónov) 

4.1.4.2.2. GIVET (387,7 miliónov – 382,7 miliónov)

 

4.1.4.3. VRCHNÝ DEVÓN (382,7 miliónov – 358,9 miliónov)

Vo vrchom devóne sa flóra rýchlo vyvíja, čo nazývame aj devónska explózia. Hlavný pokrok bol vznik listov. Rastliny sa postupne oslobodzovali z vodného prostredia a sťahovali sa hlbšie do vnútrozemia. Vznikajú prvé plavúne, prasličky, paprade. Okrem nich sa objavil Archaeopteris, prvý predchodca nahosemenných rastlín. Objavila sa aj nová vývojová vetva zelených rias chary. Po veľkom vymieraní organizmov, ktoré prebehlo na rozhraní silúr-devón, nijaké výrazné zmeny živočíchov neprebiehali. Pokračovalo vymieranie graptolitov, vyvíjajú sa ramenonožce, hlavonožce, V plytkých teplých moriach sa darí koralom, posledný rozkvet zastihol aj trilobity. Rozvíjali sa aj prvoky (mrežovce, dierkavce). Objavili sa lalokoplutvé ryby, ktoré boli pravdepodobne predchodcami štvornožcov, ktoré neskôr prenikli na súš. Veľmi významné bolo tiež objavenie sa hmyzu.

Vrchný devón sa člení na stupne:

4.1.4.3.1. Frasn

4.1.4.3.2. Famen

 

4.1.4.3.1. FRASN (382,7 miliónov – 372,2 miliónov) 

4.1.4.3.2. FAMEN (372,2 miliónov – 358,9 miliónov)

 

4.1.5. KARBÓN (čiernouhoľný útvar) (358,9 miliónov – 298,9 miliónov)

Názov: Toto obdobie dostalo názov podľa veľkého množstva čierneho uhlia, ktoré sa nachádzalo v karbónových horninách.

Povrch Zeme: V tomto období došlo k varískemu (hercýnskemu) vrásneniu.

Kontinenty a moria: Na počiatku tohto obdobia boli pevniny rozdelené na niekoľko paleokontinentov Gondwanu (bola rozprestretá okolo južného pólu a vo vyšších šírkach), Laurusiu (ležala v oblasti rovníka), Sibériu a ďalšie menšie mikrokontinenty. V spodnom karbóne sa Gondwana približovala k Laurusii až sa zrazili, čoho dôsledkom bolo varíske vrásnenie. V tomto období sa vytvorila Laurázia. Prebehlo hercýnske vrásnenie. Koncom karbónu asi pred 300 miliónmi rokov došlo k spojeniu menších kontinentov do Pangey. Predpokladá sa, že v tomto období bola Gondwana súvislým kontinentom. Uralský oceán sa v tomto období kolíziou Sibíri a Baltiky uzavrel.

Atmosféra: Zníženie obsahu CO2 spôsobilo v karbóne minimálne jednu dobu ľadovú. Klíma karbónu bola spočiatku veľmi teplá. Počas neho sa ochladilo a došlo k zaľadneniu Gondwany. To bolo spôsobené aj driftom na juh. Búrlivá fotosyntéza vegetácie obohatila atmosféru kyslíkom natoľko, že jeho percentuálne zastúpenie v atmosfére bolo vyššie ako dnes.

Rastlinstvo: V teplej a vlhkej klíme sa tvorili na veľkých rozlohách druhovo veľmi bohaté pralesy. V nich rástli obrovské, asi až 30m vysoké stromy. Charakteristické sú uhľotvorné stromovité prasličky, plavúne, paprade ale aj kordiatorasty. Na južnej pologuli Gondwany bol typický rod Glossopteris.

Živočíšstvo: V karbóne žil rôzny hmyz, krytolebce, žraloky a lúčoplutvé ryby. V neskorom karbóne sa objavili plazy a neskôr aj cicavcovité plazy. Počas karbónu vymreli panciernaté ryby. Rozmach hmyzu, prvé plazy, prvé primitívne stromy veľkého vzrastu (dôkazom sú veľké nálezy uhoľných slojov s častými nálezmi odtlačkov listov, prípadne stoniek), vznik kontinentu Pangea.

Slovensko: Na Slovensku v tomto období bolo more, iba zhruba na Zemplíne súš.

Členenie: Jedno z členení karbónu je tiež na starší (spodný) a mladší (vrchný).

Karbón sa člení na epochy:

4.1.5.1. Mississip

4.1.5.2. Pensylván

 

4.1.5.1. MISSISSIP (358,9 miliónov – 323,2 miliónov)

Mississip sa člení na stupne:

4.1.5.1.1. Turén

4.1.5.1.2. Visén

4.1.5.1.3. Serpuchov

 

4.1.5.1.1. TURÉN (Turnén) (358,9 miliónov – 346,7 miliónov) 

4.1.5.1.2. VISÉN (346,7 miliónov – 330,9 miliónov) 

4.1.5.1.3. SERPUCHOV (330,9 miliónov – 323,2 miliónov)

 

4.1.5.2. PENSYLVÁN (Penssylván) (323,2 miliónov – 298,9 miliónov)

Penssylván sa člení na stupne:

4.1.5.2.1. Baškir

4.1.5.2.2. Moskov

4.1.5.2.3. Kasimov

4.1.5.2.4. Gžel

 

4.1.5.2.1. BAŠKIR (323,2 miliónov – 315,2 miliónov) 

4.1.5.2.2. MOSKOV (315,2 miliónov – 307 miliónov) 

4.1.5.2.3. KASIMOV (307 miliónov – 303,7 miliónov) 

4.1.5.2.4. GŽEL (Gžeľ) (303,7 miliónov – 298,9 miliónov)

 

4.1.6. PERM (298,9 miliónov – 252,2 miliónov)

Názov: Názov tohto obdobia je odvodený od oblasti Perm v Rusku.

Povrch Zeme: V tomto období nastal ústup morí. V tomto období došlo k uralskému vrásneniu.

Kontinenty a moria: Väčšina kontinentov sa zrážkou Angarského kontinentu (dnes Sibír a Kazachstan) s Lauráziou a Gondwanou postupne spojilo do obrovského kontinentu Pangea, ktorý zahŕňal skoro všetku súš okrem východnej Ázie a ostrovov. Kontinent Kiméria sa oddelil od Gondwany a premiestnil sa viac na sever, k Laurázii, čím spôsobil zmenšovanie oceánu Paleotethys. V južnej časti uzatvárajúceho sa Paleotethysu (v oblasti dnešného Stredomoria) pred asi 300 miliónmi rokov, začalo vznikať nové more Tethys, ktoré postupne rozdelilo Pangeu a severnú (Laurázia) a južnú časť (Gondwana). K Laurázii sa pridali pevniny (súčasná Sibír a Kazachstan), čím sa vytvoril superkontinent Pangea. Počas tohto obdobia prebehlo hercýnske vrásnenie. Predpokladá sa, že v tomto období bola Gondwana súvislým kontinentom. Uralský oceán sa v tomto období kolíziou Sibíri a Baltiky uzavrel.

Horniny: Permské horniny sú väčšinou pevninské červené a plytké morské usadeniny. Na severnej pologuli vznikajú súvrstvia červených pieskovcov (erózia hercýnskych pohorí a pretrvávajúce sucho). Koncom permu začali rozľahlé oblasti pevnín poklesávať a boli zaplavované morom, vznikali rozľahlé sedimentačné panvy. V plytkých oblastiach mora prebiehalo rýchle usadzovanie solí v dôsledku teplej klímy.

Atmosféra: V perme sa opäť ustaľuje rovnováha kyslíka a CO2, čo vracia teploty späť do normálu. Koncom permu nastáva opačná situácia, enormné zvýšenie CO2 a s ním spojené katastrofické vymieranie (veľké permské vymieranie). Sucho postupne zmenilo krajinu na step a neskôr polopúšte a púšte v oblasti obratníkov. Kontinentálne podnebie bolo najintenzívnejšie v strede obrovských kontinentov. V oblastiach bližšie rovníku boli oblasti sezónnych dažďov a monzúnov.

Rastlinstvo: Klíma bola suchšia čo vyhovovalo najmä borovicorastom. Objavili sa aj prvé ginkorasty a cykasorasty, naopak staršie prasličkovité a papraďovité rastliny v dôsledku sucha ustupujú.

Živočíšstvo: Znižuje sa vlhkosť vzduchu. Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu. Vyvíjali sa aj obojživelníky. V plytkých moriach a lagúnach sa okrem prvých rýb darilo aj hlavonožcom. Dôležité sú aj dierkavce. Vymreli štvorlúčové koraly, zaznamenaný bol aj posledný výskyt trilobitov, ktoré v tomto období definitívne vymizli. Na konci permu nastáva masívne vymieranie organizmov, čo umožňuje vývoj úplne nových druhov.

Slovensko: Oblasť Slovenska bola počas permu z väčšej časti vynorená nad hladinu mora a mala púštny charakter. Na súši vtedajšie hercýnske pohoria podliehali intenzívnej erózii. More prenikalo iba na južné Slovensko, kde sa vyskytujú morské pevninské sedimenty evaporitov v oblasti gemerika pri Novoveskej Hute južne od Spišskej Novej Vsi. Tieto horniny sú tiež obohatené o uránové a medené minerály. V spodnej časti hronika sú tiež prítomné rozsiahle plochy bazaltických vulkanitov (malužinské súvrstvie vo vrchnej časti ipoltickej skupiny).

Členenie: Perm sa člení na epochy:

4.1.6.1. Cisural

4.1.6.2. Guadalup

4.1.6.3. Loping

 

4.1.6.1. CISURAL (298,9 miliónov – 272,3 miliónov)

Cisural sa člení na stupne:

4.1.6.1.1. Assel

4.1.6.1.2. Sakmar

4.1.6.1.3. Arktinsk

4.1.6.1.4. Kungur

 

4.1.6.1.1. ASSEL (298,9 miliónov – 295,5 miliónov) 

4.1.6.1.2. SAKMAR (295,5 miliónov – 290,1 miliónov) 

4.1.6.1.3. ARKTINSK (Artinsk) (290,1 miliónov – 279,3 miliónov) 

4.1.6.1.4. KUNGUR (279,3 miliónov – 272,3 miliónov)

 

4.1.6.2. GUADALUP (272,3 miliónov – 259,9 miliónov)

Guadalup sa člení na stupne:

4.1.6.2.1. Road

4.1.6.2.2. Word

4.1.6.2.3. Capitan

 

4.1.6.2.1. ROAD (272,3 miliónov – 268,8 miliónov) 

4.1.6.2.2. WORD (268,8 miliónov – 265,1 miliónov) 

4.1.6.2.3. CAPITAN (265,1 miliónov – 259,9 miliónov)

 

4.1.6.3. LOPING (259,9 miliónov – 252,2 miliónov)

Veľké permské vymieranie.

Loping sa člení na stupne:

4.1.6.3.1. Wuťiapching

4.1.6.3.2. Čchangsing

 

4.1.6.3.1. WUŤIAPCHING (Wuchiaping) (259,9 miliónov – 254,2 miliónov) 

4.1.6.3.2. ČCHANGSING (Changsing) (254,2 miliónov – 252,2 miliónov)

 

4.2. MEZOZOIKUM (druhohory, sekundér, stredovek Zeme) (252,2 miliónov – 66 miliónov)

Názov:

Povrch Zeme: S posunom kontinentov je spojené posledné vrásnenie (alpínske vrásnenie), ktoré vytvorilo o.i. Karpaty, Alpy, Himaláje.

Kontinenty a moria: Superkontinent Pangea sa rozpadol na severný kontinent (Laurázia) a južný kontinent (Gondwana). Neskôr sa Laurázia aj Gondwana rozpadli aj v severojužnom smere v dôsledku vzniku Atlantického oceánu na Severnú Ameriku a Euráziu, resp. Južnú Ameriku, Afriku. Z juhu Gondwany sa oddelila Antarktída a Austrália. Od Afriky sa následne oddelil aj Indický kontinent, ktorý sa posúval na sever, kde narazil do Ázie čím vzniklo pohorie Himaláje. Koncom obdobia sa kontinenty presunuli približne na svoje dnešné miesta.

Atmosféra: Klíma v mezozoiku bola prevažne teplá až tropická. Podiel púští sa zmenil a podnebie sa stalo vlhším. Teploty boli rovnaké a asi o 10°C vyššie ako dnešné. Koncom mezozoika sa teplota v rovníkových oblastiach stala neúnosná pre väčšinu morských organizmov a tiež veľké oblasti súše pocítili nedostatok zrážok. Voda v oceánoch prestáva cirkulovať vertikálne, čo malo za následok zníženie obsahu kyslíka vo väčších hĺbkach. Niekedy je tento kolaps dávaný do súvisu s masovým vymieraním na konci kriedy.

Rastlinstvo: Z rastlín dominovali v druhohorách nahosemenné (ihličiny, cykasy, ginká).

Živočíšstvo: Mezozoikum je často označované za éru plazov, ktoré dominovali všetkým kútom Zeme. Tiež je označované za éru dinosaurov. Tieto sa vyvinuli počas niekoľkých miliónov rokov po perme a postupne obsadili prakticky celú súš, neskôr ku koncu mezozoika v podobe vtákov aj ovzdušie a moria. Popri nich sa začínajú v triase vyvíjať aj cicavce (no vedľa dinosaurov dokonale prispôsobených životným podmienkam obdobia nemajú šancu). V morskom prostredí nastáva tiež expanzia mäkkýšov a nových druhov žralokov. Ku koncu mezozoika nastupujú moderné jaštery a hady, cicavce s placentou (placentovce) a pravdepodobne aj prvé primáty. Koniec mezozoika bol poznačený masívnym vymieraním spôsobeným najpravdepodobnejšie pádom meteoritu (iné teórie hovoria o drastickej zmene klimatických podmienok spôsobenej rozsiahlou vulkanickou činnosťou, alebo znížením obsahu kyslíka). V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli celú zem. Postupom času ale prišiel zánik dinosaurov.

Členenie: Mezozoikum sa člení na periódy:

4.2.1. Trias

4.2.2. Jura

4.2.3. Krieda

 

4.2.1. TRIAS (252,2 miliónov – 201,3 miliónov)

Názov:

Kontinenty a moria: Počas triasu ďalej existuje superkontinent Pangea, tvaru písmena C. Zasahoval do nej z východu oceán Tethys (presnejšie Paleotethys), zvyšok obklopoval rozľahlý oceán Panthalassa. Pangea sa ďalej pohybovala smerom na sever a otáčala sa v smere hodinových ručičiek. Vytvorili sa v nej priekopové prepadliny, ktoré boli prvými zárodkami Atlantiku. Celkový rozpad kontinentu nastal až neskôr v jure a kriede. Z východu zasahovala do alpínskej oblasti jedna z častí oceánu Paleotethys. Dochádzalo však tiež k vzniku Mezotethys.

Povrch Zeme:

Horniny: Triasové horniny sú prevažne usadené horniny. Tektonicky to bolo pokojné obdobie.

Atmosféra: V triase bolo podnebie prevažne suché s veľkými púštnymi oblasťami vo vnútrozemí Pangey. Tomu nahrávala aj nízka hladina oceánov a stále vetry, prúdiace nad pevninu.

Rastlinstvo: Vymieranie na konci permu značne zmenilo flóru. Suchozemské rastliny naďalej vzdorovali suchej klíme. Prasličky zastupovali už len nižšie druhy, najmä rod Pleuromeia, ktorý dorastal do výšky najviac 2m. Typické sú cykadeiidy, ginká. Zo zelených rias boli v triase významné rody diplopora a teutlopora, ktoré sa podieľali na tvorbe diploporových vápencov a dolomitov.

Živočíšstvo: Moria triasu sa vyznačovali množstvom amonitov a belemitov. Amonity, ktoré predtým v perme zaznamenali veľké vymieranie sa v tomto období diverzifikovali z jedinej preživšej vývojovej línie. V spodnom triase sa objavili nové druhy koralov a prvé kostnanté ryby (dnes tvoria 90% všetkých druhov rýb). Na suchu sa rozšírili obojživelníky a plazy a najmä jeden z ich nadradov – dinosaury. Vo vrchnom triase možno pozorovať prvých predkov cicavcov. Išlo o veľmi primitívne vačkovce a vajcorodé cicavce. Špecifickými fosíliami boli keratity.

Slovensko: Pre Slovensko sú pre spodný trias typické kremence, pieskovce a bridlice, s medzivrstvami pieskovcov a evaporitov, ktorých sedimentácia pokračovala z permu. Pre ich pomenovania sa zaužívala terminológia používaná vo Východných Alpách. Územie Centrálnych Západných Karpát bolo v tej dobe súčasťou šelfu Pangey (resp. jej severnej časti Laurázie). Predpokladá sa, že táto časť Karpát sa pôvodne nachádzala viac na západ (približne v dnešnom Švajčiarsku). Postup mora, ktoré zasiahlo aj územie Slovenska bol spojený s rozpadom pevninskej kôry, vznikom Meliatsko-halstattského oceánu v strednom triase a vznikom rozsiahlych karbonátových platforiem, ktorý sa začal koncom spodného triasu. Rozsiahle karbonátové platformy sa začali usadzovať na klastických deltových sedimentoch veľkých hrúbok, ktoré vznikli zvetrávaním hercýnskych horstiev (podobné rozsiahle delty a plytkomorské oblasti sa na zemskom povrchu nenachádzajú). V usadených horninách stredného triasu v Západných Karpatoch prevažovali karbonáty (vápence a dolomity). Až vo vrchnom triase (norik) sa tvorili tzv. pestré bridlice alebo karpatský keuper, s lokálnymi polohami karbonátov a pieskovcov. Triasové horniny (karbonáty a pieskovce), dodnes budujú rozsiahle oblasti Západných Karpát (hlavne subtatranské príkrovy). V južnejších tektonických jednotkách prevládala sedimentácia hlbokovodných halstattských vápencov. Horniny triasu sú na Slovensku veľmi hojné. Súš Pangey bola vystavená veľmi extrémnemu počasiu. Jej veľkosť bránila prísunu zrážok z mora. V jej strede vládlo suché púštne podnebie. Pri jazerách a pobreží, kde bol dostatok zrážok sa nachádzalo ekvatoriálne vždy zelené pásmo.

Členenie: Trias sa člení na epochy:

4.2.1.1. Spodný trias

4.2.1.2. Stredný trias

4.2.1.3. Vrchný trias

 

4.2.1.1. SPODNÝ TRIAS (252,2 miliónov – 247,2 miliónov)

Spodný trias sa člení na stupne:

4.2.1.1.1. Induan

4.2.1.1.2. Olenek

 

4.2.1.1.1. INDUAN (252,2 miliónov – 251,2 miliónov) 

4.2.1.1.2. OLENEK (251,2 miliónov – 247,2 miliónov)

 

4.2.1.2. STREDNÝ TRIAS (247,2 miliónov – 235 miliónov)

Stredný trias sa člení na stupne:

4.2.1.2.1. Anis

4.2.1.2.2. Ladin

 

4.2.1.2.1. ANIS (247,2 miliónov – 242 miliónov) 

4.2.1.2.2. LADIN (242 miliónov – 235 miliónov)

 

4.2.1.3. VRCHNÝ TRIAS (235 miliónov – 201,3 miliónov)

Vrchný trias sa člení na stupne:

4.2.1.3.1. Karn

4.2.1.3.2. Norik

4.2.1.3.3. Rét

 

4.2.1.3.1. KARN (235 miliónov – 228 miliónov) 

4.2.1.3.2. NORIK (228 miliónov – 208,5 miliónov) 

4.2.1.3.3. RÉT (208,5 miliónov – 201,3 miliónov)

 

4.2.2. JURA (201,3 miliónov – 145 miliónov)

Názov: Názov tohto obdobia je odvodený od vápencových súvrství švajčiarskeho pohoria Jura.

Povrch Zeme: Je to obdobie veľkého rozšírenia morí, ktoré zaplavili rozsiahle časti kontinentov. Hladina svetového oceánu dosiahla svoje maximum na rozhraní stupňov kelovej a oxford. Na prelome triase a jury došlo k tektonicky nevýraznej orogenéze – starokimerskej fáze alpínskeho vrásnenia, pri ktorej došlo vo východnej časti Laurázie k zrážke s Kimériou. V tektonickej oblasti došlo k zániku Meliatsko-halstattského oceánu. Významnou udalosťou bol vznik priekopovej prepadliny, ktorá sa vytvorila medzi Grónskom a Severnou Amerikou a následne bola zaliata morom, čím vznikol veľký záliv.

Horniny:

Kontinenty a moria: Začiatkom tohto obdobia, asi pred 180 miliónmi rokov sa začal rozpadať kontinent Pangea a tým vznikla opäť samostatná Gondwana, ktorá sa od konca jury (asi pred 150 miliónmi rokov) začala rozpadať na menšie časti, čím prakticky zanikla. Zahŕňala veľkú časť dnešnej Južnej Ameriky, Afriku, Madagaskar, Austráliu, Novú Guineu, Indiu a Antarktídu. Zo severu ju obmýval oceán Tethys. Asi pred 150 miliónmi rokov počas rozpadu Pangey sa Laurázia rozpadla na kontinenty Laurentia a Eurázia (prastará pevnina a jeden z kontinentov, ktorého základné časti boli konsolidované už po rozpade prvotnej prapevniny Pangey – v severnej Európe a na Sibíri). Severoamerická platňa sa ďalej pohybovala na západ a čoskoro v zemskej kôre Pangey začala vznikať priekopová prepadlina. Južná časť Pengey, Gondwana sa začala rozpadávať pozdĺž vznikajúceho riftového systému najprv medzi severoamerickou a africkou platňou. Medzi nimi začal vznikať Atlantický oceán. Od Gondwany, ktorá bola rozlámaná tektonickými zlomami, sa začali oddeľovať aj ďalšie platne, priekopová prepadlina vznikla na juhu africkej platne a oddelila od seba južnú časť Afriky, Južnú Ameriku a Antarktídu. Časti západnej, strednej aj východnej Európy boli v jure epikontinentálnym morom. Koncom tohto obdobia sa začal posledný veľký kontinent rozpadať na Lauráziu a Gondwanu. S rozpadom došlo k poslednej orogénnej fáze (alpínskemu vrásneniu), ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.

Atmosféra: Počas jury sa začína hladina oceánov zvyšovať. Jura bola celkovo pomerne teplým obdobím. Dodnes neboli nájdené žiadne dôkazy o výskyte ľadu z tohto obdobia. Moria preto zalievali pomerné veľké plochy kontinentov. Existovala pomerne veľká piesková púšť Batucatú, ktorá sa nachádzala na Gondwane. Púšť však bola niekoľkonásobne menšia ako dnešná Sahara.

Rastlinstvo: Pomerne prívetivá (vlhká) a stabilná klíma jury veľmi vyhovovala rozvoju flóry. Svoj najväčší rozvoj dosiahli cykasy (typickým zástupcom je Nissonia). Rozšírené boli aj cykasoidy (typickým zástupcom je Williamsonia), a tiež ihličiny (borovicorasty) a ginká.

Živočíšstvo: Veľmi hojné boli prvoky Calpionela, huby a koraly, ktoré v teplých moriach tvorili rozsiahle útesy spolu s machovkami a mäkkýšmi lastúrnikmi (Posidonia). Svoj zenit tiež dosiahol rozvoj amonitov a belemnitov. Teplé moria obývali aj žraloky a raje. Časté sú aj kostnaté ryby, známe sú tiež nálezy prvých žiab, krokodílov a primitívnych korytnačiek. Pokračoval tiež vývoj prvých primitívnych cicavcov, ktoré sa objavili už v triase. Na súši, vo vzduchu i vo vode zaznamenali veľké rozšírenie dinosaury. Objavili sa veľké druhy ako Diplodocus alebo Brachiosaurus. Vo vodách dnešnej Európy sa vyskytovali plesiosaury, medzi známe lietajúce plazy patril druh Pteranodon. Objavil sa aj najstarší známy operený pravták Archeopteryx (známy z lokality Solhofen v Nemecku).

Slovensko: Od začiatku jury (lias) mali morské priestory v Západných Karpatoch zlé spojenie s voľným oceánom. Došlo k vzniku euxínskych fácií. Neskoršia mobilita dna, ktorá sa prejavila najmä v doggeri, spôsobila vznik viacerých elevácií a hlbokovodných oblastí (trógov). Najvýznamnejšie z nich boli kysucko-pieninský tróg v bradlovom pásme, zliechovský tróg vo fatriku a šiprúňsky v tatriku. V bradlovom pásme sa vytvorila Čorštynská elevácia, ktorá na niektorých miestach dosahovala nad hladinu mora. V južných oblastiach postihnutých uzavretím Meliatského oceánu došlo k náhlemu vynoreniu spôsobeného nakopením príkrovov po odlepení meliatika, silicika, turnaika a ich následnom postupnom nasunutí na gemerikum. Ďalšie oblasti nad hladinou v tomto období existovali aj v Malých Karpatoch a Tatrách.

Členenie: Jura sa člení na epochy:

4.2.2.1. Spodná jura, Lias

4.2.2.2. Stredná jura, Dogger

4.2.2.3. Vrchná jura, Malm

 

4.2.2.1. SPODNÁ JURA, LIAS (201,3 miliónov – 174,1 miliónov)

Rozdelenie Pangey. Špecifickými fosíliami boli amonity.

Spodná jura sa člení na stupne:

4.2.2.1.1. Hetanž

4.2.2.1.2. Sinemúr

4.2.2.1.3. Pliensbach

4.2.2.1.4. Toark

 

4.2.2.1.1. HETANŽ (201,3 miliónov – 199,3 miliónov) 

4.2.2.1.2. SINEMÚR (199,3 miliónov – 190,8 miliónov) 

4.2.2.1.3. PLIENSBACH (190,8 miliónov – 182,7 miliónov) 

4.2.2.1.4. TOARK (182,7 miliónov – 174,1 miliónov)

 

4.2.2.2. STREDNÁ JURA, DOGGER (174,1 miliónov – 163,5 miliónov)

Špecifickými fosíliami boli amonity. Stredná jura sa člení na stupne:

4.2.2.2.1. Álen

4.2.2.2.2. Bajok

4.2.2.2.3. Bat

4.2.2.2.4. Kelovej

 

4.2.2.2.1. ÁLEN (174,1 miliónov – 170,3 miliónov) 

4.2.2.2.2. BAJOK (170,3 miliónov – 168,3 miliónov) 

4.2.2.2.3. BAT (168,3 miliónov – 166,1 miliónov) 

4.2.2.2.4. KELOVEJ (166,1 miliónov – 163,5 miliónov)

 

4.2.2.3. VRCHNÁ JURA, MALM (163,5 miliónov – 145 miliónov)

Cicavce vačkovce, prvé vtáky, prvé krytosemenné rastliny. Špecifickými fosíliami boli amonity. Vrchná jura sa člení na stupne:

4.2.2.3.1. Oxford

4.2.2.3.2. Kimeridž

4.2.2.3.3. Titón

 

4.2.2.3.1. OXFORD (163,5 miliónov – 157,3 miliónov) 

4.2.2.3.2. KIMERIDŽ (157,3 miliónov – 152,1 miliónov) 

4.2.2.3.3. TITÓN (152,1 miliónov – 145 miliónov)

 

4.2.3. KRIEDA (145 miliónov – 66 miliónov)

Názov: Obdobie dostalo názov podľa mohutných vrstiev bieleho vápenca (kriedy) v súvrstviach Parížskej panvy, v ktorej sa nachádzajú početné skameneliny schránok druhohorných mäkkýšov.

Povrch Zeme: Krieda sa začala rozsiahlou transgresiou mora, ktoré však v priebehu celej kriedy neustále oscilovalo. Podobne ako v jure, boli rozsiahle panvy zaplavené plytkými epikontinentálnymi moriami.

Horniny: Krieda je typická kriedovými (vápencovými) formáciami. V oblasti platformných morí v dnešnej Západnej Európe to bola krieda. Usadzovanie uhličitanov podmienili nielen silné transgresie ale aj teplá klíma. Morská voda bola obohatená o vápnik omnoho viac ako dnes. V období kriedy prebiehala aj masívna vulkanická činnosť v oblasti dnešnej Indie.

Kontinenty a moria: V tomto období pokračuje rozpad posledného veľkého superkontinentu na Lauráziu a Gondwanu. Gondwana sa rozpadá na Južnú Ameriku, Afriku, Austráliu, Antarktídu a Indiu, spojenú s vytvorením Indického oceánu a otvorením južného Atlantiku. Posun Afriky na sever postupne spôsobil zúženie tethýdnych sedimentačných bazénov a prvé (eoalpínske) fázy alpínskej orogenézy.

Atmosféra: Klíma v kriede bola teplá, polárne čiapky prakticky neexistovali. Morská hladina bola omnoho vyššia ako dnes, veľké časti kontinentov pokrývali plytké moria s priemernými teplotami 15-20 °C. Približne rovnakú teplotu morskej vody bez väčších výkyvov pomáhalo udržiavať aj more Tethys, ktoré sa rozprestieralo v smere východ-západ približne v rovníkovej oblasti a fungovalo ako obrovský akumulátor tepelnej energie. Pokračoval proces zvyšovania vlhkosti podnebia.

Rastlinstvo: V kriede sa začínajú rozširovať krytosemenné rastliny, ale dominanciu získavajú až ku jej koncu (počas kampane). Ich vývoj je závislý od vývoja hmyzu (prevažne od vývoja včiel) a naopak, takže tieto dve skupiny sa navzájom ovplyvnili vo vývoji. Z druhov, ktoré existujú aj v súčasnosti sú to napr. magnólie a platany. Z nahosemenných rastlín sa pomerne dobre darí píniám, ktoré sa zachovali až dodnes, ale niektoré rody však zanikajú (napr. Bennettitales).

Živočíšstvo: Dominantnou živočíšnou skupinou v kriede zostali dinosaury, ktorých nadvláda trvala počas celých druhohôr. Rozšírili sa vo všetkých prostrediach – na súši, vo vode, aj vo vzduchu. Z kriedy sú najlepšie známe tyrannosaury alebo triceratopsy, operené celurosaury (napr. Microraptor), prechodné druhy medzi plazmi a vtákmi. V kriede tiež nastala explozívna diverzifikácia hmyzích druhov, vyvíjali sa mravce, termity, motýle, kobylky, osy a včely. Cicavce boli stále menšinovým zástupcom kriedovej fauny. V kriedových moriach boli bežné žraloky, raje a morské jaštery ichtyosaury (rozšírené na začiatku kriedy), plesiosaury (rozšírené počas celej periódy) a mosasaury (rozšírené na konci kriedy). Z morských bezstavovcov to boli hlavonožce – amonity (zvyšky ich schránok sa dajú vidieť napr. vo vápencovom obklade budovy hlavnej pošty v Bratislave) a belemnity. Typické boli tiež lastúrniky tzv. rudisty, ktoré žili prisadnutým spôsobom. Na konci kriedy opäť došlo k masovému vymieraniu živých foriem. Najviac postihnuté boli morské organizmy (pravdepodobne až 95% všetkých druhov). Úplne vymizli amonity, belemnity a viacero druhov foraminifer. Taktiež zmizli všetky dinosaury, čo uvoľnilo miesto pre krátku nadvládu vtákov na začiatku treťohôr. Pravdepodobnou príčinou bol dopad obrovského asteroidu a následná zmena klimatických podmienok. Túto teóriu podporuje irídiová vrstva, nachádzajúca sa na celom svete nad kriedovými sedimentami, ktorej pôvodcom je meteoritový kráter na polostrove Yucatán v Mexickom zálive. Jej vek bol stanovený na 65,5 milióna rokov. Iná teória hovorí o obrovskom vulkanizme a s tým spojenými veľkými zmenami klimatických podmienok. Špecifickými fosíliami boli amonity.

Slovensko: Na Slovensku sa v počas kriedy nachádzalo more uzatvárajúcej sa tethýdy. Jeho hĺbka značne kolísala, takže možno nájsť plytkovodné, aj hlbokomorské vápence. Obdobie kriedy na území Slovenska po sebe zanechalo niekoľko masívnych súvrství vápencov a slieňovcov, hlavne v bradlovom a flyšovom pásme, kde došlo k veľkému prehĺbeniu. Na južnej strane Západných Karpát v oblasti silicika sa naopak nachádzala súš. V oblasti tatrika a fatrika sa v priebehu kriedy zmenila vápencová a slieňová sedimentácia za flyšovú. V albe až cenomane (pred senónom) sa sedimentácia skončila a došlo k rýchlemu k presunu subtatranských príkrovov (fatrikum a hronikum) čo zodpovedá mediteránnej fáze. Ich presun trval len asi milión rokov. Sedimenty vrchnej kriedy nasadali na príkrovové jednotky diskordantne. V bradlovom pásme okrem vápencov, ktoré sú ešte súčasťou bradiel a slieňov sedimentovali aj tzv. upohlavské zlepence, zdroj ich klastov je dodnes predmetom debát. Podľa niektorých názorov bola ich zdrojom dnes už neexistujúca pieninská kordiliéra tvoriaca akrečný klin, ktorý bol vynorený v oblasti klapskej jednotky, iní predpokladajú pôvod klastov v oblasti nesenej na čele fatrika.

Členenie: Krieda sa člení na epochy:

4.2.3.1. Spodná krieda

4.2.3.2. Vrchná krieda

 

4.2.3.1. SPODNÁ KRIEDA (145 miliónov – 100,5 miliónov)

Spodná krieda sa člení na stupne:

4.2.3.1.1. Berias

4.2.3.1.2. Valanžin

4.2.3.1.3. Hoteriv

4.2.3.1.4. Barém

4.2.3.1.5. Apt

4.2.3.1.6. Alb

 

4.2.3.1.1. BERIAS (145 miliónov – 139,8 miliónov) 

4.2.3.1.2. VALANŽIN (Valangin) (139,8 miliónov – 132,9 miliónov) 

4.2.3.1.3. HOTERIV (132,9 miliónov – 129,4 miliónov) 

4.2.3.1.4. BARÉM (129,4 miliónov – 125 miliónov) 

4.2.3.1.5. APT (125 miliónov – 113 miliónov) 

4.2.3.1.6. ALB (113 miliónov – 100,5 miliónov)

V tomto období sa epikontinentálne moria spojili.

 

4.2.3.2. VRCHNÁ KRIEDA (Mladšia krieda) (100,5 miliónov – 66 miliónov)

Názov:

Povrch Zeme:

Horniny:

Kontinenty a moria: Oddelenie (rozpad) Gondwany.

Atmosféra: Podnebie bolo chladnejšie ako v spodnej kriede, ale stále ešte teplejšie ako dnes.

Rastlinstvo: Rozširovali sa kvitnúce rastliny.

Živočíšstvo: Je to posledné obdobie pred  vyhynutím veľkých dinosaurov. Žili vtedy tyrannosaury, hadrosaury, rohaté dinosaury a podobne. Prvé cicavce s placentou. Špecifickými fosíliami boli amonity.

Slovensko: V Západných Karpatoch je vrchná krieda chápaná ako obdobie po presune subtatranských príkrovov, teda hlavnej fázy príkrovov od bradlového pásma. Sedimentácia prebiehala v tomto období hlavne vo flyšovom a bradlovom pásme, hlavne v podobe synorogénnych sedimentov. Južne od bradlového pásma sú sedimenty vrchnej kriedy zriedkavé, predstavuje ich hlavne brezovská skupina. Lokálne sa vyskytujú vo forme reliktov na horninách silicika (Dobšinská ľadová jaskyňa, Šumiac, Miglinc (pri Drieňovci), Gombasek). Typické sú rôzne zlepence a pieskovce, vápence s plytkovodnou faunou, prípadne pestré slieňovce (napr. púchovské sliene).

Členenie: Vrchná krieda sa člení na stupne:

4.2.3.2.1. Cenoman

4.2.3.2.2. Turón

4.2.3.2.3. Koňak

4.2.3.2.4. Santón

4.2.3.2.5. Kampán

4.2.3.2.6. Mástricht

 

4.2.3.2.1. CENOMAN (100,5 miliónov – 93,9 miliónov)

V tomto období prebehla jedna z najrozsiahlejších transgresií fanerozoika, morská hladina sa nachádzala asi o 150m vyššie než dnešná.

 

4.2.3.2.2. TURÓN (93,9 miliónov – 89,8 miliónov)

Názov: Obdobie je pomenované podľa mesta Tours vo francúzskom regióne Touraine, kde sa nachádza pôvodná typová lokalita.

Povrch Zeme: Rozhranie cenomanu a turónu zaznamenalo rozsiahlu transgresiu (tzv. Kriedové more), kedy bola najvyššia hladina svetových oceánov za posledných 600 miliónov rokov. Výška morí bola asi o 150-300m vyššia ako dnes. Po zvyšok tohto obdobia hladina morí klesala.

Horniny:

Kontinenty a moria:

Atmosféra:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo: Toto obdobie prinieslo tiež masové vymieranie druhov v oceáne kvôli absencii kyslíka.

Slovensko: V Západných Karpatoch na Slovensku je turón zvyčajne chápaný ako obdobie presunu subtatranských príkrovov.

 

4.2.3.2.3. KOŇAK (89,8 miliónov – 86,3 miliónov) 

4.2.3.2.4. SANTÓN (86,3 miliónov – 83,6 miliónov) 

4.2.3.2.5. KAMPÁN (83,6 miliónov – 72,1 miliónov) 

4.2.3.2.6. MÁSTRICHT (72,1 miliónov – 66 miliónov)

 

4.3. KENOZOIKUM (treťohory, subér, terciér, novovek Zeme) (66 miliónov – súčasnosť)

Názov:

Povrch Zeme:

Horniny:

Kontinenty a moria: V tomto období pokračovalo delenie kontinentov až po ich súčasnú podobu. Dôležitým procesom bol (resp. stále je) posun fragmentov Gondwany na sever a kontakt s Lauráziou, ako aj otvorenie a následné rozširovanie Atlantiku. Južná Amerika tiež smerovala severne, ale úplnej kolízii so Severnou Amerikou zabránili menšie platne v oblasti dnešného Karibiku, ktoré pôsobili ako airbagy a podstatne utlmili náraz v čase stredného pliocénu. Pozostatky tohto procesu tvoria recentný vulkanizmus Karibského mora a priľahlých oblastí. Kolízia Afriky s Eurázijskou platňou nebola taká pokojná, panovali pri nej oveľa väčšie kompresné sily. Dôsledkom tohto stretu bol zánik mora Tethys (jeho zvyškami sú dnešné Stredozemné a Čierne more). Kompresia zapríčinila vznik pohorí Alpy a Karpaty. Posledný veľký dopad na morfológiu zemského povrchu mala kolízia Indie s Ázijským kontinentom a vznik viacerých pásmových pohorí (Himaláje, Pamír, Hindúkuš, atď.). Vrásnenie, ktoré podnietilo vznik pásmových pohorí v kenozoiku (príp. koncom mezozoika) sa nazýva Alpínske vrásnenie.

Atmosféra:

Rastlinstvo: Vymieranie na konci kriedy postihlo aj rastlinstvo. Vyhynuli hlavne niektoré skupiny nahosemmených rastlín, najmä cykasorastov a ginkorastov. Svoj najväčší rozvoj dosiahli krytosemenné rastliny, ktoré dominujú suchozemskej flóre dodnes. Veľký rozvoj však stále zažívajú aj borovicorasty, ktoré miestami dominujú najmä v chladnejších oblastiach (tajga, vysoké pohoria). V treťohorách bola klíma teplá bez zaľadnenia, vďaka čomu rástli subtropické lesy takmer na celom území Európy. Nástup štvrtohorných zaľadnení a ich viacnásobné striedanie s dobami medziľadovými spôsobil obrovskú záťaž pre európsku flóru. Počas ľadových dôb sa väčšina rastlín sústredila na najjužnejších polostrovoch kontinentu (Pyrenejský, Apeninský a juh Balkánu), ktoré svojou rozlohou nie sú veľmi veľké. V ďalšom prenikaní na juh im čiastočne bránilo Stredozemné more. Zmeny klímy spojené so sústredením druhov na obmedzenom území spôsobovalo opakované vymieranie mnohých druhov a ochudobňovanie európskej flóry mierneho pásma. Tá bola síce čiastočne doplnená najmä z Ázie, ale dodnes je druhovo chudobnejšia ako ázijská a severoamerická (pre ich flóry zaľadnenia predstavovali menšiu záťaž, keďže na rozdiel od Európy prenikaniu druhov na teplejší juh nebránilo v Ázii ani v Severnej Amerike žiadne more).

Živočíšstvo: Koncom kriedy došlo k masívnemu vyhynutiu väčšiny morských (amonity, belemnity, morské plazy) ako aj suchozemských (dinosaury) živočíšnych druhov. Preživšie cicavce a vtáky rýchlo využili voľný priestor a začali sa hromadne rozširovať na zemskom povrchu. Vtáky sa začiatkom paleogénu na krátky čas stávajú vládcami planéty (až 2m vysoké nelietavé dravce, ktorých skameneliny sa našli v Laurázii a v Južnej Amerike, boli postrachom všetkého živého v kenozoiku). Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil faunu v neogéne a v neskorších obdobiach, bol vývoj trávových druhov na savanách. Na ich spásanie sa postupne adaptovali niektoré bylinožravé cicavce (kone, antilopy). Zaujímavú vetvu predstavuje vývoj v Južnej Amerike, ktorá bola relatívne izolovaná od okolitého sveta a priniesla svetu mnoho životných foriem: rody Litopterna (v podstate kombinácia ťavy a koňa), Notoungulata. Koncom neogénu nastupuje na scénu človek, presnejšie jeho predkovia australopitekovia v Afrike (približne pred 3 miliónmi rokov). Pod vyhynutie štvrtohorných cicavcov (mamutov, prajeleňov a srstnatých nosorožcov) sa podpisuje okrem klimatických zmien už aj ľudská činnosť.

Členenie: Kenozoikum sa člení na periódy:

4.3.1. Paleogén

4.3.2. Neogén

4.3.3. Kvartér

 

4.3.1. PALEOGÉN (66 miliónov – 23,03 miliónov)

Názov: Názov obdobia pochádza z gréčtiny a znamená dávnozrodený.

Povrch Zeme: Pre celé obdobie je typické značné kolísanie morskej hladiny. Zmena konfigurácie paniev a dotváranie severného Atlantiku.

Horniny: Spomedzi paniev, ktoré sa nachádzali na platformách, kde prevažovala sedimentácia klastických sedimentov, karbonátov, evaporitov a miestami i uhlia bola najvýznamnejšia Anglo-parížska panva. Významným sedimentom Anglo-parížskej panvy je nespevnený, tzv. londýnsky íl s množstvom dobre zachovaných skamenelín. Medzi ďalšie významné oblasti zaliate epikontinentálnym morom patrila Akvitánska panva.

Kontinenty a moria:

Atmosféra: Počas tohto obdobia bolo omnoho teplejšie a vlhkejšie podnebie ako v súčasnosti.

Rastlinstvo: Rozšírené boli hlavne magnóliovité rastliny ako fikus. V chladnejších oblastiach vŕby, jelše, brezy, topole. Význam húb v porovnaní s druhohorami veľmi klesol. Horninotvorný význam nadobudli litotamniové riasy.

Živočíšstvo: Zo živočíchov najväčší rozvoj dosiahli dierkavce (foraminifera). Ich veľké formy, najmä až 15cm veľké numulity pomohli detailnejšie členiť paleogénne vrstvy. Dôležitý bol i nanoplanktón a mrežovce – radiolaria, solitérne koraly, machovky a článkonožce (lastúrničky, kôrovce i hmyz). Objavilo sa niekoľko nových druhov lastúrnikov, ulitníkov i ježoviek. Koniec kriedy prežilo asi pol milióna rokov i niekoľko málo druhov amonitov, ktoré však už iba vymierali. Významný rozvoj na zemi i v morskom prostredí zaznamenali stavovce, hlavne vtáky a cicavce, objavili sa korytnačky i hady. Rozvojom prešli i žraloky.

Slovensko: V alpsko-karpatskej oblasti tethýdy pokračovala z kriedy intenzívna sedimentácia vo flyšových trógoch. Usadzovanie flyšových turbiditov trvalo do eocénu, kedy postupne prechádza do molasovej sedimentácie. V Západných Karpatoch došlo na prelome kriedy a paleogénu k vrásneniu v oblasti bradlového pásma, pričom bol uzavretý Váhický oceán, ktorý podobne ako v Alpskej oblasti Piemontsko-ligurský oceán v paleocéne celkom zanikol. Významné hrúbky paleogénnych sedimentov sa zachovali i vo vnútrohorských depresiách, najmä v Centrálnokarpatskej paleogénnej panve a na juhu v paleogéne Budínskeho vývoja (na Slovensku v okolí Štúrova a Lučenca).

Členenie: Paleogén sa člení na epochy:

4.3.1.1. Paleocén

4.3.1.2. Eocén

4.3.1.3. Oligocén

 

4.3.1.1. PALEOCÉN (66 miliónov – 56 miliónov)

Názov: Názov obdobia je odvodený z gréčtiny palaios-starý a kainos-nový a vyjadruje výskyt fauny, ktorá bola vyvinutejšia ako mezozoická, no bola naďalej primitívna v porovnaní s dnešnou.

Povrch Zeme:

Horniny: Hranica kriedy a paleocénu známa ako hranica K-T (hranica krieda-terciér) je celosvetovo jedným z najlepšie rozpoznateľných geologických rozhraní. Na mnohých miestach ju vyznačuje irídiová vrstvička, ktorá sa pokladá za dôsledok dopadu meteoritu v oblasti polostrovu Yucatán.

Kontinenty a moria:

Atmosféra:.

Rastlinstvo: V ríši rastlín sa už plne rozvíjalo kenofytikum, teda éra krytosemenných rastlín. Bežné boli magnólie, palmy alebo vŕby.

Živočíšstvo: V priebehu rozhrania kriedy a paleocénu vymreli prakticky všetky  amonity a belemnity. V paleocéne sa po dinosauroch objavili malé, piskorom podobné cicavce, ktoré čoskoro obsadili pevninu. Objavili sa primáty, napr. Adapis a Necrolemur. 

Slovensko: V Západných Karpatoch sú sedimenty paleocénu vyvinuté hlavne vo flyšovom a pribradlovom pásme. V tomto období prebiehala laramská fáza alpínskeho vrásnenia.

Členenie: Paleocén sa člení na stupne:

4.3.1.1.1. Dán

4.3.1.1.2. Seland

4.3.1.1.3. Tanet

 

4.3.1.1.1. DÁN (66 miliónov – 61,6 miliónov) 

4.3.1.1.2. SELAND (61,6 miliónov – 59,2 miliónov) 

4.3.1.1.3. TANET (59,2 miliónov – 56 miliónov)

 

4.3.1.2. EOCÉN (56 miliónov – 33,9 miliónov)

Názov: Názov obdobia pochádza z gréckeho éós-úsvit a kainos-nový.

Povrch Zeme:

Horniny:

Kontinenty a moria: V tomto období došlo k oddeleniu Indickej platne a Afriky. Približne od konca tohto obdobia sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách.

Atmosféra:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo: Prvé moderné cicavce. Hlavné skameneliny sú numulity.

Slovensko: Do tohto obdobia možno zaradiť väčšinu paleogénnych sedimentov na území Slovenska.

Členenie: Eocén sa člení na stupne:

4.3.1.2.1. Ypres

4.3.1.2.2. Lutét

4.3.1.2.3. Bartón

4.3.1.2.4. Priabón

 

4.3.1.2.1. YPRES (Ypress) (56 miliónov – 47,8 miliónov) 

4.3.1.2.2. LUTÉT (47,8 miliónov – 41,3 miliónov) 

4.3.1.2.3. BARTÓN (41,3 miliónov – 38 miliónov) 

4.3.1.2.4. PRIABÓN (38 miliónov – 33,9 miliónov)

Názov: Názov je odvodený od talianskej obce Priabona.

Povrch Zeme:

Horniny:

Kontinenty a moria:

Atmosféra:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo: Hlavné skameneliny sú numulity.

Slovensko: Na Slovensku sa z tohto obdobia často vyskytujú pieskovce, vápence a ílovce priabónskeho veku (priabónske vápence bohaté na skameneliny sa nachádzajú najmä na Liptove – okolie Važca, Východnej a Hýb). V rámci litostratigrafického členenia centrálnokarpatský paleogén tvorí podstatnú časť hornín priabónskeho veku hutianske a zuberecké súvrstvie. Horniny priabónskeho veku však tvoria aj vrchnú časť borovského súvrstvia a tiež spodnú časť bielopotockého súvrstvia.

 

4.3.1.3. OLIGOCÉN (33,9 miliónov – 23,03 miliónov)

Názov: Názov pochádza z gréckeho oligos-málo a kainos-nový.

Povrch Zeme:

Horniny: Obdobie je typicky vyvinuté v Parížskej panve, v Nemecku a Maďarsku. Sladkovodné súvrstvia oligocénu sa nachádzajú v severných Čechách, brakické a morské na južnom Slovensku. Koncom obdobia došlo k vývoju bajkalskej riftovej zóny.

Kontinenty a moria:

Atmosféra:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Členenie: Oligocén sa člení na stupne:

4.3.1.3.1. Rupel

4.3.1.3.2. Chatt

 

4.3.1.3.1. RUPEL (33,9 miliónov – 28,1 miliónov) 

4.3.1.3.2. CHATT (28,1 miliónov – 23,03 miliónov)

 

4.3.2. NEOGÉN (23,03 miliónov – 2,588 miliónov)

Názov: Názov je odvodený z gréckeho genesis-pôvod.

Povrch Zeme: Počas neogénu doznievali procesy alpínskeho vrásnenia.

Horniny:

Kontinenty a moria:

Atmosféra: Nástupom tohto obdobia sa klíma začína ochladzovať, pravdepodobná príčina tkvie vo výzdvihu Himalájí.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Členenie: Neogén sa člení na epochy:

4.3.2.1. Miocén

4.3.2.2. Pliocén

 

4.3.2.1. MIOCÉN (23,03 miliónov – 5,333 miliónov)

Názov: Názov pochádza z gréckeho meion-menej a kainos-nový.

Povrch Zeme: V oblasti tethýdy a paratethýdy mal miocén až do sarmatu morský vývoj. Zatiaľ čo tethýdnej tento stav zostal až do začiatku kvartéru, v paratethýde došlo v priebehu miocénu k postupnému vysladeniu. V priebehu karpatu došlo k vrásneniu flyšového pásma Álp a Karpát. Presun veľkého množstva sedimentov z predpolia orogénu spôsobil ohyb kôry jej predpolia a umožnil vznik sústavy predoblúkových panví, označovaná ako Čelná karpatská predhlbeň. Pri subdukcii podložia flyšového pásma, ktorá bola rýchlejšia na západe ako na východe došlo k rotácií celého bloku Alcapa (Alpy, Karpaty, Panónia), čo spôsobilo rýchle poklesávanie Viedenskej panvy ale aj Panónskej a mnohých ďalších panví.

Horniny: Pokračujúce horotvorné pohyby boli príznačné pre viaceré časti sveta. Dobre zachované odkryvy miocénnych hornín možno nájsť v Argentíne a v USA v oblasti Veľkých prérií.

Kontinenty a moria: Kontinenty v miocéne prechádzali postupne do polohy veľmi blízkej tej dnešnej. Neexistoval však suchozemský most medzi Južnou a Severnou Amerikou, počiatok subdukcie Tichého oceánu pod Juhoamerickú platňu mal za následok začiatok formovania Ánd. To spôsobilo zmenu toku viacerých juhoamerických riek, ako sú Orinoko a Amazonka, ktorá začala tiecť na východ do Atlantického oceánu. Subdukcia oceánu Tethys spôsobila zrážku Apulskej platne a zvyšku Africkej platne s Európskou platformou. Teplá klíma a izolácia Stredozemného mora mali za následok tzv. Mesinskú krízu, kedy koncom miocénu došlo k jeho vyschnutiu. Počas miocénu pokračovala aj zrážka Indickej a Eurázijskej platne, čo malo za následok pokračujúci výzdvih Himalájí.

Atmosféra: Stúpala aridita spôsobená pomalým ochladzovaním a znižovaním schopnosti atmosféry pohlcovať vodu. V dôsledku výzdvihu zanikli pralesy vo Východnej Afrike, rovnako i Austrália ku koncu miocénu prešla do oblasti s menším úhrnom zrážok. Predpokladá sa, že priemerné teploty boli o 7-9 °C vyššie ako dnešné.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo: Medzi bežné fosílie patria zvyšky žralokov a veľrýb. Známa je paleontologická lokalita Sandberg na okrajoch Devínskej Kobyly pri Bratislave.

Slovensko: Začiatkom obdobia došlo v oblasti Západných Karpát a Álp k sávskej a štajerskej fáze orogenézy. Došlo k poklesom a začiatku výzdvihu jadrových pohorí, vznikali aj medzihorské kotliny ako Turčianska, Bánovecká či Oravská. Miocénne sedimenty tvoria prevažne piesky a íly. Na vonkajšej ako aj na vnútornej strane Karpát prebiehal intenzívny vulkanizmus. Na Morave a v Pieninách došlo k výlovom trachyandezitov. Na strednom a východnom Slovensku to boli výlevy andezitov, ryolitov aj bazaltov. Výlevy usadili i hrubé polohy ich tufov, ktoré sú dokumentované ako prstovito sa vkliňujúce do sedimentov okolitých panví. V tomto období vznikli významné ložiská bentonitov. V miocéne sa v podstate utvorili dnešné toky riek na Slovensku.

Členenie: Používa sa aj delenie na spodný, stredný a vrchný miocén. Miocén sa člení na stupne:

4.3.2.1.1. Akvitán

4.3.2.1.2. Burdigal

4.3.2.1.3. Langh

4.3.2.1.4. Serravall

4.3.2.1.5. Tortón

4.3.2.1.6. Mesin

 

4.3.2.1.1. AKVITÁN (23,03 miliónov – 20,44 miliónov) 

4.3.2.1.2. BURDIGAL (20,44 miliónov – 15,97 miliónov) 

4.3.2.1.3. LANGH (15,97 miliónov – 13,82 miliónov) 

4.3.2.1.4. SERRAVALL (13,82 miliónov – 11,62 miliónov) 

4.3.2.1.5. TORTÓN (11,62 miliónov – 7,246 miliónov) 

4.3.2.1.6. MESIN (Messin) (7,246 miliónov – 5,333 miliónov)

 

4.3.2.2. PLIOCÉN (5,333 miliónov – 2,588 miliónov)

Názov: Názov pochádza z gréckeho pleión-viac a kainos-nový.

Povrch Zeme:

Horniny:

Kontinenty a moria:

Atmosféra:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Členenie: Pliocén sa člení na stupne:

4.3.2.2.1. Zanclean

4.3.2.2.2. Piačenz

 

4.3.2.2.1. ZANCLEAN (5,333 miliónov – 3,6 miliónov) 

4.3.2.2.2. PIAČENZ (Piacenz) (3,6 miliónov – 2,588 miliónov)

Špecifickými fosíliami sú australopitekus afarský (Abel a Lucy).

 

4.3.3. KVARTÉR (antropogén, antropozoikum, kvaternér, štvrtohory) (2,588 miliónov – súčasnosť)

Názov:

Povrch Zeme: Je obdobím opakujúcich sa klimatických zmien, glaciálov a interglaciálov. Kvartér zodpovedá (štvrtohornej) ľadovej dobe. Pokračovalo alpínske vrásnenie.

Horniny:

Kontinenty a moria:

Atmosféra: Podnebie bolo typické periodickými poklesmi teplôt, ktoré vyúsťovali do ľadových dôb, zvaných glaciály. V priebehu týchto období došlo k rozšíreniu pevninských ľadovcov, v našej oblasti mala krajina vzhľad tajgy až tundry. V medziľadových dobách (interglaciály) dochádzalo k otepleniu asi na dnešnú úroveň. Predpokladá sa, že ľudstvo sa dnes nachádza práve medzi dvoma ľadovými dobami.

Rastlinstvo: Prevažná väčšina dnešných rastlín a živočíchov má svojich priamych aj nepriamych predkov v tomto období. Oblasti, ktoré pokrýval ľadovec boli prakticky bez akejkoľvek vegetácie. Počas chladných období bola do oblastí strednej Európy rozšírená flóra, ktorá je dnes typická pre arktické oblasti. V periglaciálnej oblasti najviac ovplyvnenej blízkou prítomnosťou ľadovcov (tundra) boli rozšírené machy, lišajníky, Dryas octopetala (podľa nej sa flóra typická pre chladné oblasti označuje tiež Dryasová flóra), zakrpatené vŕby Salix polaris, brezy Betula nana. Teplejšiu oblasť stepí pokrývali trávy, kríkové vŕby a brezy, jalovec, či zakrpatené borovice. V pásme lesov (tajga) rástli najmä jedle a borovice. V neglaciálnom pásme, ktoré nebolo natoľko ovplyvnené ľadovcami sa nachádzalo mierne pásmo so zmiešanými, či listnatými lesmi.

Živočíšstvo: Vo vývoji živočíchov boli v kvartéri najdôležitejšie cicavce, ktorých fosílne pozostatky sú dodnes hojné, ale stratigraficky významné boli aj niektoré druhy mäkkýšov. Počas ľadových dôb došlo k poklesu druhovej diverzity mäkkýšov. Typické boli hlavne gastropódy Helicopsis striata a Chondrula tridens. V sprašiach sú dnes časté nálezy rodu Pupilla, Columella a Trichia. Z cicavcov v oblasti strednej Európy žili napríklad mamuty, srstnaté nosorožce, kone, pižmone, soby a lumíky. Typickým predstaviteľom fauny medziľadových dôb bol lesný slon Paleoxodon antiquus, rozšírené tiež boli jeleňovité, medzi nimi aj obrovský Megaceros giganteus s rozpätím parohov až 3m, šabľozubé mačkovité šelmy (Machairodus), jaskynné levy, jaskynné medvede, kone a hyeny. Z ostatných živočíšnych kmeňov boli významné lesné spoločenstvá s rodom Helicigona banatica, Zonitoides sepultus, Viviparus diluvianus. Pre ľadové aj medziľadové doby boli pomerne významné i hlodavce napr. druhy mimomys a avricola.

Členenie: Kvartér sa člení na epochy:

4.3.3.1. Pleistocén

4.3.3.2. Holocén

 

4.3.3.1. PLEISTOCÉN (staršie štvrtohory, plistocén, dilúvium) (2,588 miliónov – 11.700)

Názov:

Povrch Zeme: Toto obdobie spadá do paleolitu (okrem zhruba polovice neskorého paleolitu). Významné obdobie striedania ľadových a medziľadových dôb.

Horniny:

Kontinenty a moria:

Atmosféra: Počas pleistocénu pokračuje ochladzovanie, ktorého výsledkom je niekoľko ľadových dôb, prerušených teplejšími periódami. Ako rozhodujúci činiteľ, všestranne ovplyvňujúci faunu, flóru, podnebie, morfológiu povrchu a i. vystupuje štvrtohorné zaľadnenie.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo: V tomto období vyhynuli obrovské cicavce a dokončila sa evolúcia moderného človeka (homo sapiens). Z druhov rodu človek v pleistocéne žili Homo sapiens, neandertálec, Homo heidelbergensis, Homo erectus a Homo antecessor).

Členenie: Pleistocén sa člení na stupne:

4.3.3.1.1. Gelas

4.3.3.1.2. Spodný pleistocén, Kalábr

4.3.3.1.3. Stredný pleistocén, Ionian

4.3.3.1.4. Vrchný pleistocén

 

4.3.3.1.1. GELAS (Gelasian) (2,588 miliónov – 1,806 miliónov)

Homo habilis.

 

4.3.3.1.2. SPODNÝ PLEISTOCÉN, KALÁBR (Calabrian) (1,806 miliónov – 781.000)

Vyhynutie obrovských cicavcov, dokončenie evolúcie moderného človeka. Žili Homo sapiens, neandertálec, Homo heidebergensis, Homo antecessor, Homo erectus.

 

4.3.3.1.3. STREDNÝ PLEISTOCÉN, IONIAN (781.000 – 126.000) 

4.3.3.1.4. VRCHNÝ PLEISTOCÉN (126.000 – 11.700)

 

4.3.3.2. HOLOCÉN (mladšie štvrtohory, postglaciál – poľadová doba, alúvium) (11.700 – súčasnosť)

Názov:

Povrch Zeme: Toto obdobie zahŕňa približne polovicu neskorého paleolitu, mezolit a ďalšie obdobia až dodnes.

Horniny:

Kontinenty a moria:

Atmosféra:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo: Usadenie sa človeka.

 

zdroj:

wikipedia

» Sekcie

TOPlist