Krížom-krážom.eu

Hradisko Mesciská

Hradisko objavil v 19.storočí slovenský bádateľ Anton Intibus, písal o ňom v roku 1856. Ďalší prieskum vykonal koncom 90.rokov 20.storočia Štefan Meliš. Nachádzajú sa tu mohutné valy hradiska (dve uzavreté valové opevnenia, oddelené hlbšou úžľabinou). Nachádzajú sa tu dve hradiská s celkovou plochou asi 2,6ha (2,03ha a 0,58ha). Hradisko sa nachádza na ostrožnom výbežku vrchu Svrčinovec /759,7m/ bezprostredne nad osadou Riedka na sútoku Strážovského a Bieleho potoka v katastri obce Pružina.

Hradisko Mesciská I.

Väčšie z obidvoch hradísk na severovýchodnej strane terasy, mierne sa zvažujúcej na severozápad, má vonkajší obvod 611m a rozlohu približne 2,03ha. Opevnenie tvorí na severozápadnej, juhozápadnej a juhovýchodnej strane mohutný súvislý val (dĺžka 260m, šírka v korune 3-4m a výška 1,5-7m). Nižší nadzemný val (dĺžka 20m) je aj v severnom výbežku hradiska. Na juhovýchodnej strane valu je plytká priekopa (dĺžka 90m, šírka 0,8-1m). Menšia priekopa lemuje val aj z vnútornej strany v západnom oblúku opevnenia (dĺžka 30m). Zvyšok obvodu hradiska v dĺžke asi 330m tvorí hrana plošiny so strmými skalnatými svahmi. Prirodzený val je na niekoľkých miestach spevnený kamennými opornými múrikmi. Opevnenie je prerušené na 4 miestach, ide pravdepodobne o vstupné brány. V juhovýchodnej zalesnenej časti hradiska sú tri stupňovité terasy, pravdepodobne akropola. Pri juhozápadnom oblúku valu sa nachádza opracovaná skala s rozmermi asi 3x2x0,7m a pravdepodobne sa tu nachádzalo obetisko.

Hradisko Mesciská II.

Areál s obvodom 305m a rozlohou asi 0,58ha. Leží v juhozápadnom výbežku terasy. Rozdelenie hradiska na dve časti pravdepodobne spôsobila konfigurácia terénu (nárazové prudké vody zo severného svahu Svrčinovca zrejme narúšali val. Rovná horná plocha hradiska bola vybudovaná umelo. Zo západu a severozápadu ju chránia strmé skalné svahy, severovýchodná strana bola zemitá a preto je dnes roztiahnutá do mierneho svahu. Na juhovýchodnej strane chráni plošinu výrazný  val (dĺžka 70m, šírka 3-4m a výška 1-1,5m), na západnej strane ukončený výstupkom (pravdepodobne veža alebo brána). Za ním z rohu hradiska zreteľne vystupuje cesta. Podobný výstupok je aj v protiľahlom rohu opevnenia nad výmoľom, oddeľujúcim hradiská.

Na hradiskách sa našli viaceré črepy z 9.storočia (slovanské z obdobia Veľkej Moravy), ale aj črepy z púchovskej kultúry z neskorej laténskej doby. Predpokladá sa tu existencia výrobných objektov (nálezy železnej trosky pri východnom vale neďaleko východnej brány opevnenia). Keďže sa pri sondovaní opevnenia nepodarilo zistiť kultúrnu vrstvu, predpokladá sa, že ide pravdepodobne o refúgium (hradisko, ktoré si Slovania postavili – resp. vo včasnom stredoveku obnovili, aby sa v čase nebezpečenstva mali kam uchýliť pred nepriateľom).

V miestach kde od cyklotrasy stúpa k hradisku chodníček je od roku 2013 osadená informačná tabuľa.

Hradisko na Malom Maníne

Hradisko na Malom Maníne sa nachádza v katastri mestskej časti Považská Teplá. V roku 2000 sa na náhornej plošine vrchu Malý Manín /812,6m/ v niektorých terasách zistilo osídlenie viacerých období (mladá bronzová doba, stará a mladá železná doba a rímska doba). Na temene Malého Manína bolo zistené opevnenie (hradisko) z mladej bronzovej doby – výrazné valové opevnenie, vstupná brána polokliešťového tvaru, prístupová cesta serpentínového tvaru miestami široká 3-4m (jediný vstup do areálu) a predpokladajú sa tu aj cisterny na zachytávanie dažďovej vody. Rozloha hradiska je viac ako 8ha (dĺžka asi 630m a šírka 80-120m). Na celej ploche hradiska sa nachádzajú terasy. Boli tu nájdené úlomky keramiky (črepy), prevažne z obdobia ľudu lužickej a púchovskej kultúry, úlomky zo závažia na tkáčsky stav (krosná), prasleny vyrobené z úlomkov grafitovej keramiky, väčšie množstvo prepálenej tehly – mazanice (výplň medzi drevami v obydliach), rôzne kovové predmety (železná sekera, časť bronzového náramku, železná ostroha, radlica s tulajkou, nožnice, keltská šatová spona a iné). Predpokladá sa, že poloha bola osídlená už 1.000 rokov p. n.l. v mladej bronzovej dobe (mladšia bronzová doba). Dokladajú to nálezy bronzových predmetov: sekerky, kosáky, dlátko, deformovaná ihlica, masívna ružicová spona a plechová faléra. Rozlohou patrila medzi najväčšie na okolí. Nachádzalo sa tu asi 50-60 domov. Boli to kolové stavby poprepletané palicami vymazanými mazanicou (hlina zmiešaná s plevami). Podľa terasy bol dom 5m dlhý a 3,5m široký. Bol mierne zapustený do zeme a pokrytý slamou alebo trstinou. Domy nemali okná iba malé otvory pre vzduch, dvere pravdepodobne tvorila zavesená kožušina. V strede objektu bývalo ohnisko a po krajoch lôžka. K obydliam boli pravdepodobne pristavané hospodárske budovy alebo chlievy. Ďalšie nálezy pochádzajú z veľkomoravského obdobia (833 – 907), napríklad slovanský šíp s krídelkami a skoba. Územie bolo osídlené i v 15. a 17.storočí. Našli sa tu konská podkova, charakteristické klince, železné háky na zavesenie kotlíkov na varenie, okutie čižmy, časti nádoby s kameninovým výpalom, uzamykací mechanizmus menšej truhlice. Toto osídlenie tu malo pravdepodobne iba dočasný charakter.

Hradisko na Žeravici

Povesť hovorí, že na vrchu Žeravica /527,3m/ kedysi stál hrad, ktorý vlastnil rod Krajčovcov. Neskôr sa hrad vraj prepadol. Na temeni vrchu, kde hrad pravdepodobne stál sa našli kovové predmety. V roku 1991 Štefan Meliš a F. Jandušík získali malým sondovaním v tejto lokalite niekoľko drobných čriepkov z rímskej doby, ktoré patrili ľudu púchovskej kultúry. Neskôr sa tu zistil príbytok s podlahou vydláždenou kamením a našlo sa aj veľa črepov z rozbitých nádob. Ďalšie črepy sa našli na povrchu na severnom svahu kopca tesne pod vrcholom. Tým bolo dokázané že na vrchu bolo hradisko. Akropola (najvyššie položená plocha) má terasovito upravené základy (dĺžka asi 140m a šírka 5-10m). Ďalšia časť hradiska, oddelená malým sedlom, sa nachádza v lese severovýchodným smerom. Nalezené črepy pochádzajú z troch období: grafitové laténske črepy sú z 1.storočia p. n.l., črepy púchovskej kultúry sú z obdobia 0 – 400 n.l., našli sa tu aj dva črepy s vlnitými ozdobami, ktoré pochádzajú pravdepodobne z 8.-9.storočia z obdobia Slovanov. Pod úpätím v polohe Spády bolo objavené predhradie. V roku 2009 tu našli hromadný nález (dva kruhové šperky a štyri mince z mladej laténskej doby (120 p. n.l. – 0). Ďalšie nálezy (zlomok ukončenia laténskeho nákrčníka s obrazom ľudskej tváre s tretím okom na čele, železná rituálne sekerka, loďkovitá spona a strieborné mince neznámeho typu) naznačujú, že poloha mala obetnú funkciu (predpokladá sa prinajmenšom od 5.storočia p. n.l.). Pod Žeravicou v obci Stupné sú osadené dve informačné tabule s informáciami o starobylých kultúrach. Od nich vedie na vrchol chodník.

Hradisko Šimunky

Hradisko sa nachádza v katastri obce Dolná Mariková. Na skale Široká, v časti s názvom Šimunky, bolo hradisko. Vznikol na nej hrádok už koncom kamennej doby (badenská kultúra). V období 3.storočie p. n.l. až 2.storočie n.l. tu sídlil ľud púchovskej kultúry (nálezy hrubostennej keramiky s typickou keltskou výzdobou, bronzového prívesku a kremeňa, ktorý mohol slúžiť ako časť kresadla) a usadili sa tu Slovania zrejme ešte za čias Pribinu alebo ešte skôr. Hradisko pravdepodobne patrilo do sféry vplyvu centrálneho hradiska v Divinke. Vo veľkomoravskom období (833-907) tu zrejme vládol nejaký menší veľmož. Významné slovanské hradisko preskúmal významný slovenský archeológ Dr. Anton Petrovský-Šichman v 50. a 60.rokoch 20.storočia. Našlo sa tu množstvo predmetov ako päť železných veľkomoravských hrivien, radlica, kosy, čeriesla, pozlátený gombík a podobne. Našla sa tu keramika z okruhu badenskej kultúry z mladej kamennej doby (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. aj zlomky nádob z rozhrania 8-9.storočia z predveľkomoravského ondobia a veľkomoravského obdobia a dokonca aj z rozhrania 12. a 13.storočia (využitie hradiska v tom období ako refúgia mohlo súvisieť s vpádom mongolského vojska v rokoch 1241 a 1242). Pri neskorších prieskumoch sa našlo viacero veľkomoravských nožov, strelky zo slovanských aj staromaďarských šípov, kovania z vedierok, dve veľkomoravské motyky, kľúč od domu, časť jazdeckej ostrohy a iné. Od roku 2013 je v oddychovej zóne pod hradiskom osadená informačná tabuľa.

Hradisko Tupý hrádok

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Stredoveké hradisko na vrchu Tupý hrádok /674,4m/ v lokalite Ogrnovisko v nadmorskej výške 669m pochádza z 10.-11.storočia. Nachádza sa pri časti Tŕstie v katastri obce Dolný Lieskov.

Hradisko v lokalite Hradište

V lokalite Hradište (miestnymi nazývanej aj Šibeničný vŕšok) /350,0m/ v Považskej Bystrici západne od lokality Jelšové sa archeológom podarilo zistiť existenciu opevneného ostrožného hradiska ľudu púchovskej kultúry. V jednej časti hradiska sa zistili aj ojedinelé prejavy staršieho osídlenia (líniové žľaby, zahĺbené jamy a podobne) bez možnosti presnejšieho datovania. V teréne sú viditeľné stopy valového opevnenia. V úseku asi 50-100m od opevnenia z vonkajšej (juhozápadnej) strany hradiska počas výskumu archeológovia zistili výskyt úštepov z pazúrika a rádiolaritu, ktorých sa našlo niekoľko desiatok kusov. Preto sa tu realizoval plošný odkryv, ktorý mal zistiť, či nálezy pochádzajú z ornice, alebo signalizujú nálezy vo väčších hĺbkach. Podľa predbežných výsledkov výskumu ide o doklad využívania polohy v starej kamennej dobe (paleolit). Početné miniatúrne odštepky dokladajú výrobu kamenných nástrojov priamo na mieste. Lokalita Hradište je tiahly hrebeň nad údolím Váhu orientovaný približne v smere severovýchod-juhozápad. Zo severnej, východnej a južnej strany je poloha chránená strmými svahmi. Juhozápadná strana výbežku bola prehradená priekopou širokou 6-8m a hlbokou viac ako 2,5m. Nad priekopou bol navŕšený zemný val. Z vonkajšej strany valu bol múr z nasucho kladených kameňov spevnený drevenými kolmi. Val nebol v teréne viditeľný, pretože bol zničený orbou. Samotná priekopa spevňovala predovšetkým najvyššiu časť hrebeňa, v ktorej kopírovala priebeh valu. V juhovýchodnej, nižšie položenej časti hradiska sa opevnenie stáčalo juhovýchodným smerom do priestoru dnešných súkromných pozemkov. Na južnej strane sa podarilo odkryť pravdepodobný vstup do opevneného areálu hradiska. Kultúrna vrstva bola pomerne tenká (20-40cm). Okrem zahĺbených zásobnicových jám a pece sa zistili zvyšky nadzemných kolových stavieb. Väčší počet kolových jám dokazuje aj väčšie domy s rozmermi 4x8m, prípadne existenciu vnútornej palisády. Osídlenie sa neobmedzovalo iba na bezprostredne opevnenú vnútornú plochu zisteného hradiska. Z južnej strany v priestore dnešných záhrad sú vo svahu viaceré horizontálne terasy ukončené strmým svahom. Prvé osídlenie datované do 1.storočia p. n.l. zaniklo zrejme požiarom. Kolové stavby so stenami omazanými hlinou zrejme znovu postavili po zlome letopočtu. Záver osídlenia polohy je možné datovať do 1.-2.storočia n.l. Z kultúrnej vrstvy na ploche hradiska je relatívne málo nálezov (takmer úplne chýbajú nálezy kovových predmetov).

Hradisko Zlatý kôň

Hradisko sa nachádza na ostrom horskom hrebeni juhozápadne od vrchu Žeravica /596,4m/ a severovýchodne od časti Prosné v katastri obce Udiča. Keltský hrádok Zlatý kôň z okruhu ľudu púchovskej kultúry. Je to malé opevnenie s intenzívnym osídlením z rozhrania letopočtu, ktoré slúžilo ako útočisko pre ľudí žijúcich v nižších polohách v jeho okolí. Z jeho výhodnej polohy na ostrožnom horskom výbežku so strmými svahmi po oboch stranách je zrejmé, že dobyť ho nebolo jednoduché. Z jednej strany hrebeňa, ktorá je menej strmá, bol vybudovaný drevozemný val s drevenou palisádovou nadstavbou a na druhej strane, kde terasa prechádza do prudkého zrázu, zrejme pokračovala na okraji terasy iba drevená palisáda bez valu. Vo vnútri hradiska pozdĺž valu možno predpokladať existenciu drevených obydlí. Hrádok objavil a niekoľko črepov na ňom našiel Štefan Meliš okolo roku 1962. Podľa Dr. Petrovského-Šichmana tu bolo keltské kultové miesto. Okrem črepov sa tu našlo aj niekoľko železných predmetov (spony, strela do šípu, klince, spona z opasku, malé kovanie, kopija, ostroha a kramlička).

Hrádok Jelšové

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Lokalita stredovekého hrádku sa nachádza 600m severovýchodne od kóty 341,0m nad časťou Jelšové v Považskej Bystrici.

Hrádok na vrchu Oplzeň

Hrádok z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0. Opevnenie s približnou rozlohou 100x(50-70)m orientované dlhšou osou v smere sever-juh sa nachádza na vrchu Oplzeň v mestskej časti Považská Teplá. Dobre rozpoznateľný val takmer pozdĺž celej východnej strany kopca. Krátky úsek prebieha aj pri západnej strane južného výbežku temena. Početné nálezy keramiky, kamenný amulet, prepálená mazanina, ktorá potvrdzuje existenciu nadzemných sídliskových objektov.

Hrádok Ondrejová

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Lokalita stredovekého hrádku z 10.-11.storočia sa nachádza na vrchu Ondrejová /509,4m/, alternatívne nazývaného Hrádek, severovýchodne od mesta Považská Bystrica. Na temene Ondrejovej sa nachádza azda umelo navŕšená plochá vyvýšenina, ale prieskum v roku 2003 tu stopy staršieho osídlenia nezachytil. Územie sa vyznačuje absenciou kultúrnej vrstvy, pričom sa tu našlo iba značné množstvo novodobých klincov.

Hrádok Predná Hôrka

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Hrádok Hradište na Prednej Hôrke (kóta 465,0m) nachádzajúcej sa medzi obcami Jasenica a Udiča. Ako prvý lokalitu preskúmal A. Petrovský-Šichman už v roku 1947. Vtedy sa našlo niekoľko drobných čriepkov na južnom svahu kopca. Až v roku 1958 sa na základe nálezov keramiky Štefanom Melišom mohlo opevnenie zaradiť do obdobia ľudu púchovskej kultúry. V roku 1979 sa tu našli nielen drobné železné predmety, ale najmä skoro celé nádoby, vrátane veľkých zásobníc a tiež dva kamene žarnovy. Ďalší prieskum sa uskutočnil v rokoch 1986, 1998 a 1999. Spolu sa našlo vyše 60ks kovových predmetov (železné strelky, nože, klince, zlomky háčkoviek, dve spony, železný kľúč, strieborná minca kráľa Jána Zápoľského z roku 1527 razená v Kremnici, strieborná minca tzv. nitrianskeho typu z prelomu letopočtov, rôzne pracovné nástroje a zlomky železa). Nálezy patria do starej železnej doby (halštatská doba) do obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l., mladej železnej doby (laténska doba) do obdobia 400 p. n.l. – 0 a do začiatku rímskej doby (0 – 380). V dobe rímskej sa tu nachádzalo sídlisko väčších rozmerov. Bolo dlhé asi 1,5km a chránili ho tri vrchy Hradište, Predná Hôrka a Klape. Obyvateľstvo tvorili ľudia laténskej kultúry, púchovskej kultúry s potomkami Keltov. Našlo sa tu mnoho črepov z nádob a dve kamenné formičky na odlievanie bronzových predmetov. V hradištnej dobe v období 500 – 1.200 n.l. prichádzajú prví Slovania.

Hrádok v Hatnom

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Severne od obce sa po oboch stranách Marikovského potoka nachádzajú v polohe Hrádek a Skala dva významné archeologické objekty (dve menšie opevnenia).

Väčší hrádok sa nachádza na ľavej strane potoka v lokalite Skala na kóte 352,0m. Osídlenie už v strednej medenej dobe (neolit) v období 3.000 p. n.l., kedy tu žil ľud badenskej kultúry. Ide o osídlenie vybudované na skalnom ostrohu, z troch strán je plošina chránená asi 20m vysokou kolmou skalou, iba na severovýchode a severe bol voľný prístup po hrebeni, ktorý bol zatarasený vykopaním 3m hlbokého jarku a navŕšením oblúkovitého valu (dĺžka 36m, vnútorná výška 2m a vonkajšia výška 5m). Jeho pokračovanie tvorí nízky, dnes sotva znateľný val (dĺžka 18m). Hradisko má rozlohu asi 1.970m2.

Menší hrádok Hrádek sa nachádza na pravej strane Marikovského potoka asi 80m západne od prvého hrádku. Lokalita bola narušená ťažbou kameňa. Pôvodne bol ale tento hrádok významnejší a väčší. Svedčia o tom nálezy množstva črepov.

Ďalšie osídlenie v týchto lokalitách je z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.) a začiatku starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. Vtedy bolo osídlené nielen vlastné bralo Hrádku, ale aj priestor vedľa neho, kde vzniklo sídlisko ľudu lužickej kultúry. Našli sa tu nálezy črepov zo starej železnej doby (halštatská doba) a trecieho kameňa z kremencového pieskovca. Na prelome letopočtov opevnili aj hrádok na pravej strane potoka. V tesnej blízkosti tohto opevnenia bolo aj sídlisko ľudu lužickej kultúry (našli sa tu zlomky nádob, kamenné osličky a kusy prepálenej mazaniny z výmazu stien drevených obydlí). Ďalšia etapa osídlenia prebehla až po príchode Slovanov v 9.storočí. Stredoveké nálezy v 14.-15.storočí na pravej strane potoka hovoria, že tu bolo zrejme opevnenie miestneho zemepána, ktorý sa v 15.storočí stal majiteľom Budatínskeho zámku. Juraj z rodu Hatňanských získal Budatín od kráľa Žigmunda za svoje verné služby.  Jeho prvý známy predok Kilián dostal už v roku 1321 od kráľa Karola Róberta Hatné, Prosné a Marikovú. Pravdepodobne už vtedy si tu vybudoval svoje sídlo, stredoveký hrádok, ktorý slúžil aj jeho potomkom.

V oddychovej zóne medzi lokalitami Skala a Hrádek je od roku 2013 osadená informačná tabuľa.

Hrádok Žilín

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Hrádok Žilín, nachádzajúci sa na východnom svahu rovnomenného vrchu. Na mieste pravekého hradiska sú teraz rozpadnuté pásy trojnásobných kamenných valov. Na rovnakom mieste stál stredoveký hrádok. Miesto sa nachádza asi 1km východne od kóty 787,8m nad obcou Papradno.

Keltské hradisko Klapy

Vrch Klapy /653,7m/ v katastri obce Udiča bol na temene osídlený už v období halštatskej kultúry a následne ľudom púchovskej kultúry za čias Keltov. Severný svah Klapov nie je taký kolmý ako južná strana, ale je tiež strmý. Bolo tu upravených množstvo úzkych terás, ktoré boli obývané v rímskej dobe, ale našli sa tu črepy aj z čias sťahovania národov z 5.storočia ako i črepy z včasného stredoveku. Terasy sú umiestnené na viacerých výškových úrovniach kopca a sú ťažko prístupné po strmom svahu. Predpokladá sa, že Klapy boli opevnené, pričom archeológ Dr. Karol Pieta ich označuje ako staré halštatské hradisko, ktoré neskôr bolo využívané ľudom púchovskej kultúry. Medzi najvýznamnejšie nálezy patria železný nôž, pri ktorom bola laténska keramika, kamenné osličky, forma na odlievanie bronzových špiráliek, vyrobená z pieskovcového kameňa. Známe sú tiež keltská ostroha, spony a ich fragmenty a iné menšie kovové nálezy. Našli sa tu tiež bronzové náramky s vývalkami z konca starej železnej doby (halštatská doba), bronzová figúrka býčka a mimoriadne krásna bronzová spona v tvare koníka, keltské strieborné a zlaté mince. V roku 2000 sa tu našlo 57 strieborných mincí s abstraktnými symbolmi, 6 zlatých statérov, či strieborné tetradrachmy.  Tieto nálezy dokazujú, že Klapy a ich okolie mali v období staroveku veľký význam a boli obývané majetnými obyvateľmi. Pod opevnením sa nachádza niekoľko otvorených sídlisk z obdobia halštatu a púchovskej kultúry, pričom je pravdepodobné, že Klapy slúžili ako refúgium pre obyvateľov týchto sídlisk.

Obetisko Keltov

Obetisko z obdobia Keltov (ľud púchovskej kultúry) a z obdobia ľudu lužickej kultúry sa nachádza asi 1,2km juhozápadne od časti Prosné pod vrchom Dielec /527,0m/ v katastri obce Udiča. Nálezisko objavil v roku 1965 pán Peter Kondrčík (našiel tu úlomky keramiky a kalcinované kosti z laténskeho obdobia). V rokoch 1965-1966 tu kopal A. Petrovský-Šichman. Bolo vykopaných 5 sond, v ktorých sa našlo množstvo nálezov (keramika, prepálené šperky, nástroje, kosti, ostroha, perly, zlatá minca, bronzové náramky a ihlice a iné). Objavené boli kolová jama (tá mohla slúžiť pre drevenú modlu) a veľká obetná jama. Bolo tu obetisko ľudu púchovskej kultúry z obdobia 200-100 p. n.l.. Obetovali sa tu výrobky, zvieratá aj ľudia vtedajším pohanským božstvám. Na okraji náleziska sa zistila hlboká jama ľadvinovitého tvaru vyplnená čiernou mastnou zeminou a drobnými nálezmi, do ktorej sa odlievala krv obetovaných zvierat a zrejme aj ľudských obetí. Spálené kostrové zvyšky sa pri analýze v Archeologickom ústave v Prahe podarilo identifikovať ako pozostatky 3-5 dospelých jedincov vo veku okolo 40-50 rokov. Obetisko slúžilo širokému okoliu (20-30km), z ktorého sem chodili obyvatelia osád pravidelne obetovať počas dlhého obdobia.

Výšinné hradisko v Sádočnom

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Výšinné hradisko ľudu púchovskej kultúry z mladej železnej doby (latén) z obdobia 400 p. n.l. – 0 sa nachádza medzi obcami Sádočné a Domaniža.