Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Rímsko-katolícke kostoly v okrese Gelnica

GELNICA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a kaplnka vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne ranogotický trojloďový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 13.-14.storočí. Vraví sa, že na mieste terajšieho kostola kedysi stál iný gotický kostol. Dnešná sakristia bola vraj jeho sanktuáriom, alebo bola sama kostolíkom. Jej masívne rebrá poukazujú rozhodne na starší vek, ako je vek kostola. Zvláštnosťou kostola je neobyčajne dlhé a široké sanktuárium, ktoré patrí k najväčším na Spiši. Zdá sa, že Gelničania zamýšľali pôvodne svojim chrámom prevýšiť ostatné spišské chrámy. Pôvodný plán sa však nerealizoval. Prestavaný bol v 50.rokoch 14.storočia. Upravovaný bol v 15.storočí a barokovo v roku 1769. Ďalšia úprava v 19.storočí. Kostol patrí k najstarším staviteľským pamiatkam mesta. Je dominantou mesta jednak svojou polohou na úpätí svahu v historickom jadre mesta a jednak svojou veľkosťou, tvarom a výrazom. Gotický sloh si zachovali pôvodné krížové klenby v bočných lodiach a v sanktuáriu, pastofóriu, spočívajúce na špirálovito točenom podstavci vysokého vežovitého tvaru s figurálnou ozdobou, dôstojne zastupujúce spišskú gotiku 14.storočia a kamenné sedílie na južnej strane sanktuária. Loď bola postavená neskoršie, asi v 15.storočí. Nad strednou loďou sa dvíha baroková klenba z 18.storočia s gotickými prvkami. Terajšiu podobu dostala veža v rokoch 1867-1869. Z pôvodného gotického zariadenia zostala iba krstiteľnica. Pochádza z konca 14.storočia, je bronzová, zdobená viničom a medailónmi. Vzácnou umeleckou pamiatkou je aj monštrancia na hlavnom oltári a obradná skriňa v sakristii zo 17.storočia. V 16.storočí slúžil kostol evanjelikom, v roku 1671 za protireformácie Čákiovcov bol vrátený katolíkom. Na veži kostola je zvon z 15.storočia , ktorý v dobe Rákociho povstania uschovali na Spišskom hrade a mestu ho vrátili až za vlády Márie Terézie v roku 1742, kedy bol znovu uliaty. Kostol sa nachádza na ulici Slovenská v Pamiatkovej zóne.
  • Kaplnka. (Pozri Kaplnky v okrese Gelnica).

 

HENCLOVÁ. Kostol narodenia Panny Márie.

Rímsko-katolícky kostol bol postavený v historizujúco-eklekticistickom slohu v roku 1890.

 

HENCLOVÁ. Kostol svätého Jozefa, robotníka.

Pseudobarokový rímsko-katolícky Kostol svätého Jozefa, r obotníka bol postavený v rokoch 1888-1891. V roku 1940 bol rozšírený sakristiou. Jednoloďová stavba so segmentovaným uzáverom, zaklenutá pruskou klenbou. Pseudobaroková výmaľba od Š. Berecza z roku 1949. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. Nachádza sa v časti Tichá Voda.

 

HRIŠOVCE. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 19.storočí.

 

JAKLOVCE. Kostol svätého Antona Paduánskeho.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a kaplnka vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Antona Paduánskeho z 3.tretiny 13.storočia. Upravovaný bol renesančne v 15.storočí a v rokoch 1897 a 1912. V interiéri sa nachádzajú zvyšky nástenných malieb z 15.storočia.
  • Kaplnka svätého Jána Nepomuckého. (Pozri Kaplnky v okrese Gelnica).

 

KLUKNAVA. Kostol svätého Joachima a Anny.

Pútnický rímsko-katolícky Kostol svätého Joachima a Anny.

 

KLUKNAVA. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v lokalite Štefanská Huta.

 

KLUKNAVA. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne protestantský renesančný jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej z roku 1555. Barokovo prestavaný a rozšírený bol v roku 1710. V roku 1809 zväčšený. V interiéri sa nachádza západný organový chór. Vo veži sú zvony z rokov 1599 a 1645. Stojí na nižnom konci obce.

 

MARGECANY. Kostol svätej Margity Antiochijskej.

Pôvodne klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätej Margity Antiochijskej bol postavený v roku 1825. Pseudogoticky prestavaný bol začiatkom 20.storočia.

 

MNÍŠEK NAD HNILCOM. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža zo 17.storočia. Klasicisticky upravovaný bol v rokoch 1820-1829.

 

NÁLEPKOVO. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 21.storočí. Nachádza sa v lokalite Tretí Hámor.

 

NÁLEPKOVO. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v rokoch 1770-1781. Klasicisticky upravený bol v roku 1895. Hlavný oltár je neskorobarokový z obdobia 1770-1780. Kazateľnica je neskorobaroková z 2.polovice 18.storočia. Organová skriňa je trojdielna neskorobaroková, pochádza z konca 18.storočia. Stojí v strede obce.

 

PRAKOVCE. Kostol svätej Ľudmily.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Novorománsky trojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Ľudmily postavený v rokoch 1883-1900. Zaujímavými pamätihodnosťami kostola je oltárny obraz patrónky svätej Ľudmily od maliara Viktora Madarásza, liatinové schody, stĺpy, zábradlie a železné parkety v interiéri kostola.

 

RICHNAVA. Kostol svätého Michala, archanjela.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v 20.storočí.

 

SMOLNÍCKA HUTA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Novorománsky rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie vznikol prestavbou staršieho barokového kostola postaveného v rokoch 1751-1754. Exteriér a veža boli upravené v roku 1924. Vnútorné zariadenie je rokokové.

 

SMOLNÍK. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a zvonica vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne barokový jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej z roku 1801. Upravovaný bol klasicisticky v roku 1897 a v rokoch 1905 a 1940. Hlavný oltár z roku 1805 s obrazom svätej Kataríny, patrónky baníkov, od maliara Henricha Fügera, niekdajšieho riaditeľa Umeleckej akadémie vo Viedni. Klasicistická krstiteľnica zo začiatku 19.storočia je z čierneho mramoru. V krypte pod kostolom sa nachádzajú rakvy s kovovými maľovanými rodinnými štítmi zo začiatku 19.storočia. Kostol sa nachádza v Pamiatkovej zóne.
  • Zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Gelnica).

 

STARÁ VODA. Kostol Panny Márie Fatimskej.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Panny Márie Fatimskej bol postavený v 21.storočí.

 

ŠVEDLÁR. Kostol svätej Margity Antiochijskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Margity Antiochijskej z 2.polovice 14.storočia. Barokovo upravený ťažkými piliermi a rozšírený bol v 16.-17.storočí. Pôvodne gotická klenba s figurálnou konzolou hlavy baníka pochádza zo začiatku 16.storočia. Výmaľba barokovej klenby lode pochádza z konca 19.storočia. Tri neskorobarokové oltáre a kazateľnica sú z polovice 18.storočia. Bronzová liata krstiteľnica z roku 1360 je od majstra Konráda. Stojí na námestí v obci.

 

ÚHORNÁ. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v roku 1749. Kazateľnica pochádza z 18.storočia.

 

VEĽKÝ FOLKMAR. Kostol svätého Michala, archanjela.

Secesný rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený po roku 1920 s použitím staršej stavby, obnovenej v roku 1895. Jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom. Segmentová klenba so štukovým členením. Vnútorné zariadenie pochádza z čias okolo roku 1900.

 

ŽAKAROVCE. Kostol svätého Michala, archanjela.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v roku 1812.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Považská Bystrica

HORNÝ PRAMEŇ Horný prameň je zachytený pre skupinový vodovod. Nachádza sa v dol …

Vrchy v okrese Považská Bystrica

JAVORNÍKY   Veľký Javorník /1.071,5m/ - najvyšší vrch Javorníkov, ktorý …

Doliny v okrese Považská Bystrica

HLUCHÁ DOLINA Dolinka, ktorá sa nachádza v Strážovských vrchoch pod vrchom Soko …

Pamätné izby v okrese Považská Bystrica

BRVNIŠTE. Historická škola - Dom tvorivosti, zručnosti a tradičných remesiel. Z …

Územia európskeho významu v okrese Žilina

KĽAK /SKUEV0240/ Územie európskeho významu bolo vyhlásené Výnosom Ministerstva …

TOPlist