Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Rímsko-katolícke kostoly v okrese Košice-okolie

BAŠKA. Kostol svätého Štefana Uhorského.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Uhorského bol postavený v roku 1811. Pôvodne mal drevenú vežu s dvoma zvonmi a šindľovou strechou. Počas 1.svetovej vojny bol väčší zo zvonov zrekvirovaný. Nový zvon si obec kúpila v roku 1921. Počas opravy začatej v roku 1927 bola postavená nová tehlová veža a bola vymenená krytina. Bol postavený hlavný oltár, renovovaný oltár Panny Márie a kostol bol zvnútra vymaľovaný. V roku 1928 ho vysvätil košický biskup Čársky. Úpravy fasády boli vykonané v 80.rokoch 20.storočia. V roku 2000 bol vymenený krov a strešná krytina. V rámci úprav okolia bola postavená Kaplnka Panny Márie. V októbri 2009 bola ukončená kompletná rekonštrukcia kostola a bol slávnostne konsekrovaný.

 

BELŽA. Kostol nanebovstúpenia Pána.

 

BENIAKOVCE. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Secesný rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v 20.storočí.

 

BLAŽICE. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela z 15.storočia. Postavil ho premonštrátsky prepošt z Nižnej Myšle. Barokovo upravovaný bol v roku 1732. Ďalšie úpravy v roku 1888. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom svätyne. Interiér je barokový. V severovýchodnej stene polygónu sa nachádza kamenné výklenkové pastofórium s priestorovým združeným baldachýnom a kružbovým štítom nadstavca. Po zabudovaní čalúnenej drevenej skrinky s dvierkami výklenok slúži opäť na úschovu eucharistie. Výklenok má mohutnú parapetnú rímsu, po oboch stranách reliéfne profilované štíhle prúty, podopierajúce dvojicu drobno tvarovaných vimpergov v tvare oslieho chrbta, zdobených jemnými fiálami a paneláciou slepých kružieb, podopierajúcich vysadenú, dvakrát priestorovo zalomenú rímsu s výrazným zuborezom (atikou). Nad rímsou je z osi vychýlený motív kružby, vo výplni ktorej je biskupská (prepoštská) mitra a erb. Zaujímavý reliéf je však pod dvojicou vimpergových oblúkov. Pod ľavým, severným, vimpergom je reliéf polpostavy Krista so žehnajúcimi rukami, v oblakoch, znázornených hadiacou sa páskou. Kristus má nad hlavou širokú svätožiaru. V poli pravého, južného, vimpergu je polpostava Mojžiša, ktorému z čela vyrastajú dva rohy (mylná interpretácia starozákonnej hebrejčiny), ktorý drží v pravej ruke dve kamenné platne Desatora a v ľavej hadiacu sa nápisovú pásku. Polpostava sa vynára spoza zuborezovej atiky. Keďže celý povrch kamenného pastofória je pretretý viacnásobným náterom a niektoré časti sú navyše pozlátené, nie je možné definovať drobné detaily reliéfu či prečítať prípadný nápis na páske. Z ikonografického hľadiska je motív i jeho umiestnenie mimoriadne zaujímavé a je ho možné interpretovať nasledovne: vo svätyni, kde stojí oltár, je definovaná strana ľavá, severná, ako strana evanjelia a pravá, južná, ako strana epištoly či lekcie. Snáď z tohto dôvodu je Kristus umiestnený na ľavej strane pastofória a starozákonný Mojžiš na pravej. Kristovo obetované telo je zhmotnené v eucharistii, prostredníctvom ktorého možno získať požehnanie. Mojžiš v tomto prípade predstavuje sprostredkovateľa manny, ktorá je jedným zo starozákonných predobrazov eucharistie. Na východnom Slovensku zatiaľ nepoznáme na pastofóriu ikonografický motív manny či Mojžiša, a tým je tento prípad vzácnejší. Kostol sa nachádza v strede obce.

 

BOČIAR. Kostol svätého Imricha.

Pôvodne gotický rímsko-katolícky Kostol svätého Imricha bol postavený na prelome 13. a 14.storočia. V roku 1773 prešiel klasicistickou úpravou. Jednoloďový kostol, pravouhlo uzavreté presbytérium, pristavaná sakristia na južnej strane, veža pôvodne predstavaná na západnej strane. Klasicistickou úpravou koncom 18.storočia bola loď kostola predĺžená smerom na západ, a tým bola veža vtiahnutá do pôdorysu lode.

 

BOHDANOVCE. Kostol svätej Margity Alacoque.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol svätej Margity Alacoque bol postavený v roku 1943. V interiéri sa nachádza oltárny obraz od maliara E. Halásza-Hradila /1873-1948/.

 

BOLIAROV. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1770.

 

BUDIMÍR. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Pôvodne gotický rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v 2.polovici 15.storočia. V roku 1745 bol barokovo prestavaný.

 

BUKOVEC. Kostol svätej Anny.

Rímsko-katolícky Kostol svätej Anny bol postavený v 17.storočí. V 2. polovici 20.storočia bol modernisticky prestavaný.

 

BUNETICE. Kostol svätého Michala, archanjela.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v 20.storočí.

 

BUZICA. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža z roku 1791. Klasicisticky upravený bol v rokoch 1832-1834. Ďalšie úpravy v rokoch 1880, 1897 a v 20.rokoch 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys so segmentovým záverom. Neskorobarokový interiér. Nachádza sa v strede obce.

 

CESTICE. Kostol svätého Jána Nepomuckého.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokový jednoloďový rímskop-katolícky Kostol svätého Jána Nepomuckého postavený po roku 1300. Barokovo upravený bol v 18.storočí. Upravovaný bol v roku 1738, v 2.polovici 18.storočia, v roku 1924 a v 70.rokoch 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom. Nachádza sa v strede obce.

 

ČAŇA. Kostol Mena Panny Márie.

Rímsko-katolícky farský Kostol Mena Panny Márie bol postavený ako gotická stavba v roku 1386. Od základov bol prestavaný v rokoch 1947-1949. Najnovšia generálna oprava bola prevedená v rokoch 2001-2003, kedy sa v kostole znížil strop, zrenovovala svätyňa, opravila elektroinštalácia, kúrenie a zo severnej strany ku kostolu pristavila nová sakristia, sociálne zariadenie a miestnosti na katechézu. Bývalá miestnosť sakristie slúži počas bohoslužieb pre matky s deťmi.

 

ČEČEJOVCE. Kostol svätého Jána Evanjelistu.

Klasicistický rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1800. Modernisticky prestavaný bol po roku 1945.

 

DEBRAĎ. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1988. Novoklasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov postavený v rokoch 1834-1836. Upravovaný bol v rokoch 1930 a 1988. Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým záverom. Nachádza sa na severovýchodnom okraji obce.

 

DRIENOVEC. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s opevnením vyhlásená v roku 1986. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Neskorobarokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v rokoch 1775-1780. Počas 2.svetovej vojny bol ťažko poškodený, bol bez veže. Upravovaný bol po roku 1945 a v rokoch 1983-1986. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Nachádza sa v strede obce.
  • Ohradný múr s bránou. Barokové kamenné opevnenie s klasicistickou mrežovou bránou z 18.storočia okolo kostola s kovanými mrežami zo začiatku 19.storočia. Má nepravidelný pôdorys.

 

DRUŽSTEVNÁ PRI HORNÁDE. Kostol Božieho milosrdenstva.

Filiálny rímsko-katolícky Kostol Božieho milosrdenstva sa nachádza v časti Tepličany. S výstavbou sa začalo v roku 2008. V roku 2016 bol vysvätený.

 

DRUŽSTEVNÁ PRI HORNÁDE. Kostol narodenia Panny Márie.

Kostol sa dostal viac do pozornosti veriacich, keď doňho bola v roku 1773 prevezená kópia zázračného obrazu póčskej ikony. Týmto obrazom sa Malá Vieska stala postupne vyhľadávaným miestom mariánskych pútnikov z celého okolia. Pôvodný kostol bol postavený v 15.storočí. Neskôr bol barokovo prestavaný. V 19.storočí už starý kostol kapacitne nestačil, preto dal patrón obce mesto Košice v roku 1803 postaviť na kopci v blízkosti lesa nový kostol zasvätený Panne Márii a odpustky dostal na sviatok Narodenia Panny Márie. Veľkému duchovnému povzneseniu pútnického miesta v Malej Vieske sa dostalo 29.10.1831, keď pápež Gregor XVI. udelil pútnikom, ktorí budú putovať k milostivému obrazu Panny Márie v Malej Vieske plnomocné odpustky.

 

ĎURĎOŠÍK. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

ĎURKOV. Kostol narodenia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

DVORNÍKY-VČELÁRE. Kostol narodenia Panny Márie.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v roku 1801. Nachádza sa v časti Dvorníky.

 

GEČA. Kostol narodenia Panny Márie.

Pamiatkový objekt NKP Kaštieľ a kostol vyhlásený v roku 1963. Barokový rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie z roku 1750. Prestavaný bol v 20.storočí. Prízemná jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom.

 

GYŇOV. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Historizujúco-secesný rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v roku 1924. Upravovaný bol v rokoch 1968 a 1986-1987.

 

HÁJ. Kostol svätého Jozefa, robotníka.

Pôvodne gotický rímsko-katolícky Kostol svätého Jozefa, robotníka. Prestavovaný bol v rokoch 1671 a 1720. V rokoch 1764 a 1796 bol barokovo-klasicisticky prestavaný.

 

HANISKA. Kostol svätého Jána Nepomuckého.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Z pôvodne pravdepodobne ranogotického kostola sa zachovala len časť lode. V roku 1656 bol značne prestavaný. Neskorobarokový jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Nepomuckého bol upravovaný aj v rokoch 1750-1764, kedy boli pristavané kaplnky, nová veža a bol klasicisticky upravený. Neskôr boli bočné kaplnky rozšírené prístavbami východným a západným smerom, takže kostol pôsobí dojmom trojlodia. Má obdĺžnikový pôdorys. Presbytérium polygonálne uzavreté, pristavaná sakristia na severnej strane, veža vtiahnutá do pôdorysu lode na západnej strane. Na južnej strane sa do presbytéria otvára klasicistická kaplnka zo začiatku 19.storočia. Objekt po radikálnej prestavbe v 18 storočí nezachováva gotickú pôdorysnú dispozíciu, ale je postavený na zvyškoch pôvodného ranogotického kostola. Stojí na cintoríne.

 

HERĽANY. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Neskoroklasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v 19.storočí.

 

HODKOVCE. Kostol obetovania Pána.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol obetovania Pána bol postavený v roku 1832.

 

HOSŤOVCE. Kostol svätého Imricha.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1982. Pôvodne barokový jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Imricha z roku 1730. Klasicisticky bol upravený v rokoch 1802. Ďalšie úpravy v roku 1969. Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým záverom. Nachádza sa v strede námestia v juhovýchodnej časti obce.

 

HRAŠOVÍK. Kostol svätej Marty.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätej Marty bol postavený v 20.storočí.

 

HÝĽOV. Kostol svätej Barbory.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1988. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Barbory postavený v rokoch 1332-1335. Barokovo upravený bol v roku 1783, klasicisticky v roku 1892. Ďalšie úpravy v roku 1983. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Stojí v strede obce.

 

CHRASTNÉ. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

JANÍK. Kostol narodenia Panny Márie.

Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 14.storočí. Neskôr bol klasicisticky pretstavaný.

 

JASOV. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Pamiatkový objekt NKP Kláštor premonštrátov vyhlásený v roku 1963. Neskorobarokový jednoloďový dvojvežový Kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený v rokoch 1750-1766. Veľkolepo kompozične rozvrhnutý kostol s kláštorom premonštrátov vznikol podľa návrhu viedenského staviteľa F. A. Pilgrama. Vybudovali ho na základoch stredovekého predchodcu. Kompaktne pôsobiacu stavbu tvoria budovy kláštora s dvomi rozsiahlymi nádvoriami. Sú súmerne rozvrhnuté okolo centrálne situovaného dvojvežového kostola. Klenbu jeho jednoloďového priestoru a klenbu v knižnici kláštora zdobia bohaté fresky od J. L. Krackera a sochy od J. A. Kraussa. V tesnej blízkosti kláštora je zachovaná baroková kláštorná záhrada obdĺžnikového tvaru, ktorá je charakteristická svojou pravidelnou dispozíciou typu francúzskych záhrad. Po oboch dlhších stranách ju lemuje tvarovaná stena z hrabov dosahujúca výšku takmer 4,5m, vysadená v 2.polovici 18.storočia. Je rozdelená na šesť častí a prvé štyri majú ornamentálne riešenú dispozíciu z nízkych živých plotov z krušpánu vždyzeleného. Dve zostávajúce časti sú od 19.storočia zmenené na prírodno-krajinársky park a nachádza sa v nich viacero cudzokrajných drevín z celého sveta. K pôvodnej drobnej architektúre v záhrade, dnes zväčša zaniknutej, patria horizontálne slnečné hodiny. Autormi stavby kostola sú F. A. Pilgram a A. Salzgeber. V interiéri kostola sú cenné barokové stropné fresky a rokokový mobiliár. Nachádza sa pri kláštore premonštrátov v lokalite Podzámok.

 

JASOV. Kostol svätého Michala, archanjela.

Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela z 15.storočia. V 16.storočí bol zaklenutý a v 18.storočí barokovo prestavaný.

 

KALŠA. Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov bol postavený v 20.storočí.

 

KECEROVCE. Kostol svätého Ladislava.

Pôvodne renesančný rímsko-katolícky Kostol svätého Ladislava bol postavený v roku 1628. Barokovo prestavaný bol v 18.storočí. V 19.storočí bol prestavaný klasicisticky. Nachádza sa v časti Kecerovské Pekľany.

 

KECHNEC. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v roku 1749.

 

KOKŠOV-BAKŠA. Kostol nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

Secesný rímsko-katolícky Kostol nepoškvrneného Srdca Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

KOMÁROVCE. Kostol nanebostúpenia Pána.

Secesný rímsko-katolícky Kostol nanebovstúpenia Pána bol postavený v 20.storočí.

 

KOSTOĽANY NAD HORNÁDOM. Kostol svätého Štefana, prvomučeníka.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana, prvomučeníka bol postavený pred rokom 1332. Upravovaný bol v roku 1480. Rokoková prestavba z roku 1774, klasicistická z roku 1891. Ďalšie úpravy v rokoch 1929, 1950 a po roku 1990. Má obdĺžnikový pôdorys so segmentovým záverom. Z kostola bola odstránená vzácna rokokovo-klasicistická kazateľnica a aj hlavný oltár z roku 1891. Z pôvodného zariadenia kostola sa zachovalo veľmi málo. Nachádza sa na ulici M. Kočanovej na návrší v severovýchodnej časti obce.

 

KOŠICKÁ BELÁ. Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa.

Pôvodne barokový rímsko-katolícky farský Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1769. Prestavaný bol v 20.storočí.

 

KOŠICKÁ POLIANKA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 19.storočí.

 

KOŠICKÉ OĽŠANY. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v roku 1810. Neskôr bol novogoticky prestavaný.

 

KYSAK. Kostol svätej Kataríny Alexndrijskej. Nový kostol.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej bol postavený v 20.storočí.

 

KYSAK. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej. Starý kostol.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodný kostol bol postavený v románskom slohu v 20.rokoch 13.storočia. Ranogoticky upravený bol v 2.polovici 13.storočia.  Jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej bol upravovaný v 17.-19.storočí. Pôvodné základné oblúky sa dajú rozoznať už len veľmi ťažko, lebo tieto oblúky nad dverami a oblokmi boli mnohými opravami pozmenené. V roku 1666 jestvoval tento kamenný kostol s oltárom, obrazmi, dvoma striebornými pozlátenými kalichmi, s táckou a jedným zvonom. V 19.storočí bol prebudovaný v neskororománskom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys. Masívna veža je zvonku spevnená diagonálne postavenými nárožnými opornými piliermi a loď z oboch strán opornými piliermi. V stene na východnej strane je pastofórium, ktorého otvor je ostroluký, okolo s prstencovým štvorcovým orámovaním. Na východnom múre svätyne je plastický rovnoramenný kríž. Na osi kostola je ostroluké okno so špaletou. K presbytériu je pripojená sakristia, do ktorej vedie ostroluký jednoduchý portál. Dvere do sakristie sú drevené so značne porušenou plastickou a ornamentálnou maľbou. Sakristia je zaklenutá valenou klenbou, okno segmentovou špaletou. Presbytérium, ktoré je zaklenuté valenou klenbou, bez triumfálneho oblúka prechádza do lode, ktorá je zaklenutá krížovou barokovou klenbou so segmentovými lunetami. Nad oltárom je neskororománske okno so širokou špaletou. Kostol zvonku má hladkú fasádu s maľovaným nárožím, presbytérium s oknom úzkeho výrezu a ostrolukou špaletou. Na veži a na lodi sú oporné pultové piliere. Koncom 17. a začiatkom 18.storočia bola znovu preklenutá loď a upravené okná. Stojí v strede obce.

 

MALÁ IDA. Kostol navštívenia Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol navštívenia Panny Márie bol postavený v 18.storočí.

 

MALÁ LODINA. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Secesný rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v 20.storočí.

 

MEDZEV. Kostol narodenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol narodenia Panny Márie z 1.polovice 15.storočia. V rokoch 1732-1735 bol úplne barokovo prestavaný. V roku 1891 bol reštaurovaný. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa v časti Nižný Medzev v Sade padlých hrdinov v Pamiatkovej zóne.

 

MOKRANCE. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Secesný rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v 20.storočí.

 

MOLDAVA NAD BODVOU. Kostol zoslania Ducha Svätého.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol zoslania Ducha Svätého z 13.storočia. Dobové dokumenty potvrdzujú, že už pred rokom 1290 stál v Moldave murovaný kostol. Upravovaný bol v 14.storočí. Na jeho základoch bol v 3.tretine 15.storočia, za vlády kráľa Mateja Korvína vybudovaný kostol v gotickom štýle, podobný košickému Dómu svätej Alžbety. Upravovaný bol v roku 1646. V 18.storočí bola loď barokovo-klasicisticky prestavaná. Po roku 1744 bol prestavaný a v rokoch 1895-1896 barokovo-klasicisticky upravený. Ďalšie úpravy v roku 1960. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Nachádza sa na ulici Hlavná v strede námestia v historickom centre mesta.

 

MOLDAVA NAD BODOVU. Kostol navštívenia Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky Kostol navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1740. Neskôr bol upravovaný v 20.storočí. Nachádza sa v časti Bodulov.

 

NIŽNÁ HUTKA. Kostol narodenia Panny Márie.

Secesný rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 19.storočí.

 

NIŽNÁ KAMENICA. Kostol svätej Anny.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätej Anny bol postavený v 19.storočí.

 

NIŽNÁ MYŠĽA. Kostol svätého Mikuláša, biskupa.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Mikuláša, biskupa bol postavený v roku 1807. Upravený bol v roku 1948. Nachádza sa na ulici Veľká Nemecká.

 

NIŽNÝ ČAJ. Kostol Krista Kráľa.

Secesný rímsko-katolícky Kostol Krista Kráľa bol postavený v 20.storočí.

 

NIŽNÝ KLÁTOV. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1988. Novoklasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela z roku 1920. Nachádza sa v strede obce.

 

NIŽNÝ LÁNEC. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v 19.storočí.

 

NOVÁ POLHORA. Kostol Panny Márie, Kráľovnej pokoja.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Panny Márie, Kráľovnej pokoja bol postavený v 20.storočí.

 

NOVÁČANY. Kostol svätého Štefana, prvomučeníka.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana, prvomučeníka bol postavený v roku 1807. Má súdobé interiérové zariadenie.

 

NOVÝ SALAŠ. Kostol nanebovstúpenia Pána.

Secesný rímsko-katolícky Kostol nanebovstúpenia Pána bol postavený v 20.storočí.

 

OBIŠOVCE. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Neskororománsky rímsko-katolícky farský Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 13.storočí. Viackrát bol prestavaný. Novogotická fasáda. Je to diecézna svätyňa. S existenciou pútnického miesta v Obišovciach sa spája veľmi veľa legiend a teórií. Podľa jednej legendy sa obraz Panny Márie dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnova. Údajne ho tam priniesli anjeli a zavesili ho na nejakom strome, kde na pamiatku tejto udalosti postavili neskôr kostol. Iná legenda hovorí, že obraz je kópiou plačúcej Madony v Klokočove. Z historických dokladov vyplýva, že mariánska úcta sa v Obišovciach začala šíriť pod vplyvom prešovských františkánov bezpečne až po roku 1769, keď kostol získal mariánske patrocínium. Zväčšenie a rozšírenie tejto úcty a pomalé vznikanie pútnického miesta nastalo pravdepodobne až niekedy po roku 1774.

 

OLŠOVANY. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Barokový rímsko-katolícky Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v roku 1748 na mieste pôvodného novorománskeho kostola z 13.storočia.

 

OPÁTKA. Kostol svätého Floriána.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokovo-klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Floriána z roku 1784. Upravovaný bol v roku 1845. Prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa na kopci v strede obce.

 

OPINÁ. Kostol svätej Barbory.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskorogotický rímsko-katolícky Kostol svätej Barbory z 1.polovice 16.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1733, 1872 a 1899. Má obdĺžnikový pôdorys. Ide o jednoloďovú stavbu s polygonálne uzavretým presbytériom, pristavenou vežou. V kostole je umiestnený epitaf Judity Keczerovej z roku 1614. Generálna oprava exteriéru bola v rokoch 1982, pod vedením vtedajšieho miestneho farára, terajšieho arcibiskupa, metropolitu, Mons. Bernarda Bobera. Interiér prešiel zmenami po roku 2000. V roku 2006 daroval Rudolf Cicman kostolu nový zvon svätej Heleny.

 

PAŇOVCE. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej zo 14.storočia. Neskôr bol barokovo upravený.

 

PEDER. Kostol Mena Panny Márie.

Secesný rímsko-katolícky Kostol Mena Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

PERÍN-CHYM. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Pôvodne gotický rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice z konca 13.storočia. V 14.storočí bol upravený. Zbarokizovaný bol v roku 1746. Neskôr bol klasicisticky upravený. Rozšírený bol v roku 1930. Nachádza sa v časti Perín.

 

PERÍN-CHYM. Kostol narodenia Panny Márie.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 18.storočí. Nachádza sa v časti Veľký Lánec.

 

PERÍN-CHYM. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľ bol postavený v 13.storočí. Neskôr bol upravovaný. Nachádza sa v časti Chym.

 

PLOSKÉ. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskorogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v rokoch 1436-1490. Upravovaný bol v rokoch 1730, 1763 a 1875. Prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Barokový interiér pochádza z 18.-19.storočia. Nachádza sa v strede obce.

 

POPROČ. Kostol všetkých svätých.

Pôvodne neskorogotický rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých zo začiatku 16.storočia. V roku 1766 bol barokovo upravený. Kostol je jednoloďová stavba barokovo-klasicistického slohu. Dal ho postaviť jasovský prepošt Andrej Sauber. Hlavný vchod do kostola začína schodišťom z južnej strany. Nasledujú veľké presklenné dvere umiestnené v strede predstavanej veže. Do kostola sa dá vstúpiť aj bočným vchodom zo západnej strany, kde sa nachádza fara. Nad týmto vchodom v malom tympanóne je umiestnená bronzová tabuľa s monogramom Krista IHS a datovaním 1766-1977. S vežou je v interiéri kostola spojený chór, na ktorý sa vstupuje z obidvoch strán točitými schodmi. V strede chóru je umiestnený organ vyrobený v roku 1886 v Budapešti. Ľavé pôvodné drevené schodisko pokračuje do vyšších priestorov kostolnej veže, kde sú umiestnené zvony. Starší pochádza z roku 1506, druhý neskorobarokový bol odliaty v roku 1784 v Prešove. Kostol vymaľoval Rudolf Orosz. Klenbu presbytéria zdobí výjav Zvestovania Panny Márie. Ďalšia maľba je umiestnená na víťaznom oblúku a zobrazuje nebeský Jeruzalem. Stred kostolnej klenby tvorí maľba zobrazujúca kázanie Pána Ježiša na hore. Inšpiráciu v Zjavení svätého Jána, apoštola našiel maliar aj pre maľbu umiestnenú pred chórom a bočným vstupom do kostola. Zobrazuje druhý príchod Pána Ježiša. Najmladšou maľbou v kostole je zobrazenie svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda od reštaurátora Pavla Milkoviča z roku 1987. Vznik hlavného oltára možno zosúladiť s obdobím dokončenia kostola okolo roku 1766. Konštrukčnú jednoduchosť oltára po obvode predsunutého stola a predely zdobia farebne zvýraznené konkávne a konvexné krivky. Na predĺžených masívnych volantách po obidvoch stranách oltárnej skrine sú umiestnení orodujúci anjeli s pozlátenými krídlami a rúchami. V strede oltára sa nachádza otočný svätostánok. Veľká kartuša v strede stola, záves lemujúci svätostánok a rokaj na vrchole oltára sú pozlátené. Pre rám oltárneho obrazu namaľovaného okolo roku 1870 Vojtechom Klimkovičom, zvolili reštaurátori tmavú polychrómiu. Maliar mnohofigurálnej kompozície obraz rozdelil do 4 horizontálnych celkov, ktoré začínajú kľačiacou postavou svätého Norberta v strede dolnej časti a končiac Pannou Máriou vyobrazenou ako Kráľovnú nebies. Neznámy maliar si pre oltárny obraz Panny Márie zvolil typ, ktorý stanovil španielsky maliar a spisovateľ Francisko Pachoco. V oválnom nadstavci je nad ňou svätý Herman Jozef. Na opačnej strane víťazného oblúka je oltár svätého Norberta. Oválny obraz v nadstavci zobrazuje svätého Bohumíra. Plastickú výzdobu oltára svätého Norberta tvoria plastiky uhorských panovníkov, vpravo svätý Ladislav, vľavo svätý Imrich. V súlade s architektúrou oltára kompaktnejšie pôsobia plastiky svätej Kataríny a svätej Barbory.

 

RÁKOŠ. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v 20.storočí.

 

REŠICA. Kostol Ružencovej Panny Márie. Nový kostol.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 21.storočí.

 

REŠICA. Kostol Ružencovej Panny Márie. Starý kostol.

Secesný rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

ROZHANOVCE. Kostol  povýšenia Svätého kríža. Starý kostol.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža z 2.polovice 14.storočia. Po jeho zničení bol postavený nový barokový kostol v roku 1770. Ďalšie úpravy v roku 1860. V roku 1906 dostal novú vežu inšpirovanú secesiou s novorománskymi a novoklasicistickými prvkami. Prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa na ulici SNP.

 

ROZHANOVCE. Kostol Sedembolestnej Panny Márie. Nový kostol.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa na ulici Kostolná.

 

RUDNÍK. Kostol svätého Juraja, mučeníka.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Juraja, mučeníka bol postavený v roku 1841.

 

RUDNÍK. Kostol svätej Anny.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a kaplnka vyhlásená v roku 1988. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Neskorobarokový jednoloďový pútnický rímsko-katolícky Kostol svätej Anny postavený v rokoch 1750-1776. Upravovaný bol v rokoch 1923-1924 a 1995-1997. Prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom stavby je A. Salzgeber. Pôvodné vnútorné barokovo-klasicistické a rokokové zariadenie z obdobia vzniku kostola. Nachádza sa v lese asi 3km severne za obcou.
  • Kaplnka svätého Jána Nepomuckého. (Pozri Kaplnky v okrese Košice-okolie).

 

RUSKOV. Kostol Mena Panny Márie.

Secesný rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1920 na mieste románskeho kostola z roku 1204. Upravovaný bol v roku 1938.

 

SADY NAD TORYSOU. Kostol svätého Jána Nepomuckého.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1995. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Nepomuckého z 13.storočia. Barokovo bol prestavaný v roku 1765. Prestavaný bol v 21.storočí. Nachádza sa v časti Byster.

 

SEŇA. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Novoklasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v roku 1869. Upravovaný bol v 20.storočí.

 

SKÁROŠ. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

SLANČÍK. Kostol narodenia Panny Márie.

Renesančný rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 16.storočí.

 

SLANEC. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Neskoroklasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v roku 1754. Upravovaný bol v 19.storočí.

 

SLANSKÁ HUTA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

SLANSKÉ NOVÉ MESTO. Kostol svätej Anny.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätej Anny bol postavený v 20.storočí.

 

SOKOĽ. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v 20.storočí.

 

SOKOĽANY. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v roku 1773. Po skončení 1.svetovej vojny bol rozšírený.

 

SVINICA. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Pseudohistorický rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v 20.storočí na mieste staršej sakrálnej stavby. Pôvodný kostol patril údajne svojho času paulínom, ktorí tu mali klṚtor. V roku 1335 tu pôsobil kňaz Dominik, ktorý odviedol pápežžské desiatky. Počiatky pochovávania okolo kostola sa datujú do 12.storočia.

 

ŠEMŠA. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Neskoroklasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Ondreja, apoštola bol postavený v roku 1855.

 

ŠTÓS. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Štós-Kúpele.

 

ŠTÓS. Kostol svätého Jána Nepomuckého.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Nepomuckého z 2.polovice 13.storočia. Upravovaný bol v 14.storočí. Renesančne bol upravený a rozšírený v roku 1500. V roku 1542 bol renovovaný a bola postavená východná loď kostola. V roku 1611 bola na južnej strane postavená renesančná veža s neskoršou barokovou úpravou. V polygonálnej svätyni je hviezdicová ranorenesančná klenba. V 2.polovici 18.storočia bol kostol barokovo upravený. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Hlavný oltár s obrazom svätého Jána Nepomuckého bol postavený v roku 1727. Posledná obnova, pri ktorej sa vykonala maľba stropu, bola prevedená v roku 1937 za finančnej pomoci majiteľa nožiarskej továrne Wlaszlovitsa. Celková renovácia vonkajšej fasády kostola s kompletnou výmenou strešnej krytiny a vonkajšou maľbou celého kostola sa uskutočnila až po 60.rokoch totalitného režimu v rokoch 1996-1998. Nachádza sa na hornom konci obce.

 

TRSTENÉ PRI HORNÁDE. Kostol svätej Anny.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Anny postavený v rokoch 1458-1478. Po požiari v roku 1756 bol barokovo-klasicisticky prestavaný a v roku 1789 bol doplnený o vežu. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa v strede obce.

 

TURŇA NAD BODVOU. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie z 2.polovice 13.storočia postavený na základoch starého kostola z 11.storočia. Upravovaný bol v 1.tretine 14.storočia, rozšírený začiatkom 15.storočia. V lodi zaklenutý v roku 1520. Ďalšie úpravy v 1.tretine 18.storočia a v rokoch 1772, 1889 a 1930. Severná jednoloďová kaplnka bola pôvodným kostolom. Bývalý kostol mal ako severná kaplnka slúžžiť ako pohrebná kaplnka rodu Tornayovcov. Ku kaplnke pristavali druhý jednoloďový chrám s dlhým polygonálnym presbytériom a oba priestory spojili dvoma lomenými arkádami, ich kamenné ostenia a profilácia poukazujú na začiatok 15.storočia. Do tohto istého obdobia patrí aj klenba polygonálneho presbytéria, ktorá má na svorníkoch reliéf baránka a hlavu diviaka (erb Tornayovcov). Krížžová rebrová klenba severnej kaplnky má rebrá v oboch presbytériách zaseknuté priamo do steny. V presbytériu sa zachoval gotický kamenný epitaf Tornayovcov z roku 1406 a na južžnej stene je klasicistický epitaf Jozefa Keglevicha z roku 1792. V흻azný oblúk má v kamennom ostení oblý prút. Loď kaplnky je zaklenutá lunetovou klenbou a jej steny zdobí iluzívny barokovo-klasicistický obrazový cyklus predstavujúcu biblické scény zo žžidovského súdnictva, má zdanlivé pilastre a klenbové pásy a pochádza z poslednej tretiny 18.storočia. ZvlṚtnosťou sú postavy odeté v uhorských odevoch a so šštítom. Fresky boli zamaľované bielou farbou a znovu objavené v roku 1880. Tieto fresky objavil slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai. Maľby ho natoľko zaujali, žže stratil pojem o čase a večer ho kostolník zamkol. Jókai tu strávil celú noc a až na druhý deň ráno pri rannom zvonení ho pustili von. V súčasnosti sú fresky v zlom stave. Kostol je jednovežová stavba s nepravidelným pôdorysom s polygonálne uzavretým presbytériom. Zaujímavosťou kostola je polygonálne presbytérium s malou diagonálnou odchýlkou. Toto presbytérium a loď kostola osvetľujú gotické okná s kružžbami alebo bez. Na južžnej strane nového presbytéria sú dvojdielne gotické sedílie s hrotitými oblúkmi s trojitou plamienkovou kružžbou. Na severnej stene presbytéria vedie do sakristie zaklenutej klṚtornou klenbou lomený gotický portál. Severná kaplnka so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a na západnej strane s predstavanou vežou. Severná bočná kaplnka je vymaľovaná barokovo-klasicistickou iluzívnou maľbou predstavujúcou biblické scény zo židovského súdnictva, hlavná loď dekoratívnou pseudoslohovou ornamentálnou maľbou. V presbytériu bola objavená stredoveká nástenná figurálna maľba zo začiatku 15.storočia. Predstavaná vežža má diagonálne nárožžné piliere, na prízemí má gotické kamenné sedadlá s dvojitými kružžbami, na prvom podlaží bola kedysi miestnosť zaklenutá krížžovou klenbou a renesančná predsieň s českou klenbou. Vežža je zakončená vysokou ihlancovou strechou. Kostol je obohnaný kamenným obranným múrom so strieľňami. Na južžnej strane je veľký klasicistický portál, vedúci do južžnej predsiene kostola. Nachádza sa pri starom cintoríne. Interiér je prevažne z konca 19.storočia, z čias jeho obnovy. V kaplnke je zavesený obraz svätého Pavla, pustovníka z polovice 18.storočia. V sakristii je obradová neskorobaroková skriňa z konca 18.storočia. Gotický zvon s nápisom je od majstra Augustína z konca 14.storočia. Pozoruhodné sú dve farebné okná polygonálneho presbytéria, zobrazujúce svätú Alžbetu a svätého ŠŠtefana. Kostol je mimoriadne hodnotnou pamiatkou gotického sakrálneho staviteľstva.

 

TURNIANSKA NOVÁ VES. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a ohradný múr vyhlásená v roku 1986. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa z roku 1328. Postavil ho pravdepodobne bez veže kráľovský úradník Dénes Zabán. Kostol bol viackrát poškodený, preto bol v rokoch 1788-1790 opravený. Bola predstavená veža a upravený bol v barokovom slohu, neskôr boli pri úprave kostola v 2.polovici 19.storočia použité klasicistické architektonic­ké prvky. Ďalšie úpravy v rokoch 1904, 1926 (generálna oprava), 1943, 1967, 1992 a 1998. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom. Novoklasicistický hlavný oltár z roku 1901 je darom Jánosa Fecskeho s manželkou. Klasicistický bočný oltár Bolestnej Panny Márie bol pôvodne v kaplnke kaštieľa v Drienovci a ako dar biskupa sem bol prenesený v roku 1949. Klasicistický bočný oltár svätého Jána Nepomuckého s ústredným obrazom svätca pochádza z konca 18.storočia. Bočný oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v roku 1930. Kazateľnicu z roku 1901 kostolu daroval tiež János Fecske s manželkou a na parapete má portréty 4 evanjelistov. Organ z roku 1911 umiestnený na chóre je dielom továrne na organy syna Sándora Országha z Rákospaloty. Má peknú novoklasicistickú píšťalovú skriňu. Kostol sa nachádza v severozápadnej časti námestia obce v Pamiatkovej zóne.
  • Ohradný múr. Barokový ohradný kamenný múr postavený pravdepodobne v roku 1780 okolo kostola. Má polygonálny obdĺžnik.

 

VAJKOVCE. Kostol Božieho milosrdenstva.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Božieho milosrdenstva bol postavený v 21.storočí.

 

VALALÍKY. Kostol všetkých svätých.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých postavený v rokoch 1771-1786. Upravovaný bol v rokoch 1800, 1834, 1901, po roku 1935 a v roku 1945. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Nachádza sa v strede obce vo východnej časti ulice Hlavná.

 

VEĽKÁ IDA. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený začiatkom 14.storočia. V roku 1743 bol barokovo upravený. Rozšírený bol po roku 1818 a obnovený v roku 1913. V interiéri sa nachádzajú barokové klenby.

 

VEĽKÁ LODINA. Kostol všetkých svätých.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých bol postavený v roku 1667. Koncom 18.storočia bol neskoroklasicisticky upravený.

 

VYŠNÁ HUTKA. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v 20.storočí.

 

VYŠNÁ MYŠĽA. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 19.storočí.

 

VYŠNÝ ČAJ. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

VYŠNÝ KLÁTOV. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Novoklasicistický rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1869.

 

VYŠNÝ MEDZEV. Kostol svätej Márie Magdalény.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1989. Barokovo-klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Márie Magdalény postavený v rokoch 1766-1777. Upravovaný bol v rokoch 1895, 1991-1992, 2001-2002 a 2003. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Rokokový mobiliár pochádza z 18.storočia. Plastiky od sochára J. A. Kraussa a obraz Madony od maliara J. L. Krackera z roku 1778. Hlavný barokový oltár pochádza z konca 17.storočia a je pôvodne z jasovského kostola. Rokoková kazateľnica je z 2.polovice 18.storočia, trojdielna rokokovo-klasicistická organová skriňa je z konca 18.storočia. Nachádza sa na ulici Hrdinov SNP na návrší v strede obce v Pamiatkovej zóne.

 

ZLATÁ IDKA. Kostol všetkých svätých.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých bol postavený v roku 1768. V roku 1830 bol rozšírený.

 

ŽARNOV. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1833.

 

ŽDAŇA. Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov.

Secesný rímsko-katolícky Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov bol postavený v roku 1907 s prvkami novoromantizmu. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom a do štítového priečelia predstavanou vežou. Stropy sú rovné, vonkajšia architektúra je dotvorená nárožnou bosážou a na veži nárožnými pilastrami, ktoré sú farebne zvýraznené. V podstreší veže je dvojfarebný zuborezový vlys, na ktorý dosadá ihlancová strecha s trojhrannými štítmi. Interiér je taktiež secesný. Prestavba na súčasnú modernú podobu sa uskutočnila v roku 1982. Terajšia veža bola postavená v roku 1993.

TOPlist