Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Rímsko-katolícke kostoly v okrese Ružomberok

BEŠEŇOVÁ. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v 20.storočí.

 

HUBOVÁ. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1970. Pôvodne neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia svätého Kríža bol postavený v rokoch 1816-1817 na mieste dreveného kostola z roku 1795. Prvýkrát bol vymaľovaný v roku 1825. Upravovaný bol v rokoch 1905, 1946, 1970-1980 a 1987. V roku 1906 bol vyzdobený Jozefom Hanulom. V roku 1993 bol rekonštruovaný hlavný oltár aj sochy a previedla sa maľba kostola. V roku 1995 boli nainštalované vežové hodiny. Je to jednoloďová jednovežová stavba so vstavanou vežou, obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Kostol sa nachádza na vyvýšenine v centre obce.

 

IVACHNOVÁ. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí.

 

KALAMENY. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v 20.storočí.

 

KOMJATNÁ. Kostol svätého Gála, opáta.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Gála, opáta z roku 1823. Nachádza sa v ňom oltárny obraz z roku 1871 od J. B. Klemensa. Nachádza sa na ulici Hlavná.

 

LIKAVKA. Kostol svätého Juraja, mučeníka.

Novogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Juraja, mučeníka postavený v rokoch 1886. Stavba kostola sa začala v máji. Základný kameň založil Karol Moser. V tom istom roku sa postavili múry kostola, ktorý sa budoval podľa spišského vzoru, do výšky 3,5m. V roku 1887 pokračujú práce na kostole, je potrebné, aby boli múry postavené do potrebnej výšky. V roku 1888, kedy sa oficiálne datuje postavenie kostola, pokračuje výstavba veže a zastrešenie lode. Stavba mala byť celkovo ukončená, ale po postavení veže sa unížili steny a objavili sa pukliny. Vysvätenie kostola sa oddialilo. Nachádza sa na ulici S. Jánovčíka.

 

LIPTOVSKÁ LÚŽNA. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Neskoroklasicistický rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice postavený v rokoch 1845-1848, ale na svoju posviacku biskupom čakal až do roku 1992. V tom roku bol spišským pomocným biskupom Mons. Andrejom Imrichom posvätený aj nový mramorový obetný stôl. Kostol je jednoloďová stavba so vstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Výmaľba kostola pochádza z roku 1900, je pôvodná (raz reštaurovaná), hlavný aj bočné oltáre pochádzajú zo začiatku 20.storočia, boli dovezené z tyrolských dielní.

 

LIPTOVSKÁ OSADA. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa z roku 1752. Jedným z eremitórií, vznikajúcich po páde Veľkomoravskej ríše a skončení misie svätého Cyrila a Metoda, ktoré zakladali benediktíni na území celého Slovenska, bolo aj eremitórium v strede Revúckej doliny na sútoku Lúžňanky, Korytničky a Revúčanky. Boli to tzv. Božie domčeky (1288). Chrámy, ktoré sa v eremitóriách budovali, mali tzv. staré patronáty. Kostolík eremitória v Liptovskej Osade bol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Eremitórium sa postupne rozrástlo na obec a činnosť eremitória prestala asi v priebehu 15.storočia. Pôvodný drevený kostol stál v obci už v roku 1646. Koncom roku 1752 bola v obci zriadená samostatná farnosť.

 

LIPTOVSKÁ OSADA. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Rímsko-katolícky kostolík sa nachádza v časti Korytnica.

 

LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA. Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

LIPTOVSKÁ TEPLÁ. Kostol svätého Filipa a Jakuba, apoštolov.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Filipa a Jakuba, apoštolov z roku 1280. Prestavaný bol koncom 14.storočia a v 15.storočí. V 16.storočí bol upravovaný, priestor lode bol zaklenutý klenbou, bola pristavaná bočná kaplnka a veža. Ďalšie úpravy v 17.storočí, v 2.polovici 18.storočia a v rokoch 1895 a 1923. V interiéri sa nachádzajú gotické fresky a nástenné maľby od J. Hanulu z konca 19.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom, je jednoloďový s predstavanou vežou. Okolo kostola v strede obce stojí obranný múr z konca 17.storočia.

 

LIPTOVSKÉ REVÚCE. Kostol obetovania Pána.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2017. Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol obetovania Pána (pôvodne Kostol očisťovania Panny Márie) bol postavený v rokoch 1802-1819. Upravovaný bol v rokoch 1912-1913, 1952-1957 a 1985. Jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a rovným záverom presbytéria. V interiéri výzdoba od J. Hanulu. Nachádza sa v centre obce, juhovýchodne od cintorína.

 

LIPTOVSKÉ SLIAČE. Kostol svätého Šimona a Júdu.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Šimona a Júdu s renesančnou vežou bol postavený v rokoch 1324-1326. V roku 1323 prepošt Valentín, podporovaný Dončom, sa najneskôr po diplomatickej misii do Avignonu na pápežský dvor rozhodol stavať kostol v Sliačoch. Na jar v roku 1324 sa stavba začala, takže koncom roku 1325 kostol už mohol stáť. Keď bola stavba dokončená, za prítomnosti investora a projektanta prepošta Valentína, bola v ňom v roku 1326 prvá veľká bohoslužobná slávnosť. Menom neznámy biskup, zaiste svätiaci, nie ostrihomský arcibiskup, kostol konsekroval a odovzdal ho jeho bohoslužobnému účelu, ktorému slúži bez prerušenia dodnes. V rokoch 1326-1334 urobili pôvodnú maliarsku výzdobu kostola talianski majstri. V 15.storočí bol postavený ochranný múr so strieľňami. V rokoch 1505-1520 bola vykonaná čiastočná rekonštrukcia kostola. Zaklenutý a opevnený bol v roku 1570. Pred rokom 1644 zaklenuli chrámovú loď renesančnou klenbou, v jej vnútri postavili nosné piliere presne oproti vonkajším ranogotickým pilierom, na ktorých bolo statické ťažisko obvodového múru. Koncom 17.storočia venoval tesársky cech Sliačov kostolu drevený luster. Od konca 17.storočia do začiatku 18.storočia stavali na tri etapy terajšiu vežu kostola. Veža bola dokončená v roku 1706. V roku 1705 v najväčšej drahote, keď tri smrekové dosky stáli 15 grošov a 50 klincov latovcov až 5 grošov, daroval pribylinský farár Ondrej Sliačsky, rodom zo Sliačov, pre kostol 100 zlatých, takže sa mohla omietnuť a obieliť veža. Je to jednoloďová stavba s predstavanou vežou, obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym záverom. 23.7.1715 prebehla slávnostná posviacka troch zvonov. V 1.polovici 18.storočia bol barokizovaný. V roku 1830 bol rozšírený bočnou Kaplnkou Božieho hrobu. V rokoch 1897-1905 bola predĺžená loď a kostol vymaľoval sliačsky rodák akademický maliar Jozef Hanula /1863-1944/. Ku kostolu dal Andrej Hlinka pribudovať chór. Stredoveký kostol so vzácnymi nástennými maľbami v interiéri na stenách zo 14. a 15.storočia. Mobiliár kostola pochádza zo 16. a 17.storočia. Kostol bol upravovaný v roku 1940. V rokoch 1956-1961 bola vykonaná obnova kostola. V nedeľu 15.10.1967 sa prvýkrát v Sliačoch skúšobne konali obrady svätej omše v slovenčine. V roku 1968 bola osadená kovová mreža v kostole pod chórom. Zhotovil ju v roku 1967 Ján Dvorský, klampiar z Nižného Sliača. Zhotovil i okrasný kovový plot pred ohradou kostola v roku 1968 ako i kríž s umučením. Dňa 21.6.1969 bol v kostole postavený oltár tak, aby bol kňaz pri obradoch obrátený tvárou k ľudu. Nachádza sa v časti Stredný Sliač na Námestí J. Kútnika-Šmálova.

 

LIPTOVSKÉ SLIAČE. Kostol dvoch sŕdc.

Postmoderný rímsko-katolícky Kostol dvoch sŕdc (Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a nepoškvrneného Srdca Panny Márie) bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Vyšný Sliač.

 

LIPTOVSKÝ MICHAL. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a zvonica vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela z konca 13.storočia. Upravovaný bol v 14., 15. a 17.storočí. Prestavaný bol v 2.polovici 19.storočia a v roku 1976. Je to jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. V interiéri obraz od J. Hanulu a zástavy od P. M. Bohúňa.
  • Zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Ružomberok).

 

LISKOVÁ. Kostol premenenia Pána.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2009. Funkcionalistický rímsko-katolícky farský Kostol premenenia Pána s barokovou vežou bol postavený v rokoch 1935-1936 na mieste gotického kostola z roku 1697. Pôvodný kostol bol upravovaný v rokoch 1799 a 1825. Nový kostol bol upravovaný v roku 1946. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom, je trojloďový a jednovežový. Autorom stavby je Jindřich Merganc. Stojí na Tatranskej ceste.

 

ĽUBOCHŇA. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí.

 

LÚČKY. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v rokoch 1820-1824 s maľbami od J. Hanulu z roku 1907.

 

LUDROVÁ. Kostol všetkých svätých.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých z roku 1825 stojí v obci. Má obdĺžnikový pôdorys so segmentovým záverom, je jednoloďový s predstavanou vežou.

 

LUDROVÁ. Kostol všetkých svätých v Kútoch.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky Kostol všetkých svätých pochádza z 90.rokov 13.storočia. Koncom 15.storočia bol rozšírený, v 16. a 17.storočí a v roku 1843 bol upravovaný. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom, je dvojloďový s predstavanou vežou. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne gotické nástenné maľby zo života Krista zo začiatku 15.storočia, ktoré sú od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a vzácny gotický krídlový oltár z rokov 1500-1510. Kostol stojí v lokalite Kút. Dnes je v kostole múzeum.
  • Ohradný múr s bránou. Gotický ohradný múr zo 14.storočia. Upravovaný bol v 17.storočí a v roku 1843. Má oválny pôdorys.

 

MARTINČEK. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky Kostol svätého Martina biskupa z Tours z čias okolo rokov 1260-1270. V 2.polovici 14.storočia bol rozšírený vežou a sakristiou. V 18.storočí bol čiastočne zbarokizovaný. Koncom 19.storočia bol upravený. Ďalšie úpravy v roku 1999. Vo veži sa nachádza zvon z roku 1594. Kostol patrí medzi najstaršie pamiatky Liptova. Historické údaje o kostole sú málo známe, navyše ich prekrýva teória o kláštore templárov a romantická povesť o vražde veľkého templárskeho vizitátora a učiteľa Jána Gottfrieda de Herberstein zo Štajerska, ku ktorej tu malo dôjsť v roku 1230. Archeologické výskumy na neďalekom vrchu Mních /695,0m/, realizované v 60.rokoch 20.storočia, teórie o templároch nepotvrdili. Kostol pôvodne slúžil ako farský kostol pre obce Likava a Lisková, obec Martinček vznikla až po postavení kostola. Je to jednoloďová stavba s predstavanou vežou, obdĺžnikovým pôdorysom s priamym záverom. V interiéri kostola bol urobený vynikajúci objav vzácnej stredovekej nástennej maľby. Hoci jej definitívne datovanie a zaradenie nie je ešte uzavreté, dá sa povedať, že ide o jednu z najstarších súvislo zachovaných  nástenných malieb na Slovensku vôbec. Odkryté a reštaurované nástenné maľby v interiéri kostola sú závažným prínosom v poznaní stredovekej nástennej maľby a výtvarnej kultúry Slovenska. Kostol sa nachádza na vrchu Mních.

 

RUŽOMBEROK. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Novogotický rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Biely Potok.

 

RUŽOMBEROK. Kostol navštívenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2011. Neskoroklasicistický rímsko-katolícky Kostol navštívenia Panny Márie bol postavený v 19.storočí, v roku 1875. Upravovaný bol v rokoch 1923, 1941 a 2008. Jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Nachádza sa v časti Vlkolínec vo východnej časti obce pri cintoríne v Pamiatkovej rezervácii ľudového staviteľstva.

 

RUŽOMBEROK. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Pamiatkový objekt NKP Kolégium piaristov vyhlásený v roku 1963. Rehoľný piaristický, neskôr jezuitský, Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v empírovom slohu v rokoch 1806-1808 ako prístavba rehoľnej rezidencie. Je to empírová stavba s pôvodnou jednoloďovou dispozíciou urbanisticky dotvárajúca priestor Námestia Andreja Hlinku. Vznikol za finančnej podpory Andreja Zvadu-Paračku, ružomberského mešťana a podnikateľa. Kostol má zachovanú pôvodnú dispozíciu jednolodia so vstavanou vežou a polkruhovou svätyňou. V nikách čelnej fasády sú kamenné sochy svätého Jána Nepomuckého a svätého Jozefa Kazalanského z dielne A. Belopotockého. V interiéri je na klenbách výmaľba od Jozefa Hanulu z roku 1899 s charakteristickým výrazom a autorským prejavom. Stojí v Pamiatkovej zóne pri kláštore piaristov na Námestí Andreja Hlinku.

 

RUŽOMBEROK. Kotol povýšenia Svätého kríža.

Moderný rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v 21.storočí.

 

RUŽOMBEROK. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Novogotický rímsko-katolícky farský Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v roku 1907. Je to jednoloďová stavba. V interiéri sa nachádzajú maľby od J. Hanulu. Pri vysviacke kostola v októbri v roku 1907 boli pri tzv. černovskej masakre zastrelení niekoľkí občania. Preto je okolie kostola pamätným miestom. Autorom stavby kostola je Milan Michal Harminc. Nachádza sa v časti Černová na ulici Dolná.

 

RUŽOMBEROK. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ondreja, apoštola bol postavený na prelome 13. a 14.storočia, pred rokom 1318. Renesančne prestavaný bol v roku 1585. Upravovaný bol v roku 1618. Barokovo upravený bol v 17. a 18.storočí (1755) a v rokoch 1900-1902, 1941-1942 a 1964. Prestavba v duchu historizmu uskutočnená na prelome 19. a 20. storočia zachováva renesančno-barokový charakter objektu. Výrazné dekoratívne úpravy interiéru boli uskutočnené v roku 1940. Kostol bol v minulosti v centre opevneného sakrálneho areálu, na južnej strane ktorého stála budova fary a cirkevnej školy. Vnútorné zariadenie je barokové, klasicistické a novodobé. V kostole sa nachádza pôvodná gotická krstiteľnica zo 16.storočia, diela A. Belopotockého, J. Hanulu a E. Massányiho. Okenné vitráže v južnej lodi kostola sú dielom majstra Ľ. Fullu. Vo veži kostola je najstarší zvon na Liptove zvon Andrej uliaty v roku 1506 banskobys­trickým zvonolejárom A. Sladičom. Je to dvojloďová dvojvežová jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom prestavby v rokoch 1900-1902 je J. Króner. Pôsobil v ňom Andrej Hlinka. Stojí v Pamiatkovej zóne na východnom okraji Námestia Andreja Hlinku.
  • Hradbový múr. Fragment gotického kamenného múru z roku 1445. Upravovaný bol koncom 19.storočia a v 40.rokoch 20.storočia. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa na východnej strane kostola. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2012.
  • Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Ružomberok).
  • Schodisko. Kryté schodisko, tzv. Tmavé schody, zo 14.storočia. Upravované bolo v rokoch 1860-1880 a 1939-1940. Má pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika. Nachádza sa severovýchodne od kostola. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2012.

 

RUŽOMBEROK. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v lokalite Baničné.

 

RUŽOMBEROK. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a príkostolný cintorín vyhlásená v roku 2010. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne ranogotický, v súčasnosti empírový, rímsko-katolícky farský Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej pochádza z konca 13.storočia. Upravovaný bol začiatkom 14.storočia. V roku 1826-1830 bol prestavaný a rozšírený. Upravovaný bol i v rokoch 1927-1930 a v 70.rokoch 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom, je jednoloďový, jednovežový a dvojkaplnkový. Pri kostole sa nachádza cintorín z 3.tretiny 13.storočia. Autorom stavby je Johann Jurkovich. Stojí v strede miestnej časti Hrboltová na ulici Potočná.
  • Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Ružomberok).

 

RUŽOMBEROK. Kostol Svätej rodiny.

Rímsko-katolícky Kostol Svätej rodiny sa nachádza v časti Rybárpole.

 

STANKOVANY. Kostol Božského Srdca Ježišovho.

Novogotický rímsko-katolícky farský Kostol Božského Srdca Ježišovho bol postavený v rokoch 1889-1901 na mieste staršieho kostola.

 

ŠTIAVNIČKA. Kostol Svätej rodiny.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Svätej rodiny bol postavený v 21.storočí.

 

ŠVOŠOV. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 21.storočí. Nachádza sa na ulici Janka Magu.

 

TURÍK. Kostol navštívenia Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol navštívenia Panny Márie z roku 1798 s vežou a oltárom z 19.storočia. V interiéri sa nachádzajú obrazy zo 17.storočia.

 

VALASKÁ DUBOVÁ. Kostol svätého Michala, archanjela.

Novorománsky rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela z roku 1866. V interiéri sa nachádzajú fresky od J. Hanulu.

TOPlist