Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Mestské paláce v okrese Bratislava I

Aponiho palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Rokoková stavba je jednou z historických budov slúžiacich Mestskému múzeu v Bratislave. Palác dal postaviť gróf Juraj Aponi pochádzajúci zo starej uhorskej šľachtickej rodiny. Bol členom uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a stal sa hlavným županom župy Tolna. Narodil sa v Oponiciach, skoro celý život však prežil v Prešporku, vtedy hlavnom, sídelnom a korunovačnom meste uhorského kráľovstva, kde 32 rokov vykonával funkciu kráľovského radcu. Palácový objekt vznikol ako novostavba na mieste dvoch starších neskorobarokových meštianskych domov z obdobia okolo roku 1715, v rokoch 1761-1762. Upravovaný bol v rokoch 1867, 1910 a 1913. Má pôdorys v tvare nepravidelného L, dvoj a trojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s pivnicou. Autor projektu nie je známy, v staršej literatúre stavbu pripisovali Franzovi Antonovi Hillebrandtovi. Spĺňal všetky atribúty obytného a reprezentačného mestského sídla. Prízemné miestnosti uličného traktu pôvodne slúžili ako obytné a skladovacie priestory. Z podbránia je vstup do pomerne strohého palácového schodiska s rokokovým mrežovým zábradlím. Od 30.rokov 20.storočia sú na podestách inštalované kamenné barokové skulptúry svätcov. Radová stavba stojí na ulici Radničná 1 v Mestskej pamiatkovej rezervácii. V priestoroch paláca sa nachádzajú Múzeum vinohradníctva a Múzeum historických interiérov, ktoré sú súčasťou Múzea mesta Bratislavy.

 

Aspremontov palác.

Národná kultúrna pamiatka Mestský palác s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Neskorobarokový mestský palác bol postavený v roku 1770. Upravovaný bol koncom 18.storočia, v polovici 19.storočia a po roku 1918. Má trojkrídlový pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou. Autorom stavby je Ján Josef Tahlerr. Solitér stojí na ulici Špitálska 24 v severovýchodnej časti Pamiatkovej zóny.
  • Mestský park. okolo paláca sa rozprestiera oplotený francúzsky park, tzv. Medická záhrada s historickou zeleňou. (Pozri Parky v okrese Bratislava I).
  • Pomník S. Petöfiho. (Pozri Pamätníky a pomníky v okrese Bratislava I).
  • Oplotenie. Kovové a murované neskorobarokové uličné oplotenie okolo parku pochádza z roku 1770.

 

Balašov palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový palác bol postavený v rokoch 1754-1762. Upravovaný bol v 1.polovici 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Radový palác stojí na ulici Panská 15 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Csomov palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový palác baróna Medňanského bol postavený v rokoch 1774-1776. Upravovaný bol v rokoch 1963 a 1999. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je štvorpodlažný s dvoma podkrovnými podlažiami a pivnicou. Autorom stavby je J. K. Zillack. Prejazdová radová budova stojí na južnej strane Hviezdoslavovo námestia 6 v Pamiatkovej zóne.

 

Čákiho palác. Štúrova 16.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1980. Novobarokový palác bol postavený v rokoch 1892-1895. Upravovaný bol v rokoch 1906, 1940-1941, po roku 1945 a v 70.rokoch 20.storočia. Má trojkrídlový pôdorys, štvortraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Autormi stavby sú H. Adam, Ludwig Eremit a Alexander Feigler. Radový prejazdový palác stojí na ulici Štúrova 16 v Pamiatkovej zóne.

 

Čákiho paláce. Hviezdoslavovo námestie 14, Panská 33.

Národná kultúrna pamiatka Mestské paláce vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Čákiho palác. Neskorobarokový mestský palác bol postavený v roku 1755. Má pôdorys v tvare U, je trojpodlažný s pivnicou. Autorom stavby je M. Walch. Radový mestský palác stojí na Panskej ulici 33 pri Hviezdoslavovom námestí 14.
  • Mestský palác. Čákiho palác. Postavený bol v klasicistickom slohu v 2.polovici 19.storočia. Radová stavba má pôdorys v tvare U, je štvorpodlažná s pivnicou. Mestský palác stojí na Hviezdoslavovom námestí 14. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 1985.

 

Dežöfiho palác, Esterháziho palác.

Národná kultúrna pamiatka Mestské paláce vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v Pamiatkovej zóne. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Dežöfiho palác. Mestský novorenesančný palác bol postavený v 2.polovici 19.storočia. Má pôdorys v tvare lichobežníka, je trojpodlažný s pivnicou. Spolu s Esterháziho palácom, ktorý stojí na Štúrovom námestí 4, tvoria jeden areál. Autorom stavby je Ignác Feigler ml. Mestský palác stojí na Štúrovom námestí 2. Nachádza sa v ňom Slovenská národná galéria.
  • Mestský palác. Esterháziho palác. Mestský novorenesančný palác bol postavený v 2.polovici 19.storočia. Má nepravidelný štvorkrídlový pôdorys, je štvorpodlažný s pivnicou. Spolu s Dežöfiho palácom, ktorý stojí na Štúrovom námestí 2, tvoria jeden areál. Autorom stavby je Ignác Feigler ml. Nárožný mestský palác stojí na Štúrovom námestí 4 pri Rázusovom nábreží. V roku 1990 palác získala Slovenská národná galéria. Po rekonštrukcii ukončenej v roku 1994, autorkou prestavby bola architektka Ľ. Gáliková, galéria rozšírila svoje expozičné priestory.

 

Erdődiho palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový mestský palác bol postavený v roku 1770. Upravovaný bol v roku 1928. Má štvorkrídlový nepravidelný pôdorys s vnútorným dvorom, sedemtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Autorom stavby je M. Walch. Prejazdový nárožný mestský palác stojí na ulici Ventúrska 1 pri Panskej ulici v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Nachádza sa v ňom galéria.

 

Esterháziho palác. Kapitulská 6-8-10.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskororenesančný palác bol postavený v roku 1658. Upravovaný bol koncom 18.storočia, v rokoch 1926-1924, 1933-1934 a v 80.rokoch 20.storočia. Radová prejazdová stavba má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažná s pivnicou. Stojí pri hradbách v západnej časti jadra na ulici Kapitulská 6-8-10 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Esterháziho palác. Panská 13.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový palác bol postavený v rokoch 1742-1750. Upravovaný bol začiatkom 19.storočia, začiatkom a koncom 20.storočia. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a trojtraktovú dispozíciu, je štvorpodlažný s podkrovím a pivnicou. Radový palác stojí na ulici Panská 13, pri Hviezdoslavovom námestí 21 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Grasalkovičov palác. Prezidentský palác.

Národná kultúrna pamiatka Mestský palác s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Prezidentský palác bol postavený v neskorobarokovom slohu v roku 1765. Upravovaný bol v rokoch 1771, 1897-1918 a 1939-1935. Má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Autormi stavby sú pravdepodobne A. Mayerhoffer a Franz Anton Hillebrandt. Autorom sôch je W. Fridrich Bayer a autorom prestavby Emil Belluš. Nárožný solitér stojí mimo historického jadra mesta na Hodžovom námestí 1 v Pamiatkovej zóne. Dnes je sídlom prezidenta.
  • Park. Pri paláci sa rozprestiera Grasalkovičova záhrada, v ktorej stojí pomník skladateľa Josepha Haydna /1778-1937/. (Pozri Parky v okrese Bratislava I).
  • Pamätná tabuľa J. Haydna. (Pozri Pamätné tabule v okrese Bratislava I).
  • Čestné nádvorie. Nádvorie pred hlavnou fasádou bolo vybudované v 80.rokoch 18.storočia. Upravované bolo v 90.rokoch 20.storočia. Má nepravidelný pôdorys. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2014.
  • Oplotenie s bránami. Pred hlavnom fasádou je kované zlátené oplotenie na murive s bránami. Neskorobarokové oplotenie s nepravidelným pôdorysom pochádza zo 60.rokov 18.storočia. Upravované bolo v 90.rokoch 20.storočia.

 

Ilešháziho palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokový palác bol postavený začiatkom 18.storočia. Upravovaný bol začiatkom 19.storočia a v 20.storočí. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a trojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Prejazdový radový palác stojí na západnej strane ulice Ventúrska 7 v Mestskej pamiatkovej zóne.

 

Jesenákov palác. Michalská 3.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokový palác bol postavený v roku 1730. Upravovaný bol v 20.storočí. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Stojí na ulici Michalská 3 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Jesenákov palác. Hlavné námestie 4.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokovo-klasicistický nárožný palác bol postavený koncom 15.storočia. Upravovaný bol v roku 1671, v 2.polovici 18.storočia a v 90.rokoch 20.storočia. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Stojí na Hlavnom námestí 4 pri Rybárskej bráne v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Keglevičov palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Dnes neskorobarokový mestský palác bol postavený v 14.storočí. Upravovaný bol v 16. a 18.storočí, v 2.štvrtine 19.storočia, na prelome 19. a 20.storočia a v roku 1997. Má trojkrídlový nepravidelný pôdorys, štvortraktovú dispozíciu, je dvopjpodlažný s dvoma podkrovnými podlažiami a pivnicou. Prejazdový nárožný palác stojí na ulici Panská 27 na križovatke s ulicou Strakova v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Kutscherfeldov palác.

Národná kultúrna pamiatka Mestský palác a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Pôvodne neskorobarokový palác bol postavený v 13.-15.storočí. Upravovaný bol začiatkom 17.storočia. V roku 1762 bol rokokovo upravený. Ďalšie úpravy prebehli v 19. a 20.storočí a v 90.rokoch 20.storočia. Prejazdový nárožný palác má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a trojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Autorom stavby je pravdepodobne Jakub Fellner de Fellenthal. Stojí na Hlavnom námestí 7 na križovatke Sedlárskej ulice v Mestskej pamiatkovej rezervácii.
  • Pamätná tabuľa A. G. Rubinštejna. (Pozri Pamätné tabule v okrese Bratislava I).

 

Letný arcibiskupský palác. Úrad vlády.

Národná kultúrna pamiatka Mestský palác s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Barokový mestský palác bol postavený v roku 1614. Upravovaný bol v rokoch 1761-1765, koncom 19.storočia, v rokoch 1940-1941 a 1984-1992. Má trojkrídlový pôdorys, jedno, dvoj a trojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Autorom prestavby z rokov 1940-1941 je Emil Belluš. Solitérna budova Úradu vlády stojí na Námestí slobody 1 pri Spojnej ulici vo východnej časti Pamiatkovej zóny.
  • Mestský park. Pri paláci sa rozprestiera mestský park, tzv. Lippayovská záhrada s historickou zeleňou. (Pozri Parky v okrese Bratislava I).
  • Čestné nádvorie. Nachádza sa pred hlavným krídlom paláca. Vybudované bolo v roku 1761. Má nepravidelný pôdorys. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2014.
  • Murovaná brána. Klasicistická brána pred hlavným krídlom paláca vybudovaná v roku 1761. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 2014.
  • Oplotenie s bránami. Klasicistické murované oplotenie s kovovou výplňou okolo areálu paláca bolo vybudované v roku 1761. Má nepravidelný pôdorys. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2014.

 

Miestodržiteľský palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokový palác bol postavený v polovici 18.storočia. Nárožná stavba má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, je trojpodlažná s pivnicou. Stojí na Hlavnom námestí 8 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Mirbachov palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Palác patrí ku klenotom rokokovej architektúry na území mesta a k najzachovalejšej pôvodnej architektúre starého Prešporka. Palác bol postavený na mieste starej zástavby, ktorá sa spomína už v roku 1459 ako Curia Civitatis alebo Weite Hof. Ešte v 2.polovici 16.storočia to bola drevená stavba, v ktorej sa podľa záznamov konali v roku 1666 evanjelické bohoslužby (spoluvlastníkom susedných domov je dodnes Evanjelická cirkev a.v.). Majitelia paláca sa rýchlo striedali, v roku 1636 ho vlastnil rod Ilešházi a následne patril bohatému bratislavskému pivovarníkovi M. Spechovi. Ten po strhnutí starej stavby na niekoľkých stredovekých parcelách v rokoch 1768-1770 postavil neskorobarokový honosný palác, pravdepodobne v takej podobe , akú poznáme dnes. Nepochybne kvalitný autor projektu, architekt, je neznámy. Možno sa však domnievať, že pracoval vo Viedni. Poznáme len meno murárskeho majstra Matthaeusa Höllrigla. Spech po dokončení stavby palác predal. Ako prvý majiteľ je zaznamenaný gróf Imrich Čáki /1781-1813/ a do začiatku 20.storočia mal palác ďalších 5 vlastníkov. Predposledným bol v rokoch 1908-1916 gróf Koloman Ňári, ktorého mohutný a krásny rodový erb je  ozdobou tympanónu v hornej strednej časti fasády. Posledným majiteľom paláca bol do roku 1945 gróf doktor Emil Mirbach. Po dejinných turbulenciách, rozpade Rakúsko-Uhorska, vzniku ČSR, obdobiu Slovenského štátu počas 2.svetovej vojny a následne obnove ČSR, prechádza palác v máji 1948 definitívne do vlastníctva mesta. Palác je prejazdový radový, má štvorkrídlový nepravidelný pôdorys, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou.  Po celkovej rekonštrukcii v rokoch 1968-1975 sa stáva sídlom Galérie mesta Bratislavy. Stojí na Františkánskom námestí 11 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Palác Leopolda de Pauli.

Národná kultúrna pamiatka Mestský palác a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Barokovo-klasicistický mestský palác bol postavený v rokoch 1775-1776. Upravovaný bol začiatkom 20.storočia a začiatkom 60.rokov 20.storočia. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je štvorpodlažný s dvoma pivničnými podlažiami. Autorom stavby je F. K. Römisch. Pavlačový nárožný palác stojí na ulici Ventúrska 11 pri Prepoštskej ulici v Mestskej pamiatkovej rezervácii. V súčasnosti sa v paláci nachádza Univerzitná knižnica.
  • Pamätná tabuľa F. Liszta. (Pozri Pamätné tabule v okrese Bratislava I).

 

Palác Uhorskej kráľovskej komory.

Národná kultúrna pamiatka Mestský palác a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Pamätný mestský palác. Barokový palác bol postavený v rokoch 1753-1756. Upravovaný bol v roku 1772. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, je štvorpodlažný s pivnicou. Budova bývalého uhorského snemu. Autormi stavby sú G. B. Martinelli a Franz Anton Hillebrandt. Pamätný palác stojí na ulici Michalská 1 na križovatke s Klariskou ulicou 2 (bývalá Ventúrska 13) v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Pamätný je v súvislosti s Ľudovítom Štúrom /1815-1856/. Dnes je sídlom Univerzitnej knižnice.
  • Pamätná tabuľa Ľ. Štúra. (Pozri Pamätné tabule v okrese Bratislava I).

 

Pálfiho paláce. Hviezdoslavovo námestie 18, Panská 19-21.

Národná kultúrna pamiatka Mestské paláce vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Pálfiho palác. Novobarokový palác bol postavený v roku 1885. Upravovaný bol po 90.rokoch 20.storočia. Prejazdový radový palác má pôdorys v tvare U, jedno a trojtraktovú dispozíciu, je päťpodlažný s dvoma podkrovnými podlažiami a pivnicou. Autorom stavby je Viktor Rumpelmayer. Je sídlom VŠVU. Stojí na Hviezdoslavovom námestí 18.
  • Mestský palác. Pálfiho palác. Pôvodná stavba bola postavená v 13.-14.storočí. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia, v 1.tretine 17.storočia, v 40.rokoch 19.storočia a v rokoch 1984-1988. Palác bol zrekonštruovaný a pritom aj archeologicky preskúmaný v rokoch 1981-1987. Výsledkom výskumu boli nálezy keltského osídlenia a nálezy zo slovanského obdobia na území mesta. Palác má románsko-gotické základy a klasicistickú fasádu, je prejazdový, radový. Má pôdorys v tvare nepravidelného L, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Sídlila v ňom VŠVU. Od roku 1988 ho využíva Galéria mesta Bratislavy na prezentáciu svojich umeleckých zbierok. Stojí na Panskej ulici 19-21. Palácom doslova prechádzala história. Jeho neoceniteľná hodnota a zvláštnosť spočíva v skutočnosti, že v jedinom architektonickom objekte je zachytených a viditeľných také množstvo zásadných historických a architektonických etáp vývoja mesta. V suteréne možno vidieť dôkazy keltského osídlenia (oppidum) z 1.storočia n.l. – šachta na uskladňovanie potravy, hrob a nálezy dokladajúce bezprostrednú blízkosť mincovne. Rímske obdobie ilustruje množstvo sekundárne použitého stavebného materiálu v murive objektu – zreteľne viditeľné v zachovaných ranostredovekých múroch románskeho paláca z 13.storočia. V suteréne a na prvom podlaží budovy bolo pri záchrannom výskume v rokoch 1981-1987 objavené jadro mestského gotického paláca s kaplnkou – hviezdicová klenba z 15.storočia. Časť muriva, tiež z 15.storočia, možno vidieť na treťom podlaží vo výstavnej sieni. Slovenské obdobie zanechalo svoje stopy v suteréne – nález štyroch hrobov z 9. a z polovice 10.storočia. Ďalšie stavebné neskoroklasicistické úpravy pochádzajú až zo 17. a 19.storočia. V 18.storočí získali palác do vlastníctva Pálfiovci a až do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie im slúžil na reprezentačné účely. Po smrti posledného majiteľa grófa Jána Pálfiho, filantropa, mecéna a zberateľa umenia európskeho formátu, sa palác stal po rozsiahlej obnove v roku 1987 sídlom Galérie mesta Bratislavy.

 

Pálfiho palác. Ventúrska 10.

Národná kultúrna pamiatka Mestský palác a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Barokový mestský palác bol postavený v roku 1747. Upravovaný bol v 19.storočí, v rokoch 1972-1980 a 1993-1994. Má sedemkrídlový uzatvorený pôdorys s dvoma vnútornými dvormi, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s pivnicou. Prejazdový nárožný palác stojí na ulici Ventúrska 10 pri Zelenej ulici v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Dnes je budova sídlom rakúskeho konzulátu.
  • Pamätná tabuľa W. A. Mozarta. (Pozri Pamätné tabule v okrese Bratislava I).

 

Pálfiho palác. Zámocká 47.

Národná kultúrna pamiatka Mestský palác a oporný múr vyhlásená v roku 1985. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Neskororenesančný palác bol postavený v roku 1646. Upravovaný bol v rokoch 1732 a 1927-1934. Mal obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, bol trojpodlažný s podkrovím. Autorom stavby bol G. B. Carlone, autorom malieb I. M. Fiedler a autormi štukov boli F. Lucchese a F. Bussi. Ruiny paláca v podobe záhradného krídla stoja na ulici Zámocká 47 v Pamiatkovej zóne. 
  • Oporný múr. Neskororenesančný oporný múr z konca 17.storočia. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2008.

 

Paluďaiov palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1980. Mestský novorenesančný palác, Paluďaiov dom, bol postavený v rokoch 1873-1879. Upravovaný bol v rokoch 1914-1918, 1919, 1939, 1941 a v 70.-90.rokoch 20.storočia. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s dvoma pivničnými podlažiami. Autorom stavby je Ignác Feigler ml. Solitér stojí na ulici Pražská 1 pri Hlbokej ceste v Pamiatkovej zóne.

 

Péterfiho palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový mestský palác bol postavený koncom 18.storočia. Upravovaný bol v polovici 19.storočia a v 80.rokoch 20.storočia. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a trojtraktovú dispozíciu, je štvorpodlažný s pivnicou. Prejazdový radový palác stojí na východnej strane ulice Ventúrska 18 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Pistoriho palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Eklekticistický mestský palác bol postavený v roku 1889. Upravovaný bol v rokoch 1937-1938, 1940 a v 50.rokoch 20.storočia. Má pôdorys v tvare C, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou. Palác je prejazdový radový. Autorom stavby je Jozef Hubert. V minulosti sa v ňom nachádzalo Leninovo múzeum. Stojí na ulici Štefánikova 25 v Pamiatkovej zóne.

 

Prepoštský palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne renesančný palác bol postavený v rokoch 1631-1632. Upravovaný bol v 1.polovici 18.storočia, v roku 1776 a na prelome 19. a 20.storočia. Má trojkrídlový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s pivnicou. Autormi stavby sú J. a G. Rava, F. Storno a J. Barnert. Nárožná stavba stojí na ulici Kapitulská 19 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

Primaciálny palác.

Národná kultúrna pamiatka Mestský palác a pamätné tabule vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Mestský palác. Stavba patrí k najkrajším barokovo-klasicistickým stavbám v meste. V rokoch 1778-1781 ho dal postaviť arcibiskup kardinál Jozef Baťán podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho. Upravovaný bol v 1.štvrtine 19.storočia, v rokoch 1857, 1903-1904, 1909 a 1910-1913. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, dvoj a trojtraktovú dispozíciu, je štvorpodlažný s podkrovím a pivnicou. Je prejazdový, nárožný. Palác a známa Zrkadlová sieň, ktorá sa v ňom nachádza, sa stali dejiskom mnohých významných historických udalostí. V roku 1805 tu bol podpísaný tzv. Prešporský mier medzi rakúskym a francúzskym vojskom. Otváral sa tu uhorský snem, ktorý zasadal v budove dnešnej Univerzitnej knižnice. V auguste 1903 kúpilo budovu paláca mesto. V súčasnosti slúži potrebám Galérie mesta Bratislavy a je sídlom Magistrátu mesta. Stojí na Primaciálnom námestí 3 na križovatke s Uršulínskou ulicou v Mestskej pamiatkovej rezervácii.
  • Pamätná tabuľa Prešporského mieru. (Pozri Pamätné tabule v okrese Bratislava I).
  • Pamätná tabuľa Paracelsa. (Pozri Pamätné tabule v okrese Bratislava I).

 

Zičiho palác.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokovo-klasicistický palác bol postavený v rokoch 1770-1780. Upravovaný bol v tretine 19.storočia a po roku 1989. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s pivnicou. Autorom stavby je F. Fellner. Od začiatku roku 2008 v ňom sídli Galéria Cypriána Majerníka. Prejazdový nárožný palác stojí na ulici Ventúrska 9 pri Prepoštskej ulici v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

TOPlist