Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria v okrese Ilava

Okres Ilava zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát. V centrálnej časti okresu leží Považské podolie, v severozápadnej časti leží pohorie Biele Karpaty. Juhovýchodnú časť okresu tvorí pohorie Strážovské vrchy, ktoré patrí do Fatransko-tatranskej oblasti.

BIELE KARPATY

Geomorfologický celok Slovensko-moravských Karpát, flyšové pohorie dlhé 80km. Rozloha 655km2. Budovaný je paleogénnymi flyšovými pieskovcami a ílovcami, ktoré spestrujú horniny bradlového pásma. Charakteristické sú mäkko modelované tvary flyšovej časti pohoria a morfologicky výrazné prvky bradlového pásma. Reliéf je prevažne vrchovinový a hornatinový, hladko modelovaný. Najvyšším vrchom je Veľká Javorina /970,0m/. Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je značne zalesnený. Zväčša sú tu listnaté lesy, v nižších polohách dubovo-hrabové, vo vyšších polohách bukové. Odlesnené plochy predstavujú mozaiku lúk, pasienkov a polí. V pohorí je charakteristické roztratené kopaničiarske osídlenie. Zvláštnosťou je, že rieky v Bielych Karpatoch nepramenia pod chrbtom ale zo slovenskej časti sa eróziou prerezali na moravskú stranu, čím rozdelili hlavný chrbát na jednotlivé masívy. Týmto javom rozvodie medzi Váhom a Moravou nevedie po hlavnom chrbte ale zasahuje až na územie Českej republiky. Biele Karpaty sa delia na 9 podcelkov, z ktorých na územie okresu zasahujú Kobylináč a Vršatské bradlá.

Biele Karpaty tvoria CHKO Biele Karpaty.

KOBYLINÁČ

Menším celkom zasahujúcim územie okresu sú Hladké vrchy.

VRŠATSKÉ BRADLÁ

Sú pokračovaním bradlového pásma, ktoré v oblasti kraja prechádza severným údolím Váhu. Nachádzajú sa severne nad obcou Vršatské Podhradie, pričom výrazne vyčnievajú z okolitého reliéfu flyšových Bielych Karpát. Vo Vršatských bradlách možno nájsť niekoľko jednotiek bradlového pásma, ale aj časti flyšových súvrství a kvartérne sedimenty. Celkovo tu vystupujú dve bradlá. Najvyššie z nich je bradlo Chmeľová /925,4 m/, ktoré sa nachádza viac na severe a je aj druhým najvyšším vrcholom Bielych Karpát, juhovýchodne od neho sa nachádza z juhozápadu na severovýchod sa tiahnuce Vršatec-Javorníky. Menšími celkami zasahujúcimi územie okresu je Podvršatská brázda a Vršatské predhorie.

POVAŽSKÉ PODOLIE

Krajinný celok Slovensko-moravských Karpát s rozlohou 549km2. Prechádza okresom zo severovýchodu na juhozápad. Os územia tvorí rieka Váh, do ktorého ústia prítoky. Reliéf je prevažne pahorkatinový a rovinatý, tvorený nivou a terasami Váhu, náplavovými kužeľmi a poriečnymi rovňami v jednotlivých kotlinách. Je to sústava kotlín a pahorkatinových zníženín pozdĺž rieky stredného toku Váhu s rovinným až mierne zvlneným územím riečnych nív, náplavových kužeľov a terás. Celok je vyplnený najmä riečnymi uloženinami Váhu a materiálom náplavových kužeľov, ktorý  vyniesli rieky zo susedných pohorí. Považské podolie tvoria ílovce, siltovce, piesky a pieskovce, štrky, zlepence, niekedy aj evaporty a vápence. Prevládajú tu hnedé a nivné pôdy. Väčšina územia leží v nadmorských výškach 200-500m. Južná a stredná časť patrí do teplej oblasti, severná do mierne teplej klimatickej oblasti. Územie je odlesnené, prevažuje orná pôda nad lúkami, pasienkami, záhradami a zastavanými plochami. Geomorfologickými podcelkami Považského podolia na území okresu  sú Bielokarpatské podhorie, Ilavská kotlina a Podmanínska pahorkatina.

BIELOKARPATSKÉ PODHORIE

ILAVSKÁ KOTLINA

Ilavská kotlina ako podcelok PovažskéhopPodolia je pretiahnutá v smere severovýchod-juhozápad pozdĺž toku Váhu. Na severozápade je ohraničená výbežkami bradlového pásma Bielych Karpát a tvrdošmi druhohorných hornín. Na juhovýchode ju ohraničujú Strážovské vrchy. Dlhá je 30km, široká iba 3-5km. Severozápadná odlesnená časť územia má plochý povrch, juhovýchodná časť na západných okrajoch zalesnených Strážovských vrchov má vrchovinový charakter. Je to takmer plochá zníženina, ktorú tvoria treťohorné uloženiny s pokrovom riečnych náplavov Váhu a jeho prítokov.

PODMANÍNSKA PAHORKATINA

Zo severozápadu ju lemujú Javorníky, zo severovýchodu Súľovské vrchy a z východu Strážovské vrchy.

STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti s rozlohou 929km2. Najvyšší vrch je  Strážov/1.213,0m/. Pohorie netvorí jednotnú morfotektonickú štruktúru, ale niekoľko veľmi odlišných čiastkových štruktúr. Východnú časť tohto jadrového pohoria tvoria najmä granitoidy, ruly a pararuly, inde prevažujú vápence a dolomity. Reliéf je pestrý a rôzne členitý, od pahorkatín k vrchovinám, hornatinám až veľhornatinám. Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti. Je bohaté na termálne vody a krasové pramene. Asi tri štvrtiny územia pokrývajú lesy. Najväčšiu plochu lesov zaberajú bučiny, v južnej časti v nižších dubových lesoch sa vyskytuje i dub plstnaný s borovicou. Nižšie vrchovinné a plošinové časti boli odlesnené a premenené na lúky, polia a pasienky. Geomorfologickými podcelkami na území okresu sú Trenčianska vrchovina a Zliechovská hornatina.

Strážovské vrchy tvoria CHKO Strážovské vrchy.

TRENČIANSKA VRCHOVINA

Nachádza sa v západnej časti Strážovských vrchov. Najvyšší vrch je Vápeč /955,5m/. Delí sa na viaceré časti, z ktorých na územie okresu zasahujú Butkovská brázda, Butkovské bradlá, Hoľazne a Teplická vrchovina.

ZLIECHOVSKÁ HORNATINA

Geomorfologický podcelok Strážovských vrchov je budovaný horninami krížňanského príkrovu, pričom ide najmä o slieňovce a pieskovce. Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria. Delí sa na menšie celky, z ktorých na územie okresu zasahujú Strážov a Zliechovská kotlina.

TOPlist