Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria, doliny a vrchy v okrese Ilava

Okres Ilava zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát. V centrálnej časti okresu leží Považské podolie, v severozápadnej časti leží pohorie Biele Karpaty. Juhovýchodnú časť okresu tvorí pohorie Strážovské vrchy, ktoré patrí do Fatransko-tatranskej oblasti.

 

 

POHORIA

 

BIELE KARPATY

Geomorfologický celok Slovensko-moravských Karpát, flyšové pohorie dlhé 80km. Rozloha 655km2. Budovaný je paleogénnymi flyšovými pieskovcami a ílovcami, ktoré spestrujú horniny bradlového pásma. Charakteristické sú mäkko modelované tvary flyšovej časti pohoria a morfologicky výrazné prvky bradlového pásma. Reliéf je prevažne vrchovinový a hornatinový, hladko modelovaný. Najvyšším vrchom je Veľká Javorina /970,0m/. Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je značne zalesnený. Zväčša sú tu listnaté lesy, v nižších polohách dubovo-hrabové, vo vyšších polohách bukové. Odlesnené plochy predstavujú mozaiku lúk, pasienkov a polí. V pohorí je charakteristické roztratené kopaničiarske osídlenie. Zvláštnosťou je, že rieky v Bielych Karpatoch nepramenia pod chrbtom ale zo slovenskej časti sa eróziou prerezali na moravskú stranu, čím rozdelili hlavný chrbát na jednotlivé masívy. Týmto javom rozvodie medzi Váhom a Moravou nevedie po hlavnom chrbte ale zasahuje až na územie Českej republiky. Biele Karpaty sa delia na 9 podcelkov, z ktorých na územie okresu zasahujú Kobylináč a Vršatské bradlá.

Biele Karpaty tvoria CHKO Biele Karpaty.

 

KOBYLINÁČ

Menším celkom zasahujúcim územie okresu sú Hladké vrchy.

 

VRŠATSKÉ BRADLÁ

Sú pokračovaním bradlového pásma, ktoré v oblasti kraja prechádza severným údolím Váhu. Nachádzajú sa severne nad obcou Vršatské Podhradie, pričom výrazne vyčnievajú z okolitého reliéfu flyšových Bielych Karpát. Vo Vršatských bradlách možno nájsť niekoľko jednotiek bradlového pásma, ale aj časti flyšových súvrství a kvartérne sedimenty. Celkovo tu vystupujú dve bradlá. Najvyššie z nich je bradlo Chmeľová /925,4 m/, ktoré sa nachádza viac na severe a je aj druhým najvyšším vrcholom Bielych Karpát, juhovýchodne od neho sa nachádza z juhozápadu na severovýchod sa tiahnuce Vršatec-Javorníky. Menšími celkami zasahujúcimi územie okresu je Podvršatská brázda a Vršatské predhorie.

[nggallery id=522]

 

Významné vrchy Bielych Karpát na území okresu:

 

Chmeľová /925,4m/ – druhý najvyšší vrch v Bielych Karpatoch a najvyšší vrch podcelku Vršatské bradlá. Vrch je celý zalesnený, vrchol je bralnatý a miestami trávnatý. Strieda sa tu alpská a horská vegetácia s vegetáciou panónskou a suchomilnou. Vyhliadkový vrch s kruhovým výhľadom. Výhľady na Biele Karpaty. Na vrch vedie významová značka.

Biely vrch /819,0m/ – prírodná pamiatka. Vyhlásená v roku 1990. Výmera 4,41ha. Ochrana zachovaného rozsiahleho vresoviska s výskytom kyslomilných spoločenstiev. Vyhliadkový vrch. Výhľady na Biele Karpaty a na Považské Podolie. Cez vrch vedie turistický chodník.

Chotuč /795,1m/ – zalesnený vrch nad obcou Červený Kameň.

Kaňúr /791,3m/ – vyhliadkový vrch na štátnej hranici s Českou republikou. Výhľady na  Biele Karpaty, najmä na doliny v Českej republike. Cez vrch vedie hraničný turistický chodník.

Okršlisko /769,1m/ – vyhliadkový vrch nad Sedlom pod Okršliskom. Výhľady na Vršatské bradlá a do Červenokamenskej doliny. Popod vrch vedie turistický chodník.

Kosák /766,3m/ – vyhliadkový vrch na štátnej hranici s Českou republikou. Výhľady na Biele Karpaty, najmä na doliny v Českej republike. Cez vrch vedie hraničný turistický chodník.

Vršatec – Vršatské hradné bralo. Výhľadový bod na Vršatským Podhradím.

 

POVAŽSKÉ PODOLIE

Krajinný celok Slovensko-moravských Karpát s rozlohou 549km2. Prechádza okresom zo severovýchodu na juhozápad. Os územia tvorí rieka Váh, do ktorého ústia prítoky. Reliéf je prevažne pahorkatinový a rovinatý, tvorený nivou a terasami Váhu, náplavovými kužeľmi a poriečnymi rovňami v jednotlivých kotlinách. Je to sústava kotlín a pahorkatinových zníženín pozdĺž rieky stredného toku Váhu s rovinným až mierne zvlneným územím riečnych nív, náplavových kužeľov a terás. Celok je vyplnený najmä riečnymi uloženinami Váhu a materiálom náplavových kužeľov, ktorý  vyniesli rieky zo susedných pohorí. Považské podolie tvoria ílovce, siltovce, piesky a pieskovce, štrky, zlepence, niekedy aj evaporty a vápence. Prevládajú tu hnedé a nivné pôdy. Väčšina územia leží v nadmorských výškach 200-500m. Južná a stredná časť patrí do teplej oblasti, severná do mierne teplej klimatickej oblasti. Územie je odlesnené, prevažuje orná pôda nad lúkami, pasienkami, záhradami a zastavanými plochami. Geomorfologickými podcelkami Považského podolia na území okresu  sú Bielokarpatské podhorie, Ilavská kotlina a Podmanínska pahorkatina.

 

BIELOKARPATSKÉ PODHORIE

 

ILAVSKÁ KOTLINA

Ilavská kotlina ako podcelok PovažskéhopPodolia je pretiahnutá v smere severovýchod-juhozápad pozdĺž toku Váhu. Na severozápade je ohraničená výbežkami bradlového pásma Bielych Karpát a tvrdošmi druhohorných hornín. Na juhovýchode ju ohraničujú Strážovské vrchy. Dlhá je 30km, široká iba 3-5km. Severozápadná odlesnená časť územia má plochý povrch, juhovýchodná časť na západných okrajoch zalesnených Strážovských vrchov má vrchovinový charakter. Je to takmer plochá zníženina, ktorú tvoria treťohorné uloženiny s pokrovom riečnych náplavov Váhu a jeho prítokov.

[nggallery id=524]

 

PODMANÍNSKA PAHORKATINA

Zo severozápadu ju lemujú Javorníky, zo severovýchodu Súľovské vrchy a z východu Strážovské vrchy.

 

STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti s rozlohou 929km2. Najvyšší vrch je  Strážov/1.213,0m/. Pohorie netvorí jednotnú morfotektonickú štruktúru, ale niekoľko veľmi odlišných čiastkových štruktúr. Východnú časť tohto jadrového pohoria tvoria najmä granitoidy, ruly a pararuly, inde prevažujú vápence a dolomity. Reliéf je pestrý a rôzne členitý, od pahorkatín k vrchovinám, hornatinám až veľhornatinám. Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti. Je bohaté na termálne vody a krasové pramene. Asi tri štvrtiny územia pokrývajú lesy. Najväčšiu plochu lesov zaberajú bučiny, v južnej časti v nižších dubových lesoch sa vyskytuje i dub plstnaný s borovicou. Nižšie vrchovinné a plošinové časti boli odlesnené a premenené na lúky, polia a pasienky. Geomorfologickými podcelkami na území okresu sú Trenčianska vrchovina a Zliechovská hornatina.

Strážovské vrchy tvoria CHKO Strážovské vrchy.

 

TRENČIANSKA VRCHOVINA

Nachádza sa v západnej časti Strážovských vrchov. Najvyšší vrch je Vápeč /955,5m/. Delí sa na viaceré časti, z ktorých na územie okresu zasahujú Butkovská brázda, Butkovské bradlá, Hoľazne a Teplická vrchovina.

 

ZLIECHOVSKÁ HORNATINA

Geomorfologický podcelok Strážovských vrchov je budovaný horninami krížňanského príkrovu, pričom ide najmä o slieňovce a pieskovce. Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria. Delí sa na menšie celky, z ktorých na územie okresu zasahujú Strážov a Zliechovská kotlina.

[nggallery id=526]

 

Významné vrchy Strážovských vrchov na území okresu:

 

Strážov /1.213,3m/ – najvyšší vrch Strážovských vrchov, ktorý vysoko prevyšuje svoje okolie. Tvorí ho masív pozostávajúci z piatich vrcholov. Podľa najvyššieho vrcholu je pomenované celé horstvo. Samotný vrchol je skalnatý a poskytuje takmer kruhový rozhľad. Pod vrcholom sú nad sebou dve lúčne plošiny. Na vrchol vedie turistický chodník. NPR Strážov.

Vápeč /955,5m/ – vápencový dominantný vrch nad obcou Horná Poruba. Patrí medzi najatraktívnejšie dominanty Strážovských vrchov. Kruhový výhľad na okolité horstvá. NPR Vápeč. Do sedielka pod vrcholom vedú turistické chodníky. Na vrchol odtiaľ pokračuje červeno značený turistický chodník.

[nggallery id=536]

 

Gábrišské vrchy /939,2m/ – vyhliadkový vrch nad obcou Mojtín. Najvyšší vrch Strážovských vrchov na území okresu. Výhľady smerom na severozápadnú časť pohoria, Považské Podolie  a Javorníky. Popod vrchol vedie turistický chodník.

Kóta 866,0m – vyhliadkový vrch západne od Gábrišských vrchov /939,2m/ blízko Rohatej skaly /823,4m/. Výhľady na okolité horstvá. Cez vrchol vedie turistický chodník.

Rohatá skala /823,4m/ – vyhliadkový vrch s čiastočne obmedzeným výhľadom. Výhľady do Považského Podolia. Vyhliadkový bod s názvom Pod Rohatou sa nachádza pod hlavným vrcholom. Vrch so skalnými útvarmi. Cez obe miesta vedie turistický chodník.

Vlčinec /681,6m/ – vyhliadkový skalnatý vrch nad Iliavkou. Výhľady na okolité vrchy Strážovských vrchov. Cez vrchol vedie významová vyhliadková značka z turistického chodníka, ktorá sa na chodník po prekonaní vrchu opäť napája.

[nggallery id=540]

 

Sokol /651,2m/ – krajinárska hodnota s bralnatými útvarmi a bohatou kvetenou. Výhľadový vrch nad Malým Košeckým Podhradím. Cez vrch vedie turistický chodník.

[nggallery id=539]

 

Grófovec /557,3m/ – zalesnený vrch nad Trenčianskymi Teplicami. Obmedzené výhľady. Cez vrch vedie turistický chodník.

Košeca /453,6m/ – Košecký hradný vrch so zrúcaninou hradu Košeca. Výhľadový vrch. Výhľady na okolité vrchy a Veľké Košecké Podhradie. Na vrch vedie významová značka.

 

DOLINY

 

BOLEŠOVSKÁ DOLINA

Dolina v Bielych Karpatoch za obcou Bolešov, ktorú vytvoril Bolešovský potok. Vedie ňou spevnená cesta a turistický chodník. Miernym stúpaním prichádza do svojho záveru kde sa nachádza prírodná pamiatka Dračia studňa.

 

BREZOVSKÁ DOLINA

Dolinka v Bielych Karpatoch, ktorú vytvoril tok prameniaci pod sedlom pod Okršliskom. Nachádza sa za Červeným Kameňom, kde treba odbočiť za vlekom vľavo. Nachádza sa v nej prírodná pamiatka Brezovská dolina.

 

ČERVENOKAMENSKÁ DOLINA

Rozsiahla dolina v Bielych Karpatoch, ktorú vytvoril Tovarský potok. V doline sú obce Tuchyňa, Mikušovce a Červený Kameň.

 

HLBOKÁ DOLINA

Dolinka v Strážovských vrchoch, do ktorej prídeme odbočením vľavo z cesty pred obcou Gápel.

 

HLUCHÁ DOLINA

Prichádza na územie okresu svojou hornou časťou a ústi do kotliny s obcou Zliechov. V spodnej časti ňou vedie asfaltová cesta, vo vrchnej spevnená lesná cesta.

 

KOPČIANSKA DOLINA

Bočná dolinka Podhradskej doliny v Strážovských vrchoch. Prídeme do nej po dobočení vpravo z cesty do Zliechova. Vedie ňou cesta do osady Kopec a čiastočne turistický chodník.

 

KOŠARISKÁ DOLINA

Dolinka v Bielych Karpatoch. Nachádza sa v Slavnici za časťou Podhorie.

 

KRIVOKLÁTSKA DOLINA

Dolina v Bielych Karpatoch, ktorú vytvoril Krivoklátsky potok. Začína sa asi 1km za obcou Bohunice, pokračuje cez Krivoklát. Nachádzajú sa v nej tri prírodné pamiatky a v blízkosti prírodná rezervácia Drieňovka. Pred obcou Krivoklát je to PP Babiná, za obcou PP Krivoklátska tiesňava a v jej závere sa nachádza PP Krivoklátske lúky.

 

PODHRADSKÁ DOLINA. Pruské.

Dolinka v Bielych Karpatoch, ktorú vytvoril Podhradský potok. Začína sa za Pruským po odbočení vpravo z cesty na Vršatské Podhradie.

 

PODHRADSKÁ DOLINA Zliechov.

Dolina v Strážovských vrchov, ktorú vytvoril Podhradský potok. Začína za Košeckým Podhradím a pokračuje až do Zliechova. Vedie ňou asfaltová cesta.

 

PREJTIANSKA DOLINA

Dolinka v Strážovských vrchoch, do ktorej sa dostaneme odbočením vpravo zo spevnenej cesty z Prejty. Na jej svahoch sa nachádza niekoľko skalných útvarov a rybníky Vystrkov na chov rýb.

[nggallery id=553]

 

SLÁVIKOVA DOLINA

Dolina v Strážovských vrchoch. Začína v osade Slávikovci a pokračuje stúpaním pod Ostrý vrch kde sa otvára do kotliny s obcou Zliechov. Vedie ňou spevnená cesta.

 

STREDNIANSKA DOLINA

Bočná dolinka Podhradskej doliny v Strážovských vrchoch, ktorou vedie cesta do osady Dolná Stredná. Prídeme do nej po odbočení vpravo z cesty do Zliechova. Čiastočne ňou prechádza turistický chodník.

 

SUCHÁ DOLINA

Bočná dolinka Kopčianskej doliny v Strážovských vrchoch.

 

ZLIECHOVSKÁ DOLINA

Dolina v Strážovských vrchoch, ktorou vedie cesta na Zliechov z južnej strany od Valaskej Belej. Prechádza ňou asfaltová cesta.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Považská Bystrica

HORNÝ PRAMEŇ Horný prameň je zachytený pre skupinový vodovod. Nachádza sa v dol …

Vrchy v okrese Považská Bystrica

JAVORNÍKY   Veľký Javorník /1.071,5m/ - najvyšší vrch Javorníkov, ktorý …

Doliny v okrese Považská Bystrica

HLUCHÁ DOLINA Dolinka, ktorá sa nachádza v Strážovských vrchoch pod vrchom Soko …

Pamätné izby v okrese Považská Bystrica

BRVNIŠTE. Historická škola - Dom tvorivosti, zručnosti a tradičných remesiel. Z …

Územia európskeho významu v okrese Žilina

KĽAK /SKUEV0240/ Územie európskeho významu bolo vyhlásené Výnosom Ministerstva …

TOPlist