Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria, doliny a vrchy v okrese Trenčín

Územie okresu zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti. Jeho centrálnu časť vypĺňa Považské podolie a zo severozápadu okres ohraničujú Biele Karpaty, oba celky patria do Slovensko-moravských Karpát. Severovýchod územia okresu tvoria Strážovské vrchy a z juhu územie okresu zasahuje Považský Inovec, ktoré patria do Fatransko-tatranskej oblasti. Juhovýchodnú časť okresu okresu okrajovo zasahuje Podunajská pahorkatina, ktorá je najsevernejším celkom Podunajskej nížiny.

 

 

POHORIA

 

BIELE KARPATY

Geomorfologický celok Slovensko-moravských Karpát, flyšové pohorie dlhé 80km. Rozloha 655km2. Budovaný je paleogénnymi flyšovými pieskovcami a ílovcami, ktoré spestrujú horniny bradlového pásma. Charakteristické sú mäkko modelované tvary flyšovej časti pohoria a morfologicky výrazné prvky bradlového pásma. Reliéf je prevažne vrchovinový a hornatinový, hladko modelovaný. Najvyšším vrchom je Veľká Javorina /970,0m/. Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je značne zalesnený. Zväčša sú tu listnaté lesy, v nižších polohách dubovo-hrabové, vo vyšších polohách bukové. Odlesnené plochy predstavujú mozaiku lúk, pasienkov a polí. V pohorí je charakteristické roztratené kopaničiarske osídlenie. Zvláštnosťou je, že rieky v Bielych Karpatoch nepramenia pod chrbtom ale zo slovenskej časti sa eróziou prerezali na moravskú stranu, čím rozdelili hlavný chrbát na jednotlivé masívy. Týmto javom rozvodie medzi Váhom a Moravou nevedie po hlavnom chrbte ale zasahuje až na územie Českej republiky. Biele Karpaty sa delia na 9 podcelkov, z ktorých na územie okresu zasahujú Bošácke bradlá, Kobylináč, Lopenícka hornatina a Súčanská vrchovina. Biele Karpaty tvoria CHKO Biele Karpaty.

 

BOŠÁCKE BRADLÁ

Tvoria predel medzi samotnými Bielymi Karpatmi a Bielokarpatským podhorím v Považskom podolí.

 

KOBYLINÁČ

 

LOPENÍCKA HORNATINA

Najvyšším vrchom je Veľký Lopeník /911,3m/.

 

SÚČANSKÁ VRCHOVINA

Časťou Súčanskej vrchoviny na území okresu je Súčanská kotlina.

 

Významné vrchy Bielych Karpatoch na území okresu:

 

Dúžnik /807,2m/ – najvyšší vrch v bočnom hrebeni Lopeníckej hornatiny. Z hrebeňa je ďaleký výhľad, pod vrcholom na južnom svahu leží osada Dúžniky, jedna z najvyššie položených, bez dopravných spojov. V súčasnosti neobývaná. Cez vrch vedie modro značený turistický chodník /2421/.

Machnáč /771,1m/ – holý, trávnatý vrch v slovenskej časti Lopeníckej hornatiny, v blízkosti československej hranice. Križovatka turistických trás a veľmi dobrý kruhový výhľad. Pod vrcholom sa stretá viac značených turistických chodníkov /0701,5112,8118/.

Sokolí kameň /696,5m/ – vo vrcholových partiách sa nachádzajú skalné útvary, z ktorých je pekný výhľad na okolitú prírodu . Cez vrch vedie červeno značený turistický chodník /0701/.

Krasín /516,2m/ – hradný vrch nad obcou Dolná Súča. Zvyšky hradu Súča, PR Krasín. Vyhliadkový bod, pekné výhľady na Biele Karpaty a Považské podolie.

 

PODUNAJSKÁ PAHORKATINA

Geomorfologický celok v oblasti Podunajskej nížiny. Je to najväčší krajinný celok v SR, ktorý zaberá severnú a severovýchodnú časť Podunajskej nížiny. Celok v smere severozápad-juhovýchod dosahuje dĺžku vyše 130km, šírku 15 až nad 60km a rozlohu 6.384km2. Celok je budovaný prevažne sprašami, na ktorých sa vytvoril pahorkatinový reliéf /s výškovým rozdielom 31 až 100m/. Najvyšším bodom je Kolíňanský vrch /355,8m/. Územím preteká pomerne hustá sieť vodných tokov. Podľa najvýznamnejších dostali názov jednotlivé pahorkatiny. Povrch je temer úplne odlesnený a intenzívne poľnohospodársky využívaný s prevahou ornej pôdy. Pozdĺž riek pomerne veľké plochy zaberá rovinaté územie. Jeho geologické podložie tvoria mladotreťohorné jazerné sedimenty charakteru ílov, pieskov a štrkov, ktoré sú prekryté vetrom uloženými sprašami a sprašovými hlinami. Na nivách tokov sa nachádzajú riečne usadeniny, v zníženinách sú slatinné rašeliny. Pozdĺž tokov sa miestami zachovali terasové stupne, ktoré predstavujú staré dná jednotlivých tokov zo starších období štvrtohôr a menšie plochy lesov vo forme remíz. Pre pahorkovitý reliéf je charakteristické striedanie širokých a rôzne hlbokých zníženín. Oddeľujú ich ploché chrbty až plošiny, na ktorých sú výrazné stopy veternej a vodnej erózie. Patrí do teplej klimatickej oblasti. Podunajská pahorkatina sa člení na 11 podcelkov, z ktorých na územie okresu zasahuje Nitrianska pahorkatina.

 

NITRIANSKA PAHORKATINA

Na územie okresu zasahuje iba jej severná časť. Má zväčša zvlnený reliéf vhodný pre poľnohospodársku činnosť. Tvoria ju hnedozeme. Z pôvodných dubových porastov ostali len zvyšky v podobe hájov. Zo sedem častí na územie okresu zasahuje Bánovská pahorkatina.

 

POVAŽSKÉ PODOLIE

Krajinný celok Slovensko-moravských Karpát s rozlohou 549km2. Prechádza okresom zo severovýchodu na juhozápad. Os územia tvorí rieka Váh, do ktorého ústia prítoky. Reliéf je prevažne pahorkatinový a rovinatý, tvorený nivou a terasami Váhu, náplavovými kužeľmi a poriečnymi rovňami v jednotlivých kotlinách. Je to sústava kotlín a pahorkatinových zníženín pozdĺž rieky stredného toku Váhu s rovinným až mierne zvlneným územím riečnych nív, náplavových kužeľov a terás. Celok je vyplnený najmä riečnymi uloženinami Váhu a materiálom náplavových kužeľov, ktorý vyniesli rieky zo susedných pohorí. Považské podolie tvoria ílovce, siltovce, piesky a pieskovce, štrky, zlepence, niekedy aj evaporty a vápence. Prevládajú tu hnedé a nivné pôdy. Väčšina územia leží v nadmorských výškach 200-500m. Južná a stredná časť patrí do teplej oblasti, severná do mierne teplej klimatickej oblasti. Územie je odlesnené, prevažuje orná pôda nad lúkami, pasienkami, záhradami a zastavanými plochami. Geomorfologickými podcelkami Považského podolia na území okresu  sú Bielokarpatské podhorie, Ilavská kotlina a Trenčianska kotlina.

 

BIELOKARPATSKÉ PODHORIE

 

ILAVSKÁ KOTLINA

 

TRENČIANSKA KOTLINA

 

POVAŽSKÝ INOVEC

Krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti s najvyšším vrchom Inovec /1.041,6m/ a rozlohou 453km2. Na mohutné kryštalické jadro, v ktorom prevládajú kryštalické bridlice nad granoidnými horninami, sa viaže hladký vyrovnaný reliéf. Na odolné kremence, vápence a dolomity mezozoického obalu nadväzujú ostré formy v podobe tvrdošov, príkrovových skalných stien, stupňov a bralnatých strání, na menej odolných horninách vznikli eróziou depresie a kotlinky. Geologická stavba je tvorená kryštalinikom /granity, ruly a svory/ a príkrovmi /vápence, dolomity, pieskovce a bridlice/. Reliéf je vrchovinový až hornatinový. Celok patrí do teplej klimatickej oblasti, vo vyšších polohách do mierne teplej i chladnej klimatickej oblasti. V nižších polohách pohoria sa nachádzajú teplomilné dubiny, vyššie nastupujú dubo-hrabiny, najvyššie polohy sú porastené bučinami. Charakteristický je výskyt minerálnych vôd miestneho významu. Najrozšírenejšie sú hnedé pôdy s porastom dubo-hrabín, ktoré vo vyšších polohách /nad 900-1.000m/ prechádzajú  do hnedých pôd podzolovaných s porastom bučín. Považský Inovec sa člení na 4 podcelky, z ktorých zasahujú územie okresu Inovecké predhorie a Vysoký Inovec.

 

INOVECKÉ PREDHORIE

Tvorí západnú časť Považského Inovca. Je bez výrazných vrcholov. V severovýchodnej časti sa nachádza menší celok Selecká kotlina.

 

VYSOKÝ INOVEC

Leží v severovýchodnej časti Považského Inovca. Najvyšší vrch je Inovec /1.041,6m/.

 

Významné vrchy v Považskom Inovci na území okresu:

 

Inovec /1.041,6m/ – najvyšší vrch pohoria Považský Inovec v jeho severnej časti, ako najvyššia časť mohutného širokého kryštalického jadra. Hrebeň je čiastočne odlesnený a čiastočne vysadený smrekovou kultúrou. Z vrcholu nie je výhľad, pekné výhľady sú z južného predvrcholu Palúch a z Vyhliadky Dr. Bundalu severozápadne od vrcholu. Cez vrch vedie červeno značený turistický chodník /0705/, pod vrcholom je červeno značená odbočka na Vyhliadku Dr. Bundalu /0705X/ a zeleno značený turistický chodník /5111/. PR Považský Inovec.

 

STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti s rozlohou 929km2. Najvyšší vrch je  Strážov /1.213,0m/. Pohorie netvorí jednotnú morfotektonickú štruktúru, ale niekoľko veľmi odlišných čiastkových štruktúr. Východnú časť tohto jadrového pohoria tvoria najmä granitoidy, ruly a pararuly, inde prevažujú vápence a dolomity. Reliéf je pestrý a rôzne členitý, od pahorkatín k vrchovinám, hornatinám až veľhornatinám. Pohorie patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Je bohaté na termálne vody a krasové pramene. Asi tri štvrtiny územia pokrývajú lesy. Najväčšiu plochu lesov zaberajú bučiny, v južnej časti v nižších dubových lesoch sa vyskytuje i dub plstnaný s borovicou. Nižšie vrchovinné a plošinové časti boli odlesnené a premenené na lúky, polia a pasienky. Geomorfologickými podcelkami na území okresu sú Trenčianska vrchovina a Zliechovská hornatina.

Strážovské vrchy tvoria CHKO Strážovské vrchy.

 

TRENČIANSKA VRCHOVINA

Nachádza sa v západnej časti Strážovských vrchov. Najvyšším bodom je vrch Vápeč /953,5m/. Na územie okresu zasahujú menšie časti Hoľazne, Ostrý, Porubská brázda a Teplická vrchovina.

 

ZLIECHOVSKÁ HORNATINA

Budovaná je horninami krížňanského príkrovu, pričom ide najmä o slieňovce a pieskovce. Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti Strážovských vrchov. Územie okresu zasahuje časť Baske.

 

Významné vrchy v Strážovských vrchoch na území okresu:

 

Baske /954,9m/ – vrch v Zliechovskej hornatine, s obmedzeným výhľadom na Strážovské vrchy. Na vrcholovej lúke je turistická chata KST. Cez vrch vedú viaceré turistické chodníky /2423,8138/.

Žihľavník /952,7m/ – vrchol severozápadne od vrchu Baske. PR Žihľavník. Jeho západnými svahmi vedie modro značený turistický chodník /2423/.

Homôlka /906,6m/ – charakteristický, zalesnený, homoľovitý vrch. V jeho cestnom sedle je významná, celoročne otvorená chata rovnakého názvu. Stretá sa tu viacero turistických chodníkov /0708,2423,5132,8138/.

Peršová /825,6m/ – vyhliadkový vrch v masíve Baske. Výhľady na okolité vrchy a doliny Strážovských vrchov. Cez vrch vedie turistický chodník /2423/.

Ostrý vrch /767,5m/ – vrch juhovýchodne od Trenčína. PR Ostrý vrch. Najvyšší vrch časti Ostrý. Popod vrchol vedie modro značený turistický chodník /2423/.

Omšenská Baba /667,9m/ – výrazný vrch severne od obce Omšenie. Mohutné skalnaté bralo. PR Omšenská Baba.

Klepáč /575,0m/ – vyhliadkový vrchol v Trenčianskej vrchovine nad Trenčianskymi Teplicami, spolu s Machnáčom /569,1m/ a Grófovcom /557,3m/ je cieľom okružných vychádzok po miestnych turisticky značených chodníkoch v lesoparku. Popod vrch vedie modro značený turistický chodník /2423/.

Machnáč /569,1m/ – vrch juhovýchodne nad Trenčianskymi Teplicami. Spolu s Klepáčom /575,0m/ a Grófovcom /557,3m/ je cieľom okružných vychádzok po miestnych turisticky značených chodníkoch v lesoparku.

Grófovec /557,3m/- zalesnený severne nad Trenčianskymi Teplicami. Obmedzené výhľady. Spolu s Klepáčom /575,0m/ a Machnáčom /539,1m/ je cieľom okružných vychádzok po miestnych turisticky značených chodníkoch v lesoparku. Cez vrch vedie zeleno značený turistický chodník /5580/.

Čvirigovec /480,6m/ – vrch západne od Trenčianskych Teplíc s vyhliadkami na mesto. Na jeho svahoch hradisko. Cez vrch vedie žlto značený turistický chodník /8121/.

 

DOLINY

 

ADAMOVSKÁ DOLINA

Dolina pri obci Adamovské Kochanovce, ktorú vytvoril Adamovský potok. V jej závere sa nachádza PP Kurinov vrch.

 

BIELE HROBY

Dolina v Bielych Karpatoch. Tvorí samý záver Ivanovskej doliny. Vytvoril ju Ivanovský potok. Nachádza sa v západných svahoch vrchu Dúžnik.

 

BINDARKA

Krátka dolina v Strážovských vrchoch, východne od obce Soblahov. Vytvoril ju Soblahovský potok. Nachádza sa v nej PR Bindarka.

 

DRIETOMSKÁ DOLINA

Dolina v Bielych Karpatoch, tiahnuca sa pozdĺž toku Drietomica severozápadným smerom od obce Drietoma. Dolinou vedie štátna cesta do Českej republiky. Nachádza sa v nej PR Drietomica. Dolinu križujú viaceré turistické chodníky /5112,8118/.

 

HAVRÁNKOVA DOLINA

Dolina v Strážovských vrchoch, ktorú vytvoril potok Machnáč. Nachádza sa západne od vrchu Baske. Nachádza sa v nej PP Potok v Havránkovej doline.

 

HRADNIANSKA DOLINA

Dolina v Bielych Karpatoch, tiahnuca sa pozdĺž Melčického potoka severozápadným smerom od obce Melčice-Lieskové. V ústi doliny je prameň minerálnej vody. Jej záverom prechádza modro značený turistický chodník /2421/.

 

IVANOVSKÁ DOLINA

Dolina v Bielych Karpatoch, tiahnuca sa severozápadne od obce Ivanovce. Preteká ňou Ivanovský potok. Dolinou vedie spevnená cesta.

 

KRÁSNA DOLINA

Dolina, ktorú západne od obce Trenčianske Jastrabie v Považskom Inovci vytvoril Sviniansky potok. Prvou polovicou prechádza zeleno značený turistický chodník /5111/.

 

MITICKÁ DOLINA

Nevýrazná dolina v Strážovských vrchoch, juhovýchodne od obce Soblahov. Čiastočne ňou prechádza spevnená cesta k Chate pod Ostrým vrchom. Prechádza ňou červeno značený turistický chodník /0705/.

 

OPATOVSKÁ DOLINA

Dolina v Strážovských vrchoch juhovýchodne od časti Opatová. Vedie ňou spevnená cesta. Vytvoril ju Opatovský potok. Časťou doliny vedie žlto značený turistický chodník /8121/ a v závere ju križuje červeno značený turistický chodník /0701/.

 

SÚČANSKÁ DOLINA

Dolina spájajúca Dolnú a Hornú Súču, ktorú vytvorila riečka Súčanka. Vedie ňou asfaltová cesta. V ústí doliny PP Súčanka, nad Dolnou Súčou PR Krasín s ruinami hradu Súča a nad Hornou Súčou PR Hornozávrská mokraď. V samom závere doliny začína zeleno značený turistický chodník /5124/, ktorý končí na hrebeni Bielych Karpát, na štátnej hranici.

 

ZADNÁ DOLINA

Dolinka s vodným tokom, začínajúca pri štátnej ceste Trenčianske Teplice-Motešice. Ponad ňu vedie modro značený turistický chodník /2423/. Dolina končí na Petrovanských lúkach.

 

ZVARKOVÁ DOLINA

Nenápadná hraničná dolina v Strážovských vrchoch nachádzajúca sa juhozápadne od vrchu Baske. V ústí doliny mohutné skalné útvary.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Považská Bystrica

HORNÝ PRAMEŇ Horný prameň je zachytený pre skupinový vodovod. Nachádza sa v dol …

Vrchy v okrese Považská Bystrica

JAVORNÍKY   Veľký Javorník /1.071,5m/ - najvyšší vrch Javorníkov, ktorý …

Doliny v okrese Považská Bystrica

HLUCHÁ DOLINA Dolinka, ktorá sa nachádza v Strážovských vrchoch pod vrchom Soko …

Pamätné izby v okrese Považská Bystrica

BRVNIŠTE. Historická škola - Dom tvorivosti, zručnosti a tradičných remesiel. Z …

Územia európskeho významu v okrese Žilina

KĽAK /SKUEV0240/ Územie európskeho významu bolo vyhlásené Výnosom Ministerstva …

TOPlist