Krížom-krážom.eu

Facebook profil

» Trnavský kraj

 

Poloha:  Leží na juhozápade Slovenska. Rozlohou je druhým najmenším krajom na Slovensku. Má najmenší počet obyvateľov a druhú najväčšiu hustotu obyvateľstva na Slovensku.

 

Rozloha:  4 146,3 km2

Počet obyvateľov:  561 156  (k 31.12.2016)

Hustota obyvateľstva:  135,34 ob./km2

 

Krajské mesto:  Trnava

 

Hranice územia:  Kraj má členitú hranicu. Na severe hraničí s Trenčianskym krajom, na západe s Bratislavským krajom a na východe s Nitrianskym krajom. Jeho severozápadnú  hranicu tvorí štátna hranica s Českou republikou a južnú hranicu tvorí štátna hranica s Maďarskom.

 

Charakteristika územia:  Územie kraja patrí do subprovincií Vnútorné Západné Karpaty, Vonkajšie Západné Karpaty, Viedenská kotlina a Malá dunajská panva. Z Vnútorných Západných Karpát územie kraja zasahuje Fatransko-tatranská oblasť (celky Malé Karpaty a Považský Inovec). Z Vonkajších Západných Karpát sem zasahuje oblasť Slovensko-moravské Karpaty (celky Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina). Z Viedenskej kotliny zasahujú územie kraja oblasti Záhorská nížina (celky Borská nížina a Chvojnická pahorkatina) a Juhomoravská panva (celok Dolnomoravský úval). Malá dunajská panva územie kraja zasahuje oblasťou Podunajská nížina (celky Podunajská pahorkatina a Podunajská rovina).

 

Najvyšší bod:  Záruby (767,4 m), Malé Karpaty, okres Trnava

Najnižší bod:  kataster mesta Veľký Meder (108,5 m), Podunajská rovina, okres Dunajská Streda

 

Trnavský kraj sa delí na 7 okresov. Nachádza sa v nich 17 miest a 234 obcí.

» Zaujímavosti

Chropov

Chtelnica

Čierna Voda

POLOHA. Obec leží v centrálnej časti okresu v Podunajskej rovine. Leží na pravom brehu rieky Čierna voda juhozápadne od okresného mesta.   HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113 v Zoborskej listine. Ďalšia zmienka je z roku 1217. Začiatkom 14.storočia patrila panstvu Matúša Čáka, neskôr bola poddanskou obcou šintavského a po roku 1817 čeklískeho panstva. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku. &nb …

Čierny Brod

POLOHA. Obec leží v centrálnej časti okresu v Podunajskej rovine. Leží na ľavom brehu rieky Čierna voda juhozápadne od okresného mesta.   HISTÓRIA. Prvá zmienka o obci je z roku 1297 kedy sa spomína ako kráľovský majetok patriaci Bratislavskému hradu. Od 19.storočia bola poddanskou obcou šintavského panstva. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku.   HISTÓRIA OSÍDLENIA. Archeologická lokalita. Pohrebi …

Cífer

Čiližská Radvaň

POLOHA. Obec leží v juhovýchodnej časti okresu v Podunajskej rovine na Žitnom ostrove. Leží juhovýchodne od okresného mesta.   HISTÓRIA. Prvá zmienka o obci je z roku 1252. Patrila zoborskému kláštoru, od roku 1268 panstvu Komárno a neskôr miestnym zemepánom. V roku 1861 obec vyhorela. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku.   HISTÓRIA OSÍDLENIA.   OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ, VIDIEŤ A PREJSŤ.   Člo …

Cintoríny v okrese Dunajská Streda

Nemáme žiadne informácie o cintorínoch v okrese. …

Cintoríny v okrese Galanta

SEREĎ. Židovský cintorín. Židovský cintorín je pamiatkou na niekdajšiu židovskú komunitu v meste. …

Cintoríny v okrese Hlohovec

HLOHOVEC. Židovský cintorín. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1991. Židovský cintorín zo 17.storočia s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa na ulici Nitrianska pri hlavnej ceste v smere na Nitru. …

Cintoríny v okrese Piešťany

KRAKOVANY. Príkostolný cintorín. Pamiatkový objekt NKP Kostol s areálom vyhlásený v roku 1963. Cintorín okolo rímsko-katolíckeho Kostola svätého Gála, opáta z 2.polovice 14.storočia. Upravovaný bol v 17., 18. a 19.storočí. Má nepravidelný pôdorys.   VRBOVÉ. Židovský cintorín. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1994. Židovský cintorín z polovice 18.storočia. Stále sa na ňom pochováva. Má štvorcový pôdorys. Nachádza sa …

TOPlist