Krížom-krážom.eu

Facebook profil

» Dejiny Človeka

PREHĽAD OBDOBÍ

  1. Pravek (prehistória, preddejinná doba) (2,6 milióna p. n.l. – 700/400 p. n.l.)

1.1. Kamenná doba (2,6 milióna p. n.l. – 2.000 p. n.l.)

1.1.1. Stará kamenná doba (paleolit) (2,6 milióna – 8.300 p. n.l.)

1.1.1.1. Starý paleolit (spodný paleolit) (2,6 milióna p. n.l. – 250.000 p. n.l.)

1.1.1.1.1. Najstarší paleolit (raný paleolit) (2,6 milióna p. n.l. – 1 milión p. n.l.)

1.1.1.1.2. Starý paleolit (starší paleolit) (1 milión p. n.l. – 250.000 p. n.l.)

1.1.1.2. Stredný paleolit (250.000 p. n.l. – 35.000 p. n.l.)

1.1.1.3. Mladý paleolit (vrchný paleolit) (35.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l.)

1.1.1.3.1. Mladý paleolit (mladší paleolit) (35.000 p. n.l. – 11.000 p. n.l.)

1.1.1.3.2. Neskorý paleolit (11.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l.)

1.1.2. Stredná kamenná doba (mezolit) (8.300 p. n.l. – 5.700 p. n.l.)

1.1.3. Mladá kamenná doba (neolit) (5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.)

1.1.3.1. Starý neolit (5.700 p. n.l. – 5.200 p. n.l.)

1.1.3.2. Stredný neolit (5.200 p. n.l. – 4.700 p. n.l.)

1.1.3.3. Mladý neolit (4.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.)

1.1.4. Medená doba (eneolit) (4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l.)

1.1.4.1. Stará medená doba (starý eneolit) (4.400 p. n.l. – 3.600 p. n.l.)

1.1.4.2. Stredná medená doba (stredný eneolit) (3.600 p. n.l. – 2.900 p. n.l.)

1.1.4.3. Mladá medená doba (mladý eneolit) (2.900 p. n.l. – 2.300 p. n.l.)

1.2. Bronzová doba (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.)

1.2.1. Stará bronzová doba (staršia bronzová doba) (2.300 p. n.l. – 1.600 p. n.l.)

1.2.2. Stredná bronzová doba (1.600 p. n.l. – 1.200 p. n.l.)

1.2.3. Mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba) (1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.)

1.2.4. Neskorá bronzová doba (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.)

1.3. Železná doba (700 p. n.l. – 0)

1.3.1. Stará železná doba (halštatská doba) (700 p. n.l. – 400 p. n.l.)

1.3.1.1. Včasná halštatská doba (okolo 700 p. n.l.)

1.3.1.2. Stará halštatská doba (700 p. n.l. – 600 p. n.l.)

1.3.1.2.1. Stará halštatská doba (700 p. n.l. – 650 p. n.l.)

1.3.1.2.2. Stredná halštatská doba (650 p. n.l. – 600 p. n.l.)

1.3.1.3. Mladá halštatská doba (600 p. n.l. – 400 p. n.l.)

1.3.1.3.1. Mladá halštatská doba (600 p. n.l. – 500 p. n.l.)

1.3.1.3.2. Neskorá halštatská doba (600 p. n.l. – 400 p. n.l.)

1.3.2. Mladá železná doba (laténska doba) (400 p. n.l – 0)

1.3.2.1. Včasná laténska doba (400 p. n.l. – 380 p. n.l.)

1.3.2.2. Stará laténska doba (380 p. n.l. – 275 p. n.l.)

1.3.2.3. Stredná laténska doba (275 p. n.l. – 120 p. n.l.)

1.3.2.4. Mladá laténska doba (120 p. n.l. – 0)

1.3.2.4.1. Mladá laténska doba (120 p. n.l. – 60 p. n.l.)

1.3.2.4.2. Neskorá laténska doba (60 p. n.l. – 0)

  1. Starovek (protohistorické obdobie, raná dejinná doba) (0 – 500)

2.1. Rímska doba (0 – 380)

2.1.1. Stará rímska doba (0 – 180)

2.1.2. Mladá rímska doba (180 – 380)

2.2. Doba sťahovania národov (380 – 500)

  1. Stredovek (500 – 1.526)

3.1. Včasný stredovek (raný stredovek) (500 – 1.000)

3.1.1. Včasnoslovanské obdobie (500 – 675)

3.1.2. Predveľkomoravské obdobie (675 – 791)

3.1.2.1. Predveľkomoravský horizont I (675 – 700)

3.1.2.2. Predveľkomoravský horizont II (700 – 770)

3.1.2.3. Predveľkomoravský horizont III (770 – 791)

3.1.3. Blatnicko-mikulčický horizont (791 – 833)

3.1.4. Veľkomoravské obdobie (833 – 907)

3.1.5. Poveľkomoravské obdobie (907 – 1.000)

3.2. Vrcholný stredovek (1.000 – 1.375)

3.3. Neskorý stredovek (1.375 – 1.526)

  1. Novovek (1.526 – súčasnosť)

4.1. Včasný novovek (raný novovek) (1.526 – 1.848)

4.2. Novšie dejiny (1.848 – 1.918/1.945)

4.3. Najnovšie dejiny (súčasné dejiny) (1.918/1.945 – súčasnosť)

OPIS OBDOBÍ

  1. Pravek (prehistória, preddejinná doba) (2,6 milióna p. n.l. – 700/400 p. n.l.)

Pravek (prehistória, preddejinná doba) je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín. Zahŕňa obdobie 2,6 milióna p. n.l. – 700/400 p. n.l. Z geologického hľadiska pravek spadá do období treťohôr (pliocén – piačenz), štvrtohôr (pleistocén a holocén) a ľadovej doby. Začína sa vznikom človeka, jeho prvými nálezmi (v Európe sa nálezy začínajú až okolo 1,2 milióna p. n.l.). Je to dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie (kosti) a činnosti (nástroje, náradie, zbrane, šperky), súhrnne označované ako archeologické pramene. Jadrom štúdia praveku (najmä paleolitu) je vznik a vývoj človeka. Vo svete sa končí z rôznych dôvodov: napríklad vznikom prvých štátov (Mezopotámia, Egypt), v Európe s nástupom stredoveku, so začiatkom bohatých písomných správ alebo začiatkom akýchkoľvek písomných správ, nástupom protohistorického obdobia (ranej/včasnej dejinnej doby – obdobie v dejinách, v ktorom daná kultúra ešte nemala vyvinuté písmo, ale jej existenciu opisujú písomnosti iných kultúr). Na pravek (prehistóriu, preddejinnú dobu) nadväzuje starovek (protohistorické obdobie, ranná doba dejinná).

Pravek (prehistória, preddejinná doba) sa delí na tieto obdobia:

1.1. Kamenná doba

1.2. Bronzová doba

1.3. Železná doba

1.1. Kamenná doba (2,6 milióna p. n.l. – 2.000 p. n.l.)

Je najstaršie obdobie ľudských dejín a praveku. Nazvaná je podľa hlavnej suroviny používanej na výrobu pracovných nástrojov – kameňa. Zahŕňa obdobie 2,6 milióna p. n.l. – 2.000 p. n.l. Delí sa podľa spôsobu opracovania kameňa. Na kamennú dobu nadväzuje bronzová doba.

Kamenná doba sa delí na tieto obdobia:

1.1.1. Stará kamenná doba (paleolit)

1.1.2. Stredná kamenná doba (mezolit)

1.1.3. Mladá kamenná doba (neolit)

1.1.4. Medená doba (eneolit)

1.1.1. Stará kamenná doba (paleolit) (2,6 milióna p. n.l. – 8.300 p. n.l.)

Názov pochádza z gréčtiny: „palaios“ znamená starý a „lithos“ znamená kameň. Je to označenie najstaršieho a najdlhšieho obdobia ľudských dejín. Stará kamenná doba zahŕňa obdobie 2,6 milióna p. n.l. – 8.300 p. n.l. Začala sa v (ešte stále nie presne známom) čase, keď vznikajúci človek prvýkrát začal cieľavedome používať pracovné nástroje. Používali sa ľahko štiepateľné nerasty (pazúrik, rohovec, kremeň), z ktorých sa štiepaním a otĺkaním získavali pästné kliny, rozličné hroty, škrabky, čepeľovité nástroje a podobne. Nálezy z tohto obdobia pochádzajú predovšetkým z južnej a východnej Afriky (Keňa, Etiópia), kde sa predpokladá kolíska rodu Homo. Paleolit sa skončil s poslednou ľadovou dobou. Na starú kamennú dobu (paleolit) nadväzuje stredná kamenná doba (mezolit).

Stará kamenná doba (paleolit), sa delí na tieto obdobia:

1.1.1.1. Starý paleolit (spodný paleolit)

1.1.1.2. Stredný paleolit

1.1.1.3. Mladý paleolit (vrchný paleolit)

1.1.1.1. Starý paleolit (spodný paleolit) (2,6 milióna p. n.l. – 250.000 p. n.l.)

Starý paleolit zahŕňa obdobie 2,6 milióna p. n.l. – 250.000 p. n.l. Starý paleolit (spodný paleolit) sa začal s poslednou dobou ľadovou. V tomto období sa vyskytovali australopitekovia, Homo gautengensis, Homo habilis, Homo rudolfensis, Homo ergaster, Homo georgicus, Homo erectus, Homo antecessor a Homo heidelbergensis. Hranica konca obdobia je približný koniec výskytu Homo erectus a Homo heidelbergensis (okrem Homo soloensis) a začiatok výskytu Homo neanderthalensis (neandertálca). Človek vtedy používal ruky na zber plodín, lov zvierat a na výrobu jednoduchých kamenných nástrojov otĺkaním a štiepaním. Žil v tlupách, takže mohol loviť aj veľkú zver. Poznal oheň a budoval si primitívne obydlia, prípadne využíval jaskyne a skalné previsy. Popri kamenných nástrojoch si zhotovoval aj drevené a kostené nástroje. Na starý paleolit (spodný paleolit) nadväzuje stredný paleolit.

Starý paleolit (spodný paleolit) sa delí na tieto obdobia:

1.1.1.1.1. Najstarší paleolit (raný paleolit)

1.1.1.1.2. Starý paleolit (starší paleolit)

1.1.1.1.1. Najstarší paleolit (raný paleolit) (2,6 milióna p. n.l. – 1 milión p. n.l.)

Najstarší paleolit (raný paleolit) je najstaršie obdobie starej kamennej doby (paleolitu), a tým aj celých dejín človeka. Zahŕňa obdobie približne 2,6 milióna p. n.l. – 1 milión p. n.l. Z geologického hľadiska najstarší paleolit (raný paleolit) spadá do obdobia treťohôr (pliocén – piačenz), štvrtohôr (pleistocén) a ľadovej doby so striedajúcimi sa glaciálmi a interglaciálmi. V tomto období sa vyskytovali čiastočne australopitekovia, Homo habilis, Homo rudolfensis, Homo ergaster, Homo georgicus, Homo erectus a Homo antecessor. Hranica začiatku obdobia je výroba prvých kamenných nástrojov, alebo prvé nálezy druhu Homo. Hranica konca obdobia je približný začiatok nálezov ľudí v Európe a Ázii (v Európe klasifikované spravidla ako Homo heidelbergensis alebo Homo antecessor, v Ázii ako Homo erectus). Na najstarší paleolit (raný paleolit) nadväzuje starý paleolit (starší paleolit).

1.1.1.1.2. Starý paleolit (starší paleolit) (1 milión p. n.l. – 250.000 p. n.l.)

Starý paleolit (starší paleolit) je druhé najstaršie obdobie starej kamennej doby (paleolitu) a tým aj celých dejín človeka. Zahŕňa obdobie približne 1 milión – 250.000 p. n.l. Obdobiu predchádza najstarší paleolit (raný paleolit). Z geologického hľadiska starý paleolit (starší paleolit) spadá do obdobia štvrtohôr (pleistocén) a ľadovej doby so striedajúcimi sa glaciálmi a interglaciálmi. V tomto období sa vyskytovali Homo erectus, Homo antecessor a Homo heidelbergensis. Hranica začiatku obdobia je približný začiatok nálezov ľudí v Európe a Ázii (v Európe klasifikované spravidla ako Homo heidelbergensis alebo Homo antecessor, v Ázii ako Homo erectus). Hranica konca obdobia je určený začiatkom výskytu Homo neanderthalensis (prvé typické nálezy v Európe), alebo začiatkom vzniku anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Afrike a koncom výskytu Homo heidelbergensis alebo Homo antecessor. Na starý paleolit (starší paleolit) nadväzuje stredný paleolit.

1.1.1.2. Stredný paleolit (250.000 p. n.l. – 35.000 p. n.l.)

Stredný paleolit je druhé najstaršie obdobie starej kamennej doby (paleolitu) a tým aj celých dejín človeka. Zahŕňa obdobie 250.000 p. n.l. – 35.000 p. n.l. Obdobiu predchádza starý paleolit (spodný paleolit). Z geologického hľadiska stredný paleolit spadá do obdobia štvrtohôr (pleistocén) a ľadovej doby so striedajúcimi sa glaciálmi (riss a würm) a interglaciálmi (riss-würm). Obdobia dostali pomenovanie podľa alpských ľadovcov. Stredný paleolit je charakteristický výskytom druhu Homo neanderthalensis a Homo floresiensis (ku koncu obdobia), ale paralelne (asi od roku 200.000 p. n.l.) už existoval aj druh Homo sapiens. Spočiatku (prevažne do 200.000 p. n.l.) ešte existoval aj Homo heidelbergensis. Hranica začiatku obdobia je určená prvými nálezmi Homo neanderthalensis. Hranica konca obdobia je začiatok nálezov anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Európe (často označovaných ako kromaňonec – Homo sapiens crogmanonensis). V tomto období sa už rozlišujú jednotlivé typy nástrojov, ako sú pästné kliny, hroty, škrabadlá, nože a podobne. Prejavom viery v posmrtný život sú pohreby s milodarmi. Osídlenie je hustejšie, jednotlivé kultúry sú však značne diferencované, čo svedčí o slabých kontaktoch medzi nimi. Na stredný paleolit nadväzuje mladý paleolit (vrchný paleolit).

1.1.1.3. Mladý paleolit (vrchný paleolit) (35.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l.)

Mladý paleolit (vrchný paleolit) je tretie najstaršie obdobie starej kamennej doby (paleolitu) a tým aj celých dejín človeka. Mladý paleolit (vrchný paleolit) zahŕňa obdobie 35.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l. Obdobiu predchádza stredný paleolit. Pre toto obdobie je z hľadiska vývoja človeka charakteristický výskyt typu druhu Homo sapiens, ktorý sa nazýva kromaňonec (Homo sapiens crogmanonensis), paralelne do zhruba 24.000 p. n.l. dožíval ešte aj Homo neanderthalensis. Vyskytoval sa i Homo floresiensis. Hranica začiatku obdobia je začiatok nálezov anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Európe (často označovaných ako kromaňonec – Homo sapiens crogmanonensis). Vyvíja sa mozog, hlasové orgány, ktoré sú schopné vydávať artikulovanú reč. Obdobie je charakteristické rozkvetom vyspelých lovecko-zberateľských kultúr. Úspech kolektívnych lovov, najmä na veľké cicavce (mamuty, tury, soby, kone a podobne), umožňoval zakladať väčšie sídliská tvorené skupinami obydlí. Náboženský život charakterizujú rituálne kostrové pohreby s milodarmi. Duchovnú sféru dokumentujú nástenné maľby v jaskyniach, ale i plastiky a rôzne predmety. Hranica konca obdobia je koncom poslednej doby ľadovej (aj keď sa udiala 9.700 p. n.l., datovanie 8.300 p. n.l. zostalo). Na mladý paleolit (vrchný paleolit) nadväzuje stredná kamenná doba (mezolit).

Mladý paleolit (vrchný paleolit) sa delí na tieto obdobia:

1.1.1.3.1. Mladý paleolit (mladší paleolit)

1.1.1.3.2. Neskorý paleolit

1.1.1.3.1. Mladý paleolit (mladší paleolit) (35.000 p. n.l. – 11.000 p. n.l.) 

Mladý paleolit (mladší paleolit) zahŕňa obdobie 35.000 p. n.l. – 11.000 p. n.l. Obdobiu predchádza stredný paleolit. Z geologického hľadiska mladý paleolit (mladší paleolit) spadá do obdobia štvrtohôr (pleistocén) a štvrtohorného zaľadnenia (časť würmu). Pre toto obdobie je z hľadiska vývoja človeka charakteristický výskyt druhu Homo sapiens, ktorý sa nazýva kromaňonec (Homo sapiens crogmanonensis), paralelne do zhruba 24.000 p. n.l. dožíval ešte aj Homo neanderthalensis. Hranica začiatku obdobia je určená prvými nálezmi Homo neanderthalensis. Hranica konca obdobia je približný začiatok dryasu 3 (posledná časť glaciálu würmu). Na mladý paleolit (mladší paleolit) nadväzuje neskorý paleolit.

1.1.1.3.2. Neskorý paleolit (11.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l.)

Neskorý paleolit je posledným obdobím starej kamennej doby (paleolitu). Zahŕňa obdobie 11.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l. Obdobiu predchádza mladý paleolit (mladší paleolit). Z geologického hľadiska sa v tomto období skončil pleistocén a posledná ľadová doba (würm) a začal sa holocén. Na začiatku holocénu sa v Európe rozpúšťali ľadovce, ustupovali na sever a stúpla hladina oceánu. Tundry ustupovali na sever, chladné stepi sa zmenili na lesy a pralesy a chladnomilné zvieratá mizli alebo postupovali na sever. Tieto zmeny pravdepodobne viedli k nástupu mezolitu. V tomto období sa už vyskytoval iba druh Homo sapiens, presnejšie asi do 8.000 p. n.l. Homo sapiens crogmanonensis a po 8.000 p. n.l. už človek úplne zhodný s dnešným. Hranica začiatku obdobia je približný začiatok dryasu 3 (posledná časť glaciálu würmu). Hranica konca obdobia je koniec pleistocénu a začiatok holocénu. Na neskorý paleolit nadväzuje stredná kamenná doba (mezolit).

1.1.2. Stredná kamenná doba (mezolit) (8.300 p. n.l. – 5.700 p. n.l.)

Stredná kamenná doba (mezolit) zahŕňa obdobie 8.300 p. n.l. – 5.700 p. n.l. Obdobiu predchádza stará kamenná doba (paleolit). Z geologického hľadiska stredná kamenná doba (mezolit) spadá do pokračujúcich štvrtohôr a poľadovej doby (holocén). Podľa niektorých názorov je toto obdobie hospodársky a kultúrne záverečnou fázou paleolitu a chápe sa iba ako prosté pokračovanie života pravekého lovca v nových prírodných pomeroch holocénu. Periodizačne sa neprávom mezolit kládol na úroveň paleolitu a neolitu, pretože neznamená taký obrat v ekonomike ani v spoločnosti ako neolit.

Hranica začiatku obdobia je koniec pleistocénu a začiatok holocénu. Hranicou konca obdobia je úplné prevládnutie neolitického výrobného spôsobu. V strednej Európe sa často predpokladá dlhšia paralelná existencia s neolitom až eneolitom. Človek sa prispôsobuje klimatickým podmienkam v podstate súčasného rázu. V tomto období ustáva lovecký spôsob života a nahradzuje ho usadlejší spôsob zberačov a rybárov, spojený snáď s počiatkami matriarchátu. Pazúrikové nástroje sú drobnejšie, štiepaním jemne opracované kamene (mikrolity), používané na zhotovenie zložených nástrojov a opatrené násadami (v kultúre azilien už zdobené neraz symbolickými prvkami). Ide o záverečné obdobie prisvojovacieho hospodárstva. Ľudia postupujú do ďalších oblastí, v lesoch lovia menšiu zver. Významným sa stal rybolov, zber rastlinných produktov a mušlí. Táboriská boli zakladané v riečnych údoliach, na brehoch jazier a morí bohatých na ryby. Typickým hrotovým nástrojom bol luk, šíp, potom harpúna, oštep a udica. Používali sa motyky. Stavali sa drevené lode, vyrábali veslá, na severe to boli lyže a sane. Prevládali drobnotvaré kamenné nástroje, hroty šípov, čepieľky vytvárali ostrie na rúčkach z dreva, kostí alebo parohov. Na konci mezolitu už človeka sprevádzal pes. Iba časť ľudí sa v tomto období podieľala na vzniku poľnohospodárstva a len tam, kde to dovoľovali priaznivé podmienky (prírodné, klimatické). Na strednú kamennú dobu (mezolit) nadväzuje mladá kamenná doba (neolit).

1.1.3. Mladá kamenná doba (neolit) (5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.)

Mladá kamenná doba (neolit) zahŕňa obdobie 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. Obdobiu predchádza stredná kamenná doba (mezolit). Mladá kamenná doba (neolit) sa začala tzv. neolitickou revolúciou. Neolitická revolúcia je 1.000-3.000 rokov trvajúci proces, v ktorom človek zaujal nový postoj k prírode, odohrávajúci sa na rôznych miestach Zeme v rôznom čase. Človek prestal byť koristníkom a prešiel na usadlý spôsob života a donútil prírodu, aby mu poskytla potrebné statky pre život. Sebavedomie človeka narastá, uskutočňujú sa rozsiahle zmeny v technike, ekonomike i svetonázore. Vznikajú remeslá a prichádzajú zmeny v náboženstve (viera v božstvo), umení a podobne. Človek objavuje pravidelnosť striedania ročných období a biologických cyklov rastlín (siatie, žatva) a zvierat. Skončila sa závislosť človeka od prírody a začal sa proces jej postupného podmaňovania. Základné prostriedky obživy si začal kryť cieľavedomým pestovaním obilnín (poľnohospodárska výroba), domestikáciou a chovom domácich zvierat (nálezy kostí ošípaných, oviec, kôz a podobne). Nastal prechod od lovu (bol iba doplnkovým zdrojom potravy) a zberu k poľnohospodárstvu a chovu. Základ obživy tvorí kopaničiarske alebo žiarové poľnohospodárstvo doplnené chovom dobytka (spaľovaním zbavovali pôdu porastov, kyprenie palicou, z ktorej vznikol rýľ, a motykou). Istejšia obživa upevnila rodové zriadenie s matriarchálnymi črtami. Roľnícky spôsob života (chov zvierat a pestovanie obilia) vyžadoval trvalejšie osídlenie a budovanie stálych osád. Domy sú z hliny, dreva, kameňa a zo sušených tehál. Dedinu (osadu), ako sídlo rodu, tvorilo niekoľko viacpriestorových kolových domov širokých 5-7m a dlhých 6-45m (spočiatku neopevnených). V jednom dome bývalo viac rodín. Jednotlivé časti domov so samostatným ohniskom patrili k základným jednotkám vtedajšej spoločnosti (monogamným rodinám). V blízkosti domov si obyvatelia budovali rôzne hospodárske stavby, zásobnicové jamy, v ktorých uskladňovali obilie a strukoviny. Mladá kamenná doba (neolit) je súčasť kamennej doby, takže kameň bol ešte stále hlavnou zložkou na výrobu dokonale spracovaných nástrojov. Používali sa nové dokonalejšie náradia (kamenné nástroje boli brúsením vyhladené, neskôr prevŕtané), používali sa početné predmety (sekery, kliny, dláta, kladivá, motyky). Používal sa kosák, jednoduchý mlynček. Na jednoduchých drevených krosnách človek tkal textílie z vlny, ľanu, konope. Namiesto drevených a kamenných nádob sa vyrábali tvarované a vypaľované hlinené nádoby (keramika ako svedectvo kultúrneho vývoja). Človek ale ešte nepoznal koleso. Deľba práce sa ešte nerozvinula, i keď muži a ženy vykonávali odlišné práce, no osady si vyrábali všetko potrebné. Iba v niektorých oblastiach prevládol chov dobytka. Nové hospodárske formy priaznivo ovplyvňovali život človeka a hlboko zasahovali do všetkých jeho sfér. Tieto faktory a usadlý spôsob života spôsobili rýchle rozrastanie sa členov rodu, čo bolo príčinou rozsiahlej neolitickej kolonizácie (zaberanie nových úrodných oblastí), ktorá zasiahla pomerne skoro aj naše územie, odvtedy trvale osídlené (tým položil neolit základy jeho kultúrneho obrazu). Usilovnosť nositeľov neolitických poľnohospodárskych civilizácií, akceptovanie kultúrnych výdobytkov, ich pretváranie a dotváranie vedú ku koreňom dnešnej našej civilizácie, najmä európskej. Na mladú kamennú dobu (neolit) nadväzuje medená doba (eneolit).

Mladá kamenná doba (neolit) sa delí na tieto obdobia:

1.1.3.1. Starý neolit

1.1.3.2. Stredný neolit

1.1.3.3. Mladý neolit

1.1.3.1. Starý neolit (5.700 p. n.l. – 5.200 p. n.l.)

Starý neolit zahŕňa obdobie 5.700 p. n.l. – 5.200 p. n.l. Obdobiu predchádza stredná kamenná doba (mezolit). Na starý neolit nadväzuje stredný neolit.

1.1.3.2. Stredný neolit (5.200 p. n.l. – 4.700 p. n.l.)

Stredný neolit zahŕňa obdobie 5.200 p. n.l. – 4.700 p. n.l. Obdobiu predchádza starý neolit. Na stredný neolit nadväzuje mladý neolit.

1.1.3.3. Mladý neolit (4.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.)

Mladý neolit zahŕňa obdobie 4.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. Obdobiu predchádza stredný neolit. Hranica konca obdobia je vznik kultúry lengyel III. Na mladý neolit nadväzuje medená doba (eneolit).

1.1.4. Medená doba (eneolit) (4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l.)

Medená doba (eneolit) zahŕňa obdobie 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l. Obdobiu predchádza mladá kamenná doba (neolit). Niekedy sa považuje za jej súčasť. V tomto období sa vyskytujú dva druhy výrobného materiálu: tradičný kameň a masovo sa začínajú používať niektoré kovy (najmä meď, zlato a striebro). Meď sa používala na výrobu nástrojov, šperkov a zbraní. V tomto období vzniká metalurgia, rozvíja sa výmenný (diaľkový) obchod (jantár, meď, kamenná surovina, soľ, kožušiny, dobytok, obilie). V dôsledku toho narastá bohatstvo a vzniká vrstvenie spoločnosti (remeselníci, roľníci, pastieri, obchodníci) a sociálna nerovnosť. Zdokonaľuje sa obrábanie pôdy: prvýkrát sa využíva ťažný dobytok a domestikuje sa kôň (voz so záprahom). Prvýkrát sa používa jarmo, drevené alebo parohové radlo (najskôr ťahané človekom, neskôr zvieraťom). Menší počet ľudí tak obrobil väčšiu plochu pôdy a vznikol, i keď nie veľký, nadprodukt potravín. Človek sa začína zaujímať o astronómiu, začína sa používať kalendárny a merný systém. V niektorých oblastiach sa začína používať písmo, monumentálna architektúra. Rozvíja sa výroba kamennej brúsenej industrie, textilu, hrnčiarstvo. Rozvíja sa deľba práce, špecializácia, remeslá, obchodovanie. Človek sa venuje hlbinnému dolovaniu hornín a minerálov. Vzrastá hospodársky význam muža (patriarchát), ktorý sa stáva predstaviteľom veľkorodiny. Náčelník patriarchálnej rodiny bol zároveň vykonávateľom kultu. Muži určujú aj právne obyčaje. Väčšina príbuzných rodov a kmeňov si navzájom pomáha. S diferenciáciou spoločnosti prichádza aj diferenciácia sídiel na vyvýšené remeselné hradiská a otvorené poľnohospodárske osady, ktoré ich zásobujú. Hranica začiatku obdobia je vznik lengyelskej kultúry III. Hranica konca obdobia je začiatok bronzovej doby. Na medenú dobu (eneolit) nadväzuje bronzová doba.

Medená doba (eneolit) sa delí na tieto obdobia:

1.1.4.1. Stará medená doba (starý eneolit)

1.1.4.2. Stredná medená doba (stredný eneolit)

1.1.4.3. Mladá medená doba (mladý eneolit)

1.1.4.1. Stará medená doba (starý eneolit) (4.400 p. n.l. – 3.600 p. n.l.)

Stará medená doba (starý eneolit) zahŕňa obdobie 4.400 p. n.l. – 3.600 p. n.l. Obdobiu predchádza mladý neolit. Hranica začiatku obdobia je vznik kultúry lengyel III. Hranica konca obdobia je začiatok badenskej kultúry. Na starú medenú dobu (starý eneolit) nadväzuje stredná medená doba (stredný eneolit).

1.1.4.2. Stredná medená doba (stredný eneolit) (3.600 p. n.l. – 2.900 p. n.l.)

Stredná medená doba (stredný eneolit) zahŕňa obdobie 3.600 p. n.l. – 2.900 p. n.l. Obdobiu predchádza stará medená doba (starý eneolit). Hranica začiatku obdobia je začiatok badenskej kultúry. Hranica konca obdobia je koniec badenskej kultúry. Na strednú medenú dobu (stredný eneolit) nadväzuje mladá medená doba (mladý eneolit).

1.1.4.3. Mladá medená doba (mladý eneolit) (2.900 p. n.l. – 2.300 p. n.l.)

Mladá medená doba (mladý eneolit) zahŕňa obdobie 2.900 p. n.l. – 2.300 p. n.l. Obdobiu predchádza stredná medená doba (stredný eneolit). Pod vplyvom cudzích komunít z Balkánu kultúrna jednota badenskej kultúry končí a prichádza pestrá paleta viacerých malých kultúrnych spoločenstiev (mladoeneolitický kultúrny komplex). Pre všetky bol charakteristický nedostatok medených predmetov. Hranica začiatku obdobia je koniec badenskej kultúry. Na mladú medenú dobu (mladý eneolit) nadväzuje bronzová doba.

1.2. Bronzová doba (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.)

Bronzová doba zahŕňa obdobie 2.300 p. n.l. – 700 p. n.l. Obdobiu predchádza kamenná doba. Je to obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa. Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaný na rozsiahly transport a obchod. Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Predtým sa pri metalurgii medi pracovalo azda iba sezónne, v bronzovej dobe organizovane v oddelených špecializovaných občinách. Rozvinutý obchod s kovom v staršej bronzovej dobe dokladajú početné, často aj hmotnostne veľké depoty upravenej suroviny, hrivny. V poľnohospodárstve k väčším zmenám nedošlo. Pestujú sa tie isté plodiny ako prv, zvýšilo sa však využívanie ťažnej sily zvierat a dreveného pluhu, viac sa používa špecializovaný chov prispôsobený prostrediu, rozvíja sa mliečne hospodárstvo (hlinené cedidlá), vzrastá chov koní. Platí rozsiahla deľba práce. Kolektívne hospodárstvo a rozhodovanie rodových občín prešlo na jednotlivé rodiny, rodové zväzky zanikajú a menia sa na susedské a územné vzťahy. Začína vznikať administratívna sústava väčších celkov. Stúpa majetková nerovnosť. Rast bohatstva viedol k vojnám. Spoločnosť je ešte viac sociálne diferencovaná, vedúce postavenie majú vojenskí vodcovia. Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva  a stáva sa záležitosťou jednotlivca alebo rodín, nastáva špecializácia: rozvíja sa baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo. Vyrábajú sa nové zbrane (meč, prilba, celkový pancier). V Európe ľudia žijú v dedinských usadlostiach. Na bronzovú dobu nadväzuje železná doba.

Bronzová doba sa delí na tieto obdobia:

1.2.1. Stará bronzová doba (staršia bronzová doba)

1.2.2. Stredná bronzová doba

1.2.3. Mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba)

1.2.4. Neskorá bronzová doba

1.2.1. Stará bronzová doba (staršia bronzová doba) (2.300 p. n.l. – 1.600 p. n.l.)

Stará bronzová doba zahŕňa obdobie 2.300 p. n.l. – 1.600 p. n.l. Obdobiu predchádza medená doba (eneolit). Hranica začiatku obdobia je začiatok prieniku metalurgie (výroba bronzu z medi a cínu) do oblasti strednej Európy z kaukazskej oblasti. Ľudia už neboli odkázaní len na prirodzenú surovinu, ale vedeli si vyrobiť aj svoju. V tomto období v strednej Európe pokračovalo podnebie, ktoré bolo teplejšie a vlhkejšie ako dnes a malo časté striedanie vlhkých a suchých výkyvov. Pôda bola obrábaná dreveným radlom. Rozvinulo sa dobytkárstvo, ako ťažné zviera sa používal kôň. Pokročila deľba práce a k mužským činnostiam v poľnohospodárstve a chove dobytka pribudlo vojenstvo. Vznikla skupina bojovníkov, ktorých úlohou bolo ochraňovať ostatných. Mali významnú úlohu pri organizovaní spoločnosti. Ľud únětickej kultúry prenikol vyhľadávaním kovov (medi a cínu) do dovtedy neosídlených oblastí. Výrobcovia bronzových nástrojov nežili spolu s roľníkmi, ale samostatne v opevnených hradiskách a osadách, ktoré boli centrami kmeňovej organizácie špecializovanej remeselnej výroby s plánovitou zástavbou. Roľnícke a pastierske osady sa neopevňovali. Zvýšil sa počet dlhodobo osídlených polôh, sídliská boli najrôznejšieho typu (trvalé, dočasné, niekedy aj opevnené). Zmeny nastali aj pri ich budovaní. Začali sa stavať na strategicky výhodných vyvýšeninách a zároveň boli opevňované. Niektoré z opevnených sídlisk mali charakter politických a hospodárskych centier. Existovali aj otvorené osady s domami v pravidelných radoch, oddelených uličkami. V strednej Európe sa v tomto období rozvinuli kultúry, ktoré mali zisk z blízkych zdrojov medi a cínu. Stopy prvých opevnených osád pochádzajú od hatvanskej kultúry a najväčší rozkvet takýchto sídlisk pozorujeme v maďarovskej a otomanskej kultúre. Boli strediskami špecializovanej výroby a výmeny rozmanitých produktov, miestami kultu a asi aj správnymi jednotkami. Na výrobu bronzu sa ako v celej Európe po vyčerpaní ložísk rýdzej medi využívali žily medených rúd a cín sa získaval asi len ryžovaním. Spracúvaniu bronzu sa venovala málopočetná skupina špecialistov, ktorí z neho vyrábali predovšetkým zbrane a šperky. Pokiaľ ide o pochovávanie, ešte prevládalo kostrové (v skrčenej polohe) pred žiarovým (žiarové hroby – hroby so zvyškami spálených mŕtvych s milodarmi), ale ku konci starej bronzovej doby sa pomer zmenil. Na pohrebiskách i v ornamentike sa vyskytujú motívy svedčiace o kulte Slnka. Rozvíjal sa diaľkový obchod (jantár z Pobaltia, mušle zo Stredomoria, kosák z Chetitskej ríše) i obchod (najmä so zbraňami) do vzdialenosti do 100km. Stredná dĺžka života v starej bronzovej dobe bola okolo 29 rokov. Asi 100 rokov pred koncom starej bronzovej doby sa na Slovensku (maďarovská a otomanská kultúra) prejavili vplyvy z východného Stredomoria, Chetitskej ríše, mykénskej a minojskej kultúry. So zánikom maďarovskej a otomanskej kultúry končí aj vyspelá stará bronzová doba a nastáva dlhé obdobie všestranného úpadku. Na starú bronzovú dobu (staršiu bronzovú dobu) nadväzuje stredná bronzová doba.

1.2.2. Stredná bronzová doba (1.600 p. n.l. – 1.200 p. n.l.)

Stredná bronzová doba zahŕňa obdobie 1.600 p. n.l. – 1.200 p. n.l. Obdobiu predchádza stará bronzová doba (staršia bronzová doba). V barbarskej Európe bol prelom starej a strednej bronzovej doby výrazným dejinným medzníkom. Úplne sa zmenila kultúra a ekonomika spoločnosti, a to smerom k úpadku. Charakteristické je najmä (už predtým známe) pochovávanie pod mohylovým násypom, ktoré sa rozšírilo natoľko, že prešlo do názvu viacerých archeologických kultúr. Vznikli teda tzv. mohylové kultúry. Hoci takto pochovávali svojich mŕtvych už predtým kočovné pastierske kmene, od strednej bronzovej doby sa mohyly stali miestom odpočinku len výnimočných jedincov. Hoci v Európe bolo mohylové pochovávanie na ústupe, na území Slovenska budovanie mohýl s kamennou alebo drevenou konštrukciou pretrvávalo. V tomto období sa opevnené sídliská nevyskytujú. V rokoch 1.600 p. n.l. – 1.450 p. n.l. nastal na Slovensku vrchol bronzovej doby v ekonomickej aj iných oblastiach. Spôsobili ho hatvanská kultúra a severopanónska kultúra. Pri výrobe pracovných nástrojov sa takmer prestal používať kameň, spracúvala sa kosť, rohovina a bronz. V poľnohospodárstve sa používali zvláštne typy kosákov, rozvinulo sa dobytkárstvo a obchod s domácimi bronzovými výrobkami vyrábanými z rudy dobývanej na strednom Slovensku.

1.2.3. Mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba) (1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.)

Mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba) zahŕňa obdobie 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. Obdobiu predchádza stredná bronzová doba. Jedným z hlavných znakov tohto obdobia je budovanie silných opevnených hradísk vojenského, správneho a výrobného charakteru. Hranicou konca obdobia je vznik podolskej kultúry na juhozápadnom Slovensku a sliezskej fázy lužickej kultúry na severnom Slovensku. Všetky kultúry na Slovensku v tomto období patria medzi kultúry popolnicových polí. V tomto období vyvrcholila výroba bronzovej industrie. Z bronzu sa vyrábali aj úžitkové predmety a výrobné nástroje (napr. kosáky, ktoré urýchľovali žatvu). V horských oblastiach sa rozširoval chov dobytka, oviec na vlnu a chov koní. Obrábanie dreva pokročilo zdokonalením tesárskych väzieb pri stavbe obydlí a opevnení. Používal sa voz s kolesami z ohýbaného dreva. Rozvinulo sa spracúvanie kostí a parohov a tkanie textílií. Najväčším technickým pokrokom bolo spracovanie kovov. Nálezy odlievacích foriem svedčia o práci v sériách. Okrem kovolejárstva sa rozvíjali aj ďalšie techniky spracovania kovov (tepanie, nitovanie a výroba drôtu). Nálezy zbraní a šperkov v bohatých hroboch potvrdzujú existenciu sociálnej diferenciácie spoločnosti. Na mladú bronzovú dobu (mladšia bronzová doba) nadväzuje neskorá bronzová doba.

1.2.4. Neskorá bronzová doba (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.)

Neskorá bronzová doba zahŕňa obdobie 1.000 p. n.l. – 700 p. n.l. Obdobiu predchádza mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba). Hranicou začiatku obdobia je vznik podolskej kultúry na juhozápadnom Slovensku a sliezskej fázy lužickej kultúry na severnom Slovensku. Všetky kultúry na Slovensku v tomto období patria medzi kultúry popolnicových polí. Jedným z hlavných znakov tohto obdobia je budovanie hradísk. V strednej Európe možno v tomto období pozorovať rozvinuté orbové poľnohospodárstvo, kovové kosáky, sekery a dláta uľahčujúce prácu s drevom. Ženy sa skrášľujú šperkami, vyššie vrstvy používali bronzové nádoby. Bojovníci mali dokonalé meče, kópie, prilby, panciere. Hustota obyvateľstva rastie. Kmene sa spájajú do celkov na čele s významnými vodcami (pochovávali ich do hrobiek s bohatým výstrojom). V celej Európe prevládalo žiarové pochovávanie na rozsiahlych pohrebiskách (popolnicové polia). Zo záveru neskorej bronzovej doby sú z celého územia Slovenska (okrem severných území) už známe prvé častejšie nálezy železných (teda nie bronzových) predmetov. Z územia kyjatickej kultúry pochádzajú aj náznaky pokusov taviť železo, ale spracovanie a používanie železa ešte nedosiahlo takej úrovne a rozsahu, aby sa toto obdobie zaradilo do železnej doby. Na neskorú bronzovú dobu nadväzuje železná doba.

1.3. Železná doba (700 p. n.l. – 0)

Železná doba zahŕňa obdobie 700 p. n.l. – 0. Obdobiu predchádza bronzová doba. V tomto období sa začali bežne používať železné nástroje a zbrane. Nový kov sa do strednej Európy dostával z čiernomorskej a talianskej oblasti. Hranica konca obdobia na území Slovenska je začlenenie pod vplyv Rímskej ríše. Na železnú dobu nadväzuje starovek (protohistorické obdobie, ranná dejinná doba).

Železná doba sa člení na tieto obdobia:

1.3.1. Stará železná doba (halštatská doba)

1.3.2. Mladá železná doba (laténska doba)

1.3.1. Stará železná doba (halštatská doba) (700 p. n.l. – 400 p. n.l.)

Stará železná doba (halštatská doba) zahŕňa obdobie 700 p. n.l. – 400 p. n.l. Názov získala podľa náleziska v Halstatte pri Salzburgu. Obdobiu predchádza neskorá bronzová doba. Týmto obdobím sa na území Slovenska končí pravek (prehistória, preddejinná doba). Obdobie je pomenované podľa halštatskej kultúry, ktorá ovplyvnila vtedy aj okolité kultúry. Obdobie sa začalo početnými konfliktmi, zvýšeným pohybom obyvateľstva a poklesom počtu obyvateľov. Na začiatku tohto obdobia sa na zvyškoch kultúr popolnicových polí pod silnými vplyvmi z juhu a východu sformovala nová spoločnosť. Charakteristické pre ňu bolo, že už hromadne používala a spracúvala železo. Vo veľkom sa v tom období začína ťažiť aj olovo, zlato a soľ. Prvý raz sa objavuje hrnčiarsky kruh a na ňom vyrobená keramika. Obdobie charakterizuje pokračujúca sociálna diferenciácia, ktorá sa prejavuje vo výbave hrobov. V tomto období sa vytvorila náčelnícka a bojovnícka vrstva, čoho dôkazom sú kniežacie hroby s hodnotnými predmetmi (panciere, zbrane a šperky). V hroboch sa nachádzali aj štvorkolesové vozy, luxusné predmety z vyspelejších južných civilizácií, ako východoalpské tepané nádoby, etruské zobákovité kanvice a výnimočne aj čiernofigúrová atická keramika. Oddelenie kmeňových náčelníkov od ostatného obyvateľstva vidieť aj na sídliskách. Objavujú sa centrálne opevnené osady obklopené poľnohospodárskymi usadlosťami. Útoky kočovníkov z čiernomorských stepí podnietili využívanie koňa na jazdu. Charakteristické je aj dobytkárstvo. Na starú železnú dobu (halštatská doba) nadväzuje mladá železná doba (laténska doba).

Stará železná doba (halštatská doba) sa člení na tieto obdobia:

1.3.1.1. Včasná halštatská doba

1.3.1.2. Stará halštatská doba

1.3.1.3. Mladá halštatská doba

1.3.1.1. Včasná halštatská doba (okolo 700 p. n.l.)

Včasná halštatská doba zahŕňa obdobie okolo 700 p. n.l. Obdobiu predchádza neskorá bronzová doba. Toto obdobie je prechodom od bronzovej doby k železnej dobe. Na včasnú halštatskú dobu nadväzuje stará halštatská doba.

 

1.3.1.2. Stará halštatská doba (700 p. n.l. – 600 p. n.l.)

Stará halštatská doba zahŕňa obdobie 700 p.n.l. – 500 p. n.l. Obdobiu predchádza včasná halštatská doba. Charakteristické sú bojové družiny a dobytkárstvo. Na starú halštatskú dobu nadväzuje mladá halštatská doba.

Stará halštatská doba sa člení na tieto obdobia:

1.3.1.2.1. Stará halštatská doba

1.3.1.2.1. Stredná halštatská doba

1.3.1.2.1. Stará halštatská doba (700 p. n.l. – 650 p. n.l.)

Stará halštatská doba zahŕňa obdobie 700 p. n.l. – 650 p. n.l. Obdobiu predchádza včasná halštatská doba. Na starú halštatskú dobu nadväzuje stredná halštatská doba.

1.3.1.2.2. Stredná halštatská doba (650 p. n.l. – 600 p. n.l.)

Stredná halštatská doba zahŕňa obdobie 650 p. n.l. – 600 p. n.l. Obdobiu predchádza stará halštatská doba. Na strednú halštatskú dobu nadväzuje mladá halštatská doba.

1.3.1.3. Mladá halštatská doba (600 p. n.l. – 400 p. n.l.)

Mladá halštatská doba zahŕňa obdobie 600 p. n.l. – 400 p. n.l. Obdobiu predchádza stará halštatská doba. Charakteristický je rozvoj pevností ako sídiel miestnych vládcov (kniežat). Na mladú halštatskú dobu nadväzuje mladá železná doba (laténska doba).

Mladá halštatská doba sa člení na tieto obdobia:

1.3.1.3.1. Mladá halštatská doba

1.3.1.3.2. Neskorá halštatská doba

1.3.1.3.1. Mladá halštatská doba (600 p. n.l. – 500 p. n.l.)

Mladá halštatská doba zahŕňa obdobie 600 p. n.l. – 500 p. n.l. Obdobiu predchádza stredná halštatská doba. Na mladú halštatskú dobu nadväzuje neskorá halštatská doba.

1.3.1.3.2. Neskorá halštatská doba (500 p. n.l. – 400 p. n.l.)

Neskorá halštatská doba zahŕňa obdobie 500 p. n.l. – 400 p. n.l. Obdobiu predchádza mladá halštatská doba. Na neskorú halštatskú dobu nadväzuje mladá železná doba (laténska doba).

1.3.2. Mladá železná doba (laténska doba) (400 p. n.l. – 0)

Mladá železná doba (laténska doba) zahŕňa obdobie 400 p. n.l. – 0. Názov získala podľa náleziska La Téne vo Švajčiarsku. Toto obdobie je charakteristické tým, že územie Európy a západného Slovenska bolo obsadené Keltmi. Tento okamih sa považuje za začiatok laténskej doby. Obdobiu predchádza stará železná doba (halštatská doba). Do obdobia 500 p. n.l. možno o etnickej príslušnosti archeologických kultúr v strednej Európe spravidla len špekulovať (hoci z halštatskej doby poznáme prvé kmeňové názvy, ktoré sa aspoň nepriamo dotýkajú územia Slovenska). Približne od 450 p. n.l. je možné za nositeľov materiálnej kultúry na strednom Podunajsku, vrátane (spočiatku iba západného) Slovenska, jednoznačne označiť Keltov, ktorých pravlasť sa nachádzala medzi Alpami, východným Francúzskom, stredným Nemeckom a južnými Čechami. Prenikli do Karpatskej kotliny okolo roku 400 p. n.l. a potom v druhej vlne koncom 4.storočia p. n.l. Charakteristický pre toto obdobie je rozvoj pevností ako sídiel miestnych vládcov (kniežat). Na mladú železnú dobu (laténsku dobu) nadväzuje starovek (protohistorické obdobie, ranná dejinná doba).

Mladá železná doba sa člení na tieto obdobia:

1.3.2.1. Včasná laténska doba

1.3.2.2. Stará laténska doba

1.3.2.3. Stredná laténska doba

1.3.2.4. Mladá laténska doba

1.3.2.1. Včasná laténska doba (400 p. n.l. – 380 p. n.l.)

Včasná laténska doba zahŕňa obdobie 400 p. n.l. – 380 p. n.l. Obdobiu predchádza mladá halštatská doba. Na včasnú laténsku dobu nadväzuje stará laténska doba.

1.3.2.2. Stará laténska doba (380 p. n.l. – 275 p. n.l.)

Stará laténska doba zahŕňa obdobie 380 p. n.l. – 275 p. n.l. Obdobiu predchádza včasná laténska doba. Na starú laténsku dobu nadväzuje stredná laténska doba.

1.3.2.3. Stredná laténska doba (275 p. n.l. – 120 p. n.l.)

Stredná laténska doba zahŕňa obdobie 275 p. n.l. – 120 p. n.l. Obdobiu predchádza stará laténska doba. Na strednú laténsku dobu nadväzuje mladá laténska doba.

1.3.2.4. Mladá laténska doba (120 p. n.l. – 0)

Mladá laténska doba zahŕňa obdobie 120 p. n.l. – 0. Obdobiu predchádza stredná laténska doba. Na mladú laténsku dobu nadväzuje starovek (protohistorické obdobie, ranná dejinná doba).

Mladá laténska doba sa člení na tieto obdobia:

1.3.2.4.1. Mladá laténska doba

1.3.2.4.2. Neskorá laténska doba

1.3.2.4.1. Mladá laténska doba (120 p. n.l. – 60 p. n.l.)

Mladá laténska doba zahŕňa obdobie 120 p. n.l. – 60 p. n.l. Obdobiu predchádza stredná laténska doba. Na mladú laténsku dobu nadväzuje neskorá laténska doba.

1.3.2.4.2. Neskorá laténska doba (60 p. n.l. – 0)

Neskorá laténska doba zahŕňa obdobie 60 p. n.l. – 0. Obdobiu predchádza mladá laténska doba. Na neskorú laténsku dobu nadväzuje starovek (protohistorické obdobie, ranná dejinná doba).

  1. Starovek (protohistorické obdobie, raná dejinná doba) (0 – 500)

Starovek sa člení na tieto obdobia:

2.1. Rímska doba

2.2. Doba sťahovania národov

2.1. Rímska doba (0 – 380)

Rímska doba sa člení na tieto obdobia:

2.1.1. Stará rímska doba

2.1.2. Mladá rímska doba

2.1.1. Stará rímska doba (0 – 180)

Stará rímska doba zahŕňa obdobie 0 – 180. Obdobiu predchádza mladá železná doba. Na starú rímsku dobu nadväzuje mladá rímska doba.

2.1.2. Mladá rímska doba (180 – 380)

Mladá rímska doba zahŕňa obdobie 180 – 380. Obdobiu predchádza stará rímska doba. Na mladú rímsku dobu nadväzuje doba sťahovania národov.

2.2. Doba sťahovania národov (380 – 500)

Doba sťahovania národov zahŕňa obdobie 380 – 500. Obdobiu predchádza rímska doba. Dobou sťahovania národov sa končí starovek (protohistorické obdobie, ranná dejinná doba) a začína stredovek.

  1. Stredovek (500 – 1.526)

Stredovek zahŕňa obdobie 500 – 1.526. Obdobiu predchádza starovek (protohistorické obdobie, ranná dejinná doba). Je to epocha historického vývoja ľudstva medzi starovekom a novovekom. Začiatok obdobia je datovaný pádom Západorímskej ríše (476) a sťahovaním národov. Počas stredoveku dochádza k spojeniu dedičstva antickej civilizácie (Západorímska ríša) s barbarskou kultúrou Germánov, Keltov a Slovanov. Zjednotiteľom a nositeľom vzdelanosti je cirkev (kresťanská doktrína a svetonázor vládnu mysleniu). Prevládajúcou spoločenskou a ekonomickou formou usporiadania spoločnosti vrcholného a neskorého stredoveku v západnej a strednej Európe je feudalizmus. Hospodárstvo sa vyvíja vo feudálnom rámci vazalských vzťahov (zhruba do vrcholného stredoveku sa spoločnosť delila na privilegovaných (šľachta) a neprivilegovaných (poddaní), na ich vrchole stojí kráľ. Vývoj vyústi do vzniku stredovekého mesta na jednej strane (disponujúceho hospodárskymi a právnymi privilégiami), a do vzniku stredovekého hradu ako sídla aristokracie (šľachty). Územie Európy je rozdelené na kráľovstvá. Koniec obdobia je datovaný historickými udalosťami, ktoré sa udiali okolo roku 1.500. V Uhorsku, ktorého súčasťou v tom období bolo aj Slovensko je to rok 1526, kedy prebehla bitka pri Moháči. Na stredovek nadväzuje novovek.

Stredovek sa člení na tieto obdobia:

3.1. Včasný stredovek (raný stredovek)

3.2. Vrcholný stredovek

3.3. Neskorý stredovek

3.1. Včasný stredovek (raný stredovek) (500 – 1.000)

Včasný stredovek (raný stredovek) zahŕňa obdobie 500 – 1.000. Obdobiu predchádza doba sťahovania národov. Na včasný stredovek (ranný stredovek) nadväzuje vrcholný stredovek.

Včasný stredovek (raný stredovek) sa člení na tieto obdobia:

3.1.1. Včasnoslovanské obdobie

3.1.2. Predveľkomoravské obdobie

3.1.3. Blatnicko-mikulčický horizont

3.1.4. Veľkomoravské obdobie

3.1.5. Poveľkomoravské obdobie

3.1.1. Včasnoslovanské obdobie (500 – 675)

Včasnoslovanské obdobie zahŕňa obdobie 500 – 675. Obdobiu predchádza doba sťahovania národov. Na včasnoslovanské obdobie nadväzuje predveľkomoravské obdobie.

3.1.2. Predveľkomoravské obdobie (675 – 791)

Predveľkomoravské obdobie zahŕňa obdobie 675 – 791. Obdobiu predchádza včasnoslovanské obdobie. Na predveľkomoravské obdobie nadväzuje blatnicko-mikulčický horizont.

Predveľkomoravské obdobie sa člení na tieto obdobia:

3.1.2.1. Predveľkomoravský horizont I

3.1.2.2. Predveľkomoravský horizont II

3.1.2.3. Predveľkomoravský horizont III

3.1.2.1. Predveľkomoravský horizont I (675 – 700)

Predveľkomoravský horizont I zahŕňa obdobie 675 – 700. Obdobiu predchádza včasnoslovanské obdobie. Na predveľkomoravský horizont I nadväzuje predveľkomoravský horizont II.

3.1.2.2. Predveľkomoravský horizont II (700 – 770)

Predveľkomoravský horizont II zahŕňa obdobie 700 – 770. Obdobiu predchádza predveľkomoravský horizont I. Na predveľkomoravský horizont II nadväzuje predveľkomoravský horizont III.

3.1.2.3. Predveľkomoravský horizont III (770 – 791)

Predveľkomoravský horizont III zahŕňa obdobie 770 – 791. Obdobiu predchádza predveľkomoravský horizont II. Na predveľkomoravský horizont III nadväzuje blatnicko-mikulčický horizont.

3.1.3. Blatnicko-mikulčický horizont (791 – 833)

Blatnicko-mikulčický horizont zahŕňa obdobie 791 – 833. Obdobiu predchádza predveľkomoravské obdobie. Na blatnicko-mikulčický horizont nadväzuje veľkomoravské obdobie.

3.1.4. Veľkomoravské obdobie (833 – 907)

Veľkomoravské obdobie zahŕňa obdobie 833 – 907. Obdobiu predchádza blatnicko-mikulčický horizont. Na veľkomoravské obdobie nadväzuje poveľkomoravské obdobie.

3.1.5. Poveľkomoravské obdobie (907 – 1.000)

Poveľkomoravské obdobie zahŕňa obdobie 907 – 1.000. Obdobiu predchádza veľkomoravské obdobie. Toto obdobie je datované do obdobia po rozpade Veľkomoravskej ríše. V dôsledku nájazdu Maďarov a vnútorných mocenských rozporov po smrti Svätopluka uzatvára včasný stredovek (ranný stredovek) na území Slovenska. Na poveľkomoravské obdobie nadväzuje vrcholný stredovek.

3.2. Vrcholný stredovek (1.000 – 1.375)

Vrcholný stredovek zahŕňa obdobie 1.000 – 1.375. Obdobiu predchádza včasný stredovek (ranný stredovek). Je to obdobie najväčšieho rozkvetu stredovekej spoločnosti. Do tohto obdobia (12.storočie) sa kladie významný medzník spojený s prenikavými zmenami v ekonomike, nastupujúcej vtedy cestu k tovarovej výrobe. Rastie poľnohospodárska výroba, čo nachádza svoj výraz v obrovskej kolonizačnej akcii, ktorá zasiahla celú Európu. Vznikajú stredoveké mestá ako centrá tovarovej výroby. Toto obdobie prináša vznik stredovekého hradu, mohutnej obrannej architektúry z kameňa, v ktorom oproti hradisku nachádza úkryt iba šľachtic a jeho ozbrojenci. Na vrcholný stredovek nadväzuje neskorý stredovek.

3.3. Neskorý stredovek (1.375 – 1.526)

Neskorý stredovek zahŕňa obdobie 1.375 – 1.526. Obdobiu predchádza vrcholný stredovek. V tomto období dochádza k vyvrcholeniu kultúrneho vývoja v podobe vzniku gotického slohu. Uhorské kráľovstvo, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko, zažíva obdobie rozkvetu. Posilňujú sa panovnícke právomoci. Všeobecne sa prechádza od ústneho k písomnému úradovaniu (kráľovské kancelárie, notári, účtovníctvo). Rozvíja sa bankovníctvo, úvery a veľkopodnikanie. Organizuje sa cechová výroba. Rozvíja sa obchod, remeslo a baníctvo. Budujú sa ďalšie hrady, kostoly, kláštory. Nastávajú zmeny vo vojenstve, nastupujú prvé strelné zbrane. K vojnám sa pripája ďalší demografický činiteľ: mor. Epidémia moru zabíjala obyvateľstvo miest aj vidieka. Navyše sa vrátila v niekoľkých vlnách. Zlá hygiena a relatívna preľudnenosť miest, extrémna chudoba, hladomory (dôsledok neúrod v zhoršenej klíme) sa podpísali pod zúfalý stav spoločnosti na konci stredoveku. Hranicou konca obdobia neskorého stredoveku a celého stredoveku je bitka pri Moháči v roku 1.526.

  1. Novovek (1.526 – súčasnosť)

Novovek zahŕňa obdobie 1.526 – súčasnosť. Obdobiu predchádza stredovek. Hranica začiatku obdobia je bitka pri Moháči.

Novovek sa člení na tieto obdobia:

4.1. Včasný novovek (raný novovek)

4.2. Novšie dejiny

4.3. Najnovšie dejiny (súčasné dejiny)

4.1. Včasný novovek (raný novovek) (1.526 – 1.848)

Včasný novovek (raný novovek) zahŕňa obdobie 1.526 – 1.848. Obdobiu predchádza neskorý stredovek. Hranica začiatku obdobia je bitka pri Moháči v roku 1.526. Hranica konca obdobia je rok slovenského národného hnutia. Na včasný novovek (raný novovek) nadväzujú novšie dejiny.

4.2. Novšie dejiny (1.848 – 1.918/1.945)

Novšie dejiny zahŕňajú obdobie 1.848 – 1.918/1.945. Obdobiu predchádza včasný novovek (raný novovek). Hranica začiatku obdobia je rok slovenského národného hnutia. Hranica konca obdobia je koniec 1.svetovej vojny, resp. koniec 2.svetovej vojny. Na novšie dejiny nadväzujú najnovšie dejiny (súčasné dejiny).

4.3. Najnovšie dejiny (súčasné dejiny) (1.918/1.945 – súčasnosť)

Najnovšie dejiny (súčasné dejiny) zahŕňajú obdobie 1.918/1.945 – súčasnosť. Obdobiu predchádzajú novšie dejiny. Hranica začiatku obdobia je koniec 1.svetovej vojny, resp. koniec 2.svetovej vojny. Je to posledná stále sa posúvajúca časť dejín ľudstva.

zdroj:

wikipedia

Lexikón slovenských dejín (SPN 2006-3.vydanie)

» Sekcie

TOPlist