Krížom-krážom.eu

Facebook profil

» Vývojové Druhy Človeka

AUSTRALOPITEK

Najstarším nálezom rodu je australopitek jazerný (Australopithecus anamensis) z obdobia 4,2milióna rokov. Najmladšie nálezy pochádzajú z obdobia 2-1,7milióna rokov, australopitek africký (Australopithecus africanus). Australopitecus = južná opica. Australopitek už chodil vzpriamene. Vysoký bol 1,3-1,6m, pričom samci boli oveľa väčší ako samice (podobne ako dnešné gorily, preto sa predpokladá, že sociálne sa správali ako gorily). Objem lebky mal približne ako šimpanz a to 400-500cm3. Australopitek bol všežravec. Nie je jasné, nakoľko (ne)používal nástroje viac ako dnes šimpanz. Našli sa síce nástroje olduvanskej kultúry, ale keďže z rovnakých vrstiev pochádzajú aj nálezy druhu Homo habilis, je priradenie neisté. Z australopitekov sa možno neskôr vyvinul rod človek (Homo), ale prinajmenšom boli veľmi blízki príbuzní.

 

HOMO HABILIS (ČLOVEK ZRUČNÝ)

Homo habilis žil približne v období 2,5milióna p. n.l. – 600.000 p. n.l. Vyvinul sa z australopiteka. Vysoký bol 1,2-1,6m. Objem lebky mal približne 600-700cm3. Mal dokonalú dvojnohú chôdzu, dvojkorenné horné premoláry. Vyrábal si dokonalejšie kamenné nástroje, staval si primitívne prístrešky (zástena chrániaca pred vetrom alebo divou zverou, ohrádky z lávových kameňov usporiadané do nepravidelného kruhu s priemerom 350-450cm a výškou 30cm). Živil sa najmä zberom rastlín, príležitostným lovom termitov a drobných živočíchov a vyhľadávaním tiel uhynutých alebo ulovených zvierat (nekrofágia), ktoré zanechali predátori. Človek zručný žil v mozaikovom teréne lesostepi a šíriacej sa savany. Hmotnou kultúrou druhu bola kultúra olduvan. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo habilis patria nálezy z východnej a južnej Afriky: z rokliny v regióne Olduvai (roky 1959-1963), z regiónu Omo, lokalita Koobi Fora. Z druhu Homo habilis sa pravdepodobne ďalší ľudský druh nevyvinul (slepá vývojová vetva). Do tohto pojmu sa zaraďuje aj Homo rudolfensis a Homo gautengensis.

 

Homo rudolfensis (človek turkanský).

Homo rudolfensis žil približne v období 2,5milióna p .n.l. – 1,6 milióna p. n.l. Názov druhu je odvodený zo staršieho názvu náleziska na brehu Rudolfovho jazera (v súčasnosti jazero Turkana) v Keni. Vyvinul sa z australopiteka. Vysoký bol 1,35-1,5m, vážil okolo 30kg. Objem lebky mal približne 700-800cm3. Mal predĺžené dolné končatiny, trojkorenné horné premoláry, robustnejšie čeľuste, výrazný nadočnicový val, zaoblené záhlavie a pomerne vysokú tvár. Žil na savane kombinovanej s lesostepou. Živil sa rastlinami a drobnou zverinou. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo rudolfensis patria nálezy na brehu jazera Turkana v Keni, z regiónu Omo, lokality Koobi Fora a Shungura Formation. Z druhu Homo rudolfensis sa pravdepodobne ďalší ľudský druh nevyvinul (slepá vývojová vetva).

 

Homo gautengensis.

Homo gautengensis žil približne v období 2milióny p. n.l. – 600.000 p. n.l. Vysoký bol 1m, vážil okolo 50kg. Bol všežravec, ale mohol mať aj sklony ku kanibalizmu (naznačujú to stopy na jednej z lebiek, ktorá bola ostrým predmetom zbavená mäsa). Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo gautengensis patria nálezy z lokality Sterkfontein z roku 1976, Swartkrans a Drimolen v južnej Afrike.

 

HOMO ERECTUS (ČLOVEK VZPRIAMENÝ)

Homo erectus žil približne v období 2,25milióna p. n.l. – 50.000 p. n.l. Vyvinul sa z Homo habilis. Vysoký bol 1,7-1,8m, vážil okolo 60-80kg. Bol to už fyzicky mohutný typ človeka. Jeho štíhla postava umožňovala efektívnu chôdzu a beh. Objem lebky mal približne 750-1.225cm3. Mal hrubý nadočnicový val, dozadu ubiehajúce nízke a sploštené čelo, očnicové zúženie čelovej kosti, sánku bez brady, náznak predno-zadného kostného hrebeňa na vrchu mozgovej časti lebky, zauhlené záhlavie, veľké lícne kosti, dopredu vystupujúcu tvár, široký nos, mohutné čeľuste a podnebie. Zredukovalo sa mu ochlpenie tela (vtedy, ako sa z neho stal stály chodec), zmnožili sa potné žľazy a vznikol nový termoregulačný systém. Homo erectus používal oheň, staval si jednoduché lovecké prístrešky a používal drevené kyjaky a oštepy. Žil v organizovaných skupinách. Lovil väčšie zvieratá a systematicky zbieral rastlinnú potravu. Jedlo varil (upravoval na ohni), tak ako moderní ľudia. Dochádzalo uňho k rozvoju naučených vzorcov správania, presadzoval sa princíp spolupráce a reciprocity a rástol význam učenia v detstve. Hmotnou kultúrou druhu bola kultúra olduvan (jednoduché hrubo opracované nástroje) a acheuléen (drobnotvará industria z kremeňa – pästné kliny, obojstranne opracované priečne sekáče, škrabky, rydlá a podobne). Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo erectus patria nálezy na Jáve, v Číne a v Afrike. V Európe sú významné nálezy z Nemecka (Mauer, Bilzingsleben, Reilingen), Grécka (Petralona), Maďarska (Síleš), Francúzska (Arago/Tautavel, Lazaret), Talianska (Ceprano) a Španielska (Gran Dolina/Atapuerca). Do tohto pojmu sa zaraďuje aj Homo ergaster a Homo georgicus.

 

Homo ergaster (človek pracujúci).

Homo ergaster žil iba v Afrike približne v období 1,9milióna p. n.l. – 600.000 p. n.l. Vyvinul sa pravdepodobne z Homo habilis. Vysoký bol 1,5-1,7m. Mal robustnejšiu stavbu tela, kratšie a širšie čeľuste, pokročilú stavbu chrupu a výrazný (plochý a široký) nos. Objem lebky mal približne 600-950cm3. Homo ergaster sa živil systematickým zberom rastlinnej potravy. Zároveň bol príležitostným lovcom a nekrofágom. Žil vo východnej Afrike v otvorenej savane miestami sa meniacej na lesostep. Hmotnou kultúrou druhu bola pokročilá kultúra olduvan. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo ergaster patria nálezy z lokalít Koobi Fora, Ileret, Nariokotome, Olduvai Bed II. Kung-ku-pcho v Afrike.

 

Homo georgicus (človek gruzínsky).

Homo georgicus žil iba v gruzínskej lokalite Dmanisi (juhozápadne od  Tbilisi) približne v období 1,8milióna p. n.l. – 800.000 p. n.l. Vyvinul sa pravdepodobne z druhu Homo habilis, ktorý opustil Afriku. V období okolo 1milióna p. n.l. prišiel do Európy. Vysoký bol 1,5m. Objem lebky mal približne 600-800cm3. Mal tenký nadočnicový val, nízke a dozadu ustupujúce čelo a priečnu kostnú vyvýšeninu na záhlaví. Jedinou známou lokalitou s nálezmi Homo georgicus je Dmanisi (najstarší nález pochádza z roku 1991).

 

HOMO ANTECESSOR (ČLOVEK PREDCHODCA)

Homo antecessor žil približne v období 800.000 p. n.l. – 700.000 p. n.l. Vyvinul sa z Homo georgicus, ktorý sa v období okolo 1milión p. n.l. rozšíril do Európy. Objem lebky prekročil 1.000cm3. Mal nevystupujúce lícne kosti, nízku prognáciu tváre, črenové zuby s dvomi koreňmi, pomerne výrazný nadočnicová val rozdelený na dva oblúky. Človek predchodca zbieral rastliny a príležitostne lovil. Hmotnou kultúrou druhu bolo obdobie prechodu medzi kultúrou olduvan a acheuléen. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo antecessor patria nálezy v pohorí Sierra de Atapuerca v severnom Španielsku (lokality Gran Dolina asi 14km východne od mesta Burgos a Sima de los Huesos) a nálezy v Anglicku (Pakefield, Happisburg) a Taliansku (lokalita Ceprano).

 

HOMO FLORESIENSIS (ČLOVEK FLORESKÝ)

Homo floresiensis žil približne v období 95.000 p. n.l. – 13.000 p. n.l. Samostatný druh rodu Homo odlišujúci sa hlavne svojou malou postavou a mozgom, ktorý prežíval do relatívne nedávnej doby. Pomenovaný bol po indonézskom ostrove Flores, na ktorom boli objavené jeho pozostatky. Vyvinul sa z druhu Homo erectus. Vysoký bol okolo 1m. Mal malý objem lebky (okolo 380cm3), málo vyvinutú bradu, veľké chodidlo. Používal oheň a kamenné rezné nástroje. Lovil skupinovo. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo floresiensis patria nálezy z jaskyne Liang Bua.

 

HOMO HEIDELBERGENSIS (ČLOVEK HEIDELBERSKÝ)

Homo heidelbergensis žil približne v období 900.000 p. n.l. – 200.000 p. n.l. Vyvinul sa z druhu Homo antecessor. Mal robustné telo, silné kosti a svaly, masívne lebkové kosti, úzku lebečnú dutinu, silné nadočnicové oblúky, veľkú tvár s relatívne strmou profilovou líniou, dolnú tretiu stoličku väčšiu ako prvú a druhú a masívnu čeľusť s náznakom bradového výbežku. Objem lebky mal približne 1.100-1.300cm3. Žil v zmiešaných lesoch, kombinovaných s trávnatými porastami. Živil sa rastlinami, ale aj lovil. Okolo 300.000 p. n.l. zrejme došlo k poklesu hrtana, ktorý umožnil artikulovanú reč. V jeho období narastal význam učenia. Staval lovecké prístrešky, vyrábal kožené odevy a pokrývky, približne od roku 300.000 p. n.l. používal oheň. Hmotnou kultúrou druhu bola kultúra acheuléen. Pred rokom 300.000 p. n.l. sa objavila levallois moustérienska kultúra. Medzi najvýznamnejšie európske nálezy Homo heidelbergensis patria nálezy z lokalít Heidelberg (Mauer), Bilzingsleben, Boxgrove, Cueva Mayor, Arago, Montmaurin, Petralona, Ceprano, Steinheim, pohorie Atapuerca (jaskyňa Sima de los Huesos), Swanscombe, Fontana Ranuccio, Terra Amata a Vértesszölös. Ďalšie nálezy pochádzajú z Afriky: Baringo, Tarnifin, Florisbad, Ileret, Kanjera, Koro Toro, Laetoli, Lajnyamok, Mumba, Ndutu, Salá a z Ázie: Ťin-niou-šan, Che-sien, Lung-tchan-tung, Ma-pa, Narmada, Ngandong, Rasdan, Tham Hai, Tham Khuven, Lung-ku-tung a Ta-li. Do tohto pojmu sa zaraďuje aj Homo rhodesiensis a Homo cepranensis.

 

Homo rhodesiensis (človek rodézsky).

Homo rhodesiensis žil iba v Afrike a v oblasti Blízkeho Východu v Ázii približne v období 700.000 p. n.l. – 195.000 p. n.l. Vyvinul sa z druhu Homo antecessor. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo rhodesiensis patrí nález z lokalít Broken Hill (Kabwe), Bodo d´Ar, Cave of Hearts, Dire-Dawa, Saldanha, Singa a Eyasi v Afrike.

 

Homo cepranensis (človek cepranský).

Homo cepranensis žil približne v období 580.000 p. n.l. – 350.000 p. n.l. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo cepranensis patrí nález z lokality Ceprano juhovýchodne od Ríma v Taliansku, ktorý je pravdepodobne jediným nálezom tohto druhu. Nález pochádza z roku 1994.

 

HOMO NEANDERTHALENSIS (ČLOVEK NEANDERTÁLSKY – NEANDERTÁLEC)

Homo neanderthalensis žil približne v období 500.000 p. n.l. – 30.000 p. n.l. Názov dostal podľa miesta nálezu Neandertal v Nemecku. Homo neanderthalensis sa delí na tri vývojové fázy: raný neandertálec (500.000 p. n.l. – 120.000 p. n.l.), klasický neandertálec (120.000 p. n.l. – 70.000 p. n.l.) a neskorý (progresívny, prechodný) neandertálec (70.000 p. n.l. – 30.000 p. n.l.). Vyvinul sa z druhu Homo heidelbergensis. Vysoký bol 1,7cm, vážil okolo 80kg. Objem lebky mal približne 1.300-1.750cm3. Mal veľké zuby s veľkými zubnými dutinami, rezáky sklonené vpred, za poslednou stoličkou mal medzeru, bradový výbežok nebol výrazný. Neandertálec mal veľmi charakteristický a veľký skelet tváre, veľký a široký nos, veľké očnice, výrazné nadočnicové oblúky. Lebku mal nízku a dlhú. Kosti končatín mal veľmi robustné a krátke. Podľa úponov a stavby kostry mal mimoriadnu fyzickú silu. Živil sa najmä efektívnym lovom veľkej a strednej zveri, dopĺňaným zberom rastlinnej potravy. Charakteristický je aj nárast typologickej škály nástrojov (škrabadlá, trojuholníkové hroty, čepeľové nože, rydlá a podobne) a výroba kožených odevov. Neandertálec približne od roku 300.000 p. n.l. používal oheň, a to aj prenosný (fakle, kahance) na osvetlenie vnútorných častí jaskýň. Žil v malých skupinách tvorených asi 20 jedincami. V teplejších dobách uprednostňoval voľný terén na brehoch riek, ale zhoršujúce sa podnebie ku koncu ich existencie ich nútilo vyhľadávať skalné prístrešky (tzv. abri) a jaskyne, vítané boli aj termálne žriedla (Gánovce). Táboriská vo voľnej prírode však boli naďalej početné. Charakteristický je vznik rozsiahlejších loveckých sídlisk, stavby loveckých stanov a chát. Pravdepodobne žil väčšinou na jednom mieste (jaskyne, abri alebo chaty), a z týchto stálych táborov sa vydával na hviezdicové výpravy. Prírodným prostredím neandertálcov bola polárna tundra s machmi, lišajníkmi a kosodrevinami, ktorá smerom k juhu prechádzala v trávnatú tajgu a lesostep. Neandertálec vyrábal prvé artefakty majúce symbolickú funkciu, prejavili sa začiatky kultových predstáv a s ním spojené obrady. Pravdepodobne už pochovával svojich mŕtvych, hroby vystielal konármi, pridával do nich kvety a liečivé rastliny. Mal pomerne vysoký stupeň duševných schopností (základné anatomické poznatky i úspešné liečebné praktiky). Vzájomne koordinoval činnosť relatívne rozvinutým jazykom. Vykazoval sociálnu solidaritu (staral sa o chorých a starých). O vyhynutí človeka neandertálskeho existuje viacero hypotéz. Podľa jednej vyhynul prirodzene ako každá civilizácia (ešte pred príchodom Homo sapiens). Druhá hovorí o tom, že vyhynul preto, že v dôsledku zmeny podnebia alebo s príchodom lovcov Homo sapiens značne ubudol počet veľkej zveri, ktorou sa živil. Ďalšia hypotéza hovorí o bratovražednej vojne medzi neandertálcami a Homo sapiens. Hmotnou kultúrou druhu bola kultúra musterién a jej varianty. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo neanderthalensis patrí nález z jaskyne Kleine Feldhofer Grotte v Neandertali v Nemecku z roku 1856. Ďalšie nálezy boli v lokalitách La Naulette (Belgicko-1866), Šipka (Morava-1880), Spy (Belgicko-1886), Krapina (Chorvátsko, v rokoch 1899-1905), rôzne lokality z Francúzska (1908-1921), Ehringsdorf (1908-1916 a 1925), Kiik Koba (Ukrajina-1924), Tabun (Izrael-1931, Saccopastore (Taliansko, v rokoch 1929-1935), Subalyuk (Maďarsko-1932, Tešik-Taš (Uzbekistan-1938), Monte Circeo (Taliansko-1939), Šánidar (Irak, v rokoch 1953-1960) a Regourdou (Francúzsko-1957).

Na Slovensku sa neandertálcom pripisujú kultúry moustérien a mikromoustérien a kultúry príbuzné: premoustérien, micoquien, levallois moustérien, szeletien. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo neanderthalensis na Slovensku patria nálezy v lokalite Gánovce (1926), Šaľa a Silická Brezová.

 

HOMO SAPIENS (ČLOVEK ROZUMNÝ)

Homo sapiens žije približne od 200.000 p. n.l. Vyvinul sa vo východnej Afrike. Približne od roku 70.000 p. n.l. sa rozšíril mimo Afriky. Okolo roku 40.000 p. n.l. prišiel do Európy. Iná teória hovorí, že Homo sapiens vznikol paralelne na viacerých miestach (v podstate na tých istých miestach, kde žije aj dnes). Za najpravdepodobnejšiu sa pokladá teória transcentrizmu, podľa ktorej sa Homo sapiens vyvinul v Afrike a pri svojom postupe sa čiastočne biologicky pomiešal s lokálnymi populáciami na územiach, kam prišiel. Charakteristické je zvislé držanie tela, inteligencia, využívanie odevu, schopnosť hovoriť a pomocou rúk používať nástroje. Objem lebky má približne 1.200-1.400cm3. Vytvára veľké a hierarchicky komplikované spoločenstvá. Ako bytosť si uvedomuje sama seba a je schopná abstraktného myslenia a vedeckého bádania. Približne od 13.000 p. n.l. po vyhynutí Homo floresiensis zostáva Homo sapiens jediným žijúcim druhom. Nálezov Homo sapiens je nespočetné množstvo. Do tohto pojmu sa zaraďuje aj Homo sapiens crogmanonensis.

 

Homo sapiens crogmanonensis (kromaňonec).

Homo sapiens crogmanonensis žil približne v období 40.000 p. n.l. – 10.000 p. n.l. Nazvaný je podľa náleziska Cro-Magnon v južnom Francúzsku z roku 1868. Išlo o prvého európskeho predstaviteľa druhu Homo sapiens. Bol súčasníkom dožívajúcich neskorých neandertálcov. Kromaňonec mal značne robustné kosti, mohutnejšie očné oblúky a väčšie predné zuby. Základnými znakmi sa ale nelíšil od súčasného typu človeka. Kromaňonec osídlil obývateľnú časť Zeme od polárneho pásma po tropické pásmo. Bol lovcom, žil v tlupách, býval v jaskyniach, pod skalnými prevismi a v primitívnych chatrčiach, vyrábal dokonale opracované nástroje z kostí, parohov a kameňa, staval obydlia, založil paleolitické umenie (sošky zvierat a žien – Venuše, nástenné maľby, rytiny v jaskyniach). V hroboch sa často našli kostry v skrčenej polohe zasypané červenou hlinkou a nástroje. Hmotnou kultúrou druhu bola kultúra szeletien, gravettien, aurignacien, magdalenien a pavlovien. Náleziská sú v Európe, Ázii a Afrike. Nálezy mimo skupiny Cro-Magnon (Cro-Magnon, Chancelade, Grimaldi) sú často veľmi odlišné, čiže kromaňonec vykazoval značnú variabilitu (nálezy z Brna predstavujú skupinu s úzkou tvárou a nižšou postavou). Medzi najvýznamnejšie európske nálezy Homo sapiens crogmanonensis patria lokality Cro-Magnon, Chancelade, Combe Capelle, Abri Pataud, La Cottes Vienne, Les Roches a Les Rois vo Francúzsku, Grimaldi v Taliansku, Oberkassel, Sande, Brühl a Binshof v Nemecku, Afontova Gora, Sungir a Kostenki v Rusku, Praha (Svatý Prokop), Koněprusy (Zlatý kůň) a Podbaba v Čechách a Mladeč, Dolní Věstonice, Předmostí, Brno a Pavlov na Morave.

 

zdroj:

wikipedia

» Sekcie

TOPlist