Krížom-krážom.eu

Facebook profil

» Biotopy Európskeho Významu

(Číslo = kód NATURA, v zátvorke kód SK)

 

1340 (Sl 1, Sl 2) – VNÚTROZEMSKÉ SLANISKÁ A SLANÉ LÚKY

Biotop tvoria travinno-bylinné porasty na veľmi zasolených pôdach. Pôda má silno zásaditú reakciu. Do tejto jednotky patria aj slaniská, ktoré sa utvárajú okolo travertínových prameňov, z ktorých vyvierajú minerálne vody s vysokým obsahom solí. V zníženinách sa po odparení vody vyskytuje na povrchu pôdy vykryštalizovaná soľ. Tá prichádza do priameho kontaktu s koreňmi rastlín a spôsobuje, že niektoré rastliny tvoria zakrpatené formy. Typické druhové zloženie zasolených biotopov je kombináciou slanomilných, vlhkomilných a vápnomilných druhov a na miestach ovplyvňovaných človekom aj ruderálov. Slaniská sa dnes veľmi vzácne vyskytujú v nížinách južného Slovenska. Majú charakter slaných stepí a najviac sa podobajú panónskym slaným stepným lúkam. V minulosti sa zväčša využívali ako pasienky. Travertínové slaniská sa vyskytujú v severnej časti Slovenska, vo flyšovej oblasti na úpätí pohorí ležiacich v dažďovom tieni Tatier a v kotlinách s relatívne suchšou klímou.

 

1530 (Sl 3) – PANÓNSKE SLANÉ STEPI A SLANISKÁ

Biotop tvoria pionierske spoločenstvá lemujúce bahnité okraje periodicky zaplavovaných jazierok, často priamo v kontakte s vodnou hladinou. Rozhodujúcim činiteľom existencie biotopu je zasolenosť pôdy a jej stála vlhkosť. Zvýšený obsah solí sa občas vyzráža na povrchu pôdy v podobe bielych povlakov. Takáto pôda býva len minimálne porastená vegetáciou. V prípade, že voda a následne pôda obsahuje aj vysoký obsah nitrátov, najmä z rozkladajúceho sa trusu vodnej hydiny, z rozložených rias a iných vodných rastlín, sú bahnité okraje tmavo sfarbené. Typické druhové zloženie biotopu sa mení podľa pôdnej vlhkosti. Dná zníženín pokrýva soľná usadenina, ktorá je zvyčajne bez vegetácie. Ďalej od stredu sa vyskytujú koncentricky usporiadané porasty gáfrovky ročnej. Na suchších miestach rastie palina slanomilná. V jesenných mesiacoch načervenalý nádych rastlín v kombinácii s bielym povrchom pôdy dáva spoločenstvám výrazný vzhľad. Biotop sa vyskytuje iba v južnej časti Slovenska na Žitnom ostrove, od Šale po Kamenín.

 

2340 (Pi 1) – VNÚTROZEMSKÉ PANÓNSKE PIESKOVÉ DUNY

Je to biotop nespevnených pieskových dún s riedko zapojenými a druhovo veľmi chudobnými spoločenstvami rastlín a svojráznou faunou. V jarnom období prevládajú v porastoch jednoročné druhy (terofyty), počas suchého leta trávy a pomerne bohato vytvorené poschodie lišajníkov a machorastov. Biotop sa na Slovensku nachádza len na území Borskej nížiny, kde je sústredený výskyt kyslých kremičitých pieskových dún. Oproti západoeurópskym pieskovým dunám sú v nich okrem subatlantických druhov, ako sú trávnička obyčajná, pavinec horský, kolenec jarný, prítomné aj niektoré panónske endemity, napr. kostrava Dominova, klinček neskorý, gypsomilka zväzkovitá piesočná. Na nespevnených pieskových dunách niekedy dochádza k narušeniam povrchu a k následnému pomalému zarastaniu, napr. vo vojenských cvičných priestoroch. Poznámka: Vegetácia pieskových dún na Podunajskej rovine a Východoslovenskej rovine, ktoré sú tvorené bázickejším pieskom, má výraznejší panónsky ráz. Rozvoľnené typy týchto porastov zaraďujeme do prioritnej jednotky 6120.

 

3130 (Vo 1) – OLIGOTROFNÉ A MEZOTROFNÉ STOJATÉ VODY S VEGETÁCIOU TRIED Littorelletea uniflorae A/ALEBO Isoëto-Nanojuncetea

Jednotka zahŕňa veľmi rôznorodé typy spoločenstiev, vyskytujúce sa prevažne v nížinách. Ich spoločným rysom je, že ide o štruktúrne jednoduché a druhovo veľmi chudobné rastlinné spoločenstvá plytkých, stojatých alebo mierne tečúcich vôd. Predpokladom vzniku porastov je striedavé obnažovanie brehov pri poklese vodnej hladiny. Niektoré druhy si vyžadujú počas celej vegetačnej sezóny vodu s hĺbkou až niekoľko decimetrov, napr. ježohlav úzkolistý rastúci iba v tatranských plesách. Prevažujú chladné vody, chudobné na živiny, ktoré sa viažu skôr na boreálnu a subatlantickú časť Európy. Viaceré rastliny vytvárajú dvojaké tvary listov, podľa toho, či sú pod vodou, alebo na súši. Jednotka zahŕňa aj spoločenstvá viazané na pobrežnú čiaru a adaptované na dlhodobejší rast vo vode. Ide napr. o spoločenstvo s marsileou štvorlistou, ktoré rastie v stojatých vodách bohatých na živiny, a nízke porasty jednoročných druhov, napr. bahničky ihlovitej, ktoré zarastajú brehy a dná vodných tokov alebo bezodtokových zníženín ihneď po poklese vodnej hladiny. Pôdy sú piesčité až ílovité, často mierne zasolené.

 

3140 (Vo 4) – OLIGOTROFNÉ AŽ MEZOTROFNÉ VODY S BENTICKOU VEGETÁCIOU CHÁR

Biotop tvoria porasty makroskopických rias (chár), spravidla ponorené pod vodnou hladinou. Stavba tiel chár sa tvarom podobá na stonku a listy (konáriky) cievnatých rastlín. Spoločenstvá tvoria prevažne homogénne porasty nízkeho vzrastu alebo prerastajú celý vodný stĺpec až do hĺbky 2m. Druhovo sú veľmi chudobné, nezriedka tvorené jedným druhom, konkurenčne slabé a ich výskyt na stanovišti je dočasný. Najčastejšími sprievodnými druhmi sú vodné a močiarne cievnaté rastliny. Cháry osídľujú priezračné toky a prameniská, periodické mokrade, ale predovšetkým stojaté vody od veľmi plytkých až po hlboké jazerá. V súčasnosti sú často pionierskymi spoločenstvami na stanovištiach vytvorených ľudskou činnosťou, ako sú zaplavené lomy, štrkoviská a kanály. Z hľadiska prítomnosti živín väčšina druhov chár uprednostňuje vody chudobné na živiny a stredne zásobené živinami, avšak niektoré sú typické aj pre vodné stanovištia bohaté na živiny. Biotop sa sporadicky vyskytuje pravdepodobne na celom Slovensku. Porasty sú maloplošné a často sa prelínajú s inými typmi mokradí.

 

3150 (Vo 2) – PRIRODZENÉ EUTROFNÉ A MEZOTROFNÉ STOJATÉ VODY S VEGETÁCIOU PLÁVAJÚCICH A/ALEBO PONORENÝCH CIEVNATÝCH RASTLÍN TYPU Magnopotamion ALEBO Hydrocharion

Biotop tvoria porasty vodných rastlín. Môžu pozostávať len z jednej vrstvy ponorených rastlín, ktoré sú pripevnené ku dnu alebo sa voľne vznášajú vo vode. Taktiež ich môžu tvoriť druhy zakorenené v dne a s listami na vodnej hladine, ako sú lekná a leknice, alebo maličké semenné rastliny s redukovaným koreňovým systémom, ktoré sa vznášajú na vodnej hladine, napr. žaburinky a papraďorasty, ako salvinia plávajúca. Mnohé ponorené druhy môžu dočasne vynárať listy a reproduktívne orgány nad hladinu, ako bublinatka nebadaná. Porasty osídľujú vody bohato alebo stredne zásobené živinami. Sú to prírodné a poloprírodné stojaté, periodicky prietočné, prípadne pomaly tečúce vody, ako sú mŕtve riečne ramená, aluviálne mokrade, ale aj umelé nádrže (rybníky, vodárenské nádrže, materiálové jamy, staré ryžoviská) a kanály v nížinnom a pahorkatinovom stupni. Typy vegetácie zodpovedajú lokálnym ekologickým podmienkam, najmä priehľadnosti a hĺbke vody, ktorá v našich podmienkach zvyčajne dosahuje hĺbku do 2,5m.

 

3160 (Vo 3) – PRIRODZENÉ DYSTROFNÉ STOJATÉ VODY

Biotop v plytkých zníženinách vyplnených vodou chudobnou na živiny s prítomnosťou bublinatiek a machorastov. Vyskytuje sa na bázicky a minerálne bohatších slatinách a v travertínových jazierkach, niekedy sa vytvára v riedkych brezových lesíkoch ako súčasť slatín s nízkym obsahom uhličitanov a prechodných rašelinísk. Vyznačuje sa častým výskytom rias, chár a machorastov rodu kosáčik. V rámci porastov slatín s bohatým výskytom báz, v ktorých sa mozaikovite vyskytujú, vynikajú prítomnosťou vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Bublinatka menšia sa viaže na plytké šlenky a vody s neutrálnou až bázickou reakciou. V minulosti sa mohli fragmenty spoločenstiev vyskytovať najmä na Borskej nížine v terénnych zníženinách s podložím z kyslých pieskov. V porastoch prevládajúceho ježohlava najmenšieho rastie zvyčajne aj vachta trojlistá. Súčasné lokality sú v západnej a severnej časti územia Slovenska, napr. Borská nížina, Kysuce, Orava, Podtatranská brázda, Spišská Magura.

 

3220 (Br 2) – HORSKÉ VODNÉ TOKY A BYLINNÉ PORASTY POZDĹŽ ICH BREHOV

Biotop tvoria trávnaté, prípadne vysokobylinné dvoj až trojvrstvové spoločenstvá, ktoré sú druhovo chudobné v dôsledku prevládnutia smlzu alebo chrastnice. Ich stanovišťom sú poriečne náplavy, ktoré sú podmáčané a neustále podomieľané prúdiacou vodou. Náplavy sú vzhľadom na rýchlejšie prúdenie vody štrkovité až kamenité. Jemnozem sa ukladá len medzi kameňmi alebo vytvára na povrchu súvislý nános v hrúbke niekoľko centimetrov. Porasty tvoria na brehoch tokov charakteristické lemy rôznej dĺžky a šírky. Smerom ku korytu riek sú veľmi často v kontakte so spoločenstvami zaplavovaných trávnikov (zväz Potentillion anse-rinae), prípadne sa kombinujú s porastmi s myrikovkou nemeckou (3230), porastmi vŕb (3240) a taktiež s porastami deväťsilov (6430). Viažu sa na horské oblasti, ale dajú sa nájsť aj na horných a stredných tokoch väčších riek.

 

3230 (Br 3) – HORSKÉ VODNÉ TOKY A ICH DREVINOVÁ VEGETÁCIA S MYRIKOVKOU NEMECKOU (Myricaria germanica)

Biotop tvoria erózne pretvárané štrkové sedimenty na brehoch niektorých horských tokov a tokov vo flyšovej oblasti, ktoré pomerne vzácne osídľuje myrikovka nemecká. Iniciálne bylinné porasty s myrikovkou nemeckou sa môžu kombinovať s jednotkou 3220, sprevádzajú ich spoločné druhy, ako smlz patrsťový, kyprina štrkovisková, ako aj viaceré náhodne splavené rastliny. V starších porastoch myrikovka drevnatie, pričom dosahuje výšku okolo 2-2,5m. V krovinovom poschodí ju sprevádzajú vŕby. V dobre vyvinutej bylinnej vrstve rastú lúčne druhy a nízke druhy znášajúce zošľapávanie ako napr. skorocel väčší, psinček poplazový, mätonoh trváci. Doteraz známe údaje o biotopoch s myrikovkou nemeckou pochádzajú z neregulovaných tokov severného a severovýchodného Slovenska a z podhorských oblastí Východných Karpát. Najrozsiahlejšie porasty sa zaznamenali na potokoch Belá, Šambronka, Jakubianka, na dolnom toku rieky Poprad, vo flyšovej oblasti severovýchodného Slovenska.

 

3240 (Br 4) – HORSKÉ VODNÉ TOKY A ICH DREVINOVÁ VEGETÁCIA S VŔBOU SIVOU (Salix eleagnos)

Ide o pionierske porasty s 5-6m vysokým krovinovým poschodím, v ktorom dominujú vŕby. Ojedinele sú primiešané aj iné dreviny, ako sú jelša sivá, zemolez čierny, smrek obyčajný a iné. V pestrom bylinnom poschodí sú okrem typických vlhkomilných druhov prítomné aj druhy náhodne splavené vodou z okolitých lesných a prameniskových spoločenstiev. Porasty lemujú v úzkych pásoch horské bystriny s rýchlo prúdiacou vodou v úzkych dolinách na štrkových, kamenitých, zriedkavo piesočnatých pôdach. Nevyskytujú sa v otvorenej poľnohospodárskej krajine. Základným faktorom prirodzenej obnovy biotopu je narúšanie brehov prívalmi vody počas prietrží. Biotop sa viaže na horský stupeň úzkych dolín so silnou erózno-akumulatívnou činnosťou, napr. v celej oblasti Tatier, Malej Fatry a Veľkej Fatry a na obvode vnútrokarpatských kotlín.

 

3260 (Vo 4) – NÍŽINNÉ AŽ HORSKÉ VODNÉ TOKY S VEGETÁCIOU ZVÄZU Ranunculion fluitantis A Callitricho-Batrachion

Biotop zahŕňa druhovo chudobné spoločenstvá vodných rastlín, ktoré osídľujú korytá tečúcich vôd (bystriny, potoky, nížinné rieky), prípadne periodicky prietočné toky. Porasty tvoria najmä ponorené a čiastočne na hladine sa vznášajúce druhy, zakorenené v dne. Druhy sa veľmi dobre prispôsobujú zmene ekologických podmienok počas roka, čo sa prejavuje zmenou štruktúry porastov, pričom dôležitú úlohu má najmä intenzita prúdenia vody. Biotop je rozšírený od horského stupňa až po nížiny, nachádza sa na horných a stredných prítokoch Turca, Hrona, Váhu, Ipľa a inde. Vyhovujú mu toky s relatívne nízkou teplotou vody, jej rýchlym prúdením, vysokým a stabilným obsahom kyslíka, vysokou priehľadnosťou vody a hrubozrnnými usadeninami. Vo vegetácii prevažujú vodné machorasty, z cievnatých rastlín sú to najmä močiarka štetôčkovitá a hviezdoše. Biotop sa vyskytuje aj v korytách dolných tokov, kde už je relatívne vyššia teplota vody, prúdenie je spomalené a obsah kyslíka a priehľadnosť sú znížené. V zátokách pomalých tokov môžu rásť ponorené rozvoľnené porasty, prípadne formácie s listami rozloženými na vodnej hladine, aké tvorí väčšina typických rastlín biotopu 3260.

 

3270 (Br 5) – RIEKY S BAHNITÝMI AŽ PIESOČNATÝMI BREHMI S VEGETÁCIOU ZVÄZOV Chenopodionrubri p.p. A Bidentition p.p.

Biotop tvoria spoločenstvá jednoročných rastlín na stanovištiach so zvýšeným obsahom živín. Optimum vývoja majú v neskorom lete. Vyvíjajú sa na obnažených bahnitých a piesočnatých brehoch tečúcich vôd, najmä v zátokach prirodzene meandrujúcich riek, potokov a ostrovov, kde pôsobí spätný tlak, alebo na miestach vzdialenejších od riečiska, kde nie je silný prúd vody. V závislosti od dĺžky obnaženia brehov sa nemusia vyvíjať každý rok. Stratégia rastlín v tomto biotope predpokladá schopnosť rýchlo vyklíčiť, akonáhle poklesne hladina vody. Pokiaľ sa podarí rastlinám vytvoriť semená, je pripravená ich dostatočná zásoba v pôde aj na viac rokov dopredu. Naplavené sedimenty sú pravidelne obohacované živinami a majú rôznu hrúbku (15 a viac cm) a veľkosť. Porasty kopírujú veľkosť sedimentov, väčšinou sú však líniové a maloplošné. Biotop možno očakávať v dolných a stredných tokoch väčších riek.

 

4030 (Kr 1) – SUCHÉ VRESOVISKÁ V NÍŽINÁCH A PAHORKATINÁCH

Biotop zahŕňa porasty vresu na kyslých piesočnatých až kamenistých pôdach s veľmi nízkym obsahom humusu v nížinách a pahorkatinách. Väčšinou ide o náhradné porasty na odlesnených miestach po borovicových a dubových kyslomilných lesoch, kde tvoria mozaiku s travinno-bylinnou vegetáciou. Vzácne sa vyskytujú ako primárne nelesné spoločenstvá na skalných hranách. Prírode veľmi blízke porasty sa utvorili aj na plošne rozľahlých piesočných dunách. V porastoch prevládajú nízke kríčky, ktoré na jar dodávajú vresoviskám v Borskej nížine výrazný vzhľad, napr. lykovec voňavý a zanoväť, niektoré suchomilné kyslomilné trávy a prítomná je bohatá vrstva lišajníkov a machorastov. Vres kvitne až na jeseň drobnými ružovými kvietkami. Biotop má výrazné subatlantické rozšírenie obmedzené na západnú časť Slovenska, čo sa odráža aj v zastúpení niektorých subatlantických druhov, ako sú trávnička obyčajná, pavinec horský, lomikameň zrnitý, hrdobarka páchnúca a iné.

 

4060 (Al 9) – VRESOVISKÁ A SPOLOČENSTVÁ KRÍČKOV V SUBALPÍNSKOM A ALPÍNSKOM STUPNI

Sú to dvojvrstvové kríčkovité spoločenstvá s dominujúcimi nízkymi až poliehavými kríčkami brusníc, vresu, borievky a šuchy; najnápadnejšie sú rozľahlé porasty brusnice čučoriedkovej. Rastú najmä na kyslých až extrémne kyslých, na živiny chudobných a skeletnatých pôdach na silikátovom podloží v subalpínskom až alpínskom vegetačnom stupni. Vyskytujú sa však aj na bázickom substráte, avšak na hlbších pôdach, kde ich vrstva surového humusu izoluje od podkladu. Tvoria husté porasty na uvoľnených plochách medzi kosodrevinou, osídľujú hrany skalných hrebeňov, skalné rebrá, upevňujú morény, bazálne a bočné časti úsypových kužeľov. Sú to svetlomilné a suchomilné spoločenstvá, v zime prežívajú takmer bez snehovej pokrývky.

 

4070 (Kr 10) – KOSODREVINA

Biotop zahŕňa krovinové porasty kosodreviny vo vysokých pohoriach Západných Karpát tvoriace v horách samostatný vegetačný stupeň. Predstavujú primárne spoločenstvá subalpínskeho stupňa v nadmorskej výške 1.400-1.800-1.900m. Výškovo nadväzujú na klimaxové spoločenstvá smrekového lesa, na svojej hornej hranici prechádzajú do stupňa alpínskych holí. V závislosti od substrátu sa dajú rozlíšiť dve ekologické podskupiny porastov kosodreviny. Porasty na karbonátoch sú floristicky veľmi bohaté. K najvzácnejším patria pôvodné spoločenstvá, obmedzené často na najextrémnejšie časti reliéfu izolovaných skalných komplexov. Silikátový typ je druhovo chudobnejší, vyvinutý na kyslých alebo neutrálnych pôdach s hrubšou vrstvou surového humusu. V bylinnom poschodí prevláda brusnica obyčajná a niektoré trávy, najmä smlz chĺpkatý, často sa vyskytuje horec luskáčovitý.

 

4080 (Kr 4, Kr 5) – SPOLOČENSTVÁ SUBALPÍNSKYCH KROVÍN

Biotop tvoria maloplošné, druhovo veľmi bohaté krovinovo-bylinné porasty s pestrou vnútornou štruktúrou. V subalpínskom stupni Západných a Vysokých Tatier v podraste vŕby švajčiarskej rastú najmä druhy vysokobylinných nív a pramenísk. Porasty s vŕbou švajčiarskou osídľujú bázy balvanitých sutinových kužeľov a svahy vlhkých, zatienených žľabov s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou alebo lemujú brehy vysokohorských plies a potokov. Pôdy sú humózne, vlhké, stredne až veľmi kyslé, s rôznym obsahom skeletu. V podraste vŕby sliezskej rastú najmä druhy vysokobylinných nív. Optimálne vyvinuté sú vo vyššom horskom stupni Veľkej Fatry a Krivánskej Malej Fatry na odkryvoch slienitých druhohorných hornín na pôdach s dobrými vododržnými vlastnosťami. Vzácne rastú aj na vápencoch a dolomitoch vo vlhkých skalnatých žľaboch. K ich formovaniu významnou mierou prispelo pôsobenie snehových más (lavíny, plazivý sneh, preveje).

 

40A0 (Kr 6) – XEROTERMNÉ KROVINY

Biotop zahŕňa husté kroviny tvorené predovšetkým malolistými druhmi trniek, hlohov a ruží. V podraste prevládajú početné svetlomilné a teplomilné byliny, ktoré odlišujú túto skupinu od bežne rozšírených krovinových spoločenstiev s podrastom obľubujúcim zvýšený obsah dusíka v pôde. Biotop sa viaže na vhodné stanovištia po celom okraji južného Slovenska. Podložie tvoria iba výhrevnejšie a skeletnaté substráty vápence, dolomity, andezity a ryolity. Na ne sa viažu napr. porasty s čerešňou krovitou alebo husté porasty s tavoľníkom prostredným. Uprednostňujú strmé svahy s južnou expozíciou a plytkou pôdou, ktoré sú veľmi výhrevné, ale pre svoju neprístupnosť neboli vhodné na poľnohospodárske využitie. Ojedinele sa dostávajú do kontaktu s vinicami. Niektoré najteplomilnejšie kroviny s výskytom muchovníka ovadového a mechúrnika stromovitého majú na Slovensku severnú hranicu svojho rozšírenia.

 

5130 (Kr 2) – PORASTY BORIEVKY OBYČAJNEJ

Biotop tvoria rozvoľnené až zahustené porasty borievky obyčajnej spolu s ďalšími svetlomilnými druhmi drevín, prevažne krovín, ktoré sa vyskytujú v rámci spoločenstiev travinno-bylinnej alebo krovinovej vegetácie. Borievka sa najčastejšie šíri na extenzívne využívaných pasienkoch, pretože vďaka ostrému ihličiu ju neohrozuje pastva. Naopak, je konkurenčne zvýhodnená. Porasty sa časom zahusťujú a v podhorských oblastiach indikujú pasienkové úhory. Tvoria významné biotopy pre populácie a spoločenstvá živočíchov. Plnia environmentálnu a pyramidálnym tvarom stálozelenej koruny estetickú funkciu. Floristicky pestré sú porasty s roztrúsenou borievkou po zániku pastvy alebo pasienky, na ktorých sa ešte extenzívne pasie. Po ukončení pastvy sa začínajú expanzívne šíriť trávy, napr. mrvica peristá a smlz kroviskový. Floristická rozmanitosť porastov klesá. Vývoj postupne smeruje k lesnému spoločenstvu. Biotop sa vyskytuje na pieskoch a krasových planinách roztrúsene na celom území Slovenska.

 

6110 (Pi 5) – PIONIERSKE PORASTY NA PLYTKÝCH KARBONÁTOVÝCH A BÁZICKÝCH SUBSTRÁTOCH ZVÄZU Alysso-Sedion albi

Biotop tvoria pionierske prízemné porasty machorastov a lišajníkov, jednoročných a ozimných rastlín (terofyty), s prítomnosťou trvácich rastlín. Tie vytvárajú v jarnom období kvety a plody so semenami, v ďalšom období nadzemná časť rastliny odumiera (efemeroidy). Ďalej sú prítomné trváce byliny so zdužinatenými listami (sukulenty) a rastliny s obnovovacími púčikmi v podzemných cibuliach (geofyty). Porasty osídľujú plytké iniciálne pôdy, ktoré sa tvoria na zvetralinách vápencov a dolomitov, na mladotreťohorných vyvrelinách, vzácne na kryštaliniku. V procese zarastania predstavujú porasty nenahraditeľný článok, pretože pripravujú substrát na neskoršie uchytenie tráv. Na Slovensku sa biotop vyskytuje v podhorských a horských oblastiach.

 

6120 (Pi 2) – SUCHOMILNÉ TRAVINNO-BYLINNÉ PORASTY NA VÁPNITÝCH PIESKOCH

Ide o pionierske spoločenstvá na vnútrozemských viatych pieskoch, kde sú počiatky vývoja vegetačného krytu spojené s pieskomilnými druhmi prevažne jednoročných rastlín, ktoré majú vegetačné optimum na jar alebo na jeseň. V súčasnosti predstavujú vzácne rastlinné spoločenstvá, pretože na starých dunách je pokročilý proces vývoja vegetácie a tvorby pôd a nové duny nevznikajú. Zregulované toky riek neprinášajú riečne piesky, vietor ich nevyvieva z pláží a nepremiestňuje v krajine s vybudovanými vetrolamami. Biotop sa na Slovensku vyskytuje na uvoľnených pieskových dunách v oblastiach s výskytom vápnitých pieskov v Podunajskej nížine a Východoslovenskej rovine. Spoločenstvá sa vyznačujú prítomnosťou vzácnych a ohrozených druhov. Často vytvárajú mozaiku s vývojovo pokročilejšími rastlinnými spoločenstvami.

 

6150 (Al 1, Al 2) – ALPÍNSKE TRAVINNO-BYLINNÉ PORASTY NA SILIKÁTOVOM PODKLADE

Biotop tvoria kyslomilné trávnaté až travinno-bylinné spoločenstvá, ktoré osídľujú hrebene, rázsochy, sedlá, skalné rebrá a strmé svahy vrcholových partií nad hornou hranicou lesa. Po celý rok sú vystavené silným vetrom. V zimnom období sú takmer bez snehovej pokrývky. Nachádzajú sa na plytkých a skeletnatých pôdach. Vyskytujú sa na kyslých horninách najvyšších pohorí Slovenska v nadmorskej výške 2.100-2.500m. Vzhľadom na extrémne životné podmienky patria k druhovo najchudobnejším vysokohorským spoločenstvám. Výnimkou sú spoločenstvá s kostravou pestrou. K alpínskym rastlinným spoločenstvám prevažne na silikátovom podklade patria aj spoločenstvá snehových výležísk, ktoré osídľujú dná terénnych depresií a ich priľahlé, mierne sklonené svahy. Sú okolo deväť mesiacov v roku chránené hrubou vrstvou snehu. Chladnému a vlhkému stanovišťu sú najlepšie prispôsobené machorasty, lišajníky a niektoré snehomilné druhy cievnatých rastlín.

 

6170 (Al 3, Al 4) – ALPÍNSKE A SUBALPÍNSKE VÁPNOMILNÉ TRAVINNO-BYLINNÉ PORASTY

Biotop zahŕňa vysokohorské až horské, druhovo bohaté spoločenstvá s výrazným zastúpením vankúšovito trsovitých bylín a nízkych poliehavých kríčkov, ktoré tvoria vegetačný kryt na plytkých skeletnatých pôdach s prevažne zásaditou a neutrálnou reakciou. Osídľujú strmé, v alpínskom stupni niekedy aj mierne, najmä severne orientované, vápencové a dolomitové svahy vystavené silným vetrom. V zimnom období sú často bez snehu alebo len s plytkou snehovou pokrývkou. Vyskytujú sa v nich niektoré kriticky ohrozené druhy, ako ostrička myšia a turička jednoduchá. Na Slovensku sa biotop nachádza v subalpínskom a alpínskom stupni najvyšších pohorí, ojedinele v inverzných polohách horského stupňa. V Západných Karpatoch sú pomerne vzácne druhovo bohaté spoločenstvá snehových výležísk. Nachádzajú sa na strmých výslnných a záveterných stanovištiach v najvyšších vápencových oblastiach Tatier. Význačné je spoločenstvo s endemickým lomikameňom trvácim.

 

6190 (Tr 5) – DEALPÍNSKE TRAVINNO-BYLINNÉ PORASTY

Biotop tvoria travinno-bylinné spoločenstvá s dominantnou ostrevkou vápnomilnou a svetlo a suchomilnými druhmi, ktoré sú živým svedectvom vývoja rastlinstva v stredoeurópskych pohoriach po skončení doby ľadovej. Vyskytujú sa v nich alpsko-karpatské druhy. Mnohé zostúpili z vysokých pohorí pred horským ľadovcom do nižších polôh. Nepriaznivé klimatické obdobie prežili na výslnných vápencových a dolomitových svahoch. Dnes rastú vo vysokých horách. V nižších polohách zotrvávajú na severných svahoch a zatienených tiesňavách (dealpíny). Iné prežili nepriaznivé obdobie na výslní v alpských alebo karpatských predhoriach a do vysokých pohorí sa už nevrátili (prealpíny). Spoločenstvá majú reliktný charakter. Vyskytujú sa vo vápencových a dolomitových oblastiach centrálnych Karpát a ich predhoriach. Viažu sa na stanovištia, ktoré nikdy neboli pokryté súvislým lesným porastom. Na vhodných stanovištiach vytvárajú komplex s reliktnými borovicovými lesmi s borovicou lesnou, teplomilnými dúbravami s dubom plstnatým a vápencovými bučinami.

 

6210 (Tr 1, Tr 1.1) – SUCHOMILNÉ TRAVINNO-BYLINNÉ A KROVINOVÉ PORASTY NA VÁPNITOM SUBSTRÁTE S VÝZNAMNÝM VÝSKYTOM DRUHOV ČEĽADE Orchideaceae

Vegetáciu tvoria travinno-bylinné spoločenstvá, v ktorých prevládajú teplomilné druhy tráv, ostríc, jedno, dvoj a viacročných bylín, na jar s účasťou kvitnúcich efemérnych druhov. Priestory medzi trsmi vypĺňajú poliehavé kríčky a polokríčky. Druhy, z ktorých sa formujú rastlinné spoločenstvá, sa pôvodne nachádzali na plytkých pôdach na vápencoch a dolomitoch. Vyskytovali sa na stanovištiach, ktoré vo vývoji vegetačného krytu po dobe ľadovej neposkytovali dostatočné podmienky na rozvoj lesných spoločenstiev. Druhotne sa rozšírili po vyrúbaní či vypaľovaní lesov a následnom odplavení lesných pôd. Extenzívne pasienkové, prípadne kosienkové využitie odlesnených území malo vplyv na štruktúru a floristické zloženie spoločenstiev. Biotop sa najčastejšie vyskytuje na krasových planinách a na južných svahoch na vápnitých zlepencoch, na vápnitých flyšoch a svahových hlinách.

 

6230 (Tr 8) – KVETNATÉ VYSOKOHORSKÉ A HORSKÉ PSICOVÉ PORASTY NA SILIKÁTOVOM SUBSTRÁTE

Vegetačnú zložku biotopu tvoria primárne spoločenstvá psice tuhej v subalpínskom až alpínskom vegetačnom stupni. Druhotne prenikajú na odlesnené stanovištia vo vyššom horskom stupni. V súčasnosti ich možno nájsť v rôznych vývojových štádiách, ktoré sa vytvorili vplyvom dlhodobého pasenia (stovky rokov) a sekundárnej sukcesie po jeho ukončení. Druhý typ porastov predstavujú sekundárne spoločenstvá pasienkov, prípadne lúk v podhorskom a horskom stupni na hlbokých, vlhkých, kyslých pôdach chudobných na živiny. Okrem psice tuhej v porastoch prevláda metluška krivolaká. Tretí typ tvoria druhotné, zvyčajne maloplošné psicové porasty, ktoré osídľujú podmáčané stanovištia s kyslými pôdami v oblastiach so suboceánskou klímou. Na ich floristickom zložení sa významnou mierou podieľajú rašelinníky. Môžu sa vyskytovať mozaikovite s biotopmi rašelinísk. Primárne psicové spoločenstvá sú rozšírené v subalpínskom stupni Tatier. Rozsiahle sekundárne psicové porasty nad súčasnou hornou hranicou lesa sa zachovali najmä vo Veľkej Fatre a Lúčanskej Malej Fatre. Podmáčané psicové lúky sú známe napr. z Podbeskydskej brázdy.

 

6240 (Tr 2) – SUBPANÓNSKE TRAVINNO-BYLINNÉ PORASTY

Biotop tvoria travinno-bylinné porasty, v ktorých prevládajú trsovité druhy zväčša úzkolistých tráv. V priestoroch medzi trsmi sa nachádzajú byliny s prízemnou ružicou listov, nízke plazivé kríčky, druhy tvoriace cibule a jednoročné druhy. Porasty osídľujú plytké, humusovo-karbonátové pôdy na miernych vápencových a dolomitových svahoch alebo plytké pôdy na kryštaliniku a na mladotreťohorných vyvrelinách na strmých skalnatých svahoch a skalných výstupoch. Na ich okraji sa tvoria komplexy s lemovými spoločenstvami. Biotop sa v minulosti často využíval ako extenzívne pasienky. Výskytom sa viaže na pahorkatinový a nižší horský stupeň v Malých Karpatoch, Bielych Karpatoch, Považskom Inovci, Strážovských vrchoch, Slovenskom krase a v celom páse mladotreťohorných pohorí.

 

6250 (Tr 3) – PANÓNSKE TRAVINNO-BYLINNÉ PORASTY NA SPRAŠI

Biotop tvoria zväčša druhotné, suché až polosuché, druhovo bohaté travinno-bylinné spoločenstvá na sprašiach s hlbokými pôdami. Trsovité druhy tráv a zapojený vegetačný kryt vytvárajú vzhľad biotopu, ktorý pripomína lúčne spoločenstvá. Niekedy sa v ňom vyskytujú vzácnejšie druhy poľných burín, ako napríklad prerastlík okrúhlolistý. Biotop sa nachádza na okrajoch starých medzí a hlboko zarezaných ciest na sprašových svahoch a sprašových príkrovoch. Vyskytuje sa vzácne v pahorkatinách, čiastočne na Podunajskej rovine.

 

6260 (Tr 4) – PANÓNSKE TRAVINNO-BYLINNÉ PORASTY NA PIESKOCH

Biotop tvoria druhovo bohatšie travinno-bylinné spoločenstvá na pieskových presypoch a dunách. V spoločenstvách prevládajú pieskomilné druhy tráv a ostríc. Okrem nich sú prítomné nízke, prípadne plazivé byliny. Dobre je vyvinutá vrstva machorastov a lišajníkov, najmä na zásaditých a na živiny bohatších pieskoch. Spoločenstvá sa vyznačujú rozsiahlejším areálom rozšírenia v celej strednej Európe. Ide o vývojovo pokročilejšie porasty oproti pionierskej vegetácii na pieskoch. Počiatočné vývojové štádiá sa zaraďujú do jednotky 6120 (Suchomilné travinno-bylinné porasty na vápnitých pieskoch). Biotop sa vyskytuje v Podunajskej rovine a Východoslovenskej nížine.

 

6410 (Lk 4) – BEZKOLENCOVÉ LÚKY

Biotop tvoria druhovo pestré, stredne vysoké, bezkolencové travinno-bylinné porasty. Vyskytujú sa od kyslých až po zásadité substráty, na minerálnych a slatinných pôdach s výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody počas roka a bez povrchových záplav. Hlavným predpokladom ich existencie je absencia hnojenia, neskorá kosba raz ročne a špecifický vodný režim. Podzemná voda sa väčšinu roka nachádza blízko povrchu pôdy, v neskorom lete však klesá až 50cm pod jej povrch. Porasty sú dlho sivozelené, na jar spestrené kvitnúcimi druhmi orchideí, najmä rodu vstavačovec, vstavač a kruštík. Väčšina druhov však kvitne až v neskorom lete a na jeseň. Biotop sa nachádza v kontakte s bázickými slatinami (7230). Lokality sú známe z Borskej nížiny, Podunajskej roviny, Slanských vrchov a Štiavnických vrchov.

 

6430 (Al 5, Br 6, Br 7, Lk 5) – VLHKOMILNÉ VYSOKOBYLINNÉ LEMOVÉ SPOLOČENSTVÁ NA PORIEČNYCH NIVÁCH OD NÍŽIN DO ALPÍNSKEHO STUPŇA

Biotop tvoria štyri podjednotky. Prvá zahŕňa vysokobylinné spoločenstvá na nivách v horskom až alpínskom stupni na rôznych geologických podložiach, od zásaditých a neutrálnych až po mierne kyslé (Al 5). Vzhľad porastov výrazne ovplyvňujú viaceré nápadné druhy. Druhú podjednotku tvoria husté, viacvrstvové príbrežné spoločenstvá s deväťsilmi alebo so štiavcom alpským (Br 6). Vyskytujú sa na prirodzených, poloprirodzených až zaburinených stanovištiach na brehoch vodných tokov v horských oblastiach, menej na podsvahových prameniskách a v priekopách popri cestách. Tretia podjednotka osídľuje brehy väčších riek, dobre zásobených živinami, najmä v nížinách a pahorkatinách (Br 7). Porasty sú vzhľadovo veľmi nejednotné, pretože sa v nich strieda viacero dominantných druhov. Sú schopné pomerne rýchlo obsadiť obnažené brehy. Štvrtá podjednotka predstavuje kvetnaté vysokobylinné lúky s prevahou širokolistých bylín na celoročne vlhkých až mokrých stanovištiach v alúviách vodných tokov, v terénnych depresiách a na svahových prameniskách (Lk 5). Porasty sa len občas alebo nepravidelne kosia.

 

6440 (Lk 8) – ALUVIÁLNE LÚKY ZVÄZU Cnidion venosi

Biotop zahŕňa dvojkosné až trojkosné travinno-bylinné porasty, v niektorých oblastiach len jednokosné a po kosbe spásané. Vyskytuje sa v záplavových územiach nížinných tokov s výraznou dynamikou vodného režimu počas roka. Časté jarné záplavy prinášajú živiny a sú nevyhnutnou podmienkou na jeho existenciu. Pôdy sú ílovité, ílovito-hlinité a hlinité, nivné alebo glejové, niekedy mierne zasolené, v letných mesiacoch presychajú. Typické druhové zloženie lúk a ich vzhľad závisia od dĺžky jarných záplav, výšky hladiny podzemnej vody, obsahu živín v pôde a obhospodarovania. Pri dostatku živín a vlhkosti prevažujú v porastoch trávy, pri nedostatku živín a vlahy prevažujú byliny, lúky sú pestré, druhovo bohaté. Prítomné sú druhy, ktoré sú schopné tolerovať tak dlhodobé záplavy, ako aj preschnutie vrchnej časti pôdy. Machorasty majú len nepatrnú pokryvnosť.

 

6510 (Lk 1) – NÍŽINNÉ A PODHORSKÉ KOSNÉ LÚKY

Biotop tvoria hnojené, jedno až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových, krmovinársky hodnotných tráv, ako ovsík obyčajný, psiarka lúčna, trojštet žltkastý, tomka voňavá a bylín. Osídľujú rozmanité stanovištia od vlhkých až po suchšie stanovištia v teplejších oblastiach, s čím je úzko spojená ich pomerne veľká variabilita. Sú druhovo bohaté, ich typické druhové zloženie sa však mení podľa typu stanovišťa a spôsobu obhospodarovania. Vrstva machorastov je slabo vyvinutá. Biotop sa vyskytuje v alúviách veľkých riek, na svahoch, násypoch, na miestach bývalých polí, na zatrávnených úhoroch a v ovocných sadoch na slabo kyslých až neutrálnych, stredne hlbokých až hlbokých, mierne vlhkých až mierne suchých pôdach s dobrou zásobou živín.

 

6520 (Lk 2) – HORSKÉ KOSNÉ LÚKY

Biotop tvoria často hnojené jedno až dvojkosné hospodárske lúky v horských oblastiach a prirodzené nelesné spoločenstvá horských a vysokohorských nív s prevahou stredne vysokých tráv a širokolistých bylín. Vyskytujú sa na miestach s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou v zime a s vysokými zrážkami v lete časté sú na chladných severných svahoch. Pôdy sú pomerne dobre zásobené živinami, mierne kyslé až kyslé, môžu byť plytkejšie a kamenisté. Biotop sa vyskytuje vzácne v podhorskom až horskom stupni pohorí Belianske Tatry, Západné Tatry, Krivánska Malá Fatra, Nízke Tatry, Slovenský raj, Spišská Magura, Veľká Fatra a inde.

 

7110 (Ra 1) – AKTÍVNE VRCHOVISKÁ

Vrchovisko je typ rašeliniska, ktorý vzniká pod vplyvom atmosférickej vlhkosti a zrážok. Predstavuje jeden z najkyslejších a na živiny najchudobnejších biotopov, pretože jediným zdrojom živín je zrážková voda. Termín aktívne vrchoviská znamená, že na väčšine plochy vrchoviska stále prebieha proces tvorby rašeliny. Povrch vrchoviska tvoria vyvýšeniny (bulty) v mozaike so zníženinami (šlenky, jazierka). Podstatnú časť živej aj odumretej biomasy tvoria rašelinníky, ktoré sa aktívne podieľajú na vytváraní kyslého prostredia. Vzhľadom na extrémne ekologické podmienky sú vrchoviská druhovo veľmi chudobné. Rastú tu kyslomilné a vlhkomilné druhy, nenáročné na obsah minerálnych živín niektoré ostrice, sitiny a nízke kríčky, pričom väčšina druhov patrí medzi vzácne a ohrozené druhy flóry Slovenska. V subalpínskom stupni do biotopu preniká kosodrevina. Na Slovensku sú vrchoviská prirodzene veľmi vzácne, pretože sa vyskytujú na južnej hranici ich európskeho rozšírenia. Najviac lokalít sa nachádza v Tatrách, Nízkych Tatrách a Oravskej kotline, jednotlivé malé lokality aj inde.

 

7120 (Ra 2) – DEGRADOVANÉ VRCHOVISKÁ SCHOPNÉ PRIRODZENEJ OBNOVY

Sú to vysychajúce alebo ťažbou ovplyvnené vrchoviskové rašeliniská, ktorých vodný režim bol do značnej miery narušený ľudskými aktivitami. V dôsledku toho dochádza k presušeniu biotopu a následnej zmene druhového zloženia. Vegetácia je zložená najmä z vrchoviskových druhov, ale ich pokryvnosť je rôzna. Keďže extrémna kyslosť rašeliny neumožňuje uchytenie burinových druhov, aj na silne narušených miestach dochádza k postupnej regenerácii a návratu rašeliniskových druhov, ako napr. páperník pošvatý, páperník úzkolistý a miestami aj vzácny druh ostroplod biely. Na vrchoviskách so zmeneným vodným režimom sa môže rozšíriť tráva bezkolenec, prípadne lokalita zarastá náletovými drevinami (breza, smrek) alebo vresom. V umelo vykopaných odvodňovacích kanáloch na Suchej hore sa lokálne vyskytuje kriticky ohrozený druh diablik močiarny. Takéto biotopy sú známe z Nízkych Beskýd, Oravy, Tatier a Vihorlatu.

 

7140 (Ra 3) – PRECHODNÉ RAŠELINISKÁ A TRASOVISKÁ

Biotop zahŕňa ostricovo-machové spoločenstvá, ktoré predstavujú prechod medzi slatinami a vrchoviskami, ale patria sem aj na živiny chudobné slatiny. Spoločenstvá sú zásobované podzemnou vodou chudobnou na bázy až po podzemnú vodu s vyšším obsahom báz. Tomu zodpovedá aj reakcia prostredia, ktorá kolíše od slabo kyslej po neutrálnu. Veľmi vzácnym typom prechodných rašelinísk sú trasoviská, ktoré tvoria koberce rašelinníkov a iných machov plávajúcich na vodnej hladine. V nich sú uchytené nízke ostrice. Ďalej sem patria iniciálne, prevažne machové spoločenstvá na kyslých substrátoch vo vyššom horskom až subalpínskom stupni Tatier. Vyžadujú si veľké množstvo studenej okysličenej vody kyslej reakcie, veľmi chudobnej na živiny. Rašelinové pôdy sú plytké, so značnou minerálnou prímesou. Biotop sa vyskytuje v komplexe s prameniskami, viaže sa na okraje jazier chudobných na živiny a na okraje vrchovísk, a to v podhorských a horských polohách, v horských kotlinách a vzácne na Borskej nížine.

 

7150  (Ra 4) – DEPRESIE NA RAŠELINNÝCH SUBSTRÁTOCH S Rhynchospora alba

Patria sem nízke porasty obvykle s prevládajúcim ostroplodom bielym a rašelinníkmi, ktoré rastú v plytkých rašeliniskách na piesčitom podloží v medzidunových depresiách. Vo väčšine lokalít je vyrovnaný vodný režim, voda stagnuje alebo je len v nepatrnom pohybe. Obsah minerálnych látok vo vode je nízky, reakcia prostredia je kyslá. Spoločenstvám vyhovuje občasné narušenie. Jednotka má výrazne oceánický charakter a na Slovensku je veľmi vzácna. Vyskytuje sa maloplošne len v Borskej nížine.

 

7210 (Ra 5) – VÁPNITÉ SLATINY S MARICOU PILKATOU A DRUHMI ZVÄZU Caricion davallianae

Biotop tvoria vápnité slatiny s prevládajúcou vysokou rastlinou z čeľade šachorovitých maricou pílkatou. Vyskytujú sa na stanovištiach s vysokou hladinou podzemnej vody a v okolí minerálnych prameňov na pôdach bohatých na bázy, najmä na vápnik. Pôda je pokrytá travertínovou krustou, ktorá vzniká vyzrážaním minerálnej vody obsahujúcej množstvo uhličitanu vápenatého. Miestami do porastov prenikajú vyššie ostrice, bezkolenec alebo trsť obyčajná a naznačujú ďalší smer zarastania, resp. degradácie biotopu.

 

7220 (Pr 3) – PENOVCOVÉ PRAMIENSKÁ

Biotop tvoria maloplošne rozšírené spoločenstvá vápencových pramenísk so zásaditou a chladnou vodou bohatou na kyslík a rozpustené katióny vápnika, ktoré sa vyzrážajú a usádzajú v palístkoch machov a na stielkach pečeňoviek. Spoločenstvá sa vyvíjajú v rýchlo tečúcich prameniskových vodách na vápencoch, ale aj na kremencoch. Ak voda obsahuje dostatočné množstvo katiónov vápnika, jej pH dosahuje až hodnotu 8. Biotop sa viaže na penovce a travertínové kopy vo vápencových predhoriach Karpát, pozdĺž bradiel vo flyšovom pásme vonkajších Karpát a v subalpínskych a alpínskych polohách na mylonitové zóny Tatier. Prameniská v nižších polohách sú väčšinou lesné, čo sa odráža na odlišnom floristickom zložení.

 

7230 (Ra 6) – SLATINY S VYSOKÝM OBSAHOM BÁZ

Biotop tvoria svetlomilné spoločenstvá vápnitých slatín a slatinných lúk extrémne bohatých na minerálne živiny. Vyskytujú sa najčastejšie na svahových a podsvahových prameniskách, ale aj na okrajoch zazemňovaných vodných nádrží a na nivách. Sú to druhovo bohaté spoločenstvá s prevahou nízkych ostríc a machorastov a s výskytom mnohých vzácnych a ohrozených druhov. Vzhľad porastov určuje trsovitá ostrica Davallova a páperníky. Častý je výskyt orchideí rodu vstavačovec. Z machorastov dominujú hnedé machy čeľade Amblystegiaceae. Pôdy sú rašelinové i minerálne, oglejené, bohaté na uhličitany a sírany. Patria sem aj vývojovo pokročilejšie spoločenstvá s rašelinníkmi tolerujúcimi prítomnosť vápnika v pôde. Viažu sa na stanovištia s vysokým obsahom minerálov pri neutrálnej až mierne kyslej reakcii prostredia, ktorá je spôsobená hrubšou vrstvou rašelinovej vrstvy. Biotop sa vyskytuje vo všetkých karpatských kotlinách, vápencových a flyšových pohoriach, zriedkavo v nížinách.

 

8110 (Sk 3) – SILIKÁTOVÉ SUTINY V MONTÁNNOM AŽ ALPÍNSKOM STUPNI

Biotop je vzácne rozšírený na žulových sutinách, morénach a sutinových výležiskách v najvyšších polohách Tatier, často v kontakte so snehovými poľami, ktoré zabezpečujú vegetácii začiatkom leta dostatok vlahy. Veľké balvanité sutiny a zlomiská sú spravidla bez vegetácie. Veľmi vzácny je výskyt spoločenstva s kučeravcom čiarkovitým. Na Slovensku sa zaznamenalo iba na balvanitých žulových sutinách v severnej časti Nízkych Tatier. Viaceré z typických druhov, napr. endemity, ako žerušničník nebadaný alebo lyžičník tatranský uprednostňujú mylonitové sutiny, pretože mylonity ľahšie zvetrávajú a do pôdy sa uvoľňujú živiny. Takto sa najmä v okolí tatranských sediel a sutinových kužeľov utvárajú druhovo veľmi bohaté spoločenstvá. Biotop reprezentuje početná skupina tatranských a karpatských endemitov.

 

8120 (Sk 4) – KARBONÁTOVÉ SUTINY V MONTÁNNOM AŽ ALPÍNSKOM STUPNI

Biotop tvoria pionierske spoločenstvá poliehavých a trsovitých rastlín, ktoré osídľujú a stabilizujú nespevnené vápencové a dolomitové sutiny v subalpínskom až alpínskom stupni. Rastliny aj živočíchy sa musia prispôsobiť stálemu pohybu nespevnenej horniny a dlhodobému nedostatku pôdy a vody. Rastliny majú preto špecificky upravený koreňový systém a živočíchy sa prispôsobili životu v dutinách. Podobné biotopy sú rozšírené vo všetkých vysokých horách Európy. Vzhľadom na vzdialenosť a izolovanosť pohorí však majú vždy jedinečný charakter. Na Slovensku ich reprezentujú početné ohrozené a vzácne druhy, ako aj endemity Tatier a Západných Karpát, napr. stračonôžka tatranská, paleoendemit Tatier. Biotop sa vyskytuje len vo vápencových obvodoch v najvyšších polohách centrálnych pohorí Západných Karpát.

 

8150 (Sk 5) – NESPEVNENÉ SILIKÁTOVÉ SUTINY KOTLINNÉHO STUPŇA

Biotop tvoria pionierske porasty osídľujúce prirodzené alebo prírode blízke silikátové sutiny v pahorkatinovom a podhorskom stupni. Na výslnných stanovištiach sa tvoria štruktúrne jednoduché spoločenstvá, zložené najmä zo sukulentných a jednoročných rastlín, ktoré v suchom letnom období často odumierajú. Na severných a tienistých vlhších svahoch sú prítomné aj papraďorasty a vysokú pokryvnosť tu dosahujú machorasty a lišajníky, najmä dutohlávky, diskovky a pupkovky. Cievnaté kyslomilné rastliny tvoria iba riedke porasty. Z hornín prevládajú bridličnaté fility a svory, kremence alebo kyslé vulkanické horniny. Biotop sa vyskytuje najmä v pahorkatinovom stupni v pohoriach Tríbeč, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Slanské vrchy a v ostatných neovulkanických pohoriach na juhu Slovenska. Silikátové sutiny majú iný charakter zvetrávania ako karbonátové. Kyslé ryolity a žuly zvetrávajú pomalšie. Bridličnaté sutiny majú odlišný pohyb po svahu ako sypké dolomity a vápence. Všetky tieto faktory sa prejavujú aj na rastlinstve. Často sú sutiny takmer bez vegetácie, napr. andezitové kamenné more pri Vyhniach, čadičová sutina pod hradom Šomoška a pod.

 

8160 (Sk 6) – NESPEVNENÉ KARBONÁTOVÉ SKALNÉ SUTINY V MONTÁNNOM AŽ KOLÍNNOM STUPNI

Biotop tvoria nespevnené sutiny s nízkym obsahom jemnozeme na otvorených výslnných stanovištiach, aj na zatienených severných svahoch. Na nezatienených stanovištiach sú porasty riedke, tvoria ich druhy znášajúce mechanický pohyb sutiny a zasýpanie kamienkami. Charakter substrátu kolíše od drobnej dolomitovej drte až po vápencové balvanité sutiny. V tieni lesných porastov sú vhodné pôdne aj vlhkostné podmienky pre rastlinné druhy, ako peračina Robertova či meringia machovitá. Na zatienených stanovištiach sú sutiny porastené hrubou vrstvou machorastov a lišajníkov rodu dutohlávka. Biotop sa sporadicky nachádza vo všetkých vápencových a dolomitových pohoriach na Slovensku. Výskyt niektorých horských druhov, ako arábka alpínska alebo pľuzgiernik horský, v inverzných roklinách spája tento biotop s jednotkou karbonátových sutín alpínskeho až montánneho stupňa (8120).

 

8210 (Sk 1) – KARBONÁTOVÉ SKALNÉ STENY A SVAHY SO ŠTRBINOVOU VEGETÁCIOU

Biotop tvoria pionierske spoločenstvá rastúce v skalných štrbinách a na skalných terasách vo vápencových oblastiach Karpát, pričom vystupuje až do subalpínskych polôh Tatier. Funkciu pionierskych rastlín plnia lišajníky a machorasty, z vyšších rastlín sú prítomné drobné skalné druhy, ktoré dobre znášajú špecifické klimatické a pôdne podmienky. Na skalách vo vyšších polohách Tatier a Fatry sú nápadné najmä kvetnaté porasty s plesnivcom, astrou alpínskou a horcami. Aj spoločenstvá v nižších polohách sú významné a vzácne z hľadiska biodiverzity. Nápadné porasty vytvárajú najmä papraďorasty so svojou schopnosťou osídľovať plytké štrbiny vyplnené minimálnou vrstvičkou pôdy. Na zatienených vlhkých stenách a v hlbokých inverzných roklinách sa vytvárajú na skalách bohaté porasty vlhkomilných druhov. Na ne sa svojím výskytom viažu viaceré vzácne druhy flóry aj fauny, z endemitov najmä chudôbka vždyzelená Beckerova, chudôbka drsnoplodá Klášterského, klinček lesklý, klinček včasný Lumnitzerov a klinček včasný pravý.

 

8220 (Sk 2) – SILIKÁTOVÉ SKALNÉ STENY A SVAHY SO ŠTRBINOVOU VEGETÁCIOU

Patria sem skalné biotopy s druhovo chudobnými spoločenstvami na žule, rule, kremenci, melafýre, veľmi vzácne aj na hadci. Vyskytujú sa od najvyšších polôh Tatier až po nižšie jadrové pohoria Karpát. Jednotka sa viaže aj na sopečné pohoria stredného a východného Slovenska. Ide o biotop viacerých ohrozených a veľmi vzácnych rastlinných druhov. Špecifické porasty sa vytvorili na kremencových pásoch (rendách) v hrebeni Belianskych Tatier, kde rastú drobné druhy, ako chudôbka bledožltá, chudôbka kaukazská a iné. Na melafýroch a hadcoch sa vzácne vyskytuje slezinník nepravý a vzácny slezinník hadcový. Na skalách prevládajú porasty machov a lišajníkov. Pre suché, výslnné andezitové skaly s južnou orientáciou je charakteristický výskyt niektorých lišajníkov, ako diskovka, pupkovka obyčajná, druhy rodu pertusária, trhanček chlpatý a zemepisník.

 

8230 (Pi 4) – PIONIERSKE SPOLOČENSTVÁ PLYTKÝCH SILIKÁTOVÝCH PÔD

Ide o pionierske travinno-bylinné spoločenstvá s prevahou drobných sukulentných a jednoročných rastlín a nízkych tráv. Významným znakom je prítomnosť bohatého poschodia machorastov a naopak, len nízke zastúpenie cievnatých rastlín. Typickým stanovišťom sú skalky a skalnaté svahy s extrémne plytkými, vysychavými, kyslými pôdami (protoranker). Ideálne podmienky na vývoj má spoločenstvo na ťažko prístupných bralách a plochých skalných terasách, kam sa nemôžu dostať bylinožravce, najmä muflóny. Pre svoju existenciu si však vyžadujú prirodzené narúšanie pôdneho krytu (erózia), avšak narušenie nesmie byť náhle. Biotop často slúži dravým vtákom ako odpočinkové miesto. Centrum jeho rozšírenia leží vo vulkanických pohoriach stredného a východného Slovenska a na kremencových skalách v pohoriach Malé Karpaty a Tríbeč. Jednotka nadväzuje na skalné biotopy, často s nimi tvorí mozaiku a má aj spoločné druhy.

 

8310 (Sk 8) – NESPRÍSTUPNENÉ JASKYNNÉ ÚTVARY

Biotop zahŕňa neprístupné jaskynné útvary vrátane jaskynných vôd (napr. vyvieračky). Na rozdiel od väčšiny biotopov ho charakterizujú skôr živočíšne druhy než vegetácia. Vyskytujú sa tu vzácnejšie živočíšne druhy, najmä zo skupiny bezstavovcov, napr. chrobáky čeľade Bathyscinae a Trechinae a vodné kôrovce. Osobitnú pozornosť si zasluhujú jaskyne slúžiace ako zimoviská netopierov. V podmienkach Západných Karpát sa náplň jednotky rozširuje aj o jaskynné útvary charakterizované špecifickou flórou rôzneho pôvodu. Z vegetačného hľadiska sú dôležité stanovištia pod skalnými prevismi, ktoré osídľujú svojrázne spoločenstvá s výskytom jednoročných a dvojročných rastlín. Na stanovištiach chránených skalnými prevismi sa zriedkavo utvárajú podmienky na výskyt vzácnych spoločenstiev reliktného charakteru. Substrátom je surová minerálna pôda (sinter), obohacovaná dusíkatými látkami prírodného pôvodu (trus netopierov).

 

9110 (Ls 5.2) – KYSLOMILNÉ BUKOVÉ LESY

Kyslomilné bukové lesy sa nachádzajú na minerálne chudobných horninách (žuly, ruly, kremence, fylity, kryštalické bridlice, kyslé vulkanity, flyšové pieskovce a iné). V nižších polohách sú v nich stabilne primiešané duby, miestami aj jedle, kým vo vyšších polohách sú to nezmiešané bukové a zmiešané smrekovo-jedľovo-bukové lesy. V týchto polohách sa môžu vyskytovať aj na minerálne bohatších podložiach, avšak na strmších svahoch, kde sa živiny z pôdy vyplavujú. Krovinové aj bylinné poschodie je chudobné na rastlinstvo, pričom sú to druhy, ktoré znášajú zakyslenie pôdy. Kyslomilné bukové lesy rastú v podhorskom a horskom stupni v nadmorskej výške 350-1.200-1.400m, niekde ostrovčekovito, inde na veľkých plochách, napr. Javorníky, Volovské vrchy, Vtáčnik.

 

9130 (Ls 5.1) – BUKOVÉ A JEDĽOVÉ KVETNATÉ LESY

Sú to porasty nezmiešaných bučín a zmiešaných jedľovo-bukových lesov spravidla s bohatým viacvrstvovým bylinným podrastom, ktorý tvoria typické lesné tieňomilné rastliny s vysokými nárokmi na pôdne živiny. Vyskytujú sa na rôznom geologickom podloží na miernejších svahoch, na vlhkých pôdach dobre zásobených živinami. Pokiaľ nedochádza k hromadeniu opadu (lístia), tvorí sa kvalitný humus. Porasty sú charakteristické vysokým zápojom drevín, v podhorských bučinách často chýba krovinové poschodie alebo je iba slabo vyvinuté. Pri hromadení bukového opadu je typická nízka pokryvnosť bylinného poschodia len do 1,5%. V rámci Slovenska je to najrozšírenejší typ biotopu pokrývajúci rozsiahle plochy od Malých Karpát až po Východné Karpaty.

 

9140 (Ls 5.3) – JAVOROVO-BUKOVÉ HORSKÉ LESY

Tieto lesy sa vyskytujú vo vyšších horských polohách (900-1.300m), zväčša vo vrcholových častiach a často na sutinách. Optimum majú tam, kde hornú hranicu lesa tvorí buk, kde niekedy tvoria javorovo-bukové porasty s obmedzeným vzrastom. Drevinová skladba je tvorená predovšetkým javorom horským a bukom lesným s prímesami iných drevín (smrek, jedľa, jarabina vtáčia a iné). Obľubujú podložie bohatšie na živiny, čiže vápence, dolomity, vulkanity (andezity). Krovinové poschodie býva veľmi chudobné. Bylinná vrstva je naopak veľmi bohatá, prevládajú v nej vysokobylinné druhy.

 

9150 (LS 5.4) – VÁPNOMILNÉ BUKOVÉ LESY

Biotop zahŕňa porasty bučín na strmých skalnatých svahoch. Geologické podložie tvoria výlučne karbonátové horniny. V porastoch prevláda buk, primiešané sú rôzne dreviny v závislosti od polohy, v ktorej sa vyskytujú (dub, jedľa, smrek, borovica, javor, tis). Spravidla je vytvorené druhovo bohaté krovinové poschodie. V bylinnej vrstve prevládajú druhy kvetnatých bučín zmiešané s druhmi viazanými výlučne na karbonátové podložie.

 

9170 (Ls 2.3.1) – DUBOVO-HRABOVÉ LESY LIPOVÉ

Lipové dubohrabiny sú charakteristické pre špecifické klimatické podmienky severných vnútrokarpatských kotlín (Hornádska, Podtatranská, možný výskyt aj Turčianska, Oravská, Žilinská). Pôvodne pokrývali súvislé plochy týchto kotlín. Dnes sú redukované na maloplošné zvyšky s výrazne pozmeneným drevinovým zložením. V prirodzených lesoch dominovali duby z okruhu duba letného a duba zimného a lipa malolistá, prípadne javory a jedľa. Oproti iným typom dubohrabín je hrab menej početne zastúpený. Typické sú hlbšie pôdy, často s prekryvmi sprašových hlín a pravidelné, nie príliš strmé svahy. Bylinný podrast je zložený z rôznorodých druhov rastlín, od rastlín nenáročných na živiny až po druhy viazané na vysoký obsah živín v pôde.

 

9180 (Ls 4) – LIPOVO-JAVOROVÉ SUTINOVÉ LESY

Zmiešané sutinové javorovo-jaseňovo-lipové lesy sa vyskytujú roztrúsene od pahorkatín až po vysokohorské polohy (150-1.200m) na svahových, úžľabinových a roklinových sutinách so strmším sklonom svahu. Viažu sa na minerálne bohatšie podložia (vápence, dolomity, andezity a pod.). Pôdy sú hlboké, bohaté na obsah dusíka a množstvo skeletu (kameňov). Rastlinné spoločenstvá týchto biotopov sú druhovo bohaté a vzhľadom na ich maloplošný výskyt často obohatené o prímesi druhov z kontaktných biotopov. Krovinové poschodie je dobre vyvinuté, z bylín prevládajú druhy obľubujúce vyšší obsah dusíka.

 

9190 (Ls 3.6) – VLHKÉ ACIDOFILNÉ BREZOVÉ DÚBRAVY

Biotop zahŕňa porasty dubov s prímesou brezy nachádzajúce sa v nižšie situovaných, relatívne vlhších miestach nížin a pahorkatín. Na Slovensku sú v súčasnosti evidované len na Záhorí, kde sú obohatené o prímes borovice lesnej. Na jar a v lete počas dažďov sú ovplyvňované stagnujúcou dažďovou vodou. Pôvodné porasty sú viacposchodové, pričom krovinové poschodie je obohatené prítomnosťou krušiny jelšovej. Pre bylinné poschodie je charakteristické dominantné zastúpenie bezkolenca trsťovníkovitého, ktorý sprevádzajú kyslomilné, vlhkomilné, niekedy aj slatinné druhy.

 

91D0 (Ls 7.1, Ls 7.2, Ls 7.3) – BREZOVÉ, BOROVICOVÉ A SMREKOVÉ LESY NA RAŠELINISKÁCH

Biotop tvoria rozvoľnené, nezapojené porasty briez, borovíc a smreka na rašelinových pôdach. Vyskytujú sa najmä na okrajoch rašelinísk, prípadne v terénnych zníženinách na oglejených pôdach, kde dochádza k tvorbe rašeliny. Povrch je zväčša rovný alebo s nepatrným sklonom svahu, prípadne mierne klenutý. Bylinné poschodie je druhovo chudobné, špecifické v závislosti od typu rašeliniskových lesov. Prítomné sú nízke kríčky, predovšetkým v borovicových lesíkoch. Pokryvnosť machorastov je zvyčajne vyššia ako pokryvnosť bylín, pri rašeliniskových smrekových lesoch machorasty pokrývajú viac ako 90% povrchu pôdy. Na Slovensku majú ťažisko výskytu na Orave a v Podtatranských kotlinách.

 

91E0 (Ls 1.1, Ls 1.3, Ls 1.4) – LUŽNÉ VŔBOVO-TOPOĽOVÉ A JELŠOVÉ LESY

Biotop zahŕňa prirodzené lesy vyskytujúce sa bezprostredne pri tokoch od nížin až po horské prameniská. Pre biotop sú charakteristické pravidelné záplavy povrchovou vodou alebo zamokrenie podzemnou vodou. V alúviách väčších nížinných riek sa nachádzajú vŕbovo-topoľové lesy (Ls 1.1), tzv. mäkký lužný les, pričom jeho pomenovanie je odvodené od mäkkého dreva topoľov a vŕb ako charakteristických drevín tohto biotopu. V stredných polohách pri menších tokoch na vŕbovo-topoľové lesy nadväzujú jaseňovo-jelšové podhorské lesy (Ls 1.3), tvorené jaseňom štíhlym a jelšou lepkavou. V horských oblastiach na horných tokoch ubúda zastúpenie jaseňa štíhleho a jelšu lepkavú strieda jelša sivá. V klasifikácii slovenských biotopov túto jednotku nazývame horské jelšové lužné lesy (Ls 1.4). V podraste prevládajú druhy znášajúce trvalé alebo prechodné zamokrenie.

 

91F0 (Ls 1.2) – LUŽNÉ DUBOVO-BRESTOVO-JASEŇOVÉ LESY OKOLO NÍŽINNÝCH RIEK

Dubovo-brestovo-jaseňové lužné lesy (zvyknú sa označovať ako tvrdý lužný les, pretože drevo duba, brestov a jaseňa je tvrdé) sa na rozdiel od predchádzajúceho biotopu nachádzajú na vyšších a relatívne suchších stanovištiach údolných nív so zriedkavejšími a časovo kratšími povrchovými záplavami. V niektorých prípadoch priamo nadväzujú na mäkký lužný les, ktorý sa nachádza bezprostredne pri rieke, no so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od nej sa uplatňujú dreviny tvrdého lužného lesa. Drevinové zloženie porastov tvorí dub letný, brest hrabolistý a jaseň úzkolistý dunajský. Krovinové poschodie je dobre vyvinuté a druhovo bohaté, v bylinnej vrstve sú prítomné druhy s vysokými nárokmi na obsah dusíka v pôde, druhy znášajúce striedavé zamokrenie až vlhkomilné druhy a druhy kvitnúce na jar.

 

91G0 (Ls 2.2) – KARPATSKÉ A PANÓNSKE DUBOVO-HRABOVÉ LESY

Sú to lesy pod vplyvom panónskej oblasti v nížinách a pahorkatinách, na náplavových terasách pokrytých sprašovými hlinami a v širších dnách kotlín. Porasty tvorí predovšetkým dub letný, v pahorkatinách aj dub zimný s hrabom obyčajným. Pôdy sú hlbšie a dobre zásobené živinami splavenými z vyšších polôh. Tieto lesy majú často narušenú štruktúru porastu dôsledkom výmladkového hospodárenia. Pre nenarušené porasty je typické dobre vyvinuté krovinové poschodie. Podrast býva druhovo bohatý, tvorený predovšetkým teplomilnými dubinovými druhmi a druhmi so strednými nárokmi na živiny, pričom prevládajú trávy. Od dubovo-hrabových lesov karpatských sa odlišujú predovšetkým absenciou buka lesného a ostrice chlpatej, ako aj vyšším zastúpením niektorých teplomilných panónskych druhov.

 

91H0 (Ls 3.1) – TEPLOMILNÉ PANÓNSKE DUBOVÉ LESY

Biotop tvoria najsuchšie dubové lesy vyskytujúce sa na výslnných stanovištiach v teplých a suchých oblastiach, najčastejšie na vápencoch a sopečných horninách. Zaberajú extrémnejšie reliéfové tvary s vysokým obsahom kamenistého materiálu a plytkými pôdami. V typickej podobe sú to rozvoľnené porasty duba plstnatého a teplomilných krov. Vo vyšších a chladnejších polohách sa významnejšie uplatňuje dub zimný. Biotop často tvorí komplex so suchými krovinovými (40A0) a suchými travinno-bylinnými (6190, 6210, 6240, 6250) spoločenstvami, niekde môže prechádzať až do pionierskych a skalných spoločenstiev (6110, 8160). Možno ho nájsť v pahorkatinách južného Slovenska, kde dosahuje severnú hranicu rozšírenia v rámci Európy. Charakteristická je veľká druhová diverzita krov a bylín, medzi ktorými prevládajú teplomilné druhy.

 

91I0 (Ls 3.2, Ls 3.3, Ls 3.5.2) – EUROSIBÍRSKE DUBOVÉ LESY NA SPRAŠI A PIESKU

Biotop zahŕňa porasty dubov s minimálnou prímesou ďalších druhov stromov, avšak spravidla s bohatým podrastom krovín. Vyskytujú sa v teplých a suchých oblastiach. V našich podmienkach sa rozdeľujú do troch subtypov, pričom prvý z nich Ls 3.2 sa vyskytuje na poriečnych sprašových a piesočných terasách väčších riek južného Slovenska. Jeho porasty tvorí predovšetkým dub letný a dub jadranský, v krovinovom poschodí je prítomný javor poľný, vzácne javor tatársky. Pre subtyp Ls 3.3 sú charakteristické ťažšie pôdy s ílom, na jar vlhšie a v lete presychajúce. Porasty tvorí dub zimný, dub letný a dub cerový, pre bylinný podrast je charakteristická prítomnosť niektorých vlhkomilnejších druhov, ako nátržník biely, niekedy aj bezkolenec trsťovníkovitý, breza, hruška, osika. Posledný subtyp Ls 3.5.2 takisto tvoria duby, predovšetkým z okruhu duba zimného. Jeho výskyt je podmienený zakyslením pôdy, no zároveň extrémnosťou svahových a tepelných podmienok. Pre podrast sú typické drobné kríčky znášajúce extrémne podmienky južných zakyslených kamenistých svahov, ako kručinka chlpatá, zanovätník černejúci, vres obyčajný.

 

91M0 (Ls 3.4) – PANÓNSKO-BALKÁNSKE CEROVÉ LESY

Biotop tvoria porasty dubov s výraznejšou prítomnosťou cera na kyslejších, čiastočne zhutnených ílovitých pôdach, prípadne na sprašiach. Typické sú ťažšie pôdy, ktoré sú na jar vlhké a v období väčšieho sucha presychajúce. Krovinové poschodie je spravidla dobre vyvinuté. Bylinný podrast tvoria druhy znášajúce zamokrenie a vysychanie pôd a kyslomilné druhy. Významne sa tiež uplatňujú teplomilné a lesostepné prvky. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a pahorkatinách južného Slovenska. Dub cerový ako základný prvok tohto biotopu sa vyskytuje aj v ostatných dubových lesoch (91I0, 91G0, 91H0 a pod.), ktoré zvyčajne tvoria spolu jeden komplex. Aj z týchto dôvodov je zložité určiť pôvodnú druhovú skladbu a štruktúru tohto typu biotopu na Slovensku (porasty na Balkáne, kde sa zachovalo viacero pôvodných porastov, vykazujú určitú geografickú rozdielnosť od porastov na južnom Slovensku a v severnom Maďarsku).

 

91N0 (Ls 10) – PANÓNSKE TOPOĽOVÉ LESY S BORIEVKOU

Ide o mozaikovité lesíky zložené z riedkych porastov topoľov a hustejšieho krovinového poschodia, v ktorom dominuje borievka obyčajná a topoľ biely, primiešaný je dráč obyčajný, zob vtáčí a dub cerový. Biotop je fragmentom bývalých lesov Podunajskej nížiny a na Slovensku je doteraz známy jeho výskyt len z okolia Čenkova, je však možné, že sa maloplošne nachádza aj inde na Podunajskej nížine. Podobné biotopy sa vyskytujú v Maďarsku (Al-föld) v alúviu väčších riek (Dunaj, Tisza). Porasty sa viažu prevažne na piesčité pôdy s vyšším obsahom vápnika. Osídľujú najmä piesčité duny vysoké 2-3m. V bylinnej vrstve chýbajú typické lesné druhy, naopak, zastúpené sú stepné trávy, ako stoklas strechový, zlatofúz južný, kostrava pošvatá, ometlina sivá, kavyľ piesočný, kavyľ Ivanov a niektoré vzácne byliny.

 

91Q0 (Ls 6.2) – RELIKTNÉ VÁPNOMLINÉ BOROVICOVÉ A SMREKOVCOVÉ LESY

Biotop tvoria skupinové, riedke reliktné porasty borovice lesnej alebo smrekovca opadavého na extrémnych skalných stanovištiach (vápence, dolomity, slienité vápence a vápnité zlepence), ostrovčekovito rozšírené od podhorského stupňa až po hornú hranicu lesa. Stanovištia sa vyznačujú členitým reliéfom a strmým sklonom. Pôdy sú plytké, vysychavé, humózne a silne skeletnaté (kamenité). Najčastejšie osídľujú výslnné polohy na južných expozíciách, avšak niektoré borovicové a smrekovcové porasty so smrekom osídľujú chladné inverzné rokliny a severné svahy, buď s plytkou pôdou, alebo na miestach, kde sa hromadí nerozložený humus. Biotop je endemický pre oblasť Západných Karpát a zároveň predstavuje pozostatok (relikt) poľadového vývoja vegetácie. Bylinné poschodie má veľmi bohaté druhové zloženie s množstvom endemických, ohrozených a vzácnych druhov európskej a slovenskej flóry.

 

9410 (Ls 2.3.3, Ls 9.1, Ls 9.2, Ls 9.3) – HORSKÉ SMREKOVÉ LESY

Sú to pôvodné smrečiny horského a subalpínskeho stupňa, ktoré zvyčajne tvoria samostatný vegetačný stupeň pod hornou hranicou lesa. V porastoch dominuje smrek s prevahou väčšou ako 90%. Na dolnej hranici smrekového stupňa je primiešaná jedľa, na hornej hranici jarabina vtáčia, kosodrevina, javor horský, smrekovec opadavý alebo borovica limbová. Biotop je v rámci Slovenska diferencovaný podľa podmienok prostredia, prevahu však majú porasty s druhovo veľmi chudobným bylinným poschodím podjednotky smrekových lesov čučoriedkových Ls 9.1. V klasifikácii slovenských biotopov bol zaradený do tejto jednotky aj biotop dubovo-hrabových lesov lipových časť C, pri ktorom ide o špecifickú podjednotku kotlinových smrečín s borovicou lesnou a vtrúsenou lipou malolistou a jarabinou vtáčou, ktoré sa nachádzajú iba v Podtatranskej kotline. Nezaraďuú sa sem porasty smreka vzniknuté druhotne na nepôvodných stanovištiach, napríklad rozsiahle smrečiny na Orave a Kysuciach.

 

9420 (Ls 9.4) – SMREKOVCOVO-LIMBOVÉ LESY

Porasty s borovicou limbovou sú vtrúsené v smrečinách na hornej hranici lesa, alebo vo vyššie položených porastoch kosodreviny na rôznych podložiach (žuly, granodiority, vápence), na hlbokých pôdach najčastejšie typu humusových podzolov. V bylinnej vrstve prevládajú druhy nenáročné na obsah minerálnych látok v pôde. Výskyt biotopu na Slovensku je ohraničený iba na Belianske Tatry, Vysoké Tatry a Západné Tatry, kde sa nachádza v nadmorskej výške 1.400- 1.900m. V rámci Európy len v Alpách tvoria porasty borovice limbovej spolu so smrekovcom opadavým samostatný vegetačný stupeň.

 

zdroj: www.sopsr.sk

» Sekcie

TOPlist