Krížom-krážom.eu

POLOHA.

Mesto leží na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Strážovských vrchov na brehoch rieky Bebrava.

HISTÓRIA.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1234, kedy sa spomínajú ako villa Ben (ďalšie názvy: 1295 Baan, 1389 Banovice, 1454 Fortalicium Ban, 1461 Castellum Baan, 1471 Banowcze, 1499 Fortalicium Banowiecz, 1773 Banowcze, 1927 Bánovce nad Bebravou). V roku 1295 patrila panstvu Uhrovec, neskôr sa stala sídlom panstva Bánovce. Pred rokom 1375 bola obec udelením mestských výsad povýšená na slobodné kráľovské mesto. Už v roku 1379 kráľ Ľudovít Luxemburský mestečko založil Štiborovi zo Štiboríc a stáva sa zemepanským mestečkom. Už v roku 1406 sú tu doložené trhy. Erb vo forme troch ruží používalo mestečko od 15.storočia. V novom typáriu z 1615 sú ruže vsadené do oválneho poľa. Vynechanie štítu v poli typária naznačuje premenu privilegovaného mestečka na poddanskú obec. V roku 1454 je doložený hrad. V rokoch 1466-1559 boli majiteľmi mestečka Podmanickí (Ladislav), ktorí v roku 1470 dostali povolenie postaviť opevnený kaštieľ. Od roku 1593 patrilo panstvo Ilešháziovcom, ktorí v roku 1628 postavili nový opevnený kaštieľ. Do 1.polovice 19.storočia tvorilo panstvo samostatný dištrikt panstva Trenčín. V roku 1615 vzniká samostatné panstvo Bánovce, ktoré až do zrušenia poddanstva patrilo Ilešháziovcom. V 17. a 18.storočí boli Bánovce čulým remeselníckym mestečkom, najsilnejšie cechy boli súkennícky, čižmársky, tkáčsky a menšie boli cech debnárov, mydlárov, zámočníkov a krajčírov. V roku 1598 malo mestečko kúriu, 111 domov, v roku 1720 malo 115 daňovníkov, v roku 1784 malo 256 domov, 502 rodín a 2.222 obyvateľov, v roku 1828 malo 290 domov a 2.555 obyvateľov. V roku 1633 tu založili pivovar, bola tu tehelňa, mlyny, dielňa na výrobu čiernej potaše. Začiatkom 20.storočia to bolo poľnohospodársko-remeselnícke mestečko s niekoľkými menšími závodmi  (od roku 1934 napríklad preglejka) a peňažnými ústavmi. Priemysel tu začal vznikať až v 40.rokoch 20.storočia. 30.8.1944 obsadili obec povstalci, Nemci obec 3.9.1944 zbombardovali a potom dobyli, 16.9.1944 ho nakrátko opäť obsadili partizáni zo Žižkovej brigády. Oslobodená bola 5.4.1945 rumunskými vojakmi. Po roku 1945 nastal rozvoj priemyslu (automobilka Tatra, drevospracujúci priemysel, zmodernizovali sa staré závody). Do roku 1960 boli Bánovce nad Bebravou sídlom okresu a bol im priznaný štatút mesta. Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 bol Bánovciam nad Bebravou potvrdený štatút mesta.

Bánovský hrad. Zaniknutý hrad (kaštieľ) spomínaný v roku 1454 ako fortalicium Ban, čiže menší hrad (pevnôstka). Z roku 1485 sa zachovala zmienka o opevnenom kaštieli. Hrad spočiatku patril asi Leskóciovcom, v ktorých majetku bolo v 15.storočí aj mestečko. V roku 1466 ho získal Ladislav Podmanický. Posledná zmienka z roku 1490 už hovorí o hrade Baan. Mal nepravidelný pôdorys zložený zo štvorca a trojuholníka. V rohoch štvorca stáli štyri pravdepodobne gotické hranolové veže. Do najväčšej s rozmermi 14x14m viedol padací most. Mala okrúhlu nadstavbu a bola zastrešená. Za ňou stála sakrálna stavba. Hrad bol pravdepodobne obohnaný múrom a priekopou.

HISTÓRIA OSÍDLENIA.

Osídlenie územia už v praveku. Početné nálezy z mladej kamennej doby (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. a z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l., približne okolo 3000 p. n.l.

Popolnicové pohrebisko z okruhu lužickej kultúry z mladej bronzovej doby (mladšia doba bronzová) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1000 p. n.l.

Nálezy rímskych mincí z rímskej doby (0 – 380).

Územie mesta bolo husto osídlené začiatkom včasnoslovanského obdobia (500 – 1.000) najmä v 5.-7.storočí. Správa kronikára Kosmasa spomína Bánovce nad Bebravou ako Bánov v roku 1091. Slovanské osídlenie dokazujú názvy Hradište, Hradisko, Hradná. Územie je pokladané za jedno zo slovanských organizačných stredísk už v 9.storočí.

OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ, VIDIEŤ A PREJSŤ.

Človek.

Kaštiele: D. Ozorovce, H. Ozorovce.

Kostoly: Biskupice, H. Ozorovce, Najsvätejšej Trojice, Svätého Mikuláša.

Kaplnka H. Ozorovce.

Zvonica H. Ozorovce.

Historické budovy: Budova fary, Budova mestského úradu, Pamätný dom J. Jesenského, Židovská synagóga.

Budova železničnej stanice H. Ozorovce.

Židovský cintorín.

Pamätníky: Cibislávek, Fragmenty prícestného kríža, Náhrobník padlých,  Pamätník Ľ. Štúra, Salaštek.

Pamätné tabule: Židovské obete, J. Jesenský, Pamiatke padlých partizánov, Revolučný výbor.

Sochy: Mariánsky stĺp, Plastika svätý J. Nepomucký, Socha svätý J. Nepomucký, Svätý Florián.

Príroda.

Bebrava.

Vodná nádrž Prusy.

Vodná nádrž Pažiť.

Turistika.

Turistické chodníky /5408,8136/.

MESTSKÉ ČASTI.

Bánovce nad Bebravou

Biskupice

Prvýkrát sa obec spomína v roku 1320 pod názvom Pispeky (ďalšie názvy: 1411 Pyspeky, 1501 Pisspeky iuxta Baanocz, 1773 Biskupice). Od roku 1322 patrila nitrianskej kapitule. V roku 1598 mala obec mlyn a 22 domov, v roku 1720 mala 11 daňovníkov, v roku 1784 mala 33 domov, 43 rodín a 295 obyvateľov, v roku 1828 mala 39 domov a 398 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Začiatkom 20.storočia boli obyvatelia roľníkmi a poľnohospodárskymi robotníkmi, časť sa zaoberala tkáčstvom. V 2.polovici 20.storočia obyvatelia pracovali v priemyselných závodoch v Bánovciach nad Bebravou a v stavebných podnikoch v Prievidzi.

Dolné Ozorovce

Doložené v roku 1234 ako Ozor (ďalšie názvy: 1496 Inferior Ozor, 1498 Ozorowcz, 1773 Dolne Ozorowcze). V rokoch 1332-1337 sa spomína fara. V roku 1234 ich Ondrej II. daroval Hodslavovi. Pôvodnými vlastníkmi bola zemianska rodina Ozorovských, neskôr Poberovci, Švehlovci a Otlíkovci. Boli zemianskou obcou. V roku 1598 mala obec 11 domov, v roku 1720 mala 8 daňovníkov – želiarov, v roku 1784 mala 25 domov, 54 rodín a 206 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 229 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1491 sa chotár obce rozdelil na Dolné a Horné Ozorovce. V roku 1960 boli Dolné Ozorovce pričlenené k Bánovciam nad Bebravou.

Horné Ozorovce

Obec sa spomína v roku 1234 ako Ozor (ďalšie názvy: 1492 Felsew Ozor, 1496 Superior Ozor, 1773 Horne Ozorowcze). Patrila zemianskej Ozorovských. Od Dolných Ozoroviec sa obec oddelila v roku 1491. V roku 1598 mala obec 15 domov, v roku 1720 mala 12 daňovníkov-želiarov, v roku 1784 mala 52 domov, 106 rodín a 472 obyvateľov, v roku 1828 mala 45 domov a 520 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 19.storočí v obci bola pálenica a kameňolom. Začiatkom 20.storočia značná časť obyvateľstva pracovala ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch. V 2.polovici 20.storočia časť obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch v Bánovciach nad Bebravou.

Malé Chlievany

Obec sa spomína v roku 1276 ako Hleulan (ďalšie názvy: 1773 Male Hlevany, 1920 Malé Chlievany). Patrila panstvu Trenčín, neskoršie rodinám Chlievanských a Németovcov. V roku 1598 mala obec 2 domy, v roku 1720 mala 1 daňovníka, v roku 1784 mala 15 domov, 24 rodín a 87 obyvateľov, v roku 1828 mala 7 domov a 85 obyvateľov. Začiatkom 20.storočia pracovala väčšina obyvateľov ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch. V 2.polovici 20.storočia pracovali obyvatelia v priemyselných závodoch v Bánovciach nad Bebravou. Súčasťou obce je i pôvodne samostatná obec Hrežďovce, ktorá sa spomína v roku 1234 ako Egresd (ďalšie názvy: 1404 Hresdowicz). Patrila zemianskej rodinám Egresdy a Hrežďovský. V roku 1598 mala obec mlyn a 6 domov, v roku 1784 mala 16 domov, 34 rodín a 131 obyvateľov, v roku 1828 mala už len 7 domov a 82 obyvateľov. V polovici 19.storočia bola obec pripojená k Malým Chlievanom.