» Bratislavský kraj
Bratislava – Hlavné mesto Slovenska
Poloha: Leží v južnej časti západného Slovenska. Rozlohou je najmenším krajom na Slovensku. Má tretí najmenší počet obyvateľov a najväčšiu hustotu obyvateľstva na Slovensku.
Na území kraja sa nachádza najzápadnejší bod Slovenska pri obci Záhorská Ves, okres Malacky (48˚22´53´´ severnej zemepisnej šírky a 16˚50´04´´ východnej zemepisnej dĺžky).
Rozloha: 2 052,7 km2
Počet obyvateľov: 659 598 (k 31.12.2018)
Hustota obyvateľstva: 319,21 ob./km2
Krajské mesto: Bratislava
Hranice územia: Kraj na severe a východe hraničí s Trnavským krajom. Jeho juhozápadnú hranicu tvorí štátna hranica s Maďarskom a Rakúskom.
Charakteristika územia: Územie kraja patrí do subprovincií Vnútorné Západné Karpaty, Viedenská kotlina a Malá dunajská panva. Z Vnútorných Západných Karpát sem zasahuje Fatransko-tatranská oblasť (celok Malé Karpaty). Z Viedenskej kotliny sem zasahuje oblasť Záhorská nížina (celok Borská nížina). Z Malej dunajskej panvy sem zasahuje Podunajská nížina (celky Podunajská pahorkatina a Podunajská rovina).
Najvyšší bod: Vysoká (754,3 m), celok Malé Karpaty, podcelok Pezinské Karpaty, časť Biele hory, okres Malacky.
Najnižší bod: Kráľová pri Senci (119,0 m), celok Podunajská rovina, okres Senec.
Bratislavský kraj sa delí na 8 okresov. Nachádza sa v nich 6 miest, 65 obcí, 1 vojenský obvod (Záhorie, okres Malacky) a 17 mestských častí, ktoré tvoria mesto Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky.
» Zaujímavosti
Chránené stromy v okrese Senec
DUB LETNÝ V DUNAJSKEJ LUŽNEJ Za chránený bol vyhlásený v roku 2002 pre jeho vysokú estetickú, biologickú hodnotu a mimoriadny vek. Má obvod kmeňa 489cm, výšku 28m, priemer koruny 28m a vek viac ako 300 rokov. Rastie v Dunajskej Lužnej, časti Jánošíková. NOVOLIPNICKÝ PLATAN Za chránený bol vyhlásený v roku 1982 a 1996. Je chránený z hľadiska kultúrneho, historického, vedeckého, krajinotvorného, ekologického a estetického výz …
Cintoríny v okrese Bratislava I
Evanjelický cintorín Kozia brána. Národná kultúrna pamiatka Cintorín vyhlásená v roku 1978. Nachádza sa na ulici Šulekova v Pamiatkovej zóne. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Cintorín. Cintorín bol vybudovaný po roku 1783. Upravovaný bol pred rokom 1820, pred rokom 1848, pred rokom 1865 a v 60.rokoch 20.storočia. Má nepravidelný pôdorys. Park. Súčasťou cintorína je park s historickou zeleňou s nepravidelným pôdorysom z obd …
Cintoríny v okrese Bratislava II
RUŽINOV. Martinský cintorín. VRAKUŇA. Cintorín Ružinov. …
Cintoríny v okrese Bratislava III
Nemáme žiadne informácie o cintorínoch v okrese. …
Cintoríny v okrese Bratislava IV
Nemáme žiadne informácie o cintorínoch v okrese. …
Cintoríny v okrese Bratislava V
PETRŽALKA. Vojenský cintorín. Vojenský cintorín vznikol počas 1.svetovej vojny v roku 1916 ako doplnok vojenského lazaretu, v ktorom ležali zväčša ťažko ranení vojaci Rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. Na cintoríne je pochovaných v samostatných hroboch 331 mrtvých vojakov, deviatich identifikovaných národností. Slovenská a česká národnosť nie je rozdelená, vojaci majú uvedenú spoločnú československú národno …
Cintoríny v okrese Malacky
Nemáme žiadne informácie o cintorínoch v okrese. …
Cintoríny v okrese Pezinok
ČASTÁ. Židovský cintorín. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. V lese v blízkosti hradu Červený Kameň sa nachádzajú zvyšky židovského cintorína zo 17.-18.storočia s barokovými náhrobníkmi. MODRA Na mestskom cintoríne je pochovaných viacero slovenských dejateľov (Ľ. Štúr, K. Štúr, S. Zoch a iní). SVÄTÝ JUR. Evanjelický cintorín. Starý evanjelický cintorín z roku 1577 s neskorobarokovými náhrobnými kam …
Cintoríny v okrese Senec
SENEC. Príkostolný cintorín. Pamiatkový objekt NKP Kostol s areálom vyhlásený v roku 2013. Príkostolný cintorín sa nachádza na návrší na západnom okraji Farského námestia v areáli rímsko-katolíckeho Kostola svätého Mikuláša, biskupa. Vznikol pred rokom 1308. Upravovaný bol v 16.-20.storočí. …
Čunovo
POLOHA. Mestská časť leží v juhovýchodnej časti okresu na pravom brehu Dunaja. HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1232. Obec patrila do panstva Magyaróvár (Staré hrady) v dnešnom Maďarsku. Začiatkom 16.storočia bola z veľkej časti vyľudnená a kolonizovali ju Chorváti, ktorí utekali pre Turkami. Veľká časť chotára bola ohrozovaná záplavovými vodami Dunaja a preto až do úpravy dunajského toku v 19.storočí t …