Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Čachtice

POLOHA.

Obec leží v na styku Podunajskej pahorkatiny a Považského podolia, chránená zo západu Čachtickými Karpatmi. Leží na brehoch riečky Jablonka južne od okresného mesta.

HISTÓRIA.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248, kedy sa spomína ako Chekche (ďalšie názvy: 1263 Chekche, 1276 Chehte, 1299 Chehte, 1505 Csejthe, 173 Czachtice). Patrila panstvu Nitra, neskôr panstvu Čachtice. V roku 1392 dostala obec výsady mestečka a právo na 6 výročných jarmokov, ďalšie výsady získala v rokoch 1437-1629, trhové právo v roku 1610. Na konci 16.storočia, v roku 1599, bola obec počas tureckých vpádov spustošená. V roku 1609 je doložený cech hrnčiarov, v roku 1640 cech obuvníkov, v roku 1719 cech halenárov, v roku 1738 cech súkenníkov, v roku 1753 tu bolo 64 remeselníkov. V 17.storočí sa do obce prisťahovala početná obec habánov a zriadili si tu hrnčiarske dielne a mlyn. Vtedy boli poľnohospodárskym a vinohradníckym mestečkom. V kostole bolo v 17.storočí 9 cechových zástav. Obec mala v roku 1715 vinice a 71 domácností, v roku 1758 mala 185 poddanských a 25 slobodných rodín, v roku 1787 mala 290 domov, v roku 1828 mala 258 domov. Na tunajšej rímsko-katolíckej fare sa 10.8.1847 konalo zhromaždenie Tatrína. Jeho členovia sa dohodli na spisovnej slovenčine v duchu Štúrovej reformy. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom a remeslami. V 2.polovici 20.storočia obyvatelia pracovali v priemyselných a stavebných závodoch v Novom Meste nad Váhom a na okolí. Súčasťou dnešnej obce sú aj pôvodne samostatné obce Komárno a Želovany. Obec Komárno sa spomína prvýkrát v roku 1341 ako Kamar a. n. Jankahaza (ďalšie názvy: 1786 Komárno). Patrila panstvu Čachtice. V roku 1715 mala vinice a 15 domácností, v roku 1758 mala 25 rodín, v roku 1787 mala 21 domov, v roku 1828 mala 24 domov. S Čachticami obec splynula v polovici 19.storočia. Obec Želovany sa prvýkrát písomne spomína v roku 1392 ako Zelenafalua (ďalšie názvy: 1773 Zolnafalva). Patrila panstvu Čachtice, časť zeminaksym rodinám Jelenffyovcov, Rexovcov, Rázghovcov, Tomkovcov a iných. V roku 1715 mala vinice, 10 poddanských a 33 želiarskych domácností, v roku 1758 mala 65 poddanských a 33 slobodných rodín, v roku 1787 mala 21 domov, v roku 1828 mala 64 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, v roku 1753 sa spomína 28 remeselníkov. S Čachticami splynula v polovici 19.storočia.

 

HISTÓRIA OSÍDLENIA.

Osídlenie už v mladej kamennej dobe (neolit) v období 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. Sídlisko volútovej kultúry a želiezovskej skupiny.

Hradisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.

Sídliskové a hrobové nálezy zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l.

Sídlisko z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0.

Nález rímsko-barbarského žiarového hrobu.

Nálezy zo slovanskej doby a včasného stredoveku (raný stredovek) z obdobia 500 – 1.000.

OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ, VIDIEŤ A PREJSŤ.

 

Človek.

Hrad Čachtice.

Kaštiele: Draškovičovcov, Nádasdyovcov, Országhovcov, Kaštieľ zo 16.storočia, Kúria Drugetovcov.

Kostoly: Sedembolestnej Panny Márie, Svätého Ladislava.

Kaplnky: Božia muka, Božia muka pri cintoríne, Gotická kaplnka, Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého.

Zvonica.

Historické budovy: Budova fary, Meštianske domy č.316, 317 a 320.

Cintorín pri kaplnke.

Múzeum obce /Pamätná izba Tatrína/.

Pamätníky: Padlým v 1. a 2.svetovej vojne.

Pamätné tabule: Tatrín 1, Tatrín 2.

Sochy: Baroková Golgota, Mariánsky stĺp, Panny Márie Lurdskej v jaskyni, Svätého Floriána, Súsošie Oplakávanie Krista.

Príroda.

Vrchy: Veľký Plešivec, Drapliak, Čachtický hradný vrch.

Doliny: Čachtická dolina, Višňovská dolina.

NPR Čachtický hradný vrch.

PR Plešivec.

PP Brehové porasty Dubovej.

Rieka Jablonka.

Čachtický kanál.

VN Čachtice.

Jaskyne: Čachtická jaskyňa, Hladová vyvieračka, Štepnica.

Park.

Chránený strom Gaštan nad Vápenkou.

Turistika.

Cyklotrasy /003,022/.

Turistický chodník /5119/.

Malokarpatská vínna cesta.

TOPlist