Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Devín

POLOHA.

Mestská časť leží v juhozápadnej časti okresu v Devínskych Karpatoch. Leží na sútoku Dunaja a Moravy.

 

HISTÓRIA.

Prvá písomná zmienka o území obce, o hrade, je z roku 864. Pôvodne samostatná obec sa vyvinula z podhradia. Najstarší doklad o obci je z roku 1254. Vďaka rybolovu, vinohradníctvu a plavbe po Dunaji a Morave sa koncom 15.storočia pôvodné devínske podhradie s prevahou nemeckého obyvateľstva rozvinulo na mestečko, v ktorom istý čas prekvitala remeselná výroba. Obec si však i napriek tomu zachovala poľnohospodársky charakter. V 17. a 18.storočí tu bol založený rybársky, lodnícky, vinohradnícky, hrnčiarsky a krajčírsky cech. Na začiatku 19.storočia tu bola manufaktúra na výrobu priadze. Začiatkom 19.storočia bol hrad zničený ale jeho ruiny sa stali miestom stretnutí štúrovskej mládeže. Slovenskí národovci sem prichádzali v rámci pravidelných výletov načerpať nové duchovné sily. Na jeseň roku 1938 bol Devín pripojený k územiu Veľkonemeckej ríše, čo malo pre obyvateľov obce v čase 2.svetovej vojny, ale i po jej skončení, fatálne následky. Obyvatelia museli narukovať do nemeckej armády a veľa devínskych Nemcov bolo po vojne násilne vysídlených. V roku 1946 bola obec pripojená k Bratislave ale vznik hraničného pásma v roku 1949 izoloval obyvateľov od okolitého sveta až do roku 1964. V porovnaní so začiatkom 20.storočia počet obyvateľov klesol takmer o dve tretiny. Zrušením „železnej opony“ v decembri 1989 sa začala nová etapa vo vývoji Devína. Stal sa vyhľadávaným turistickým cieľom návštevníkov Bratislavy. Pol storočia trvajúca izolácia zakonzervovala jeho urbanistický potenciál a preto sa od polovice 90.rokov 20.storočia Devín zmenil na perspektívnu oblasť s možnosťou rozsiahlej výstavby vilových a nízkopodlažných domov. Spolu s turizmom je urbanizácia priľahlých častí intravilánu najperspektívnejšou oblasťou rozvoja mestskej časti.

 

HISTÓRIA OSÍDLENIA.

Na území obce sídlil človek už v neolite, mladšej dobe kamennej, v dobe bronzovej, halštatskej i laténskej. Hradný vrch zohral významnú úlohu v dobe rímskej, kedy tu bola rímska pevnosť, i v čase budovania kmeňových a štátnych útvarov Slovanov v 7.-9.storočí. V 9.storočí tu bolo hradisko s kostolom stotožňované s opevneným Rastislavovým mestom Dowina spomínaným vo Fuldských análoch z roku 864. V 10.-12.storočí tu bolo sídlisko, kostol s pohrebiskom, a od 13.storočia hrad. V katastri sa nachádzala podhradská osada a viacero slovanských pohrebísk.

 

OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ, VIDIEŤ A PREJSŤ.

 

Človek.

 

Príroda.

 

Turistika.

TOPlist