Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Dopravné a športové stavby v okrese Bratislava III

NOVÉ MESTO. Televízny vysielač Kamzík.

Televízny vysielač sa nachádza v lokalite Koliba na vrchu Kamzík /439,4m/, ktorý je najvyšším vrchom nad Bratislavou. Základný kameň tejto stavby položili v roku 1967 a dokončená bola v roku 1975. Doteraz je to najvyššia veža na Slovensku a jej architektonické, konštrukčné a funkčné riešenie je dodnes inšpiratívne. Na jej projekte sa podieľal kolektív autorov Stanislav Májek, Jakub Tomašák, M. Jurica a Juraj Kozák. Celková výška stavby je 194m. Veža má do približne dvoch tretín výšky tvar dvoch štvorstenných zrezaných ihlanov spojených podstavami, z jedného vrcholu čnie anténa vysielača kruhového prierezu, druhý je obrátený smerom k zemi. Stredom veže prebieha štvorcové jadro. Veža je horizontálne rozdelená na platformy, odhora označenými písmenami A-O. Niektoré platformy sú uzavreté a obsahujú funkčné časti, niektoré sú otvorené a osadené rádiokomunikačnými zariadeniami. Veža súčasne slúži vysielaniu aj verejnosti. Zo strany zabezpečenia vysielania veža obsahuje vysielacie jednotky, potrebnú technológiu a zázemie. Na platforme J sa nachádza pracovisko centrálneho monitorovacieho systému s 24-hodinovou prevádzkou, ktorý sleduje kvalitu vysielania všetkých televíznych vysielačov na Slovensku. Pre verejnosť sú prístupné platformy D (kaviareň) a E (Reštaurácia Veža). Do roku 1997 bola prístupná aj vyhliadková plošina C, ktorú uzavreli pre nebezpečne silné vetry. Reštaurácia Veža sa nachádza vo výške asi 70m nad povrchom. Kuchyňa reštaurácie sa nachádza pri kaviarni a pokrmy sa prepravujú do reštaurácie pomocou malých dopravných výťahov. Jedinečnosťou reštaurácie je, že sedenie je umiestnené na točni, ktorá pomaly poskytuje panoramatický výhľad. Dispozične sú časti pre verejnosť oddelené od vysielacej prevádzky, reštaurácia má samostatný vchod s malou kaviarňou aj vlastný výťah. Komunikačne je zaujímavé, že obslužný výťah môže zastavovať aj na platformách pre verejnosť, nie však naopak. Dvojicu výťahov dopĺňa únikové schodisko. Na platforme B je prestupné miesto, odkiaľ vedie vyššie len malý montážny výťah a núdzový rebrík, ktoré vedú vo vnútri oceľovej rúry nesúcej vysielače. Tento úsek je nebezpečný pre zdravie kvôli silnému elektromagnetickému vlneniu. Veža je jedinečná použitím spriahnutej konštrukcie z dvoch materiálov. Jadro veže tvorí železobetónový prút štvorcovej základne so stranou 7m. Vonkajšiu konštrukciu tvoria oceľové krabicové stĺpy, ktoré sú nad platformou A cez oceľové nosníky spojené s jadrom. V tejto výške železobetónová konštrukcia končí a pokračuje oceľová rúra, ktorá je zakončená vysielačmi v laminátovej trubici, ktorá tvorí najvyššiu časť veže. Jednotlivé platformy sú votknuté do železobetónového jadra a v rohoch zavesené na oceľovú konštrukciu. V dobe projektovania to bol odvážny konštrukčný systém. Železobetónové jadro je namáhané na tlak, ale oceľové prúty v rohoch na ťah. Prúty a jadro sú spriahnuté v železobetónovom sokli, sily sú uzavreté v systéme a prenesené do základov. Ihlanovitý tvar veže pomáha prekonávať horizontálne zaťaženie. Televízny vysielač je najvyššou stavbou v Bratislave. Veža je jedným zo symbolov a orientačným bodom hlavného mesta.

 

NOVÉ MESTO. Železničná stanica.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1986. Klasicistická budova železničnej stanice, výpravnej budovy, stanica konskej železnice, bola postavená v rokoch 1838-1940. Upravovaná bola koncom 19.storočia, v rokoch 1946-1949, 1988-1990 a 2001-2007. Má dvojkrídlový pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s podkrovím. Je to druhá najdôležitejšia stanica v Bratislave. Železničná stanica je prevádzkovaná od roku 1962, pričom trať medzi Odborárskou, cintorínom a železničnou stanicou Bratislava-predmestie existuje od roku 1954. Stanica sa používa ako druhá koncová stanica v uzle a ako odstavné koľajisko. V posledných rokoch slúži skôr viac na druhý účel. V rannej špičke veľa osobných vlakov zo stanice zabezpečuje dopravu zamestnancov priemyselnej časti mesta na juhovýchode. Stojí na ulici Krížna 33 pri ulici Legionárska.

 

RAČA. Rušňové depo.

Národná kultúrna pamiatka Rušňové depo vyhlásená v roku 1986. Stojí v areáli Depa Bratislava – východ na ulici Dopravnej v Pamiatkovej zóne. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Remíza. Budova remízy, starého železničného depa, bola postavená v 80.rokoch 19.storočia. Upravovaná bola po roku 1945 a v roku 2002. Má obdĺžnikový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, je to dvojloďová jednopodlažná hala.
  • Administratívna budova. Železničná administratívna budova, personálna kuchyňa, bola postavená v 20.rokoch 20.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1990-1998. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažná s podkrovím.
  • Vodáreň 1. Veľká železničná vodáreň bola postavená v 80.rokoch 19.storočia. Upravovaná bola v 30.rokoch 20.storočia a v roku 1998. Má pôdorys v tvare T, štvortraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1990.
  • Vodáreň 2. Malá železničná vodáreň bola postavená v rokoch 1883-1885. Upravovaná bola v rokoch 1900 a 1998. Má pôdorys v tvare T, štvortraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s pivnicou.
  • Trubkáreň. Trubkáreň, železničná opravovňa s technickým zariadením, bola postavená v 20.rokoch 20.storočia. Upravovaná bola v roku 1998. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je jednopodlažná.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist