Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Budovy v okrese Kežmarok

ČERVENÝ KLÁŠTOR. Kláštor kartuziánov.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa na severnom okraji obce. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Konvent kartuziánov (kamaldulov). Pôvodne gotická budova kláštora z roku 1319. V blízkosti Lechnice v doline svätého Antona vznikol v tom roku v poradí druhý kláštor pustovníckej rehole kartuziánov (prvý postavili v roku 1299 nad Letanovcami v okrese Spišská Nová Ves na Skale útočišťa). Kláštor stál na dôležitej diaľkovej ceste vedúcej z Budína do Krakova, a to v miestach brodu kadiaľ sa prechádzalo do Poľska a kde sa vyberalo mýto. Založil ho magister Kokoš z rodu Berzeviciovcov. Keď bol kláštor dostatočne hmotne zabezpečený, začali po roku 1360 so stavbou kostola. K jeho severnej strane pristavali kláštor, ktorý okolo roku 1400 opevnili kamenným múrom. Kláštor mal vlastný vnútorný dvor, v ktorom stálo desať samostatných prízemných mníšskych domčekov, pustovní so záhradami. K hradbám na juhozápade pristavali mlyn, na západe poschodovú budovu, v ktorej bola nemocnica a ubytovňa pre cestujúcich. Hospodársky dvor zo severu sprístupňoval gotický podjazd. Ďalší hospodársky dvor bol situovaný severozápadne. V rokoch 1431 a 1433 kláštor ťažko poškodili a vyplienili husiti. Rehoľnici načas kláštor opustili. Okolo roku 1450 sa vrátili, opravili jednotlivé objekty a po roku 1462 dostavali východné krídlo s refektárom. Kartuziáni tu žili do roku 1563, keď kráľ Ferdinand tunajší kláštor zrušil. Kláštor sa stal majetkom Spišskej kapituly. Neskôr od roku 1568 bol v majetku viacerých zemepánov. Jeden z nich Pavol Rákoci dal v roku 1630 postaviť západné krídlo na vonkajšom hospodárskom dvore a obnovil ďalšie objekty (mlyn). V roku 1699 kúpil areál nitriansky biskup Ladislav Maťašovský pre rád kamaldulov, ktorí sa po príchode do Uhorska najprv usadili na Zobore pri Nitre. Noví rehoľníci kláštor prevzali okolo roku 1710 a postupne ho začali opravovať. Keďže aj ich rád mal pustovnícky charakter, najprv postavili nové mníšske cely (pustovne) na miestach starších, ešte gotických objektov. Opravili kláštorné obytné a hospodárske budovy a nakoniec opravili kostol. V roku 1754 opravili vstupné krídlo a v roku 1755 postavili druhý vonkajší dvor. Prísna kláštorná rehoľa žiadala oddelené ubytovanie mníchov v samostatných celách. Mnísi sa venovali pestovaniu liečivých rastlín, výrobe liekov a liečeniu chorých. K tomu slúžila samostatná obytná budova kde aj ubytovávali pocestných. Mních Romuald Hadbávny prvý preložil Bibliu do slovenčiny a v roku 1763 zostavil latinsko-slovenský slovník. Pôsobil tu mních Cyprián, ktorý zostavil cenný herbár liečivých rastlín. V kláštornej budove pri kostole bola nemocnica, lekáreň a refektár. V roku 1781 Jozef II. kláštory zrušil a majetky Červeného kláštora neskôr získalo v roku 1820 novozaložené grécko-katolícke biskupstvo v Prešove. V roku 1907 areál veľmi ťažko poškodil požiar a kláštor postupne chátral. Po 1.svetovej vojne, keď kláštor patril Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove, boli opravené niektoré budovy. V jednom z mníšskych domčekov zriadili turistickú nocľaháreň. Počas 2.svetovej vojny kláštor poškodili. S jeho obnovou sa začalo v roku 1952. V rokoch 1968-1970 sa tu vykonal archeologický výskum pod vedením D. Čaploviča. Reštaurátorské práce v rokoch 1976-1979 sa sústredili na časti zachovaného vnútorného zariadenia kostola a výtvarnej výzdoby niektorých objektov. Dodnes sa z pôvodného stredovekého objektu zachovala južná časť, západné krídlo a o niečo mladšie východné krídlo s refektárom. Dnes je celý areál opravený s výnimkou kostola, v ktorom sa postupne reštauruje vnútorné zariadenie a nástenné maľby. Areál kláštora predstavuje ustálený pôdorysný aj urbanistický typ podľa kartuziánskeho vzoru. V podjazde, ktorý spája vnútorný dvor s vonkajším umiestneným severne od kláštora, je terakotová gotická krížová klenba. V miestnostiach bývalého kláštora sú renesančné klenby krížové alebo valené s lunetami. V prvom vnútornom dvore pri starej studni sú dve mohutné lipy. Dnes je v kláštore múzeum.
  • Kostol svätého Antona Pustovníka. (Pozri Rímsko-katolícke kostoly v okrese Kežmarok).
  • Zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Kežmarok).
  • Mníšsky dom I. Pôvodný kamaldulský dom. Baroková stavba z 1.polovice 18.storočia. Upravovaná bola v 20.storočí. Má trojpriestorovú dispozíciu a obdĺžnikový pôdorys. Domček priora (predstaveného kláštora) s vežou stojí južne od rímsko-katolíckeho kostola. V rekonštruovanom a reštaurovanom objekte majú klenby barokovú štukovú ornamentiku. Zachovali sa na nej pôvodné gotické terakotové červené ostenia okien. Dnes je v nej múzeum.
  • Mníšsky dom II. Pôvodný kamaldulský dom. Baroková stavba z 1.polovice 18.storočia. Má trojpriestorovú dispozíciu a obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa severne od rímsko-katolíckeho kostola. Dnes je v budove múzeum.
  • Mníšske domy. Barokové kamaldulské domy z 1.polovice 18.storočia. Majú pôdorys v tvare U.
  • Vodný mlyn. Baroková stavba z roku 1630. Upravovaná bola v roku 1768. Má dvojtraktovú dispozíciu a pôdorys v tvare L. Pristavali ju k opevňovaciemu múru. Zachovali sa na nej pôvodné gotické terakotové červené ostenia okien. Nachádza sa južne od rímsko-katolíckeho kostola.
  • Ohradný múr I. Vnútorné múry kláštora z kameňa. Majú nepravidelný pôdorys. Nachádzajú sa východne a južne od konventu.
  • Nádvorie I. Nádvorie klauzúry. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa východne od rímsko-katolíckeho kostola.
  • Nádvorie II. Nádvorie mlyna. Má pôdorys v tvare L. Nachádza sa severne od mlyna.
  • Nádvorie III. Vstupné nádvorie. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa západne od konventu.
  • Zaniknutý špitál. Mal obdĺžnikový pôdorys. Nachádzal sa severne od konventu.
  • Sýpka. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa severne od konventu. Dnes je v nej múzeum.
  • Obytná stavba. Stavba obytno-hospodárska. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa severozápadne od konventu. Dnes je v nej múzeum.
  • Hospodárska stavba I. Lodenica. Baroková stavba pôvodne zo 14.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1630 a 1780. Má pôdorys v tvare L. Nachádza sa západne od konventu.
  • Studne. Súbor piatich kamenných studní s kruhovým pôdorysom. Nachádza sa v areáli kláštora.
  • Nádvorie IV. Vstupné nádvorie. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa severovýchodne od konventu.
  • Hospodárska stavba II. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa severozápadne od sýpky.
  • Hostinec. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa severozápadne od konventu. Dnes je v nej reštaurácia, kaviareň.
  • Nádvorie V. Vstupné nádvorie. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa severozápadne od konventu.
  • Ohradný múr II. Bývalá kamenná hospodárska stavba. Nachádza sa severne od hostinca.
  • Hradbový múr s bránou. Kamenný hradbový múr s bránou bol postavený v gotike v 14.storočí. Upravovaný bol v 15.-18.storočí. Nachádza sa okolo kláštora.

 

KEŽMAROK. Banka.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Novoklasicistická budova banky zo 17.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 18.storočia, po roku 1890 a v roku 2002. Má dvojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná s podpivničením. Nárožná budova sa nachádza na ulici Hviezdoslavova 4 pi ulici Baštová v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Fara.

Pamiatkový objekt NKP Kostol s areálom vyhlásený v roku 1991. Baroková budova rímsko-katolíckej fary z 2.polovice 15.storočia. Upravovaná bola v roku 1709, a v 18.-19.storočí. Má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je dvojpodlažná s podpivničením. Nachádza sa na Kostolnom námestí 22 v severovýchodnej časti areálu Baziliky povýšenia Svätého kríža v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Gymnázium.

Národná kultúrna pamiatka Gymnázium a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Pamätné gymnázium. Novoklasicistická budova gymnázia postavená v rokoch 1893-1904. Upravovaná bola v roku 1906 a v 20.storočí. Má trojtraktovú dispozíciu, štvorkrídlový otvorený pôdorys, je trojpodlažná s podpivničením. Autormi stavby sú Gedeon Majunke a A. Baumgartner. Nachádza sa na ulici Hviezdoslavova 20 v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1981.
  • Pamätná tabuľa M. Rázusa. (Pozri Pamätné tabule v okrese Kežmarok).

 

KEŽMAROK. Kasíno. Magura.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Renesančná budova kasína z 15.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí, na prelome 18. a 19.storočia, okolo roku 1910, v roku 1975 a po roku 2002. Má trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je dvojpodlažná s podpivničením. Priechodová radová budova sa nachádza na Hlavnom námestí 14 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Lýceum.

Národná kultúrna pamiatka Lýceum a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Pamätné lýceum. Neskorobaroková budova evanjelického lýcea, lyceálnej knižnice, postavená v rokoch 1774-1776. Upravovaná bola v rokoch 1820, 1865 a 1971-1973. Má trojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažná. Autormi stavby sú M. Kraus a V. Lazary. Nachádza sa na ulici Hviezdoslavova 18 západne od starého evanjelického kostola v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1981.
  • Pamätná tabuľa P. O. Hviezdoslava. (Pozri Pamätné tabule v okrese Kežmarok).

 

KEŽMAROK. Polyfunkčný dom.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Historizujúci dom z konca 19.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1967 a 1982-1983. Má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je dvojpodlažný s podpivničením. Schodiskový nárožný dom sa nachádza na ulici Starý trh 2 pri ulici MUDr. Alexandra v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Radnica.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Na pôvodne gotických zvyškoch pochádzajúcich z obdobia po roku 1461 bola v rokoch 1541-1553 postavená renesančná budova. Upravovaná bola v rokoch 1642, 1799, 1922-1923 a 1969-1970. V roku 1799 bola zvýšená a klasicisticky prestavaná. Veža bola barokovo upravená (baňatá baroková strecha). Dnešnú polohu definitívne získala v rokoch 1922-1923. Má päťtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažná s podpivničením. Autorom stavby po roku 1461 je Juraj zo Spišskej Soboty, autorom úprav v rokoch 1541-1553 je Kunz a v roku 1923 A. Kesselbauer. Solitér sa nachádza v strede Hlavného námestia 1 v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Sídli v nej mestský úrad.

 

KEŽMAROK. Reduta.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Pôvodne renesančná budova zo 17.storočia. Klasicisticky upravená bola v rokoch 1818-1819. Ďalšie úpravy v 70.-80.rokoch 20.storočia a po roku 2000. Má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika, je dvojpodlažná s podpivničením. Nárožná budova sa nachádza v južnej časti historického jadra na Hlavnom námestí 3 v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Dnes je v nej kino.

  

KEŽMAROK. Spolkový dom.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Historizujúca budova bývalého Robotníckeho domu postavená po roku 1900. Upravovaná bola v 70.rokoch 20.storočia a v rokoch 1997-1998. Má trojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažná s podpivničením. Radová budova sa nachádza v lokalite Starý trh 46 na juhovýchodnej strane ulice v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Škola. Bývalá katolícka škola.

Pamiatkový objekt NKP Kostol s areálom vyhlásený v roku 1991. Baroková budova bývalej katolíckej školy postavená po roku 1750 prestavbou Kaplnky Najsvätejšej Trojice z roku 1468. Upravovaná bola v 19.-20.storočí. Má troj a šesťtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare obráteného L, je dvojpodlažná s podpivničením. Túto školu navštevoval aj Jozef Maximilián Petzval /1807-1891/, fyzik, vedec a zakladateľ modernej fotografie. Solitér sa nachádza na Kostolnom námestí 14 v juhozápadnej časti areálu Baziliky povýšenia Svätého kríža v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Škola. Gymnázium.

Pamiatkový objekt NKP Kostol s areálom vyhlásený v roku 1991. Renesančná budova humanistickej školy (bývalej evanjelickej školy), gymnázia, z 1.polovice 16.storočia, z roku 1536. Upravovaná bola v rokoch 1595 a 1601-1602, koncom 20.storočia a v rokoch 2002. Má trojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažná s podpivničením. Autorom kamennej stavby je J. Steinmetz. Pôvodná budova slúžila ako slovenský kostol. Chodbový solitér sa nachádza na Kostolnom námestí 18 v juhovýchodnej časti kostolného areálu Baziliky povýšenia Svätého kríža v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Škola. Hotelová akadémia.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Novoklasicistická budova školy postavená v rokoch 1894-1895. Upravovaná bola v rokoch 1905-1906, 1920-1936 a po roku 1980. Má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je dvojpodlažná s podpivničením. Chodbová nárožná budova sa nachádza na ulici MUDr. Alexandra 31 pri Kušnierskej bráne a ulici Baštová v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Škola. Domov mládeže.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Novoklasicistická budova školy postavená po roku 1870. Upravovaná bola v 30.rokoch 20.storočia, po roku 1969 a v roku 1986. Má štvortraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare U, je trojpodlažná s podpivničením. Chodbová radová budova sa nachádza na východnej strane Hradného námestia 32 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Škola. ZŠU A. Cígera.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Novoklasicistická budova školy ZŠU A. Cígera postavená v 2.polovici 19.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1977 a 2006-2007. Má trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare U, je dvojpodlažná s podkrovím a podpivničením. Schodisková nárožná budova sa nachádza na ulici Hviezdoslavova 12 pri ulici Toporcerova v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KEŽMAROK. Škola. Červená škola.

Národná kultúrna pamiatka Pamätná škola s areálom vyhlásená v roku 1986. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Pamätná škola. Secesná budova školy postavená v rokoch 1912-1913. Upravovaná bola okolo roku 2000. Má dvojtraktovú dispozíciu, štvorkrídlový otvorený pôdorys, je dvojpodlažná s podpivničením. Autorom stavby je Ľ. Dvoráček. Nachádza sa na ulici Kušnierska brána 2 na západnom okraji historického jadra.
  • Pamätná tabuľa paradesantnej brigády. (Pozri Pamätné tabule v okrese Kežmarok).
  • Oplotenie areálu. Kovové oplotenie s murovaným soklom bolo postavené v rokoch 1912-1913. Upravované bolo v 20.storočí. Má nepravidelný pôdorys. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2014.
  • Sadovnícka úprava. Sadovnícka úprava z konca 19.storočia. Upravovaná bola v 20.storočí. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 2014.

 

KEŽMAROK. Školy.

Národná kultúrna pamiatka Školy vyhlásená v roku 1981. Nachádza sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Základná škola, Hradná škola. Eklekticistická budova základnej školy z roku 1896. Upravovaná bola po roku 1913 a v rokoch 1980 a 1989. Má dvojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare T, je trojpodlažná s podpivničením. Chodbový solitér sa nachádza na ulici Hradná 38.
  • Základná škola, Hradná škola. Eklekticisticko-secesná budova základnej školy z obdobia po roku 1913. Upravovaná bola v rokoch 1980 a 1989. Má dvojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika, je trojpodlažná s podpivničením. Chodbový solitér sa nachádza na ulici Hradná 40 pri ulici Hradná 38.

 

ĽUBICA. Fara.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotická budova katolíckej fary, bývalý kláštor, postavená v 2.polovici 13.storočia. Upravovaná bola v 15. a 17.storočí, v 2.polovici 18.storočia, v roku 1786 a v 19.-20.storočí. Má jedno a dvojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare U, je dvojpodlažná s podpivničením. Nachádza sa na ulici Povstalecká 51 na severnom okraji Pamiatkovej zóny.

 

ĽUBICA. Hostinec. Čierny orol.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1987. Novoklasicistická budova hostinca postavená pred rokom 1870. Upravovaná bola v 90.rokoch 20.storočia a v roku 2010. Má dvojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná s podpivničením. Radová budova sa nachádza na ulici Armádneho generála L. Svobodu 82 juhozápadne od obecného úradu v Pamiatkovej zóne. Dnes je v nej reštaurácia.

 

SPIŠSKÁ BELÁ. Fara.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančná budova katolíckej fary z roku 1574. Upravovaná bola v rokoch 1690, 1774, 1817 a 2007. Má šesťtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare U, je dvojpodlažná. Nachádza sa na južnej strane ulice Hviezdoslavova 27 v Pamiatkovej zóne.

 

SPIŠSKÁ BELÁ. Pamätný dom.

Národná kultúrna pamiatka Pamätný dom s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Pamätný dom. Renesančný dom, škola, postavený v rokoch 1669-1705. Upravovaný bol v roku 1815, pred rokom 1964 a v rokoch 2006-2008. Pamätný je ako rodný dom matematika a fyzika, priekopníka fotooptiky, J. M. Petzvala /1807-1891/. Má trojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažný s podpivničením. Nachádza sa na ulici Petzvalova 30 juhovýchodne od kostola v Pamiatkovej zóne. Dnes je v ňom Petzvalovo múzeum s expozíciou optiky a kinematografie..
  • Pamätná tabuľa J. M. Petzvala. (Pozri Pamätné tabule v okrese Kežmarok).
  • Pomník J. M. Petzvala. (Pozri Pamätníky, pomníky a pamätné miesta v okrese Kežmarok).

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist