Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hradiská v okrese Nové Mesto nad Váhom

BOŠÁCA. Srniansky háj.

Hradisko sa nachádza na vrchu Hradisko (347,0m) v lokalite Srniansky háj južne od obce Bošáca. Je to opevnené výšinné hradisko strážneho charakteru. Datovať ho možno do bronzovej doby (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.) do okruhu lužickej kultúry. Ako prvý hradisko v 19.storočí skúmal Jozef Ľudovít Holuby a po ňom v roku 1930 Štefan Janšák. V roku 1983 našli archeológovia v sonde atypické črepy a črepy z 9. a 10.storočia. Geofyzikálne merania a vrty vo vale hradiska zistili existenciu umelej konštrukcie valu so zuhoľnatenými zvyškami dreva, ktorú obklopuje hlinito-kamenistý násyp. Drevená konštrukcia je od povrchu 80-90cm na východnej a 40cm na juhozápadnej strane valu. Plocha hradiska zaberá asi 1ha. Štefan Janšák poukazuje na to, že prirodzená bezpečnosť hradiska nebola veľká, pretože jeho strany sú na všetkých stranách schodné. Preto bolo potrebné aby stavitelia celú polohu obohnali valmi. Areál bol teda chránený dvojitým valom. Prirodzený vstup na hradisko viedol po hrebeni a cez nízke sedlo smerom severozápadným od kóty 347,0m. Prvý obranný val, dlhý 55m ešte prehĺbil spojovacie sedlo, čím vznikla priekopa hlboká 3 metre. Druhý obranný val, dlhý celkom 420m si dodnes zachoval v niektorých úsekoch výšku 1m. Na juhozápadnej strane však takmer zaniká v nevýraznú terénnu vlnu. Do vnútra hradiska nevedie nijaký prielom vo vale, ktorý by určoval miesto, kde bola umiestnená brána. Povrch hradiska sa skláňa na sever, iba úzky pruh na juhovýchodnej strane tvorí malú kotlinu. Tu bolo jadro hradiska, čo potvrdzujú i nálezy. Janšák na hradisku našiel hrubozrnný halštatský črep a tiež veľký počet nástrojov zo štiepaného kameňa a ich úlomkov, ako i niekoľko jadier, ktoré možno datovať do mladej kamennej doby (neolit) do obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.

HRÁDOK. Slovanské hradisko.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. V chotári obce na vrchu zvanom Hradište (462,0m) na západnom výbežku obce, sa nachádzajú badateľné zvyšky (valy) stredovekej pevnôstky, významného slovanského hradiska pravdepodobne z veľkomoravského obdobia (833 – 907) z 9.storočia. Hradisko sa najviac preslávilo nálezom veľkého pokladu sekerovitých hrivien v roku 1955, ktorý bol dlhú dobu najväčším pokladom hrivien v celom bývalom Československu. Na depot narazili pri hĺbení základov pre novú ohradu areálu miestneho národného výboru v záreze cesty v hĺbke približne 1m. Miesto nálezu sa nachádza priamo v areáli veľkomoravského hradiska. Jama, v ktorej bol depot uložený, zasahovala 40cm do sprašového podložia. Horná časť depotu bola prekrytá stredovekou navážkou z 13.-14.storočia. Depot obsahoval 247 železných sekerovitých hrivien prevažne strednej veľkosti (114 exemplárov dlhých 250-300mm a 68 menších exemplárov dlhých 165-1200 mm). Zvyšok tvorili zlomky hrivien. Na niektorých hrivnách badať intencionálne odseknutie časti prípadne lichoběžníkové alebo trojuholníkové výseky. Niektoré nesú tiež znaky prekovávania. Depot po nájdení vážil približne 65kg a hrivny v ňom boli poskladané v hromádkach po 20ks. Nález je datovaný do 9.storočia a jeho uloženie môže súvisieť s nepokojnými časmi konfliktu medzi kniežaťom Pribinom a Mojmírom, podobne ako to bolo v prípade neďalekého Pobedimu. Obyvateľ hradiska (možno obchodník), ktorý hrivny používal ako platidlo, alebo iný bezpochyby bohatý obyvateľ si poklad uložil z dôvodu obavy, že príde o svoj majetok. Keďže sa pre tento poklad, ktorý musel mať v časoch Nitrianskeho kniežatstva veľmi vysokú hodnotu už nikto nevrátil, jeho majiteľ zrejme prišiel o život. Neskorší hrádok vznikol pravdepodobne v 13.storočí na základoch opevnenia oveľa staršieho zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. z okruhu lužickej kultúry. Hradisko ako prvý popísal, zameral a nakreslil Štefan Janšák v roku 1930. Štefan Janšák na hradisku našiel viaceré črepy, ktoré zaradil do starej železnej doby (halštatská doba) do obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. Pri kopaní odpadovej jamy vo farskej záhrade v roku 1954 sa narazilo na sídliskovú vrstvu, z ktorej pochádza železná pracka, časť zubadla a slovanské črepy, datované do 9.storočia. V roku 1348 sa v súvislosti s hrádkom spomína kastelán Hrádku menom Mese, ktorý bol súčasne vicekastelánom na hrade Tematín. Neveľká pevnosť bola neskôr prestavaná na kúriu a v 17.storočí už ani tá neslúžila svojmu účelu. V polovici 20.storočia zmizli aj posledné zvyšky kamenných múrov. Nachádza sa v okolí bývalého obecného úradu na ľavom svahu v Hrádockej doline. V súčasnosti sa v priestore hradiska nachádzajú záhrady, domy a kostol.

POBEDIM. Hradištia a Podhradištia.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Významný objav, pri ktorom bolo odkryté jedno z najstarších slovanských hradísk na Slovensku, z obdobia Pribinovho kniežatstva. Vzniklo v období blatnicko-mikulčického horizontu (791-833). Archeologický výskum v tejto lokalite viedla PhDr. Darina Bialeková, CSc. Z najstaršieho osídlenia sa tu z neskorého paleolitu (11.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l.) a mladej kamennej doby (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. našli keramické črepy a časti kamenných nástrojov. Ďalšie osídlenie polohy bolo v strednej bronzovej dobe (1.600 p. n.l. – 1.200 p. n.l.), mladej bronzovej dobe (mladšia doba bronzová) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. a neskorej bronzovej dobe (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l. Bola tu odkrytá osada, ktorá patrila do okruhu ľudu lužickej kultúry. Odkrylo sa viacero objektov a kultové miesto. Našli sa tu formy na odlievanie bronzových predmetov, keramika, opracované kosti a bohatá kolekcia bronzových predmetov (ihlice, kosáky, nožíky, šípky, šperky a iné). V slovanskom období sa tu nachádzalo opevnené centrum, ktoré malo svoju akropolu a podhradie. Bolo opevnené valom budovaným komorovým systémom. Z vonkajšej strany hlinený val spevnený drevom chránil kamenný múr a z vnútornej strany val podpierali šikmé podpery. Do koruny valu bola osadená drevená palisáda. V určitých častiach valu sa nachádzali strážne veže. V opevnenom centre sídlil veľmož so svojou družinou a služobníctvom. V blízkosti valu sa na nachádzali dielne, stred hradiska bol miestom na sústreďovanie obyvateľov okolitých osád v čase nebezpečenstva. Hradisko bolo tiež centrom obchodu v povodí Váhu. Toto konštatovanie je podložené archeologickými nálezmi a hlavne nálezmi sekerovitých hrivien vtedajšieho polotovaru a primitívneho platidla. Hradisko sa nachádza juhozápadne od obce v inundácii riek Dudváh a Dubová. Rozloha hradiska v lokalite Hradištia, ktorá bola opevnená prvá, je 4,1ha a v lokalite Podhradištia je 3,9ha. V okolí hradiska sa nachádzalo niekoľko osád. Vznikom Veľkomoravskej ríše hradisko na prelome 1. a 2.tretiny 9.storočia stratilo význam. Nachádza sa na parcele č.1325/1. V súčasnosti je na okraji obce neďaleko polohy hradiska osadená informačná tabuľa o lokalite.

ZEMIANSKE PODHRADIE. Hradištia.

Hradisko z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry. Ako prvý ho preskúmal Jozef Ľudovít Holuby. Opevnené hradisko chráni mohutný skalný hrebeň zo severozápadnej strany. Z ostatných strán tu bol navŕšený umelý násyp (val) a priekopa. Pri budovaní valu sa použili progresívne stavebné prvky: čelná drevená hradba a do systému komôr a roštov usporiadaná drevená konštrukcia, ktorá zomkýňala mohutný násyp. Val sa staval v dvoch časovo nasledujúcich etapách. Z vnútornej zástavby sú najdôležitejšie pôdorysy obydlí, najčastejšie s rozmermi 5,5×4,3m. Bohatý nálezový inventár tvoria početné keramické a bronzové výrobky, doklady miestnej metalurgie bronzu a zvlášť poľnohospodárskej činnosti. Krátkodobo lokalitu osídlil aj na prelome letopočtu ľud púchovskej kultúry. Vo veľkomoravskom období (833 – 907), ako aj v 10.storočí hradisko obývali Slovania, čoho dôkazom sú viaceré nálezy z 9. a 10.storočia, najmä črepy, ale aj kovové nálezy. V tom čase možno vzhľadom na strategické umiestnenie hradiska uvažovať nad jeho strážnou funkciou.

ZEMIANSKE PODHRADIE. Martákova skala.

Hradisko z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry. Bolo opevnené valom s drevenou komorovou konštrukciou a bolo vybudované v troch fázach. Z toho obdobia pochádza nález ružicovej spony so štylizovanými vtákmi. Ďalšie osídlenie tu prebehlo v neskorej laténskej dobe (60 p. n.l. – 0) ľudom púchovskej kultúry a v rímskej dobe (0 – 380). Znovu osídlenie lokality prebehlo v 9.-10.storočí vo veľkomoravskom a poveľkomoravskom období, kedy tu bolo významné strážne slovanské hradisko. Ako prvý hradisko skúmal v 19.storočí Jozef Ľudovít Holuby. V roku 1987 sa tu našiel keltský depot železných predmetov z neskorej laténskej doby. Pozostával z masívnej železnej sekery s obdĺžnikovou tulajkou, veľkého dláta a noža. Z rímskej doby sa našla bronzová jednodielna spona so štvorzávitovým vinutím a hornou tetivou. Zo slovanského obdobia sa tu našlo železné kovanie (prevliečka) s dlhým oválnym pútkom a obdĺžnikovou upevňovacou doštičkou s dĺžkou 101cm datované do 1.polovice 9.storočia, do obdobia Nitrianskeho kniežatstva (blatnicko-mikulčický horizont). Ďalší nález je masívne železné zubadlo. Hradisko sa nachádza severozápadne od obce na vrchu Martákova skala (368,9m).

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist