Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hradiská v okrese Prešov

BRESTOV. Hrádok.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1984. Zvyšky zaniknutého stredovekého hrádku postaveného pravdepodobne najneskôr v 2.polovici 13.storočia. Nachádzajú sa na kopci Zámčisko v lokalite Panský les asi 1km východne od obce Brestov v nadmorskej výške 508m. Hrádok bol postavený na ploche asi 20x8m a obohnaný valom a priekopou. Na juhozápadnej strane bola plošina 10x6m, ktorá slúžila pravdepodobne na osadenie mosta ponad priekopu. Podľa M. Slivku hrádok patril zemanom z rodu Boduna (abovská vetva), ktorých v poslednom desaťročí nazývali aj pánmi z Ploského. Zanikol v 14.storočí. V roku 1975 jeho polohu objavil J. Macák.

 

CHMEĽOV. Hrádok.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1973. Zvyšky malej vojenskej pevnôstky, postavenej pravdepodobne na mieste stredovekého hrádku z 13.storočia, sa nachádzajú nad obcou Chmeľov v lokalite Zadná Hura na kóte 529,9m. V roku 1319 sa spomína ako poss. Komlos cum suo castro, fort. Komlos, castrum Chmelov. Pevnôstku pravdepodobne postavili bratríci v 15.storočí. V roku 1460 už bola opustená.

 

LESÍČEK. Hrádok Bodoň.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1984. Stopy po stredovekom hrádku z 13.storočia sa nachádzajú na zalesnenom vrchu Bodoň severne od obce Lesíček v nadmorskej výške 835m v lokalite Hradová (Pod Hrad).

V roku 1298 sa spomína ako Kerekku (Okrúhly Kameň). V roku 1299 comes Štefan oznamuje, že Egid a Andronik, Jánovi synovia, obsadili hrad zvaný Makovica (Mokoycha) patriaci Bodunovým synom.

Je pravdepodobné, že hrad vybudoval Bodun z Ploského, a preto vzniklo aj pomenovanie Bodunov hrad (Bodonwara). Po vpáde Tatárov do oblasti dolného toku Torysy v roku 1285 ho ako refúgium pre svoju rodinu a po značnom poškodení, ktoré sa konštatovalo v súdnom rozsudku z roku 1299, už Bodunovi synovia neobnovili. Hrad by teda podľa toho existoval len jedno desaťročie. Pravdepodobne bol ale postavený už okolo polovice 13.storočia.
Koncom 13.storočia Ploské a celé oblasť potoka Brestová a jeho prítokov patrila Bodunovi a jeho synom. Pôvodné majetky boli rozdelené po roku 1320, keď synovia budujú kúrie na svojich rodinných podieloch. Kráľ Žigmund daroval v roku 1435 pod titulom novej donácie Žigmundovi, Martinovmu synovi z Ploského, kapitánovi Bratislavského hradu, všetky majetky jeho rodiny, pochádzajúce od predka Boduna. Vymenovávajú sa príslušnosti hradu Makovica (Bodonwara) “in castro Makovycza alio nomine Bodonwara vocato in comitatu de Sarus situato”. Je však otázkou, či by bola kráľovská kancelária označovala tieto majetky ako príslušnosti hradu po jeho viac ako storočnom zániku. Pamiatky hmotnej kultúry získané pri zisťovacom výskume svedčia o tom, že hrad musel existovať i neskôr a to po roku 1298. Upravovaný bol v 14.storočí a zničený v 15.storočí. Hĺbkový výskum lokality by mohol spresniť nielen čas jej zániku ale i vzniku.

Hrádok postavili na vyčnievajúcom skalnom podloží vystupujúcom z vrchu severne nad obcou. To zabezpečuje neprístupnosť lokality zo severnej a západnej strany. Východná a južná strana boli chránené mohutnou priekopou vysekanou do skalného podložia. Vrch skalného brala má takmer štvorcový pôdorys s rozmermi 52x50m a tvorí obytnú plochu hrádku. Tá bola na okraji pravdepodobne chránená obvodovým opevnením. V najvyššie položenej časti plošiny na severnej strane, neďaleko severovýchodného nárožia, bola kruhová kamenná veža vystavaná z miestneho ryolitu. Veža s vnútorným priemerom 3,6m a vonkajším okolo 7,6-8m svojím kubusom čiastočne presahuje okraje obvodového opevnenia. Ďalšie murované objekty v interiéri hradu pravdepodobne neboli.

Stopy po hrádku sú na skalnej plošine, na okraji ktorej je väčšia pravidelná vyvýšenina, stopa po obvodovom opevnení. Stopy po kamennej veži sú v najvyššej časti plošiny a ešte dnes je odčítateľný jej kruhový pôdorys. Iné stopy po murovaných objektoch na plošine nie sú, ale podľa dispozície predpokladáme, že na plošine boli drevené obytné aj hospodárske objekty.

 

LIPOVCE. Hrádok Varhoška.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1984. Nepatrné zvyšky stredovekého hrádku z 13.storočia sa nachádzajú severozápadne od obce Lipovce na pozdĺžnom vápencovom brale zvanom Zámčisko, pod ktorým preteká Lačnovský potok, v nadmorskej výške 618m. Hradný komplex je situovaný na úzkom jazykovitom ukončení kopca v smere sever-juh.

Hrad vznikol ako šľachtický, za vlády kráľa Ondreja II., v panstve Svinia, ktoré po roku 1262 získal šľachtic Merše. Pravdepodobne on alebo jeho syn Beňadik dali v 2.polovici 13.storočia postaviť hrad. Nevieme kedy začal hrad pustnúť, ale podľa stavu zachovanej architektúry to bolo pravdepodobne na konci stredoveku. V rokoch 1300-1312 bol hrad majetkom templárov. Neskôr boli vlastníkmi Abovci, Rozgoňovci, Zbugayovci, Kecerovci a od začiatku 17.storočia Szirmayovci. V roku 1591 bol hrad zdevastovaný ale niektoré jeho časti boli ešte v 16.storočí opravené. Definitívny koniec hradu siaha do obdobia kuruckých vojen začiatkom 18.storočia.

Prirodzená terénna konfigurácia rozdelila hrad na dve väčšie časti. Severná časť je za šijovou priekopou. Na jej najvyššom mieste sa nachádzala valcová kamenná veža s priemerom 9m. Na prvom nádvorí sa nachádzali pravdepodobne všetky hospodárske stavby a tu končila aj prístupová cesta. Južnú časť tvoril vnútorný hrad, ktorý mal príkre svahy a bol prístupný po úzkej, asi 3,5m širokej, šiji. V južnej časti hradu sa nachádzal pravdepodobne palác s rozmermi 10x6m so zaobleným severovýchodným nárožím. Na okraji skalného plató sú dve strieľne vysekané do kameňa. Obe časti hradu spájal 1,4m hrubý múr na šiji, po ktorého ochodzi sa vstupovalo do južného hradu.

Kamenná valcová veža v severnej časti hradu je zachovaná do výšky asi 1,5 podlažia, v južnej časti hradu sa rysuje kamenná deštrukcia s pravidelným obdĺžnikovým pôdorysom. Pravdepodobne ide o palácovú stavbu.

 

PODHRADÍK. Hrádok Šebeš.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1984. Málo výrazné zvyšky stredovekého hrádku z 13.storočia (1307) sa nachádzajú nad obcou Podhradík na zarastenej skalnej ostrožine. Upravovaný bol v 16.storočí. Samotný názov obce pripomína lokalitu hrádku nad obcou (v roku 1427 sa spomína ako Waryala). Na začiatku 14.storočia sa kopec nazýval Mačka, dnes je známy ako Zámek. V 13.storočí bol hrad sídlom panstva.

V donačnej listine kráľa Karola Róberta z roku 1315, ktorou potvrdil Tomášovmu synovi rytierovi Synkovi vlastníctvo jeho doterajších majetkov v tejto oblasti, ktorých súčasťou bol aj hrad (castro Sebusku … in monte Machkakw…), ktorý nechal sám vystavať. To by znamenalo, že v rokoch 1307-1315 bol hrad vystavaný ako kamenný. Na tomto mieste však existoval už predtým majetok zvaný „Hulloudzalasa“ (maďarsky v preklade znamená Havranov príbytok), ktorý bol v roku 1285 opustený. Označenie havrana vychádzalo z oblečenia čierneho habitu príslušného rytierskeho rádu (podobne aj Havránok pri Liptovskej Mare), preto je predpoklad, že na tomto mieste stál starší, najskôr drevený strážny hrádok. Neskôr bol hrad v rukách Matúša Čáka a Jána Jiskru z Brandýsa. Hrad patril až do roku 1491 Synkovým potomkom. Kráľ Vladislav ho potom daroval mestu Košice, zanikol v roku 1550, keď ho obyvatelia Prešova vypálili. Odvtedy pustol.

Murovaný hrad bol vystavaný na 8m širokej a 60m dlhej strmej ostrožine. Jej miernejšia východná strana bola zabezpečená do skaly vytesanou 8-10m širokou a 5-6m hlbokou šijovou priekopou. Na okraji plošiny sa tiahol obvodový múr. Na západnej strane stála vo vzdialenosti 5m od jeho okraja kruhová veža s priemerom 5m s múrom hrubým 1,5m. Veža bola postavená v smere prístupu. Vo východnej časti ostrožiny bol na okraji šijovej priekopy obytný palác s rozmermi 9x6m, ktorého západná stena bola zároveň obranným múrom nad vstupom do hradu. Za ním je vo vzdialenosti 21m šijová priekopa. v severovýchodnej časti hradu bolo valové opevnenie.

Okrajom hradnej plošiny sa tiahne obvodový múr, ktorého nepatrné zvyšky vidno na južnej strane a v severovýchodnej časti hradu sú v predpolí hradu zreteľné stopy po valovom opevnení.

 

TERŇA. Hrádok a hradisko.

Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Hrádok. Stredoveký hrádok postavený v 13.storočí sa nachádza nad obcou Terňa, časť Hradisko na vrchu Hrádok.
  • Hradisko. Slovanské hradisko sa nachádza v areáli stredovekého hrádku nad obcou, časť Hradisko, na vrchu Hrádok.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist