Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hradiská v okrese Púchov

BELUŠA. Hrádok a sídliská.

Národná kultúrna pamiatka Hrádok a sídliská vyhlásená v roku 2019. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Hrádok. Hradište 1. Hrádok s valovým opevnením. Hradisko sa nachádza na skalnom masíve Hradište /518,8m/ na jeho severnom vrchole. Starý názov pre lokalitu je Ostré vŕšky. Lokalita sa nachádza nad lomom za Belušskými Slatinami, za tzv. Prvými mojtínskymi vrátami, na pravej strane Slatinského potoka. Bralnatý masív strmo priečne vyčnieva na smer doliny (západo-východná orientácia). Tvorí ukončenie asi 300m dlhého úzkeho hrebeňa, ktorého druhý koniec má podobný tvar (tu bolo neskôr zistené rozsiahle výšinné sídlisko púchovskej kultúry). Na temene masívu sa nachádzajú zreteľné pozostatky hradiska oválneho tvaru rozmerov približne 60x25m. Z najvyššieho bodu v západnej časti (kóta 518,8m) sa terén mierne zvažuje od hrebeňa do južného svahu. Na okraji pri opevnení je umelo vytvorená terasa šírky 2-3m. Pod ňou sa nachádzajú mohutné rozvaliny pôvodného opevnenia. Podľa zvyškov ho tvoril kamenno-hlinitý val komorovej konštrukcie, vyplnený vápencovými kameňmi s priemerom 20-60cm a hlinou. Podľa niekoľkých opracovaných kameňov mohla byť na vonkajšej strane valu kamenná plenta. Miestami mohol val dosahovať výšku 3-4m a v korune mať šírku asi 1,5m. Drevená palisáda na korune valu pokračovala po obvode hradiska, kde zo severnej strany tvorila jediné opevnenie nad strmým svahom kopca. Rozloženie rozvalín a konfigurácia terénu naznačujú, že vstup do hradiska bol z južnej strany cestou od hlavného hrebeňa masívu. Nad vchodom stála pravdepodobne drevená brána. Na východnom okraji hradiska sa dá predpokladať menšia strážna veža. Boli tu odhalené nálezy z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0  z okruhu púchovskej kultúry. Celkom sa na Hradišti nachádzajú tri nálezové lokality, nad ktorým boli odhalené zvyšky valu hrádku a dve neopevnené výšinné hradiská. Najstaršie nálezy pochádzajú z obdobia mladého neolitu (4.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.), kedy sa tu usadili prví roľníci. Ďalšie nálezy z medenej doby (eneolit), mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba), mladej železnej doby (laténska doba), rímskej doby (stopy po valovom opevnení), doby sťahovania národov a neskorého stredoveku. Našli sa tu unikátne nálezy: bronzový meč, depot železných predmetov, keramické črepy, úlomok kamenného žarnova a keltské mince typu Veľký Bysterec. Hradisko bolo pravdepodobne refúgium ľudu púchovskej kultúry z konca mladej železnej doby (laténska doba) a začiatku rímskej doby. Slúžilo obyvateľom okolitých osád. Pravdepodobne ho zničili germánske kmene v neskorej laténskej dobe (60 p. n.l. – 0). Na lokalite boli zaznamenané zmeny (prestavby) v 1.-6.storočí, v 15.storočí a v období 19.storočie až 1.polovica 20.storočia. K lokalite je vyznačený chodník a nachádza sa tu informačná tabuľa.
  • Sídliská. (Pozri Sídliská v okrese Púchov).

KVAŠOV. Ostrá hora.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Praveké výšinné hradisko na Ostrej hore, kóta 442,2m. Hradisko z obdobia starej železnej doby (halštatskej doby).

NIMNICA. Holíš.

Výšinné sídlisko a hrádok ľudu púchovskej kultúry sa nachádza na vrchu Holíš /533,2m/. Lokalitu preskúmal Anton Petrovský-Šichman. Na temene Holíša našiel grafitovú keramiku, ktorú datoval do rímskej doby. V polovici 80.rokov 20.storočia lokalitu skúmal Jozef Moravčík. V sedle medzi Holíšom a jeho južným vrcholom a priamo na južnom vrchole našiel črepy keramiky a pravdepodobne aj opevnenie. Na západnom svahu Holíša boli objavené črepy keramiky vyrobenej na hrnčiarskom kruhu zo starej železnej doby (halštatská doba) a najmä z mladej železnej doby (laténska doba) z okruhu púchovskej kultúry. Severne od Holíša sa v severnom sedle nachádzalo sídlisko z rímskej doby (zasahuje až do polohy Paprudie tesne na sever od sedla a na východnú stranu sedla). Na svahu Paprudia je doložená keramika aj zo starej železnej doby (halštatská doba).

PÚCHOV. Hradisko.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Sídlisko lužickej kultúry, hradisko púchovskej kultúry a slovanské pohrebisko z veľkomoravského obdobia. Výšinné hradisko z mladej laténskej doby (120 p. n.l. – 0) bolo objavené na vrchu Hradište /566,7m/ v katastri mestskej časti Nosice. Nálezy keramiky datujú toto opevnenie na koniec obdobia 100 p. n.l. Chránená plocha má rozmery 80x40m a obopínajú ju dva zemné valy. Vchod do opevnenia je umiestnený na severozápadnej strane. Približne v polovici dĺžky južného valu je umiestnená cisterna. Okrem keramiky sa tu našiel aj kamenný žarnov na mletie obilia. Ernest Poliak zistil pod svahom opevnenia aj sídlisko púchovskej kultúry, ktorého obyvatelia tento hrádok zrejme vybudovali na svoju ochranu. V roku 2000 sa na hradisku uskutočnil povrchový prieskum pod vedením Jozefa Moravčíka, pri ktorom boli nájdené viaceré zaujímavé nálezy z obdobia púchovskej kultúry (železná sekerka s tulajkou).

PÚCHOV. Hradisko Skala.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Hradisko Skala, kóta 483,0m. Nálezy z praveku a stredoveku. Nálezy kostí mamuta, lopatka jeleňa a parohy soba na  Púchovskej skale. Osídlenie už v starej kamennej dobe (paleolit), mladej kamennej dobe (neolit) a medenej dobe (eneolit). Lokalita je jednou z najintenzívnejšie osídlovaných polôh z obdobia praveku a rannej doby dejinnej. Z kamennej doby (paleolitu) sa tu našli parohy i mamutie kosti. Nález sídliska volútovej kultúry z neolitu (nálezy sekierok a sekeromlatov), sídliska kultúry s kanelovou keramikou z eneolitu a hroby únětickej kultúry zo starej bronzovej doby (staršia bronzová doba). Hromadný nález bronzov a sídlisko lužickej kultúry. Najväčšie objavy urobil amatérsky archeológ barón Emil Friedrich Johannes Hoenning O´Carroll, ktorý v Púchove pôsobil od roku 1888 a je tu i pochovaný. Určil obdobie púchovskej kultúry 200 p.n.l. – 300. Bolo tu výšinné sídlisko z mladej železnej doby (laténska doba), z okruhu púchovskej kultúry (výrobky z hliny a železa, z drahých kovov – jantárové i sklenené perly, kostené gombíky a hrebene, prívesky náhrdelníkov s prevŕtanými zubami líšky, vlka, medveďa a diviaka, bronzové spony s klieštikovito uchytenou pätkou, drôtené spony dlhým vinutím širokým až 56cm, rôzne ozdoby, sklenené a bronzové náramky, drobné železné ihlice, razené mince) ako i rímskej doby. Skala bola opevnená veľkým kamenným múrom so spevnenou konštrukciou. Múr mohol mať hrúbku až 1,8m. Polkruh bol dlhý až 15m. V bronzovej dobe sa v blízkosti skaly aj hojne pochovávalo, o čom svedčia mnohé nálezy hrobov. Nálezy a rekonštrukcie hrnčiarskych pecí, hutníckych zariadení, železné radlice.

STREŽENICE. Štepnická skala.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Hrádok na Štepnickej skale, kóta 471,5m. Nálezy z včasnej doby dejinnej, z mladej železnej doby (laténska doba). Na území obce osídlenie už v praveku ľudom z okruhu púchovskej kultúry.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist