Krížom-krážom.eu

BANSKÁ BYSTRICA

Mestský hrad s typickou siluetou dvojice cibuľovitých veží je charakteristickou dominantou a symbolom historického jadra mesta. Je situovaný na Námestí Štefana Moyzesa. Vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Hrad vo významnom stredovekom banskom meste bol pôvodne umiestnený mimo stredoveký pôdorys mesta. Dnes sa však nachádza priamo v centre a ovplyvňuje vzhľad historického jadra. Na rozdiel od veľkej väčšiny hradov, ktoré postavili na samostatných a vhodných miestach pre opevnenie, niektoré hrady tvorili súčasť mestského celku buď na jeho okraji (boli súčasne začlenené do mestského opevnenia), alebo v dvoch prípadoch (Banská Bystrica, Kremnica) skoro v jeho strede. Už v časoch výstavby hradu tu stál farský Kostol Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom stredoveku stal centrom novej pevnosti. Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15.storočia priestor okolo tohto kostola a postavili tu ďalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi. Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Jednotlivé budovy rôznorodej funkcie obohnali spoločným opevnením, ktoré chránilo patriciát pred vonkajšími nepriateľmi i vnútornými nepokojmi, najmä počas baníckych vzbúr (1525-1526). Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. Bolo vybudované v rokoch 1480-1510, neskôr barokovo upravené.

Mestský hrad s areálom je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1955. Nachádza sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Brána opevnenia barbakánová. Súpisné číslo 52. Postavená bola v 70.rokoch 15.storočia v gotickom slohu. Upravovaná bola na prelome 15. a 16.storočia, v roku 1584, po roku 1608, 1660, 1862 a v roku 1907. Je to vstupná brána, ktorou sa do areálu hradu vchádzalo. Bola najdôležitejšou časťou opevnenia a bola dostavaná v roku 1512. Vstupovalo sa do nej dvoma bránami, pre povozy a pre peších. Dnes sa v nej nachádza múzeum.
• Mestská veža barbakánu. Súpisné číslo 53. Postavená bola v 70.rokoch 15.storočia v gotickom slohu. Autorom stavby je Friedrich G. Upravovaná bola na prelome 15. a 16.storočia, v roku 1584, po roku 1608, 1660, 1862 a v roku 1907.
• Hradbový múr. Postavený bol v 2.polovici 15.storočia. Prevláda renesančný sloh. Upravovaný bol v roku 1512 a v 16.storočí.
• Farská bašta. Súpisné číslo 46. Postavená bola v roku 1479 v gotickom slohu.
• Pisárska bašta. Súpisné číslo 49. Postavená bola v roku 1479 v gotickom slohu. Upravovaná bola v 16.storočí. Stavba s kruhovým pôdorysom. Dnes sa v nej nachádza galéria.
• Mestská radnica (pretórium). Súpisné číslo 51. Do areálu hradu bola včlenená v roku 1500 v renesančnom slohu. Upravovaná bola v rokoch 1546, 1617 a v 18.storočí. V 2.tretine 16.storočia prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V roku 1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. Čoskoro nato, v rokoch 1564-1565, majster Peregrinus upravil jej priečelie vrátane starej neskorogotickej lodžie a budovu ukončil renesančnou atikou s lastovičími chvostami. Má obdĺžnikový pôdorys. Autormi stavby sú Linhard, Peregrinus a Mušla.
• Palác (Matejov dom, Banícka bašta). Dom kráľa Mateja súpisné číslo 48. Palác bol postavený v roku 1479 v gotickom slohu. Upravovaný bol v rokoch 1908-1909. Má obdĺžnikový pôdorys, je päťpodlažný s podpivničením, s gotickými oknami. Dnes sa v ňom nachádza múzeum.
• Kostol nanebovzatia Panny Márie. (Pozri Rímsko-katolícke kostoly v okrese Banská Bystrica).
• Kostol svätého Kríža. (Pozri Rímsko-katolícke kostoly v okrese Banská Bystrica).

DÚBRAVICA

Zrúcaniny hradu nad obcou Dúbravica, postaveného v polovici 15.storočia, rozšíreného v 18.storočí.

ĽUPČIANSKY ZÁMOK

Zachovalý hrad, nachádzajúci sa na návrší nad obcou Slovenská Ľupča, bol využívaný ešte v minulom storočí. Hrad bol postavený pred rokom 1250 a pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo, v čase poľovačiek ho aj s početnými hosťami často navštevovali. Postavil ho kráľ Belo IV. Okrem toho strážil cestu vedúcu údolím Hrona a na Liptov (Via Magna). Neskôr hrad menil majiteľov a tí ho prispôsobovali svojim požiadavkám, čoho dôkazom sú mnohé dostavby a prestavby. Najstaršie stredoveké jadro bolo vytvorené z budov a bášt okolo nádvoria s ústrednou hranolovou vežou. V roku 1443 hrad postihlo zemetrasenie. V polovici 15.storočia sa hradu na dlhší čas zmocnil Ján Jiskra z Brandýsa, po ňom bol majiteľom Matej Huňady, ktorý ho daroval svojmu synovi Jánovi Korvínovi. Vtedy prišlo aj k jeho prvej väčšej prestavbe. Jeden čas bol majetkom Mateja Korvína. O mohutnej lipe na nádvorí sa hovorí, že pod ňou Matej Korvín sedával. V 15.-16.storočí bol hrad prestavaný na zámok. Ďalšie opravy a prestavby uskutočnili na hrade v 2.polovici 16.storočia v dôsledku tureckého nebezpečenstva. V tom čase vzniklo vonkajšie opevnenie hradu s tromi nárožnými kruhovými baštami a bránou na východnej strane. Od roku 1573 mal hrad v zálohu bohatý kremnický mešťan Pavol Rubigall a po ňom v 17.storočí poľský šľachtic Gašpar Tríbel, známy utlačovateľ breznianskych mešťanov. V polovici 17.storočia sa hrad dostal do držby rodiny Széchy. Manželstvom s Máriou Széchy, „muránskou Venušou“, ho nakoniec získal do vlastníctva palatín František Vešeléni. Po odhalení sprisahania, ktorého bol osnovateľom, mu uhorská komora hrad spolu s rozsiahlym panstvom skonfiškovala a odvtedy ho v jej mene spravovali hradní kasteláni. Pri úpravách v 17.storočí bolo nádvorie doplnené arkádami, v miestnostiach boli vymenené klenby. V tom období bol hrad sídlom ľupčianskeho panstva, ktorému patrilo mnoho obcí východne od Banskej Bystrice. Početné adaptácie hradu v 17. a 18.storočí nesledovali už obranné ciele ale za úlohu mali predovšetkým rozšíriť jeho obytné priestory. Po zrušení feudalizmu sa stal hrad majetkom uhorského štátu. Po požiari v roku 1860 bol objekt upravený a v rokoch 1873-1938 v ňom bol sirotinec. V čase SNP v ňom fašisti väznili povstalcov. V období komunizmu tu boli sústredené rehoľné sestry. Vďaka trvalému využitiu hrad prežil a je pomerne dobre zachovaný. Dnes je v súkromných rukách a je neprístupný verejnosti.

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

• Hradný palác. Postavený bol v gotickom slohu v polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 3.tretine 16.storočia, v 1.štvrtine 17.storočia a v 19.storočí. Je trojpodlažný s podpivničením a viackrídlovým pôdorysom. Dnes je v ňom múzeum.
• Plášťový hradbový múr. Postavený bol v gotike v 13.storočí.
• Útočištná veža. Polkruhová valcová veža opevnenia bola postavená v gotike v 13.storočí. Dnes je v nej múzeum.
• Barbakán s bránou, vpadlinou. Postavený bol v gotike v 3.tretine 15.storočia. Má polkruhový pôdorys a výšku štyroch podlaží.
• Bašta južná. Bašta opevnenia bola postavená v renesancii v roku 1573. Má obdĺžnikový pôdorys.
• Hradná kaplnka. (Pozri Kaplnky v okrese Banská Bystrica).
• Veža s cisternou. Má obdĺžnikový pôdorys. Dnes je v nej múzeum.
• Hradná studňa. Vybudovaná bola v polovici 13.storočia.
• Arkádová chodba. Postavená bola v barokovom slohu v 4.štvrtine 18.storočia.
• Hradné nádvorie. Nádvorie horného hradu bolo vybudované v polovici 13.storočia. Upravované bolo v 3.tretine 16.storočia, v 1.štvrtine 17.storočia a v 19.storočí. Má nepravidelný pôdorys.

Predhradie:

• Hradbový obranný múr západný. Postavený bol v renesancii okolo roku 1600. Upravovaný bol v 2.polovici 19.storočia.
• Bašta juhovýchodná. Kruhová bašta opevnenia bola postavená v renesancii v 1.polovici 16.storočia.
• Bašta severovýchodná, bastión. Postavená bola v renesancii okolo roku 1600. Upravovaná bola koncom 19.storočia. Má polygonálny pôdorys.
• Bašta severná, bastión. Postavená bola v renesancii okolo roku 1600. Upravovaná bola v 2.polovici 18.storočia a koncom 19.storočia. Má polygonálny pôdorys.
• Schodisko. Postavené bolo v renesancii začiatkom 17.storočia. Upravované bolo v roku 1870.
• Sirotinec (Gizelin dom, palác). Postavený bol v novogotickom slohu v roku 1873. Upravovaný bol v roku 1910 a v 2.polovici 20.storočia. Má trojtraktovú dispozíciu, nepravidelný pôdorys, je trojpodlažný.
• Stavby hospodárske. Postavené boli na prelome 19. a 20.storočia. Majú obdĺžnikový pôdorys.
• Hradné nádvorie. Nádvorie dolného hradu bolo vybudované v 1.polovici 16.storočia. Upravované bolo v 17. a 19.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
• Hradbový obranný múr severozápadný. Postavený bol v renesancii okolo roku 1600. Upravovaný bol v 60.rokoch 20.storočia a v 20.storočí.