Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hrady, zámky, zrúcaniny v okrese Ilava

ILAVA

Poloha.

Vznik.

Hrad existoval pravdepodobne už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí panovali v Uhorsku v rokoch 1000-1130. Druhá verzia hovorí o tom, že hrad postavili templári už na prelome 11. a 12.storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II. /1141-1162/, ktorý im povolil usadiť sa v Uhorsku. V roku 1318 sa spomína hradný kastelán. Najpravdepodobnejšie ale je, že hrad postavil kráľ Žigmund, a to po bitke pri Ilave v roku 1431. V roku 1432 nechal kráľ zo strategických dôvodov staré mestečko zbúrať a preložil ho na dnešnú vážsku terasu. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1437, kedy sa spomína jeho kapitán Mikuláš z Klobušíc, služobník Pongráca zo Svätého Mikuláša, vtedajšieho majiteľa Ilavy.

Staršie osídlenie.

Vlastníci.

Začiatkom 14.storočia patril hrad Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, neskôr kráľovi. Hrad bol strediskom panstva Ilava. Do polovice 16.storočia patril hrad viacerým majiteľom. Vlastnili ho Ján Huňady, Juraj Hatňanský, Ján Kostka, bratia Podmanickí, uhorský šľachtic Blažej Maďar. Od roku 1495 patril hrad Štefanovi Zápoľskému. V roku 1533 Ladislav Macedónsky predal mesto Mikulášovi Ostrožičovi. V roku 1693 ilavské panstvo kúpil gróf Siegfried Kristof Breuner zo Stubingenu. V rokoch 1697-1855 ho vlastnil gróf Gustav Königsegg, dedič po grófovi Breunerovi, predal kostol, priľahlý kláštor a hrad uhorskému štátu, ktorý ho prebudoval na krajinskú trestnicu pre ťažkých väzňov a tomuto účelu slúži od roku 1856 až doteraz.

Stavebný vývoj.

Hrad z obdobia vzniku pozostával z horného a dolného hradu. Svoju podobu naberal hrad v 13.storočí. Mikuláš Ostrožič v 2.tretine 16.storočia stredoveký hrad prestaval na pevnosť a zveľadil nielen horný hrad ale i dolný, ktorý slúžil ako kaštieľ. V roku 1693 si gróf Siegfried Kristof Breuner zo Stubingenu nechal dolný hrad, ktorý prebudoval na renesančnú pevnosť a horný hrad bol prebudovaný na prvý kláštor radu trinitárov, teda Kláštor najsvätejšej Trojice v Uhorsku. Spolu s kláštoromsa v priestoroch nachádzala nemocnica. Výstavba začala v roku 1701. Dolný hrad slúžil ako zemepanské sídlo. V roku 1695 bola zriadená kaplnka. V rokoch 1701-1722 bol nad priekopou, oddeľujúcou vnútorný hrad od vonkajšieho, postavený dvojvežový barokový kostol. V čase vlastníctva grófa Breunera bol v priestoroch hradu zriadený kláštor trinitárskych mníchov. Prestavba na kláštor a nemocnicu trinitárov bola dokončená v roku 1753. Kláštor bol v roku 1783 zrušený. Od roku 1855 je trestnicou.

Interiér.

Exteriér.

Súčasnosť.

V súčasnosti sa v areáli hradu nachádza väznica.

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Stojí na Mierovom námestí. V súčasnosti sa v pevnosti nachádza väznica. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

  • Kláštor trinitárov. Objekt č.6. Postavený bol v renesancii v 30.rokoch 15.storočia. Opravovaný bol v rokoch 1693-1753, 1856, v polovici 19.storočia a v 20.storočí. Pôdorys viackrídlový, uzatvorený. Trojpodlažný s pivnicou a dvojtraktovou dispozíciou.
  • Kostol všetkých Svätých. (Pozri Rímsko-katolícke kostoly v okrese Ilava).
  • Most vstupný. Chodník, schody, most. Postavený bol v baroku v rokoch 1701-1723. Opravovaný bol v roku 1752 a v 60.rokoch 20.storočia. Jednopodlažný so suterénom.
  • Priekopa, šianec. Okolo horného hradu. Postavená bola v renesancii v tretine 15.storočia. Opravovaná bola v rokoch 1674, 1856 a v 20.storočí.

Prvé predhradie:

  • Kaštieľ I. Objekt č.1. Administratíva. Postavený bol v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Opravovaný bol v rokoch 1652, 1674, 1694, v polovici 18.storočia, koncom 19.storočia a v 20.storočí. Pôdorys v tvare L, dvojtraktová dispozícia, dvojpodlažný s nadstavbou a dvoma pivnicami.
  • Kaštieľ II. Objekt č.4. Práčovňa, sklady, bastión. Postavený bol v renesancii v polovici 16.storočia. Opravovaný bol na prelome 16. a 17.storočia, v rokoch 1674, 1693, 1740, v 19. a 20.storočí a v roku 2016. Pôdorys nepravidelný. Trojpodlažná budova s pivnicou a jednotraktovou dispozíciou.
  • Budova administratívna. Objekt č.1. Druhá brána. Postavená v secesii na prelome 19. a 20.storočia. Opravovaná bola v 60.rokoch 20.storočia. Bloková dvojpodlažná budova s pivnicou a jednotraktovou dispozíciou.
  • Hospodárska stavba. Objekt č.2. Kuchyňa, nemocnica. Postavená v renesancii v polovici 16.storočia. Opravovaná bola v rokoch 1646, v 1.polovici 18.storočia, v roku 1889, v 70.rokoch 20.storočia. Trojkrídlový pôdorys, dvojtraktová dispozícia, jednopodlažná budova s dvoma pivnicami.
  • Nádvorie I.  Dvor. Nachádza sa medzi kostolom a kaštieľom. Postavené v renesancii v 40.rokoch 16.storočia. Opravované bolo v rokoch 1701-1723, na prelome 19. a 20.storočia a v 20.storočí. Pôdorys nepravidelný.
  • Nádvorie II. Druhý dvor. Nachádza sa medzi kostolom a kaštieľom. Postavené bolo v renesancii v 40.rokoch 16.storočia. Opravované bolo na prelome 19. a 20.storočia, v 60.rokoch 20.storočia. Pôdorys lichobežníkový.

Druhé predhradie:

  • Samoväzba. Objekt č.5. Ústav na výkon väzby. Postavená bola v historizujúcom slohu v roku 1889. Opravovaná bola v 20.storočí a v rokoch 2007-2008. Pôdorys obdĺžnikový. Štvorpodlažná budova s pivnicou a trojtraktovou dispozíciou. Jej autorom je Tomáš Antony z Budapešti.
  • Nádvorie III. Bývalé barokové záhrady. Postavené bolo v baroku v 17.storočí. Opravované bolo v roku 1674, v 1. a 2.polovici 18.storočia, v 2.polovici 19.storočia a v 20.storočí. Pôdorys v tvare U.
  • Nádvorie IV. Dvorce, záhrady. Postavené bolo v baroku v 17.storočí. Opravované bolo v 1. a 2.polovici 18.storočia, v roku 1889 a v 20.storočí. Pôdorys lichobežníkový.
  • Nádvorie V. Záhrady, zadný vstup do hradu. Postavené bolo v renesancii v polovici 16.storočia. Opravované bolo v 1. a 2.polovici 18.storočia, v 19. a 20.storočí. Pôdorys nepravidelný.
  • Nádvorie VI. Vstupný dvor. Postavené bolo v renesancii v 16.storočí. Opravované bolo v polovici 18.storočia a v 2.polovici 20.storočia. Pôdorys lichobežníkový.
  • Múr hradbový. Kamenný múr postavený v 19.storočí. Opravovaný bol v 20.storočí. Pôdorys v tvare L.
  • Priekopa vonkajšia. Bývalé barokové záhrady, priekopa. Postavená bola v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Opravovaná bola v roku 1674, v 1.polovici 18.storočia, v 19. a 20.storočí.

KOŠECA

Poloha.

Dnes už iba zrúcaniny kráľovského hradu na Košeckom hradnom vrchu nad obcou Košecké Podhradie v nadmorskej výške 454m, ktorý bol postavený v 1.polovici 13.storočia. V roku 1312 sa spomína tunajší kastelán a územie patriace k hradu.

Vznik.

Prvá písomná zmienka je z roku 1272, kedy sa spomína ako Kaza.

Staršie osídlenie.

Nálezy dokazujú, že na mieste hradu bolo staré slovanské osídlenie z predveľkomoravského obdobia (675 – 791) a veľkomoravského obdobia (833 – 907).

Vlastníci.

V 13.storočí (v roku 1272) hrad vlastnil gróf Smaragdus (vodca radu templárskych rytierov), po ňom často menil majiteľov. Striedavo ho spravovali kráľovskí kasteláni a trenčianski župani. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1272. V roku 1312 sa spomína ako Kosycz, v roku 1316 ako Kassa a v roku 1318 ako Coscha. V roku 1323 ho vlastnil Demeter de Nechte a neskôr v roku 1393 sa spomína Vlk Tomas Kazima. V roku 1330 sa opäť spomína ako castrum Kassa, v roku 1447 ako castrum Kossatecz. V 14.storočí bol hrad kráľovským majetkom a v roku 1404 ho darom získava Štibor zo Štiboríc. Po vymretí Štiborovho rodu prešiel hrad do majetku Štefana Košeckého, ktorý však upadol do kráľovskej nemilosti a všetky jeho majetky vrátane hradu bolo skonfiškované. V roku 1462 ho kráľ Matej Korvín odňal z rúk husitských prívržencov. Na prelome 14. a 15.storočia (v roku 1493) sa dostáva do držby Zápoľských, ktorí ho v roku 1516 dali do držby Rožoňovcom a neskôr v roku 1526 Petröcimu. Kráľ Ferdinand I. hrad aj s polovicou k nemu patriacemu majetku daroval Petrovi Petröcimu, druhú polovicu majetku (Pružinskú dolinu) daroval rodine Rožoňovcov. Štefan Petröci, potomok Petra Petröciho sa aktívne zúčastnil Vešeléniho protihabsburského povstania. Panovník vyslal na hrad generála Heistera, ktorý mal rozkaz ho zajať a uväzniť. Podarilo sa mu však z hradu ujsť a skryť sa na hrade Likava. Generál Heister s cisárskym vojskom hrad obsadil v roku 1670 a v roku 1671 ho nechal zbúrať. Hradný majetok prešiel do rúk rodiny Lippayovskej a po vymretí rodu zdedili majetok Ilešháziovci a Motešickí. Títo na hrade už nebývali. Ilešházi v roku 1830 prepustil svoju časť panstva Košeca Jozefovi Motešickému. Od Motešických kúpil panstvo bankár Schenk. Nové panstvo však bývalo v pohodlnejšom kaštieli v Ladcoch. Hrad bol strediskom panstva Košeca, ku ktorému patrilo 21 obcí.

Stavebný vývoj.

Interiér.

Exteriér.

Z hradu zostali  iba zvyšky múrov, ktorých maximálna výška je 1m, na juhozápadnej čiastočne holej strane kopca. Celý hradný vrch je zarastený stromami a skrýva aj zarastené základy a terénne vlny, ktoré naznačujú pôvodnú dispozíciu hradu.

Súčasnosť.

Na hrad je prístup pôvodnou prístupovou cestou. Z hradu je nádherný výhľad na Malé Košecké Podhradie a vrchy v okolí.

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

  • Hradný palác I. Postavený bol v stredoveku v 2.polovici 13.storočia. Opravovaný bol v 14.storočí. Zanikol v roku 1670.
  • Hradný palác II. Južná časť hradného jadra. Postavený bol v stredoveku v 2.polovici 13.storočia. Zanikol v roku 1670.
  • Hradné nádvorie I. Severná časť hradného jadra. Postavené bolo v 2.polovici 13.storočia. Zaniklo v roku 1670.
  • Múr hradbový. Okolo hradného jadra. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia. Zanikol v roku 1670.

Predhradie:

  • Hradné nádvorie II. Západne od hradného jadra. Postavené bolo v 2.polovici 13.storočia. Zaniklo v roku 1670.
  • Priekopa šijová. Západne od hradného jadra. Postavená bola v 2.polovici 13.storočia. Zanikla v roku 1670.

POZRI: http://www.youtube.com/watch?v=B7w9aABnWR4

VRŠATEC

Poloha.

Dnes už iba zrúcaniny stredovekého hradu nad obcou Vršatské Podhradie. Horný hrad sa nachádza na vápencových útesoch v nadmorskej výške približne 897m, dolný hrad v nadmorskej výške 805m.

Vznik.

Po zriadení uhorského štátu tu postavili strážnu vežu s malým vojenským táborom, spomínaným v roku 1244. Chránil severné hranice a kontroloval dôležitý priesmyk na Moravu. Kráľovský pohraničný hrad bol postavený pravdepodobne v 2.polovici 13.storočia. V 14.storočí tu už kamenný hrad stál, ktorý s výnimkou husitského obdobia v 15.storočí i naďalej podliehal kráľovi.

Staršie osídlenie.

Strmým bralom chránený hradný kopec bol osídlený už v bronzovej dobe (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.). Vo veľkomoravskom období (833 – 907) tu bolo výšinné hradisko, ktoré mohlo slúžiť najmä ako refúgium pre obyvateľov sídliska, ktoré sa nachádzalo pod hradným vrchom.

Vlastníci.

Pôvodne bol kráľovským majetkom. Začiatkom 14.storočia patril hrad Matúšovi Čákovi Trenčianskému. Po jeho smrti patril kráľovi. V roku 1353 bol majiteľom hradu Mikuláš Kont. Kráľ Žigmund ho v roku 1396 daroval Štiborovi zo Štiboríc (v tom čase majiteľ Beckova). Od roku 1407 hrad striedal majiteľov. Od roku 1407 patril palatínovi Garovi, po ňom kráľovnej Barbore a od roku 1431 kráľovnej Alžbete, neskôr Huňadyovcom. V roku 1465 sa ho zmocnil Jan Jiskra z Brandýsa. V roku 1470 kráľ Matej Korvín daroval hrad za zásluhy zemanom zo Slopnej, ktorí si zmenili meno na Oroszlánköi-Vršatecký. V roku 1576 prešiel do rúk zemepánskeho rodu Jakušicovcov, ktorý bol spríbuznený s rodom Slopňanských, tí ho vlastnili až do jeho zániku. V 2.polovici 17.storočia grófka vdova Serényiová poručila panstvo svojim zaťom Zichymu a Kohárymu. V roku 1699 hrad vlastnili Breunerovci, neskôr Königseggovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1917. Hrad bol sídlom panstva Vršatec, ku ktorému patrilo 9 obcí. V 17.storočí sa sídlo panstva presťahovalo do kaštieľa v Pruskom.

Stavebný vývoj.

Hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami. Neobyčajne členitý terén zapríčinil rozloženie objektu do dvoch výškových úrovní. Najstaršou stavbou z 13.storočia je najvyššie položená štvorboká veža na temeni brala, ktorá zabezpečovala výhľad do širokého okolia. Ku nej neskoršie pristavali ďalšie objekty horného hradu. Prístup do horného hradu viedol cez skalný tunel a po schodoch vytesaných do skaly. K hornému gotickému hradu s vnútornou vežou prislúchalo nižšie položené predhradie. Na severnej dolnej terase bol z predhradia vybudovaný dolný hrad. Hrad rozsiahlo prestavali v 1.polovici 15. a v 2.polovici 16.storočia. Až v tomto storočí počas opevňovania bol vybudovaný renesančný palác s okrúhlou baštou v dolnej časti hradu. Hrad bol opevnený delovými baštami a v dolnom hrade boli pristavené obytné a prevádzkové budovy. Výslovne vojenská pevnosť dostáva pomaly aj obytný charakter. Na prelome 16. a 17.storočia vznikol dolný hrad s opevnením. Vtedy už ale začína ako sídlo panstva upadať. Panstvo sa presťahovalo do Pruského. Za protihabsburských povstaní niekoľko krát vyhorel. Obsadili ho povstalecké vojská Imricha Tököliho. Po požiari v roku 1680, kedy ho dobilo a vypálilo cisárske vojsko, bol síce ešte zrenovovaný. Druhýkrát vyhorel počas búrlivého roku 1707, kedy hrad obsadili povstalecké vojská Františka II. Rákociho. Keď v nasledujúcom roku 1708 boli donútené odovzdať hrad cisárskym vojskám, náhodný výbuch pušného prachu zničil veľkú časť budov. Zvyšok potom podminovali a vyhodili do povetria so súhlasom vtedajšieho majiteľa grófa Königsegga na panovníkov rozkaz. Odvtedy je hrad v ruinách.

Interiér.

Exteriér.

Súčasnosť.

Z hradu a brala je kruhový výhľad.

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

  • Hradný palác I. Severozápadná časť hradného jadra. Postavený bol v rannej gotike v polovici 13.storočia. Opravovaný bol v 15.storočí a v roku 1696. Zanikol v roku 1708. Pôdorys lichobežníkový. Mal pravdepodobne tri podlažia s pivnicou.
  • Útočištná veža. Postavená bola v stredoveku v polovici 13.storočia. Prestavovaná bola v 15.storočí a v roku 1696. Mala štvoruholníkový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, bola trojpodlažná s pivnicou. Zanikla v roku 1708.

Prvé predhradie:

  • Stavba obytná. Severozápadná časť prvého predhradia. Postavená bola v 15.storočí. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala obdĺžnikový pôdorys, bola dvojpodlažná. Zanikla v roku 1708.
  • Hradné nádvorie. Severovýchodne od hradného jadra. Postavené bolo v 13.storočí. Prestavované bolo v 15.storočí, v roku 1696. Malo polygónový pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
  • Schodisko. Severná časť prvého nádvoria. Postavené bolo v 13.storočí. Prestavované bolo v 15.storočí a v roku 1696. Zaniklo v roku 1708.
  • Múr hradbový I. Juhovýchodná časť prvého predhradia. Postavený bol v 14.storočí. Prestavovaný bol v 15.storočí a v roku 1696. Zanikol v roku 1708.

Druhé predhradie:

  • Hradný palác II. Severovýchodná časť druhého predhradia. Postavený bol v 15.storočí. Prestavovaný bol v roku 1696. Mal obdĺžnikový pôdorys. Bol trojpodlažný. Zanikol v roku 1708.
  • Veža opevnenia. V severozápadnej hradbe druhého predhradia. Bola postavená v 15.storočí. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala kruhový pôdorys a jednopriestorovú dispozíciu. Zanikla v roku 1708.
  • Bašta delová I. Severná časť, zvonku hradby. Postavená bola na prelome 16. a 17.storočia. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala polygonálny pôdorys. Zanikla v roku 1708.
  • Bašta delová II. Západné nárožie druhého predhradia. Postavená bola v renesancii na prelome 16. a 17.storočia. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala pôdorys v tvare podkovy, jednopriestorovú dispozíciu, bola dvojpodlažná. Zanikla v roku 1708.
  • Stavba hospodárska I. Severné nárožie druhého predhradia. Bola postavená v 15.storočí. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala lichobežníkový pôdorys, bola dvojpodlažná s jednotraktovou dispozíciou. Zanikla v roku 1708.
  • Stavba hospodárska II. Západná časť druhého predhradia. Postavená bola v 15.storočí. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala obdĺžnikový pôdorys. Zanikla v roku 1708.
  • Hradné nádvorie II. Severozápadne od hradného jadra. Postavené bolo v 15.storočí. Prestavované bolo v roku 1696. Malo lichobežníkový pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
  • Múr hradbový II. Severozápadný a juhozápadný obvod druhého predhradia. Postavený bol v 15.storočí. Prestavovaný bol v roku 1696. Zanikol v roku 1708.

POZRI: http://www.youtube.com/watch?v=RbA5uY0XYIM

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist