Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hrady, zámky, zrúcaniny v okrese Malacky

DRAČÍ HRÁDOK

Nachádza sa na východnom cípe vrchu Kozlisko /537,4m/ v juhozápadnej časti Malých Karpát juhovýchodne od obce Borinka vo výške 370m. Zrúcaniny stredovekej strážnej veže postavenej pravdepodobne na základe kráľovskej iniciatívy v 13.storočí, keď sa majiteľmi dovtedajšieho kráľovského hradu Pajštún stali grófi zo Svätého Jura a z Pezinka. Stála údajne na mieste bývalého strážneho objektu z čias rímskych. Kráľovský pôvod tiež naznačuje podobnosť veže s vežami na iných kráľovských hradoch. Hrádok, o ktorého pôvode nie je veľa správ, bol postavený v 2.polovici 13.storočia. Zrejme slúžil ako strážny objekt bez sídelnej a správnej funkcie na ochranu cesty cez Malé Karpaty z Jura do Borinky, o čom svedčí absencia palácových stavieb a hospodárskeho zázemia poddanských dedín. Vrch, na ktorom hrádok stojí, je na jednom mieste prerušený priekopou, ktorú v minulosti pravdepodobne premosťovala lávka, po ktorej sa do hrádku vstupovalo. Centrom hrádku bola mohutná veža. Zo začiatku bol hrádok opevnený len drevenými palisádami, výraznejšej ochrany sa dočkal až v 15.storočí v období husitských a uhorsko-českých vojen. Hrádok zanikol pri požiari pravdepodobne počas husitských vpádov na západné Slovensko v 1.polovici 15.storočia. O hrade sa nezachovali žiadne písomné zmienky. V bratislavskej Mestskej galérii však existuje originál tzv. Meyerovej rytiny z roku 1563, ktorá zobrazuje Prešporok a okolie pri príležitosti korunovácie Maximiliána II. Je pravdepodobné, že na nej vyobrazený objekt „Drach-kugel-schlos“ predstavuje Dračí hrádok. Vychádzajúc zo správnosti tohto predpokladu, Dračí hrádok ešte v polovici 16.storočia existoval, čo podporuje aj nález väčšieho množstva zlomkov úžitkovej keramiky z obdobia 13.-15.storočia, kedy bol hrad aj obývaný. Prvý archeologický výskum zrealizoval v rokoch 1941-1942 profesor V. Ondrouch, ktorý na základe istých nálezov predpokladal, že stredovekému opevneniu predchádzala rímska strážna veža. V roku 1993 uskutočnil archeologický výskum Z. Farkaš a odhalil zvyšky kamennej budovy s rozmermi 10,9×9,1m a múrmi hrubými 90cm, ktorá sa nachádzala za vežou. Pravdepodobne ide o tú istú budovu, ktorú lokalizoval už V. Ondrouch. V súčasnosti je z hrádku viditeľná iba časť zachovaného múru osadenia vstupného mosta. Ostatné časti základov nie je vidieť.

Samotný areál hrádku sa skladá z dvoch častí. Pretiahnutá vyvýšenina široká 15m a dlhá 115m je oddelená od okolitého terénu nízkym valom. Druhá vyvýšenina južne od prvej je široká 20m a dlhá 112m, ktorá je od prvej oddelená priekopou. Centrálna hranolová veža s vonkajšími rozmermi 10x10m bola postavená za 17m širokou a 6m hlbokou, do skaly vytesanou priekopou. Vzdialenosť veže od priekopy je asi 17m. Na vonkajšej strane priekopy sa zachovali skromné zvyšky murovaného osadenia vstupného mosta.

 

PAJŠTÚN

Zrúcaniny stredovekého pohraničného strážneho gotického hradu, ktorý sa nachádza na skalnom vápencovom ostrohu severne od obce Borinka a východne od Stupavy. Patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13.storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Vznikol v 2.polovici 13.storočia, písomne je doložený v roku 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa najskôr aj vrátili. Od 14.storočia (1390) až do vymretia rodu v roku 1526 patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka. V 16.storočí bol v držbe Serédiovcov a neskôr Salmovcov, ktorí ho podrobili renesančnej prestavbe vonakjších opevnení s mohutným rondelom a delovými pozíciami, ukončenej v roku 1550. V roku 1592 ho od nich získal Mikuláš Pálfi. Uskutočnil prestavbu obytných priestorov a vybudoval nové vonkajšie opevnenie vhodné na vtedajšie požiadavky obrany. Vo vlastníctve Pálfiovcov bol hrad až do roku 1867, keď ho so stupavským panstvom kúpili Károliovci. Hrad je pôdorysom prispôsobený terénu, na ktorom stojí. Okolo horného hradu so zachovanými zvyškami obytných budov a hradieb s delovými baštami bol v 16. a 17.storočí vybudovaný nový taliansky systém bastiónového opevnenia s mohutným delostreleckým rondelom, dokončeným pred rokom 1550, a delovými pozíciami. Na hrade sú v mieste vysokej vstupnej veže s padacou bránou zachované mohutné kamenné krakorce arkiera s neskororenesančnými manieristickými maskarónmi patriace do okruhu prác majstrov pôsobiacich na Červenom Kameni a v Bratislave. Hrad vyhorel v polovici 18.storočia. Čiastočne ho opravili a naďalej používali. V roku 1810 bol hrad zničený napoleonskými vojskami a odvtedy pustol. Pôvod názvu hradu tkvie v skomolenine nemeckého a maďarského výrazu pre jantár (Bernstein, Boróstán). Pomenovanie hradu signalizuje úzku spätosť s jednou z vetiev pravekej tzv. Jantárovej cesty, vedúcej k Baltu.

Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Zo 16.storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v roku 1550. Ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17.storočia Pálfiovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v roku 1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17.storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali ďalšie vonkajšie opevnenie. Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krákorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z roku 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.

 

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

Hradné jadro:

  • Hradný palác severný. Severný palác horného hradu. Ruina. Postavený bol v renesancii v 16.storočí. Upravovaný bol v 17. a 18.storočí, zanikol v roku 1810. Mal obdĺžnikový pôdorys, bol štvorpodlažný s podpivničením.
  • Hradný palác východný. Ruina. Postavený bol v gotike v 2.polovici 13.storočí. Upravovaný bol v 16., 17. a 18.storočí, v roku 1810 zanikol. Mal trojuholníkový pôdorys, bol dvojpodlažný.
  • Hradný palác juhovýchodný. Ruina. Postavený bol v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 16., 17. a 18.storočí, v roku 1810 zanikol. Mal obdĺžnikový pôdorys, bol dvojpodlažný.
  • Palác hradný južný. Južný palác horného hradu. Ruina. Postavený bol v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v 18.storočí, zanikol v roku 1810. Mal obdĺžnikový pôdorys, bol dvojpodlažný.
  • Hradný palác západný. Západný palác horného hradu. Ruina. Postavený bol v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v 18.storočí, zanikol v roku 1810. Mal obdĺžnikový pôdorys, bol štvorpodlažný s pivnicou.
  • Veža bránová južná. Postavená bola v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaná bola v 18.storočí, v roku 1810 zanikla. Bola päťpodlažná.
  • Bašta delová, severný rondel. Ruina. Postavená bola v renesancii v 16.storočí. Upravovaná bola v 17. a 18.storočí. Zanikla v roku 1810. Mala pôdorys v tvare podkovy, bola dvojpodlažná s pivnicou.
  • Bastión severný. Ruina. Postavený bol v renesancii v 16.storočí. Upravovaný bol v 17. a 18.storočí, zanikol v roku 1810.
  • Stavba juhovýchodná. Ruina. Postavená bola v 2.polovici 13.storočia v gotike. Upravovaná bola v 16., 17. a 18.storočí, zanikla v roku 1810.
  • Nádvorie hradné horné. Ruina. Vybudované bolo v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravované renesančne bolo v 16., 17. a 18.storočí, zaniklo v roku 1810.
  • Múr hradbový. Hradbový múr hradného jadra. Ruina. Postavený bol v renesancii v 16.storočí. Upravovaný bol v 17. a 18.storočí, zanikol v roku 1810. Mal výšku troch podlaží.
  • Cisterna, ľadovňa. Ruina. Postavená bola v renesancii v 16.storočí. Upravovaná bola v 17. a 18.storočí, zanikla v roku 1810.

 

Predhradie:

  • Bastión predhradia južný. Ruina. Postavený bol v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v 18.storočí, zanikol v roku 1810. Mal lichobežníkový pôdorys, bol dvojpodlažný.
  • Bastión predhradia juhozápadný. Ruina. Postavený bol v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v 18.storočí, zanikol v roku 1810. Mal lichobežníkový pôdorys, bol trojpodlažný.
  • Bastión predhradia západný. Ruina. Postavený bol v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v 18.storočí, zanikol v roku 1810. Mal päťuholníkový pôdorys.
  • Bastión polovičný severozápadný. Ruina. Polovičný bastión bol postavený v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v 18.storočí, zanikol v roku 1810. Mal lichobežníkový pôdorys, bol jednopodlažný.
  • Stavba južná. Budova v predhradí. Ruina. Postavená bola v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaná bola v 18.storočí, zanikla v roku 1810. Mala nepravidelný pôdorys, bola trojpodlažná.
  • Stavba západná. Budova v predhradí. Ruina. Postavená bola v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaná bola v 18.storočí, zanikla v roku 1810. Mala obdĺžnikový pôdorys, bola jednopodlažná.
  • Nádvorie hradné dolné. Ruina. Vybudované bolo v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravované bolo v 18.storočí, zaniklo v roku 1810. Malo obdĺžnikový pôdorys.
  • Múr hradbový. Hradbový múr predhradia. Ruina. Postavený bol v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v 18.storočí, zanikol v roku 1810.

 

Predpolie:

  • Parkán v predpolí dolného hradu. Ruina. Vybudovaný bol v neskorej renesancii v 2.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v 18.storočí, zanikol v roku 1810.

 

KUCHYŇA

Stopy po stredovekom obrannom objekte sa nachádzajú severovýchodne od obce Kuchyňa na juhozápadnom úbočí vrchu Bučková /545,4m/ vo výške 425m. Nepochybne išlo o hrad. Situovanie a členenie fortifikácie je charakteristické pre obdobie vrcholného stredoveku. Je predpoklad, že vznikol po uvoľnení majetkov záhorského kráľovského domínia začiatkom 14.storočia po vymretí Arpádovcov. K zakladaniu nových hradov sa vytvorili podmienky počas panovania Karola Róberta a za Ľudovíta Veľkého. Susedné hrady (Pajštún, Plavecký hrad, Dračí hrádok, Dobrá Voda a Korlátka) vznikli z kráľovskej iniciatívy v priebehu 13.storočia. Hrad Kuchyňa vznikol pravdepodobne o storočie neskôr. Začiatkom 13.storočia majú Kuchyňu v držbe bohatší šľachtici, potomkovia nitrianskeho župana Tomáša, ktorí si získané panstvo rozdelili na pezinské a svätojurské. Na prelome 13. a 14.storočia sa obe panstvá spojili. Po vymretí pezinsko-svätojurských grófov v roku 1543 prešiel ich majetok aj s 10 hradmi pod kráľovskú korunu. Nikde sa však nespomína hrad Kuchyňa. Najpravdepodobnejšie teda vznikol na majetku pezinských grófov a po ich vymretí bol opustený, pretože územie prešlo pod panstvo Plaveckého hradu.

Ostrožina je od plošiny Bučkovej stúpajúceho hrebeňa oddelená úzkou dvojnásobne prekopanou šijou. Tie medzi sebou rozdeľujú plochú vyvýšeninu, ktorá slúžila ako opevnená nástupná plocha na most vedúci cez priekopu so vstupujúcimi bralami do dolnej ohrady, ktorá je vymedzená z troch strán terénnym stupňom obklopujúcim jadro. na západe sú ešte stopy valu. Jadro má oválne prstencové usporiadanie a v jeho hornej časti sú badateľné zvyšky muriva dvoch hranolových veží stojacich oproti sebe. Horná časť s rozmermi 45x17m bola ohradená múrom. Medzi vežami  bola pravdepodobne palácová stavba. Hornú časť lemuje výrazná berma, ktorá je pozostatkom opevnenia a priehlbina na severozápade môže byť pozostatok po hospodárskej budove. Prístupová cesta pravdepodobne viedla úžľabinou po severnej strane hradu alebo po južnom úbočí hrebeňa. Vchod do jadra bol najskôr mimo veže a dá sa predpokladať na menej strmej severnej strane. Archeologické nálezy (kachliarska keramika) vylučujú domnienku, že hrad nebol dostavaný, pretože pochádzajú z interiéru vykurovaného hradu.

V jadre sú badateľné zvyšky muriva oboch veží a zvyšky kamenného múru rozváľané v blokoch po severnom a južnom svahu. Vnútorné rozmery západnej veže sú 4,1×4,3m a majú hrúbku múrov 2m, čo ju predurčuje na bývanie. Z druhej veže sa zachovalo severovýchodné nárožie lícujúce so západnou vežou a vyvýšené hrádzky s obsahom muriva svedčia o približne rovnakých rozmeroch ako mala prvá veža. Najviac rozpadnutého muriva na západnej strane má pôvod v rozpade západnej veže.

 

PLAVECKÝ HRAD

Zrúcaniny stredovekého kráľovského strážneho pohraničného hradu založeného v polovici 13.storočia situovaného na strmom bralnatom vrchu Pohanská /494,8,m/ vo výške 400m severne od obce Plavecké Podhradie. Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256-1273. Prvá zmienka o hrade je z roku 1274. Spomína sa v roku 1296 ako kráľovský pohraničný strážny hrad. Mal viacero majiteľov a v priebehu 15.-16.storočia bol prestavaný. Nesie stopy gotiky a renesancie. Štibor zo Štiboríc vlastnil hrad na prelome 14. a 15.storočia (od roku 1398). Po vymretí Štiborovcov v roku 1434 patril až do 16.storočia grófom zo Svätého Jura a Pezinka. Po nich hrad vlastnil Gašpar Serédi. V polovici 16.storočia, v roku 1553 získali hrad Fuggerovci a začali renesančnú prestavbu. Z tohto obdobia pochádza aj delová bašta horného hradu. Fuggerovci vlastnili hrad do roku 1575. V 2.polovici 16.storočia sa vlastníkmi hradu stali Balašovci. V rokoch 1579-1582 bola na hrade tlačiareň kazateľa Petra Bornemiszu. Za ich vlastníctva bol v 2.polovici 16.storočia prestavaný a stavebne ukončený až po roku 1641, keď sa stal súčasťou pálfiovského panstva. Pálfiovci vlastnili hrad nepretržite až do 20.storočia. Počas vojenských akcií, počas bojov medzi cisárskymi vojskami a Rákociho povstalcami, v rokoch 1705-1706 bol značne poškodený a následne opustený, od tých čias leží v ruinách. Sídlo panstva prešlo v polovici 17.storočia do kaštieľa v Malackách a hrad pustol. Hrad má stredoveké jadro a dve predhradia. Horný hrad sa skladá z torzovito zachovanej obytnej veže, vežovitého paláca a opevnenia, ktoré bolo neskôr doplnené ďalším palácom, renesančnými budovami a delovou baštou. K týmto objektom boli postupne dopĺňané novšie delové bašty a hospodárske budovy tvoriace dve samostatné predhradia. Oproti hradu je situované praveké hradisko.

Gotický hrad tvoril strednú časť dnešnej ruiny. Pozostával z hranolovej veže a paláca horného hradu, ktorých ruiny sa zachovali dodnes. V 2.polovici 16.storočia hrad nákladne prestavali na dokonalú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17.storočia, keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Rozložité hradné zrúcaniny si zachovali vonkajšie murivo opevnenia, výraznú delovú baštu a murivo paláca i ústrednej veže. Vo východnej bašte sa zachovala kamenná renesančná brána.

 

Hradné ruiny sú Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

Hradné jadro:

  • Obytná veža. Postavená bola v gotike v 1.polovici 14.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia, začiatkom 17.storočia a v rokoch 1705-1706. Mala štvorcový pôdorys, bola trojpodlažná s podpivničením. Dnes už iba ruina sa nachádza v južnej časti hradného jadra.
  • Hospodárska stavba. Postavená bola v gotike v 1.polovici 14.storočia. Upravovaná bola v polovici 16.storočia a v rokoch 1705-1706. Mala pôdorys v tvare U, bola jednopodlažná s podpivničením. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra.
  • Hradbový múr okolo juhozápadnej a juhovýchodnej časti hradného jadra. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia v gotike. Upravovaný bol v 14.storočí, v polovici 16.storočia, v 17.storočí a v rokoch 1705-1706.
  • Základy bránovej veže. Postavená bola v renesancii okolo polovice 16.storočia. Upravovaná bola začiatkom 17.storočia a v rokoch 1705-1706. Mala obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa južne od renesančného hradného paláca.
  • Hradný renesančný palác. Upravovaný bol v 2.polovici 16.storočia, začiatkom 17.storočia a v rokoch 1705-1706. Mal obdĺžnikový pôdorys, bol dvojpodlažný s podpivničením. Nachádza sa v severozápadnej časti hradného jadra v západnej časti horného nádvoria.
  • Hradný gotický palác. Postavený bol v 2.polovici 14.storočia. Upravovaný bol v 16.storočí a v rokoch 1705-1706. Mal jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, bol trojpodlažný s podpivničením. Nachádza sa v severnej časti hradného jadra v severnej časti horného nádvoria.
  • Základy severnej hospodárskej stavby. Postavená bola v 2.polovici 13.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia a v rokoch 1705-1706. Nachádza sa v severovýchodnej časti hradného jadra.
  • Východná veža. Postavená bola v gotike v 50.-60.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1705-1706. Mala štvorcový pôdorys, bola štvorpodlažná. Nachádza sa v severovýchodnej časti hradného jadra.
  • Východná stavba. Postavená bola v renesancii okolo polovice 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1705-1706. Mala lichobežníkový pôdorys. Nachádza sa vo východnej časti hradného jadra.
  • Východná bašta. Postavená bola v renesancii okolo polovice 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1705-1706. Mala trojuholníkový pôdorys. Nachádza sa vo východnej časti hradného jadra.
  • Juhovýchodná delová bašta. Postavená bola v renesancii okolo polovice 16.storočia. Upravovaná bola v období 2.polovica 16.storočia až začiatok 17.storočia  a v rokoch 1705-1706. Mala kruhový pôdorys, bola trojpodlažná. Nachádza sa v juhovýchodnej časti hradného jadra.
  • Parkán. Vybudovaný bol okolo polovice 16.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1705-1706 a v 20.storočí. má pôdorys v tvare L. Nachádza sa na juhozápadnom nároží hradného jadra.
  • Hradné nádvorie horné. Vybudované bolo v 2.polovici 13.storočia. Upravované bolo v 14., 15. a 16.storočí, začiatkom 17.storočia a v rokoch 1705-1706. Má nepravidelný pôdorys.
  • Základy cisterny. Vybudovaná bola v 2.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1705-1706.Nachádza sa v severovýchodnej časti hradného jadra.

 

Prvé predhradie:

  • Južná delová bašta. Postavená bola v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí a v rokoch 1705-1706. Mala kruhový pôdorys, bola trojpodlažná. Nachádza sa na juhovýchodnom nároží prvého predhradia.
  • Hradné nádvorie. Stredné južné nádvorie bolo vybudované v 14.storočí. Upravované bolo v 15. a 16.storočí a v rokoch 1705-1706 a 2005. Má nepravidelný pôdorys.
  • Hradbový múr. Postavený bol v 14.storočí. Upravovaný bol v 15., 16. a 17.storočí a v rokoch 1705-1706. Prevláda renesančný sloh. Nachádza sa okolo východnej, južnej a západnej časti stredného južného nádvoria.
  • Štítový múr. Postavený bol v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1705-1706 a 2013. Mal štvorcový pôdorys. Nachádza sa v severozápadnej časti prvého predhradia.

 

Druhé nádvorie:

  • Hradný palác. Neskororenesančný hradný palác bol postavený v 17.storočí. Upravovaný bol v rokoch 1705-1706. Mal obdĺžnikový pôdorys, bol trojpodlažný. Nachádza sa v západnej časti druhého predhradia.
  • Hradné nádvorie dolné. Vybudované bolo v 14.storočí. Upravované bolo v 16. a 17.storočí a v rokoch 1705-1706. Má nepravidelný pôdorys.
  • Juhozápadné predbránie. Vybudované bolo v 17.storočí v neskorej renesancii. Upravované bolo v rokoch 1705-1706. Má pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika. Nachádza sa južne od druhého predhradia.
  • Hradbový múr. Postavený bol v gotike v 14.storočí. Upravovaný bol v 15.storočí, v 2.polovici 16.storočia, v 17.storočí a v rokoch 1705-1706. Mal nepravidelný pôdorys. Nachádza sa okolo druhého predhradia.
  • Bránová veža. Postavená bola v neskorej renesancii v 17.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1705-1706 a 2013. Mala štvorcový pôdorys, bola trojpodlažná. Nachádza sa v juhozápadnej časti dolného nádvoria.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist