Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hrady, zámky, zrúcaniny v okrese Nové Mesto nad Váhom

BECKOV

Poloha.

Hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale, okrajovom útese Považského Inovca, s výškou 70m na okraji Považského podolia nad obcou Beckov.

Vznik.

Počiatky hradu siahajú do obdobia Veľkomoravskej ríše. Pôvodne hradisko vzniklo koncom 9.storočia. Hrad je písomne doložený v Anonymovej kronike okolo roku 1200. Podľa neho obsadili staromaďarskí náčelníci Zuard a Kadoša na prelome 9. a 10,storočia už existujúci hrad Blundus. Existenciu hradu potvrdil aj archeologický výskum. Prvá písomná zmienka o kamennom hrade je z roku 1208 kedy sa v listine nitrianskeho župana Tomáša spomína ako castrum Blundix, teda Bludisko. V roku 1219 sa spomína ako Blonduch, v roku 1222 ako Blondich. Ďalšie zmienky sú z rokov 1226 a 1228, keď ho nitriansky biskup Jakub daroval benediktínom na Skalke. V roku 1244 sa spomína ako Bolonduch. V roku 1255 bol už kráľovským pohraničným strážnym hradom. Uvádza sa i v roku 1264. Názov Bludisko stavba dostala kvôli zložitému usporiadaniu jeho objektov do priestoru. Pôvodný drevený hrad bol teda postavený už v 12.storočí. V roku 1208 sa podhradie hradu už v tom čase volalo Beckov, neskôr sa názov podhradia preniesol na samotný hrad. Vápencový útes mal značný strategický význam a preto tu už v polovici 13.storočia (1268) za vlády kráľa Bela IV. postavili kamenný hrad. Hrad vybudovali pôvodne ako mohutný pohraničný strážny hrad, ktorý kontroloval veľkú časť stredného Považia. Jeho poloha na 70m vysokom strmom brale mu to priam umožňovala. Mal slúžiť na obranu severozápadnej hranice Uhorského kráľovstva. Jeho dobrú obranyschopnosť dokazuje i to, že nebol dobytý ani Tatármi počas ich vpádu do Uhorska v roku 1241. Hrad bol strediskom panstva Beckov, ku ktorému patrilo 12 okolitých obcí. V roku 1306 sa spomína ako Bolunduch, v roku 1388 ako Galancz sive Beczkow a v roku 1417 ako Blantsch.

Staršie osídlenie.

Podľa archeologického výskumu sa zistilo, že najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z neskorej laténskej doby (60 p. n.l. – 0). Výrazné je osídlenie z veľkomoravského (833-907) a poveľkomoravského obdobia (907-1.000), počínajúc 2.polovicou 9.storočia, ktoré postupne prerástlo do Anonymom spomínaného hradu.

Vlastníci.

Hrad bol pôvodne majetkom uhorských kráľov. V roku 1296 sa dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý zdokonalil opevnenie dolného hradu, na akropole vybudoval štvorbokú útočiskovú vežu a prebudoval ho na svoju rezidenciu. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť majetkom kráľa Karola Róberta a bol spravovaný kastelánmi. V roku 1379 ho kráľ daroval Mikulášovi Bánfimu za jeho verné služby v bojoch na Balkáne a Apeninskom polostrove. Už o deväť rokov neskôr, v roku 1388, ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval za verné služby poľskému vojvodovi Štiborovi zo Štiboríc a jeho bratom spolu s príslušnými obcami. Po Štiborovej smrti v roku 1414 hrad zdedil jeho syn Štibor II. Keďže nemal syna, právo na majetok postúpil po svojej smrti v roku 1434 na svoju dcéru Katarínu. Kráľovský koncil ale rozhodol, že dostane iba štvrtinu z otcovho majetku vyplatenú v peniazoch. V roku 1437 kráľ Žigmund daroval hrad rytierovi Pavlovi Bánfimu, pravdepodobne s podmienkou sobáša s Katarínou, čo bolo neskôr i splnené, čím sa vrátila na svoj hrad. Po porážke uhorských kráľovských vojsk v bitke pri Moháči s Turkami v roku 1526, kde bol zabitý aj príslušník Bánfiovského rodu Žigmund Bánfi, začali Bánfiovci opevňovať a prestavovať hrad v renesančnom štýle na honosné sídlo. V roku 1594 v jednej z bitiek s Turkami padol Ján Bánfi, jediný žijúci syn Ladislava Bánfiho, čím rod vymrel po meči. Po jeho smrti nezhody medzi viacerými jeho dedičmi mali za následok postupný úpadok hradu. Hrad a panstvo si v roku 1646 rozdelili. O hrad sa nestarali a hrad začal chátrať. Patril Medňanským a Pongrácovcom. V 17.storočí hrad vlastnili Horeckí.

Stavebný vývoj.

Hrad sa skladal z gotickej štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorému stavitelia pripojili hradný dvojpodlažný palác. Matúš Čák Trenčiansky rozšíril opevnenie južným smerom a staršie predhradie predĺžil aj na sever, kde v najnižšie položenom mieste zriadil studňu. Obdobie vlastníctva hradu Štiborom zo Štiboríc na prelome 14. a 15.storočia bolo najvýznamnejším v rozvoji hradu. Majiteľ strohú vojenskú pevnosť prebudoval na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle so zdokonalenou obrannou sústavou. K najstarším budovám ranogotického hradu patrilo predovšetkým opevnenie horného hradu po celom obvode vápencového brala a štvorhranná obranná a súčasne obytná veža. Zachovalo sa aj murivo základov zo starších objektov opevnenia. Boli postavené nové reprezentačné objekty, vrátane kaplnky vo východnom krídle nového severného paláca s bohatou architektonickou a maliarskou výzdobou na východnej strane hradu. V zadnej časti horného hradu sa priečnou budovou oddelili uzavretý panský sektor s palácom, kaplnkou a nádvorím, prístupný iba dobre brániteľným úzkym priechodom. Zvýšili hradné veže a v severnej najvyššie položenej časti opevneného priestoru postavili nový gotický palác s rytierskou sieňou. Na jeho nádvorí sa zistila cisterna. Štibor venoval obrane hradu veľkú pozornosť. Pred dolným nádvorím vybudoval vstupnú bránu s barbakánom, v dolnom nádvorí umiestnil hradnú posádku, hospodárske stavby a opevnil studňu. Padací most tvoril prechod do horného hradu, ktorý prebudoval na panské sídlo s centrálnym nádvorím obklopeným palácmi. Nádvorie bolo prístupné podjazdom so sedíliami v prízemí priečneho obytného krídla. Nové opevnenia uzavreli do svojho systému najstaršiu obytnú vežu, ktorá stratila svoju pôvodnú funkciu. Ďalšia renesančná prestavba prebehla v 2.polovici 16.storočia. V dolnom nádvorí noví majitelia hradu Bánfiovci na východnej strane postavili novú mohutnú delovú baštu a zvýšili obvodové múry hradu. Hrad prestavali na renesančnú pevnosť a prepychové šľachtické sídlo s budovami zjednotenými renesančnou oblúčikovitou atikou. Tiež mestečko pod hradom bolo opevnené hradbami a vodnou priekopou. Vďaka tomu hrad aj mesto v roku 1530 odolali nájazdu Tatárov. V roku 1599 hrad odolal aj Turkom. V roku 1729 hrad zachvátil obrovský požiar a zničené boli takmer všetky budovy. Vyhorel i v roku 1799. Odvtedy sa nepoužíval a pustol.

Interiér.

Exteriér.

Súčasnosť.

Dnešné zakonzervované zvyšky sú pozostatkami palácov, hospodárskych budov, ale aj opevnenia. Obnovovaný bol v rokoch 1970-1976, kedy prebiehal i archeologický výskum ukončený v roku 1979. Po čiastočnej rekonštrukcii bol v roku 1996 hrad sprístupnený verejnosti. Je zaujímavý svojim dispozičným riešením. Fragmenty gotickej kaplnky s neskorogotickými a renesančnými freskami. Hrad sa stal majetkom obce, ktorá ho po dlhoročných opravách v roku 1996 sprístupnila verejnosti. V rokoch 2010-2012 bol opravovaný a v roku 2012 bol opäť sprístupnený verejnosti.

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Horný hrad:

  • Hradný palác I. Renesančný palác. Postavený v 13.storočí v gotickom slohu. Upravený renesančne v 16.-17.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou.
  • Hradný palác II. Priečny palác. Postavený bol v 15.storočí v gotickom slohu. Upravený bol v 16.-17.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys a trojtraktovú dispozíciu.
  • Hradný palác III. Gotický hrad. Postavený v 13.storočí v gotickom slohu. Upravený bol v 15.storočí. Má nepravidelný pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou.
  • Veža obytná. Postavená bola v 13.storočí v gotickom slohu. Upravená bola v 14.-16.storočí. Má štvoruholníkový pôdorys, je trojpodlažná s pivnicou.
  • Bašta západná. Postavená bola v 15.storočí v renesančnom slohu. Upravená bola v 16.-17.storočí. Má štvorcový pôdorys.
  • Bašta delová. Postavená bola v 16.storočí v renesančnom slohu. Má osemuholníkový pôdorys.
  • Hradná kaplnka. (Pozri Kaplnky v okrese Nové Mesto nad Váhom).
  • Hradné nádvorie s cisternou. Postavené bolo v 15.storočí v gotickom slohu. Má nepravidelný pôdorys.
  • Nádvorie hradné. Nádvorie dolné. Postavené bolo v 13.storočí v gotickom slohu. Upravené bolo v 16.-17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
  • Opevnenie dolného nádvoria. Postavené bolo v 13.storočí v gotickom slohu. Upravené bolo v 16.-17.storočí.
  • Opevnenie hradu. Postavené bolo v 13.storočí v gotickom slohu. Upravené bolo v 16.-17.storočí.

Dolný hrad:

  • Hradné nádvorie. Postavené bolo v 14.-15.storočí v gotickom slohu. Upravené bolo v 16.-17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
  • Múr hradbový. Postavený bol na prelome 13. a 14.storočia v gotickom slohu. Upravený bol na prelome 14. a 15.storočia, v 16.storočí a v 2.polovici 20.storočia.
  • Hradná studňa. Postavená bola v 15.storočí v gotickom slohu. Má kruhový pôdorys.

Predhradie:

  • Veža bránová. Vstupná bašta. Postavená bola v 13.storočí v gotickom slohu. Upravená bola v 17.storočí. Má štvorcový pôdorys.
  • Barbakán. Postavený bol v 16.-17.storočí v renesančnom slohu. Má kruhový pôdorys.
  • Múr hradbový. Postavený bol v roku 1389 v gotickom slohu.
  • Predhradie.

ČACHTICE

Poloha.

Hrad sa nachádza na hrebeni vápencového brala v nadmorskej výške 375m v severnej časti Malých Karpát medzi obcami Čachtice a Višňové.

Vznik.

Hrad sa prvýkrát písomne spomína ako pohraničná kráľovská pevnosť Chechte v roku 1276. Podnet na stavbu hradu dal kráľ Belo IV. Postavený bol na vysokom brale v polovici 13.storočia ako jeden zo strážnych hradov stredného Považia, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska. Staviteľom bol Kazimír z rodu Hont-Poznanovcov, ktorý v rokoch 1260-1276 vybudoval najstaršie jadro hradu.

Staršie osídlenie.

Hradný vrch bol osídlený už pred postavením hradu.

Vlastníci.

Na hrade, ktorý bol pôvodne gotickým kráľovským hradom, sa vystriedalo postupne viacero pánov. Medzi prvými majiteľmi boli do roku 1299 Peter a Pongrác z rodu Hont-Poznanovcov. V roku 1273 hrad za ich vlastníctva napadol a veľmi poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. ale hrad odolal. Po nich ho vlastnil kráľ Ondrej III. Koncom 13.storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a po jeho smrti v roku 1321 prešiel na dlhšie obdobie pod správu kráľovských kastelánov. V roku 1392 hrad s panstvom získal, od kráľa Žigmunda jeho verný prívrženec, Štibor zo Štiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov a 175 miest a obcí na Považí, a jeho syn do vymretia rodu v roku 1434. Už v roku 1436 kráľ Žigmund daroval hrad kráľovskému pokladníkovi Michalovi Orságovi z Gúty a jeho synovi Krištofovi. Tí vlastnili hrad až do roku 1567. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu, neskôr popraveného vo Veľkých Kostoľanoch. Po vymretí Orságovcov panovník Maxmilián I. dal do zálohu Čachtice v roku 1569 Uršule Kanižaiovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. V roku 1602 panstvo odkúpil do dedičného vlastníctva jej syn František Nádašdy (1555-1604). Po jeho smrti hrad pripadol v roku 1604 vdove Alžbete Bátory (1560-1614), smutne známej svojimi sadistickými výčinmi. Za smrť desiatok dievčat (asi 690), nielen z Čachtíc ale z celého Uhorska, bola vyšetrovaná a odsúdená v roku 1611 na doživotné väzenie. Na hrade sa veľmi nezdržiavala (na hrad sa uchyľovala iba v čase nájazdov rôznych útočníkov), viac času trávila v kaštieli v obci, kde ju aj prichytil Juraj Turzo v roku 1610. Väznená bola na Čachtickom hrade, kde 21.8.1614 zomrela. Po smrti jej najstaršej dcéry Anny majetok v roku 1617 pripadol jej mladším súrodencom: bratovi Pavlovi Nádyšdym a sestre Kataríne, vydatej za Juraja Drugeta z Humenného. Dohodli sa spolu na oprave hradu. V 17.storočí bol hrad strediskom panstva, ku ktorému patrilo 20 okolitých obcí. V roku 1670 cisárske vojská po odhalení Vešeléniho povstania o hrad s povstalcami bojovali a značne ho poškodili. V roku 1671 bol za účasť na ňom popravený vnuk Alžbety Bátoryovej, František II. Nádašdy a jeho majetok pripadol kráľovskej korune. Tá ho v roku 1695 predala Krištofovi Erdödymu. Po roku 1703 patril hrad Forgáčovcom a Mikulášovi Berčénimu. V roku 1708 sa o hrad počas povstania Františka II. Rákociho viedli boje. Rákociovci sa ho zmocnili a vypálili. Neskôr sa ho zmocnilo kráľovské vojsko. Od poškodenia hrad pustol. Niekoľko desiatok rokov slúžil ešte ako väznica a vtedy si núdzovo podľa potreby strážnici opravili poškodenú strechu. Vyhorel v roku 1799 keď už bol opustený. Od roku 1855 bol vo vlastníctve Breunerovcov a od roku 1877 Springerovcov. Od roku 2005 patrí hrad obci.

Stavebný vývoj.

Hrad mal zabezpečovať najmä ochranu hraníc Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť a nie ako prepychové sídlo. Jedinou čiastočne zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Pôvodný ranogotický hrad trojbokého pôdorysu z 13.storočia dodnes tvorí jadro zrúcaniny. Bol vymedzený hradobným múrom. Na najvyššom mieste areálu bola postavená päťboká obytná veža a okolo nej na hornom nádvorí postupne pribúdali ďalšie budovy. Priestor hradu po obvode vymedzovala masívna hradba so zaoblenými nárožiami, ku ktorej bola na východnej strane pristavaná obytná budova. V čele hradu oproti stála dominantná päťboká veža obrátená k prístupovému hrebeňu ostrouhlým nárožím. V priebehu 14.storočia Štiborovci venovali veľkú pozornosť zdokonaľovaniu opevnenia. Postavili nový dvojkrídlový palác, rozmernú baštu v tvare podkovy na severnej strane, rozmerné hospodárske predhradie (hospodárske budovy, dielne a iné) vysunuté pred pôvodnú vstupnú bránu po obvode vymedzené hradbami a dovnútra otvorenou vežou (tunelovitý vchod) a druhý vonkajší pás opevnenia (parkánový múr). Dolné nádvorie slúžilo predovšetkým na obranu. Orságovci prestavali hrad na prepychové šľachtické sídlo. Do konca 15.storočia v priestore horného hradu vybudovali nové obytné krídlo, pôvodnú baštu nadstavali do podoby veže s hradnou kaplnkou. Dodatočne opevnili hrad tretím vonkajším pásom opevnenia (parkánový múrom), ktorý na juhu vyústil do predsunutej opevnenej bašty s delovými strieľňami. Drugetovci a Nádašdyovci v rokoch 1664-1670 hrad renesančne dostavali a vybudovali najnižšie položené druhé predhradie. V staršom predhradí vybudovali viaceré hospodárske budovy. Obvod celého horného hradu obkolesovali palácové krídla vymedzujúce malé ústredné nádvorie. Rozsiahlejšiu obnovu hradu ešte vyvolali turecké útoky v polovici 17.storočia a s tým bol zvýšený aj komfort bývania. Hranolová veža a palác tvoria najstaršiu časť hradu.

Interiér.

Exteriér.

Súčasnosť.

Od 1.polovice 20.storočia sa objavujú snahy o záchranu zrúcaniny. Čiastočného statického zabezpečenia sa dočkala až v rokoch 1990-1993, po zrútení častí hlavných dominánt päťbokej veže a veže s kaplnkou. V rokoch 2012-2014 prebehol archeologický výskum a rozsiahla obnova.

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Nachádza sa severozápadne od obce Čachtice a východne od obce Višňové. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

  • Obytná veža I. Postavená bola začiatkom 14.storočia v gotickom slohu. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia, v 17.storočí a v rokoch 1716-1717 a 1981. Štvorpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a päťuholníkovým pôdorysom.
  • Hradný palác I. Východný hradný palác bol postavený v gotike začiatkom 14.storočia. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia, v 15., 16. a 17.storočí. Dvojpodlažná stavba s podpivničením a pôdorysom v tvare L.
  • Hradný palác II. Západný hradný palác bol postavený v gotike začiatkom 14.storočia. Upravovaný bol v 15., 16. a 17.storočí a v rokoch 1716-1717. Prízemná stavba s podpivničením a pôdorysom v tvare L.
  • Koridor. Vybudovaný bol v gotike začiatkom 14.storočia. Upravovaný bol v 15., 16. a 17.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys.
  • Parkánový múr I. Vnútorný parkánový múr bol postavený v gotike na prelome 14. a 15.storočia. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
  • Obranná veža. Severná obranná veža s kaplnkou bola postavená v gotike v 14.storočí. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia, na prelome 15. a 16.storočia, v 16.-17.storočí a v roku 1983. Pôvodne štvorpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a polkruhovým pôdorysom je dnes už iba v ruinách.
  • Bašta I. Severozápadná bašta bola postavená v gotike začiatkom 15.storočia. Trojpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a päťuholníkovým pôdorysom.
  • Bašta II. Juhozápadná bašta bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a štvorcovým pôdorysom.
  • Parkánový múr II. Vonkajší parkánový múr bol postavený v gotike v 2.polovici 15.storočia. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
  • Parkán. Vonkajší parkán bol postavený v gotike v 2.polovici 15.storočia. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
  • Bašta III. Južná bašta bola postavená v gotike v 2.polovici 15.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom.
  • Hradné nádvorie I. Horné hradné nádvorie bolo vybudované v gotike začiatkom 14.storočia. Upravované bolo na prelome 14. a 15.storočia a v 15., 16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.

Prvé predhradie:

  • Stavba I. Východná vstupná stavba bola postavená v gotike v 2.tretine 15.storočia. Upravovaná bola v 2.tretine 16.storočia a v 17.storočí. Trojpodlažná stavba s trojtraktovou dispozíciou a štvoruholníkovým pôdorysom.
  • Hradbový múr I. Severný hradbový múr bol postavený v renesancii v 2.tretine 15.storočia. Upravený bol v 2.tretine 16.storočia a v 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
  • Bašta IV. Severovýchodná bašta bola postavená v gotike v 2.tretine 15.storočia. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a štvorcovým pôdorysom.
  • Hospodárska stavba I. Východná hospodárska stavba bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí. Prízemná stavba s podpivničením, jednopriestorovou dispozíciou a obdĺžnikovým pôdorysom.
  • Hospodárska stavba II. Západná hospodárska stavba bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys.
  • Stavba II. Západná vstupná stavba bola postavená v gotike v 2.tretine 15.storočia. Upravovaná bola v 16. a 17.storočí. Dvojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom.
  • Hradné nádvorie II. Stredné hradné nádvorie bolo vybudované v 2.tretine 15.storočia. Upravované bolo v 2.tretine 16.storočia. Má nepravidelný pôdorys.

Druhé predhradie:

  • Bastión. Renesančný bastión bol postavený v 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
  • Hradbový múr II. Južný hradbový múr s štítovým múrom bol postavený v renesancii v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má nepravidelný pôdorys.
  • Bašta V. Východná bašta bola postavená v renesancii v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má polkruhový pôdorys.
  • Hradné nádvorie III. Dolné hradné nádvorie bolo vybudované v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má nepravidelný pôdorys.

Predpolie:

  • Priekopa. Vybudovaná bola v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má nepravidelný pôdorys.

TEMATÍN

Poloha.

Hrad sa nachádza na skalnatom hrbe bočnej rázsochy Považského Inovca v nadmorskej výške 564m v katastri obce Hrádok.

Vznik.

Postavený bol pravdepodobne v roku 1241 z kráľovej iniciatívy po tatárskom vpáde, na mieste staršieho hradiska. Patril k vnútornej obrannej línii strážnych hradov na strednom Považí. Patrí k najvyššie položeným hradom na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1270 ale je staršieho pôvodu. Postavili ho pravdepodobne už v 1.polovici 13.storočia ako strážny hrad pohraničných priesmykov.

Staršie osídlenie.

Na mieste hradu sa nachádzalo staršie hradisko.

Vlastníci.

V roku 1270 sa spomína v súvislosti s pokusom dobyť hrad Belom IV., avšak jeho útok odrazil vtedajší majiteľ komes Michal, syn Ondreja, blízky spoločník najstaršieho Belovho syna a budúceho panovníka Štefana V. Ten už ako kráľ v roku 1272 potvrdzuje Michalovi listinu z roku 1270, kde mu za vernosť daroval niekoľko dedín a kde sa mimo iného spomína ako majiteľ hradu. Po smrti Michala sa hrad stáva kráľovským majetkom, ale už začiatkom 14.storočia ho násilne získava Matúš Čák Trenčiansky a vylepšuje jeho opevnenie. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stáva opäť až do roku 1348 kráľovským majetkom. V 2.polovici 14.storočia hrad stráca svoj pôvodný strategický význam a prechádza do súkromných rúk. Za vlády Ľudovíta I. sa v rokoch 1348-1350 Uhorsko zaplietlo do vojny o neapolské dedičstvo, v ktorom sa vyznamenal Vavrinec Tót. V roku 1348 prechádza hradné panstvo do rúk Mikuláša Konta, syna Vavrinca Tóta, a jeho bratov za zásluhy v neapolskom ťažení. Mikuláš bol kráľovský čašník, Tekovský župan a od roku 1352 uhorský palatín. V tom období bol hrad centrom panstva, ku ktorému patrilo 11 obcí. V roku 1349 žiada Mikuláš potvrdenie spoluvlastníctva aj pre svojich mladších bratov Leukeša a Bartolomeja. Po jeho smrti v roku 1367 spravovala majetky nielen jeho žena Klára a jeho syn Mikuláš, ale aj synovia Bartolomeja, Ladislav a Imrich. V roku 1395 sa súdili o lesy s Henrichom, opátom svätého Hipolyta v Nitre na Zobore. Vdova po Mikulášovi Kontovi žila ešte v roku 1406. Po jej smrti prešiel majetok do rúk syna Mikuláša, ktorý získal šľachtický predikát z Ujlaku a založil rod Ujlakiovcov. Jeho členovia vlastnili hrad a panstvo až do vymretia rodu v roku 1521. Posledný ujlakiovský majiteľ bol od roku 1511 Vavrinec. Hradné panstvo sa v roku 1521 opäť stalo kráľovským majetkom a kráľ Ľudovít II. ho dal v roku 1524 do zálohu taverníkovi Alexejovi Turzovi z Betlanoviec. Turzovcom hrad patril až do roku 1636, keď rod vymrel po meči. Na začiatku 17.storočia vlastnil hrad Stanislav Turzo a postaral sa o jeho náležitú opravu a dokonalé vyzbrojenie. V roku 1638 dáva panovník panstvo Tematín do zálohu barónovi Jánovi Rotalovi a jeho súrodencom. V polovici 17.storočia (1658) sa stali spolumajiteľmi hradu a Brunoviec Berčéniovci. Na hrade našli útočisko, pretože počas osmanskej invázie v roku 1663 Turci hrady nedobíjali. Berčéniovci zostali na hrade ešte zopár rokov, pretože sústavné vpády menších rabujúcich tureckých oddielov pokračovali. Na hrade sa v roku 1665 narodil neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákociho, Mikuláš Berčéni. O 20 rokov neskôr spolumajiteľovi hradu Štefanovi Čákimu za účasť v povstaní Imricha Tököliho skonfiškovali všetky majetky. Konfiškačný spis dáva prehľad o časti hradu. Berčéniovci v tom čase už vlastnili väčšinu hradu a panstva. Ešte predtým začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Tam potom premiestnili viaceré zariadenia z hradu. Mikuláš Berčéni, hoci sa najradšej zdržiaval v kaštieli, dal počas povstania Františka II. Rákociho pre istotu hrad opraviť, dobre ho vyzbrojil a zriadil na ňom stálu vojenskú posádku. V roku 1710, po porážke povstania, generál Heister obsadil Brunovce s cieľom zajať Berčéniho. Ten však ušiel na hrad. Z neho ušiel do Poľska ešte skôr, než ho obkľúčili vojaci. Berčéni zomiera v roku 1725 v osmanskom exile. Cisárske vojsko hrad v roku 1710 dobylo a rozváľalo a ešte v tom istom roku Berčénimu zhabali všetky majetky. Odvtedy je hrad v ruinách.

Stavebný vývoj.

Najstaršiu časť hradu predstavovala hranolová veža v južnej časti opevnenia, vstupná veža na severe, menšia strážna veža na východe a gotický palác (vybudovaný v 1.polovici 15.storočia), ktorý mal do nádvoria vybudovaný gotický portál. Všetky stavby boli obklopené hradným múrom. V 2.polovici 16.storočia hrad prispôsobili novej vojenskej obrane a zdokonalili jeho predhradie. Stanislav Turzo si na zvýšenie opevnenia hradu z Talianska prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V snahe udržať krok s novou vojenskou technikou zdokonalil obranu predhradia. Malým úzkym priechodom oddelil horný hrad od dolného nádvoria. Predbránie chránili dve bašty, zabezpečené ešte skalnou priekopou. Jedno z posledných zdokonalení predstavuje bastión zo začiatku 17.storočia v južnej časti areálu. V 17.storočí opravili a rozšírili obývacie priestory horného hradu, takže celý objekt predstavoval pred svojim zánikom kompaktnú a aj na bývanie pohodlnú pevnosť.

Interiér.

Exteriér.

Súčasnosť.

O hrad sa v súčasnosti stará Združenie na záchranu hradu Tematín so sídlom v obci Modrovka.

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

  • Palác hradný I. Východný palác. Východná časť hradného jadra. Postavený bol v rokoch 1614-1625 v renesančnom slohu. Mal obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, bol dvojpodlažný. Zanikol v roku 1708.
  • Palác hradný II. Južný palác, kaplnka. Južná časť hradného jadra. Postavený bol v 17.storočí v neskororenesančnom slohu. Mal nepravidelný pôdorys, dvojtraktovú dispozíicu, bol dvojpodlažný s pivnicou. Zanikol v roku 1708.
  • Palác hradný III. Gotický palác, severný. Severná časť hradného jadra. Postavený bol v 2.polovici 15.storočia v gotickom slohu. Upravený bol v 16. a 17.storočí. Mal obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, bol trojpodlažný. Zanikol v roku 1708.
  • Veža bránová. Vstupná veža hradného jadra. Severovýchodná časť hradného jadra. Postavená bola v 50.-60.rokoch 13.storočia v ranogotickom slohu. Upravená bola na prelome 13. a 14.storočia, v 16. a 17.storočí. Mala štvorcový pôdorys a bola trojpodlažná.
  • Veža obranná. Postavená bola koncom 13.storočia v ranogotickom slohu. Upravená bola 16. a 17.storočí. Mala štvorcový pôdorys, bola štvorpodlažná. Zanikla v roku 1708.
  • Bašta delová I. Juhozápadný výbežok hradného jadra. Postavená bola v 17.storočí v renesančnom slohu. Mala polkruhový pôdorys, bola jednopodlažná. Zanikla v roku 1708.
  • Bastión. Juhovýchodný cíp hradného jadra. Postavený bol v 16.storočí v ranorenesančnom slohu. Upravený bol v 17.storočí. Mal lichobežníkový pôdorys, dvojpriestorovú dispozíciu, bol štvorpodlažný. Zanikol v roku 1708.
  • Hradné nádvorie I. V strede hradného jadra. Postavené bolo koncom 13.storočia v gotickom slohu. Upravené bolo v 16. a 17.storočí. Malo polygonálny pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
  • Múr hradbový I. Západná strana hradného jadra. Postavený bol na prelome 13. a 14.storočia v ranogotickom slohu. Upravený bol v 16. a 17.storočí. Bol dvojpodlažný. Zanikol v roku 1708.

Predbránie:

  • Bašta bránová. Severná časť predbránia. Postavená bola v 1.polovici 17.storočia v renesančnom slohu. Mala lichobežníkový pôdorys, bola dvojpodlažná. Pôvodne bola jednopodlažná. Zachovala sa tu jediná strieľňa s kľúčovým otvorom. Zanikla v roku 1708.
  • Bašta delová II. Východná časť predbránia. Postavená bola v 17.storočí v renesancii. Mala obdĺžnikový pôdorys, bola trojpodlažná. Zanikla v roku 1708.
  • Hradné nádvorie II. Severovýchodne od hradného jadra. Postavené bolo v 17.storočí v renesančnom slohu. Malo lichobežníkový pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
  • Múr hradbový II. Severovýchodne od hradného jadra. Postavený bol v 1.polovici 17.storočia v renesančnom slohu. Upravený bol v 17.storočí. Mal pôdorys v tvare L, bol dvojpodlažný. Zanikol v roku 1708.

Prvé predhradie:

  • Bolverk. Bašta predhradia. Juhozápadná časť prvého predhradia. Postavená bola v 2.polovici 17.storočia v neskororenesančnom slohu. Upravená bola v 2.polovici 17.storočia. Mala nepravidelný pôdorys, bola trojpodlažná. Patrí k najmladším prístavbám hradu. Je výsledkom posledného opevnenia hradu na konci 17.storočia, kedy práce viedol uznávaný taliansky majster. Ide o predĺženú baštu vyčnievajúcu z opevnenia, odkiaľ bolo možné kontrolovať a brániť prístupovú cestu spolu s vonkajším hradným múrom. Zanikla v roku 1708.
  • Hradné nádvorie III. Dolné nádvorie. Severná časť hradného komplexu. Postavené bolo v 70.rokoch 17.storočia v neskororenesančnom slohu. Malo obdĺžnikový pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
  • Múr hradbový III. Severne od hradného jadra. Postavený bol v 70.rokoch 17.storočia v renesančnom slohu. Mal nepravidelný pôdorys, výšku dvoch podlaží. Zanikol v roku 1708.

Druhé predhradie:

  • Hradné nádvorie IV. Západne od prvého predhradia. Postavené bolo v 80.-90.rokoch 17.storočia v neskororenesančnom slohu. Malo polygonálny pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
  • Múr hradbový IV. Západne od prvého predhradia. Postavený bol v 80.-90.rokoch 17.storočia v neskororenesančnom slohu. Mal nepravidelný pôdorys. Zanikol v roku 1708.

Tretie predhradie:

  • Hradné nádvorie V. Severne od prvého predhradia. Postavené bolo v neskororenesančnom slohu. Malo nepravidelný pôdorys.
  • Val. Severne od prvého predhradia. Postavený bol v neskororenesančnom slohu. Mal nepravidelný pôdorys.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist