Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hrady, zámky, zrúcaniny v okrese Pezinok

ČERVENÝ KAMEŇ

Mohutný zachovalý hrad, ktorý stojí na kremencovom brale nad obcami Častá a Píla vo východnej časti Malých Karpát, sa spomína od roku 1240. Hrad dala na svojom majetku postaviť dcéra Belu III. Konštancia (Kunhuta), manželka Přemysla Otakara I. Volal sa Bobrí hrad (Bieberstein). Kamenný kráľovský hrad bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, ktoré vznikali od 13.storočia na ochranu severozápadných hraníc Uhorska. Línia hradov sa tiahla od Bratislavy až po Žilinu (od Devína po Budatín). Začiatkom 16.storočia sa hrad dostal do majetku Turzovcov. Tento pôvodný hrad zanikol v 1.polovici 16.storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, ktorí hrad získali v roku 1535, vybudovali v rokoch 1535-1537 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami. Materiál z pôvodného hradu a niektoré konštrukčné prvky boli zakomponované do novostavby. Fuggerovci boli podnikateľskými partnermi Turzovcov a patrili k najbohatším európskym magnátom a finančníkom. Ich bohatstvo pochádzalo aj z ťažby drahých rúd a obchodu, čo si vyžadovalo dobre vybudované hospodárske zázemie. Týmto účelom podriadili aj prestavbu hradu. Anton Fugger, stavebník veľkého mena, vybudoval na základoch gotického hradu a s použitím jeho konštrukcií mohutnú pevnosť, v ktorej skĺbil samosprávu panstva so zámermi obchodného využitia. Vznikla tak pevnosť s mohutnými skladovými priestormi v suteréne, ktorá mala slúžiť ako prekladisko tovaru na obchodnej ceste, smerujúcej zo stredoslovenských banských miest do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil. Nová funkčná prestavba sa začala v roku 1537 a trvala dve desaťročia. V prvej etape v rokoch 1537-1544 vybudovali nový fortifikačný systém, pozostávajúci z kruhových delových nárožných bášt spojených obrannými múrmi, ktoré chránili priestranný pivničný sklad. Po trojročnej prestávke pokračovali v stavebných prácach najmä pri stavbe obytnej budovy s kaplnkou a pri rozširovaní skladových priestorov. Renesančná prestavba využila aj staršie vnútorné a vonkajšie predhradie s valmi a priekopami a zosilnila ich opevnenia novým múrom, rondelmi a baštami. Do hlavnej budovy viedol drevený padací most spočívajúci na kamenných vysokých pilieroch, ktorým preklenuli širokú priekopu chrániacu citadelu. Systém opevnenia vychádzal z nárokov najmodernejšej vojenskej techniky. Uplatnil sa tu systém kazemát, ktorých odvetrávací systém sa pripisuje pôsobeniu A. Dürera, vynikajúceho umelca a všestranného znalca, ktorý pracoval v službách fuggerovského dvora a zúčastnil sa výtvarného riešenia väčšiny palácov a stavieb tejto rodiny v Nemecku. Prestavba utilitárne riešenej pevnosti na opevnený renesančno-barokový zámok spadá do obdobia, keď hrad vlastnili Pálfiovci (vlastnili hrad od roku 1583 až do roku 1945). S prestavbou začal v roku 1585 Mikuláš Pálfi, manžel Márie Fuggerovej. Stavebné práce sa sústredili na rozšírenie obytných budov v hradnom nádvorí a na ich základné architektonicko-výtvarné riešenie. Hmoty nádvoria s dvojkrídlovým obytným palácom a prízemnou budovou pochádzajú z čias tejto stavebnej činnosti. V časoch okolo polovice 17.storočia vzniká ďalšia reprezentačná úprava, realizovaná predovšetkým talianskymi umelcami. Datuje sa do čias Pavla Pálfiho na viacerých majetkoch na našom území. Z tohto obdobia je aj lekáreň, z ktorej sa zachovalo zariadenie. Pavol Pálfi, ktorý bol v tomto období skutočne na výslní životných úspechov, sa stal bratislavským županom, ríšskym sudcom, uhorským palatínom a miestodržiteľom (viaceré z týchto funkcií dedil rod podľa seniorátneho práva až do roku 1918). Neskorobarokové úpravy z polovice 18.storočia sa sústredili na výmenu niektorých konštrukcií a klenieb a výmenu stropu rytierskej sály. Premene pevnosti na reprezentačné sídlo napomohlo aj zriadenie nového dvojramenného reprezentačného schodiska, nadstavba paláca a úprava predhradia s novými stajňami a reprezentačnou jazdiarňou. K vonkajšej bráne viedla lipová aleja, tvoriaca súčasť rozsiahlej parkovej úpravy hradného kopca a barokovej záhrady, zriadenej za oplotením v jej susedstve. Podnes sa zachovala studňa a niekoľko sochárskych diel, ktoré tvorili súčasť jej architektonickej kompozície. Hrad viackrát vyhorel ale Pálfiovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do 2.svetovej vojny, ho vždy opravili, takže sa zachoval vo svojej historickej podobe. Počas 2.svetovej vojny bol poškodený. Opravné práce začali v roku 1947. Koncom 20.storočia bol hrad obnovený.

Zachované honosné interiéry s bohatými štukovými obrazcami vyplnenými figurálnymi výjavmi apoteóz a mytologických scén a náročne vybavená sala terrana z roku 1656 od majstra J. Tencalla sú dokladom zmeny duchovnej a umeleckej klímy na západnom Slovensku a príbuznosti so špičkovými ranobarokovými architektúrami, predovšetkým s výstavbou Pálfiho bratislavského sídla pod hradom, prestavbou Bratislavského hradu a budovami Trnavskej univerzity. V rozsiahlych priestoroch hradu je muzeálna zbierka nábytku, obrazov, zbraní, skla, keramiky. V pivničných priestoroch sú nástroje stredovekej justície a veľký lis na hrozno. Tieto priestory sú svojim rozsahom a architektúrou ojedinelé v strednej Európe. Najväčší z podzemných priestorov má dĺžku 70m, šírku a výšku 15m.

Mohutná dvojposchodová stavba s pôdorysom v tvare nepravidelného štvoruholníka so štyrmi nárožnými okrúhlymi baštami spojenými obranným múrom a s veľkými skladovými priestormi, v suteréne s dômyselným vetracím systémom. Hradné budovy sa sústreďujú okolo ústredného nádvoria, ktorému dominuje kamenná fontána s plastikou vzpínajúceho sa leva, symbolu Pálfiovského rodu. Nerovnako vysoké budovy s nárožnými baštami sú výsledkom úprav vstupných priestorov, obytných reprezentačných palácov a hospodárskej časti, ktorú postupne presúvali do vonkajších priestorov predhradia. K vstupnej bráne areálu vedie mohutná lipová aleja, ktorá sa zachovala z čias barokových záhradných úprav okolia hradu. V hradnom parku rastú sekvoje, tisy a najväčší jedlý gaštan na Slovensku.

Na hrade je umiestnená expozícia Slovenského národného múzea zameraná na feudálne bývanie.

 

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1970. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

Hradné jadro:

  • Palác. Postavený bol v 13.storočí. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s dvoma pivničnými podlažiami.
  • Nádvorie hradné. Vnútorné nádvorie paláca.
  • Fontána na nádvorí. (Pozri Drobná architektúra v okrese Pezinok).
  • Studňa hradná.
  • Hrad starší.
  • Most hradný.
  • Priekopa.

 

Prvé predhradie:

  • Budova vstupná prvého predhradia.
  • Stavba hospodárska západná.
  • Stavby prvého predhradia na južných hradbách.
  • Dom kastelána.
  • Múr hradbový severný.
  • Múr hradbový južný.
  • Nádvorie hradné. Priestor prvého predhradia.

 

Druhé nádvorie:

  • Stavba obytná druhého predhradia.
  • Vrátnica druhého predhradia.
  • Múr hradbový s baštami. Opevnenie druhého predhradia.
  • Múr ohradný okolo záhrady.
  • Priestor prístupový druhého predhradia.
  • Park druhého predhradia. (Pozri Parky v okrese Pezinok).
  • Záhrada bývalá. (Pozri Záhrady v okrese Pezinok).

 

Koniareň. Fragment.

 

Areál lesoparku:

  • Lesopark. (Pozri Parky v okrese Pezinok).
  • Kalvária. (Pozri Kalvárie v okrese Pezinok).
  • Pohrebná kaplnka. (Pozri Kaplnky v okrese Pezinok).

 

Cintorín:

  • Súbor náhrobníkov na cintoríne. (Pozri Hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky v okrese Pezinok).

 

BIELY KAMEŇ (SVÄTOJURSKÝ HRAD)

Zrúcanina stredovekého gotického hradu sa nachádza v lese v časti Neštich severozápadne od mesta Svätý Jur. Nachádza sa na zalesnenom návrší vo výške 290m. Na protiľahlom kopci na pravej strane údolia stálo v minulosti osídlenie už z halštatského obdobia a postupne boli vybudované mohutné dvojité obranné opevnenie s dodnes badateľnými zemno-drevenými valmi a vzniklo významné veľkomoravské hradisko. Veľkomoravský drevo-zemný hrad „Neštich“ sa spomína v roku 1217 v majetku komesa Šebeša. Toto hradisko zasa vyrástlo ma zvyškoch ešte staršieho opevnenia z halštatu (staršia doba železná 700-400 p. n.l.). Kamenný hrad bol postavený svätojurskými grófmi, ktorým patrilo široké územie vrátane Pezinka, pravdepodobne v rokoch 1270-1295, a ktorým hrad patril až do vymretia ich rodu v roku 1526. Strážil jednak cestu z Bratislavy do Trnavy a súčasne horský prechod z Jura do Stupavy. V 14.storočí ho prestavali. Hrad viackrát zmenil majiteľov. Najvýznačnejším bol v 16.storočí Ján Zápoľský, ktorý získal hrad v roku 1540. Ďalšími boli Ilešháziovci, ktorým patril v 2.polovici 16.storočia. V roku 1598 mešťania predstúpili pred cisára Rudolfa II. s cieľom získania výsad, s prosbou, aby nepredlžoval záložné právo Štefanovi Ilešházimu. Mešťania chceli záloh vyplatiť sami. Panovník vyhovel, no Ilešházi sa vzpieral, čo nakoniec vyústilo v roku 1603 k obvineniu z urážky majestátu a odsúdeniu k hrdelnému trestu a strate majetkov. Zachránil sa útekom do Poľska. Ale už v roku 1604 vypuklo Bočkaiovo povstanie proti Habsburgovcom. Ilešházi sa pričinil o zmierenie strán a keď v roku 1608 uhorské stavy s jeho výdatnou pomocou zvolili za kráľa Mateja II. stal sa hlavným kráľovským dvoranom a boli mu vrátené všetky majetky a bol vymenovaný za palatína. V roku 1611 sa hrad stal majetkom Štefana Pálfiho. Ďalším medzníkom bol rok 1647, keď Ferdinand III. povýšil Svätý Jur na slobodné kráľovské mesto, čím sa vymanil spod závislosti na hrade. Keď sa panstvo definitívne presťahovalo do podhradia, kde si postavilo nový kaštieľ, hrad postupne strácal svoju funkciu. Zničený bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený.

Malé nádvorie vnútorného hradu lemovali podpivničené budovy s palácom, kaplnkou, komorami a kuchyňami, ktoré boli zovreté ďalším kruhom opevnenia. Pravdepodobne na východnej strane, v priestore kde sa dvor rozširuje stála veľká obytná veža, po ktorej sa však do súčasnosti nezachovali žiadne nadzemné časti. Vo svojej dobe však tvorila charakteristickú siluetu hradu. V druhej menej významnej veži bolo aj väzenie. Do vnútorného hradu sa vstupovalo bránou, ktorej ochrana bola zabezpečovaná blízkou baštou. Do vonkajšieho areálu rozprestierajúceho sa okolo celého vnútorného hradu a opevneného kamenným múrom sa vchádzalo jedinou bránou v hranolovitej  vstupnej veži. Neďaleko nej stála ďalšia obranná veža  a v rozšírenom priestore oproti bráne stála vodná veža a ďalšie stavby (výslovne sa spomína iba pekáreň). Celý hrad obklopovala priekopa, ktorej obranná funkcia bola zosilnená zemnými valmi po jej vonkajšej južnej a severnej strane. Cez priekopu sa do hradu vchádzalo vstupným mostom a bránou. Dnes sú múry v ruinách alebo pod terénom. Do súčasnosti sa sčasti zachovali okenné otvory, strieľne a stopy po uložení horizontálnych konštrukcií.

 

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

Hradné jadro:

  • Palác hradný. Postavený bol v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1663.
  • Múr hradbový. Opevnenie hradného jadra. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia.

 

Predhradie:

  • Veža obranná západná. Lichobežníková hranolová veža. Postavená bola v 2.polovici 13.storočia. Má nepravidelný pôdorys.
  • Múr hradbový. Opevnenie predhradia. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia.
  • Veža bránová s prejazdom. Brána s vežou a prejazdom. Postavená bola v 2.polovici 13.storočia.
  • Most hradný. Fragment dvoch pilierov v priekope. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia.
  • Priekopa okružná s valom. Vybudovaná bola v 2.polovici 13.storočia.
  • Val okružnej priekopy. Vybudovaný bol v 2.polovici 13.storočia.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist