Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hrady, zámky, zrúcaniny v okrese Prešov

KAPUŠIANSKY HRAD (MOGLÓDSKY HRAD)

Zrúcaniny gotického hradu z 13.storočia sa nachádzajú na skalnom výbežku vrchu Zámčisko severozápadne od obce Kapušany.

Na pomerne strmom kopci, na mieste starého slovanského hradiska, postavili v 13.storočí hrad, ktorý mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. Jeho prvým majiteľom bol rod Moglód. V roku 1249 sa spomína ako castrum Tobul, v roku 1254 ako Tubul. Po jeho vymretí prešiel do majetku kráľovskej komory a jeho veliteľom sa stal Henrich Tarčai, stúpenec Matúša Čáka. V roku 1312 počas bojov medzi Karolom Róbertom a Matúšom Čákom hrad zničili. V roku 1315 sa spomína ako Tobul (Tobol) a v roku 1323 ako castrum Mogluch. Okolo roku 1410 ho dostal Andrej Kapy, ktorý postavil nový opevnený objekt. Hrad sa v tom období spomína ako castrum Kapi alio nomine Maglach (castrum Kapy) a v roku 1424 ako castrum Kapi (Kapy). Na konci 15.storočia bol pri obliehaní poškodený poľskými vojskami Jána Alberta. V súvislosti s tým a s tureckým nebezpečenstvom hrad v 2.polovici 16.storočia opevnili a prestavali, aby vyhovoval požiadavkám novej vojenskej techniky. V roku 1658 ho obsadil Imrich Tököli ale v tom istom roku ho dobylo cisárske vojsko. Začiatkom 18.storočia sa hradu zmocnil Telekeši, veliteľ vojsk Františka II. Rákociho, ktorý hrad v roku 1709 podpálil. V roku 1712 ho ešte provizórne opravili ale už v roku 1715 ho na základe rozhodnutia snemu zbúrali.

Hrad má prevažne pravouhlú dispozíciu, pozostávajúcu z horného hradu a z predhradia. Prístupný je zo severu, v miestach, kde sa nachádza brána, ktorú strážila vstupná veža (jej základy sú v teréne ešte viditeľné). Predhradie chránil vysoký kamenný múr, sledujúci tvar terénu. Z jeho vnútornej strany stáli hospodárske budovy. Vlastný hrad sprístupňovala ďalšia brána, orientovaná na severovýchod, zabezpečená deštruovanou hranolovou vežou. Po jej ľavej strane sa v hornom hrade tiahne múr opevnenia, ktorý ohraničuje vlastné nádvorie hradu, odľahčené z vnútornej strany tromi veľkými slepými arkádami. Na najvyššom bode stáli dve veže, obytná a obranná, spojené ďalšími budovami a boli o poschodie vyššie ako ostatné murivá.

Dodnes stoja do značnej výšky kamenné múry. Na niektorých ešte vidno zvyšky omietok, inde sa čiastočne zachovali kamenné ostenia okien, strieľní a portálov. Dodnes sú v niektorých častiach konzoly, ktoré niesli pavlače alebo drevené stropy, možno identifikovať miesta, kde bol krb a miestami vidieť aj nábehy klenieb. V hrúbke muriva veže je zachovaný prevet. Na hradobných múroch sú kamenné krákorce, ktoré kedysi niesli trámový strop miestnosti. Na hradbách sú strieľne so širokou špaletou.

 

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

Hradné jadro:

  • Hradný palác. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol v 15. (1410-1412) a 16.storočí, v rokoch 1709 a 1712. Od roku 1715 pustne. Bol trojpriestorový, s obdĺžnikovým pôdorysom, štvorpodlažný.
  • Východná veža. Postavená bola v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola v 15. (1410-1412) a 16.storočí, v rokoch 1709 a 1712. Od roku 1715 pustne. Nachádza sa na severovýchodnom nároží hradného jadra. Bola jednopriestorová, so štvoruholníkovým pôdorysom, trojpodlažná.
  • Západná veža. Postavená bola v gotike v rokoch 1410-1450. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia a v 16.storočí. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa na severozápadnom nároží hradného jadra. Bola jednopriestorová, s lichobežníkovým pôdorysom, päťpodlažná.
  • Obytná stavba. Východná budova jadra. Postavená bola v gotike v rokoch 1410-1450. Upravovaná bola v 16.storočí. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa na juhovýchodnom nároží hradného jadra. Bola jednopriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, trojpodlažná.
  • Obytná stavba. Západná budova jadra. Postavená bola v gotike v rokoch 1410-1450. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa na juhozápadnom nároží hradného jadra. Bola jednopriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, dvojpodlažná.
  • Hradbový múr okolo hradného jadra s bránou. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol v rokoch 1410-1450. Od začiatku 18.storočia pustne.
  • Nádvorie hradného jadra. Vybudované bolo v gotike v rokoch 1410-1450. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra.

 

Predhradie:

  • Hradbový múr. Hradba predhradia s bránou. Vybudovaný bol na prelome 15. a 16.storočia. Upravovaný bol v 17.storočí. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa východne a severne okolo predhradia.
  • Hospodárska stavba. Severozápadná budova predhradia. Postavená bola v renesancii v 16.storočí. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa na severozápadnom nároží hradného jadra. Bola jednopriestorová, s lichobežníkovým pôdorysom, dvojpodlažná.
  • Hospodárska stavba. Severná budova predhradia. Postavená bola v renesancii v 16.-17.storočí. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa v severovýchodnej časti predhradia. Bola dvojpriestorová, so štvorcovým pôdorysom.
  • Hospodárske stavby. Obvodová zástavba predhradia. Postavené boli v renesancii v 16.-17.storočí. Od začiatku 18.storočia pustnú. Nachádzajú sa vo východno-západnom úseku hradby predhradia. Boli sedempriestorové, trojpodlažné.
  • Bašta severovýchodná. Postavená bola v renesancii v 17.storočí. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa vo východnej časti hradby predhradia. Bola jednopriestorová, s lichobežníkovým pôdorysom, trojpodlažná.
  • Hradné nádvorie predhradia. Vybudované bolo v 16.storočí. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa juhovýchodne od hradného jadra.

 

Opevnenie hradu:

  • Priekopa vonkajšieho opevnenia. Vybudovaná bola v 17.storočí. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa severne od predhradia.
  • Severný val vonkajšieho opevnenia. Vybudovaný bol v 17.storočí. Od začiatku 18.storočia pustne. Nachádza sa severne od predhradia.
  • Archeologické nálezisko. (Pozri Ruiny a základy v okrese Prešov).

 

SOĽNÝ HRAD (SOĽNOHRAD)

Zvyšky hradu postaveného v 10.-11.storočí sa nachádzajú v Prešove, časti Solivar na vrchu Hrádok (Várhégy) v nadmorskej výške 272m. Spomínaný je v Anonymovej kronike. Hrad bol zničený v 13.storočí. V tejto oblasti existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré však oba veľmi skoro zanikli. Jeden stál na vrchu Várhégy južne od Solivaru na ľavej strane rieky Torysy, druhý priamo v obci Solivar na návrší Zámok na mieste terajšieho gotického kostola. Toto sú pozostatky jedného z nich. Oba zanikli takmer bez stopy, pravdepodobne už pred koncom 13.storočia a ich nástupcom sa stal hrad Soľnohrad, ktorý sa dnes volá aj Zbojnícky hrad a s pôvodným Soľným hradom v Solivare si ho zamieňa aj literatúra. Hrad je listinne doložený v roku 1230 kedy sa spomína ako castrum Salis. Hrad zanikol pravdepodobne po tatárskom vpáde v roku 1241. V roku 1261 sa spomínajú oba tunajšie hrady, zrejme už neobývané. Poloha druhého solivarského hradu je neznáma. Na návrší dnes stojí barokový Kostol svätého Štefana Kráľa.

 

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

  • Hrad. Upravovaný bol v roku 1552 a v 17.storočí. Terénne pozostatky lokality ležia priamo v okolí kostola na vrchu Várhégy v časti Solivar pri cintoríne. Lokalita hradu je obklopená osídlením a cintorínom, ktoré znemožňujú lepší prieskum. Hradný vrch je však dobre viditeľný aj z Prešova, čo potvrdzuje vhodnosť tejto polohy na pôvodné stredoveké sídlo, či opevnenie.
  • Kostol svätého Štefana Kráľa. (Pozri Rímsko-katolícke kostoly v okrese Prešov).
  • Opevnenie kostola renesančné. Vybudované bolo v 17.storočí. Upravované bolo v roku 1728.

 

ZBOJNÍCKY HRAD (SOĽNÝ HRAD, SOĽNOHRAD)

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1979. Zrúcaniny gotického hradu postaveného v období po rokoch 1289-1298 sa nachádzajú nad obcou Ruská Nová Ves na vrchu Zámek. Pôvodné opevnenie pochádza z rímskej doby, keď chránil soľné bane od Sarmatov.

Hrad Soľnohrad zdedil svoje meno pravdepodobne po hrade Solivar. Ten postavili až na konci 13.storočia. V listinách z roku 1308 sa uvádza pod menom castrum Sowar, z roku 1310 ako castrum Soowar. Už pred ním existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré však veľmi skoro zanikli. Jeden stál na vrchu Várhégy južne od Solivaru na ľavej strane rieky Torysy, druhý priamo v obci Solivar na návrší Zámok na mieste terajšieho gotického Kostola svätého Štefana Kráľa. Oba zanikli takmer bez stopy pravdepodobne už pred koncom 13.storočia a ich nástupcom sa stal hrad Soľnohrad, ktorý sa dnes volá aj Zbojnícky hrad a s pôvodným Soľným hradom v Solivare si ho zamieňa aj literatúra. Hrad postavili na základe kráľovského povolenia z roku 1288 avšak minimálne o desať rokov neskôr. Kráľ Ladislav daroval magistrovi Jurajovi Bokšovi kráľovské dediny Sowar a Sopothok (Solivar a Soľnú Baňu) s prameňom slanej vody a dovolil mu vystavať aj hrad. Juraj daroval v roku 1298 časť majetku Hypolitovým synom Petrovi a Tomášovi, pričom Tomáša vyslal na vrch Tarkeau aby ho strážil a nedovolil tam nikomu inému hrad vystavať. Hrad teda postavili až po roku 1298. Jeho staviteľom a prvým majiteľom bol teda Juraj Bokš, ktorého potomkovia (od začiatku 14.storočia sa nazývali podľa hradu Soósovci) ho s prestávkami vlastnili až do roku 1670. Hrad prežil mnoho vojen a bol veľa ráz poškodený. V roku 1552 ho obliehali a poškodili Prešovčania. Sotva ho opravili, keď ho v roku 1575 na rozkaz kráľa dobyl a demoloval kapitán Šarišského hradu, pretože Soósovci nechceli prepustiť v roku objavené ložiská kamennej soli na území dnešného Solivaru kráľovskému eráru. Soósovci hrad v tom istom roku znovu zrenovovali, napriek tomu, že napokon v roku 1592 kráľovský erár súd vyhral a dolovanie soli sa stalo kráľovským monopolom. Hrad potom obývali až do roku 1670, keď im ho pre účasť na Vešeléniho sprisahaní skonfiškovala aj s majetkom uhorská komora. K zániku hradu došlo až v roku 1715, keď ho podľa uznesenia snemu pre účasť Soósovcov na protihabsburskom sprisahaní, zbúrali. Odvtedy chátra.

Hrad postavili na strmej skalnatej ostrožine s rozmermi asi 45x35m, ktorá je prístupná len z východu. Chránená bola 13m širokou priekopou s valom, na severe sa napájala na skalnú stenu a na juhu ústila do svahu. Tu viedla aj prístupová cesta chránená priamo v priekope malým predpolím. Po celej dĺžke dolného nádvoria sa tiahol pravdepodobne obvodový múr, ktorý končil až pri vstupnej bráne. Na severnej strane sa z neho časť zachovala spolu s fragmentom kruhovej veže o priemere cca 5m. Do horného hradu sa dalo dostať asi len peši. Po okrajoch ho chránilo kamenné obvodové opevnenie. Uprostred vrcholovej plošiny sa nachádzala palácová stavba so základmi 17x8m vysekanými do skaly. V jej blízkosti stála mohutná štvorcová veža s pôdorysom 8x8m a vnútorným kruhovým priemerom 4m.

Dodnes sa z jeho múrov zachovali iba nepatrné zvyšky obvodového opevnenia horného hradu črtajúce sa v konfigurácii terénu na juhozápadnej strane, stopa po umiestnení paláca a fragment štvorcovej veže. Na severnej strane sa zachovala časť murovaného obvodového opevnenia a kruhovej veže dolného hradu. Hrúbka muriva asi 120cm. V konfigurácii terénu je hradný vrch dobre čitateľný a zo skalnej plošiny je nádherný výhľad.

 

HRAD SVINIA

Nepatrné zvyšky po hrade, ktorý sa v roku 1320 prvýkrát spomína ako castrum, sa nachádzajú v obci Svinia. Pôvodný objekt bol postavený v 13.storočí. V roku 1464 obdržal Ján Merse od kráľa Mateja povolenie prebudovať kúriu na pevnôstku a opevniť ju múrmi, priekopami a baštami. Hrádok zanikol zrejme v roku 1514, no kostol s ňou spojený bol neskôr obnovený a v roku 1628 bola k nemu pristavaná súčasná veža s renesančnou štítkovou atikou. V roku 1851 nechal tunajší farár odstrániť valové opevnenie. Podnes je dochovaný nevýrazný val na východnej strane. Dnes na mieste hradu stojí kostol.

 

ŠARIŠSKÝ HRAD

Zrúcaniny gotického hradu z 13.storočia sa nachádzajú na skalnatom brale na pravom brehu rieky Torysy severozápadne od mesta Veľký Šariš v nadmorskej výške 570m.

Hrad je mimoriadne rozsiahly (4,5ha) a svojou rozlohou sa radí medzi päť najväčších hradov na Slovensku. Dá sa predpokladať, že nadväzoval na slovanské hradisko. Stal sa kráľovským hradom a sídlom hradného išpánstva. Po tatárskom pléne bol vybudovaný ako kamenný.

Hrad sa prvýkrát spomína v roku 1245 ako castrum Sarus. V tom čase už mal za sebou dlhý vývoj. Doklady o osídlení hradného vrchu sú už z paleolitu. Bol postavený na ochranu dôležitej obchodnej tzv. Toryskej cesty. Už od začiatku bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši (Belo IV., Štefan, Ladislav IV.). Nový kamenný hrad, najmä jeho mohutnú hranolovú vežu, ktorej múry dosahujú šírku až 440cm, postavili po vpáde Tatárov. Vtedy Belo IV. nariadil z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny stavať kamenné hrady po celom kráľovstve. Prvým známym kráľovským kastelánom (hradným išpánom) bol v roku 1254 Michal. V roku 1312 sa hrad spomína ako castrum de Saarus (arx Saros). Postupnou feudalizáciou krajiny prešiel aj tento kráľovský hrad koncom 13.storočia do majetku feudálnych rodín. Prvou bola v roku 1290 známa šarišská rodina Soósovcov, ktorej príslušníci boli prívržencami Matúša Čáka. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, kde Soósovci spolu s Omodejovcami a Matúšom Čákom bojovali proti kráľovi Karolovi Róbertovi, prestali byť Soósovci jeho majiteľmi. Víťazný kráľ skonfiškoval hrad, ktorý sa opäť stal kráľovským majetkom. V roku 1436 prešiel do majetku Peréniovcov, ktorí sa stali župnými komesmi. Na krátky čas v rokoch 1441-1460 obsadil hrad Ján Jiskra z Brandýsa a jeho kapitáni. Po ich odchode sa hrad opäť stal majetkom pôvodných vlastníkov Peréniovcov, ktorí ho dostali do večného daru. Ich môžeme považovať za zveľaďovateľov areálu v 15. a 16.storočí, postavili viaceré obytné, hospodárske i fortifikačné stavby. Keď Peréniovci v roku 1526 po bitke pri Moháči prešli na stranu Zápoľského, cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo. Po roku 1642 prešiel hrad do majetku Rákociovcov. Po roku 1660, keď časť hradu nešťastnou náhodou vyletela do povetria po explózii pušného prachu, nastal postupne úpadok celého hradu. Jeho deštrukcii pomohol aj vtedajší hradný kapitán, ktorý dal v roku 1687 podpáliť poškodené hradné budovy. Odvtedy je v ruinách.

Jadro hradu pochádza z 13.storočia a opevnenie niekdajšieho predhradia zo 16.storočia.

Hrad pozdĺžneho pôdorysu s rozlohou 4,5ha a dvoma nádvoriami bol prístupný zo severu bránou a padacím mostom. Vstup chránila mohutná delová bašta. Rozsiahle nádvorie obklopoval asi 10m vysoký kamenný múr s baštami, vežami a bastiónmi. Pri stavbe vonkajšieho opevnenia použili valy predhistorického hradiska. Horný hrad, tvoriaci jadro areálu, má vlastné opevnenie pozdĺžneho tvaru, so zaoblenými rohmi. V jeho strede stojí asi 28m vysoká hranolová veža, prístupná len vo výške prvého poschodia. Pri veži stál palác s rytierskou sieňou a ďalšie obytné priestory. Hospodárske a obytné budovy pre vojsko, hradné stráže a zamestnancov stáli na dolnom nádvorí. Tiež aj kaplnka pre obyvateľov hradu.

Z hradu dodnes stojí kamenné obvodové murivo jednotlivých objektov (veže, bašty, palác a opevnenie), miestami so zachovanými otvormi bývalých okien a vstupov. Na niektorých sa zachovala renesančná omietka. Hradný vrch bol pred niekoľkými rokmi konečne vyčistený. Návštevník si tak môže urobiť obraz o veľkosti tohto župného hradu a vidieť aj doposiaľ skryté zrúcaniny.

 

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

Hradné jadro:

  • Obytná veža (bašta, donjon). Postavená bola v gotike v polovici 13.storočia. Upravovaná bola v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Bola jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, trojpodlažná.
  • Hradný obytný palác. Postavený bol v gotike v období koniec 13.storočia až začiatok 14.storočia. Upravovaný bol v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v strede hradného jadra. Bol jednopriestorový, s lichobežníkovým pôdorysom, jednopodlažný.
  • Cisterna. Vybudovaná bola v období koniec 13.storočia až začiatok 14.storočia. Upravovaná bola v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra. Bola dvojdielna. Mala kruhový a obdĺžnikový pôdorys, bola nadzemná a podzemná.
  • Stavby. Obvodová zástavba jadra. Postavené boli v období koniec 13.storočia až začiatok 14.storočia. Upravované boli v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádzajú sa okolo hradného jadra. Mali jednotraktovú dispozíciu, boli jednopodlažné.
  • Hradbový múr. Postavený bol v gotike začiatkom 14.storočia. Upravovaný bol v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa okolo hradného jadra.
  • Východná hranolová predsunutá veža. Postavená bola v gotike v 15.storočí. Upravovaná bola v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa na východnej strane hradného jadra. Bola jedopriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, dvojpodlažná.
  • Hradné nádvorie hradného jadra. Vybudované bolo v 14.storočí. Upravované bolo v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v centrálnej časti hradného jadra.
  • Obvodová priekopa. Vonkajšie opevnenie hradného jadra sa nachádza okolo hradby hradného jadra. Vybudované bolo začiatkom 14.storočia.

 

Predhradie:

  • Bránová veža. Severná vstupná brána. Vybudovaná bola v období koniec 15.storočia až začiatok 16.storočia. Upravovaná bola v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v severnom cípe predhradia. Bola jednopriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, trojpodlažná s podpivničením.
  • Predbránie severnej vstupnej brány. Vybudované bolo v období koniec 15.storočia až začiatok 16.storočia. Upravované bolo v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa severozápadne od vstupnej brány. Malo polygonálny pôdorys.
  • Bašta severovýchodná. Postavená bola koncom 15.storočia. Upravovaná bola v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa juhovýchodne od vstupnej brány. Bola jednopriestorová, s polygonálnym pôdorysom, dvojpodlažná s podpivničením.
  • Bašta východná. Postavená bola v 1.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa severovýchodne od hradného jadra. Bola jednopriestorová, s pôdorysom v tvare podkovy, štvorpodlažná.
  • Bašta východná. Postavená bola v 1.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa východne od hradného jadra. Bola jednopriestorová, s pôdorysom v tvare podkovy, trojpodlažná.
  • Bašta juhovýchodná. Postavená bola v 1.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa juhovýchodne od hradného jadra. Bola jednopriestorová, s pôdorysom v tvare podkovy, trojpodlažná.
  • Strážna valcová veža (bašta, hláska). Postavená bola v 2.polovici 13.storočia. Upravovaná bola v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa na juhu hradnej plošiny. Bola jednopriestorová, s kruhovým pôdorysom, trojpodlažná.
  • Bašta juhozápadná. Postavená bola v 1.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa juhovýchodne od hradného jadra. Bola jednopriestorová, s pôdorysom v tvare podkovy, trojpodlažná.
  • Bašta západná. Postavená bola v 1.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa južne od hradného jadra. Bola jednopriestorová, s pôdorysom v tvare podkovy, dvojpodlažná.
  • Bašta západná. Postavená bola v 1.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa západne od hradného jadra. Bola jednopriestorová, s pôdorysom v tvare podkovy, dvojpodlažná.
  • Bašta (trafostanica). Postavená bola v polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565, 1571 a 1660 a v 70.-80.rokoch 20.storočia. Nachádza sa západne od hradného jadra. Bola jednopriestorová, s kruhovým pôdorysom, trojpodlažná.
  • Bránová západná veža (stará brána). Postavená bola v renesancii v 15.storočí. Upravovaná bola v polovici 16.storočia a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa severozápadne od hradného jadra. Bola jednopriestorová, so štvoruholníkovým pôdorysom, trojpodlažná.
  • Bastión západný. Postavený bol v 16.storočí. Upravovaný bol v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa severozápadne od hradného jadra. Bol trojpriestorový, s polygonálnym pôdorysom, dvojpodlažný.
  • Bašta severozápadná. Vybudovaná bola v období koniec 15.storočia až začiatok 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa severozápadne od hradného jadra. Bola jednopriestorová, s kruhovým pôdorysom, dvojpodlažná.
  • Bašta severná. Postavená bola v 15.-16.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v severnom ukončení hradného komplexu. Bola jednopriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, dvojpodlažná.
  • Bašta severná. Postavená bola v 1.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v severnom cípe predhradia. Bola jednopriestorová, s pôdorysom v tvare podkovy, trojpodlažná.
  • Hradbový múr predhradia. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 16.storočí a v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa okolo predhradia.
  • Hospodárska stavba. Postavená bola v polovici 16.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v severozápadnej časti predhradia. Mala obdĺžnikový pôdorys, bola jednopodlažná s podpivničením.
  • Cisterna. Vybudovaná bola v 15.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v západnej časti predhradia. Mala obdĺžnikový pôdorys, bola podzemná.
  • Cisterna. Vybudovaná bola v 15.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v západnej časti predhradia. Mala kruhový a obdĺžnikový pôdorys, bola nadzemná a podzemná.
  • Cisterna. Vybudovaná bola v 15.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1565 a 1571. Nachádza sa v juhovýchodnej časti predhradia. Mala obdĺžnikový pôdorys. Bola podzemná.
  • Hradné nádvorie predhradia. Vybudované bolo v 13.storočí. Upravované bolo v 16.storočí a v rokoch 1565 a 1571. Malo lichobežníkový pôdorys.

 

Opevnenie hradu:

  • Zemný val. Vybudovaný bol v 2.polovici 13.storočia. Nachádza sa okolo hradby predhradia.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist