Krížom-krážom.eu

HRAD DRIENČANY

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcanina gotického hradu sa nachádza na rázsoche vrchu Rúbaň nad potokom Drieňok juhovýchodne od obce Drienčany. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia. Prvá písomná zmienka je z rokov 1297 a 1413, kedy sa spomína ako castrum Derednek. V roku 1450 sa spomína ako Derenk. Upravovaný bol v 15.storočí. Spustol v 17.storočí. Dnes po ňom zostali iba zvyšky základov.

Hrad pozostával z troch častí: vlastného kamenného hradu, drevozemného predhradia a predsunutého opevnenia. Kamenný hrad sa skladal z obvodového múru a centrálnej vežovitej stavby a od predhradia ho oddeľovala šijová priekopa. Drevozemné predhradie bolo pomerne rozsiahle, na obranu využívalo prirodzený skalný terén, len v smere od ostrohu bolo opevnené valom s priekopou. V interiéri hradu sa nachádzajú konfiguračné vlny, pravdepodobne hospodárske stavby. Predsunuté opevnenie sa nachádza severne od lokality, v smere ostrohu a predstavuje ho kruhová pevnôstka, ktorá má analógiu s pevnôstkou na Spišskom hrade, resp. na Šášove. Typologicky hrad možno zaradiť medzi šijové hrady a funkčne medzi šľachtické.

HRAD HAJNÁČKA

Zrúcaniny gotického hradu sa týčia vysoko na z diaľky viditeľnom čadičovom sopečnom brale priamo v strede obce Hajnáčka.

Za tatárskeho vpádu v rokoch 1241-1242 tu vybudovali v oblasti bývajúci jobagióni hradu Beckov opevnenie na kopci Darmskó. Pôvodne bol útočištným hradom. V roku 1245 bol kráľovským majetkom a stal sa sídlom panstva, ktorému patrilo 15 obcí v okolí. V roku 1320 sa spomína ako castrum Anyaskw, v roku 1411 ako castrum Anyachkw. Neskôr okolo polovice 15.storočia (1427) hrad dobudovali. Napriek tomu ho v roku 1545 Turci dobyli a mali ho v rukách jeden rok. Koncom 16.storočia a v 1.tretine 17.storočia (1629) hrad ako významný bod protitureckej obrannej línie znovu opevnili. Napriek tomu ho Turci v roku 1645 znovu nakrátko obsadili. Po ich odchode z roku 1649 ho znovu prestavali a opevnili. Podľa správ z 18.storočia vieme, že už v 17.storočí ho obývali len sčasti. V roku 1703 vyhorel a už ho neobnovili.

Hradná skala tvorila na mnohých miestach časť hradieb i vnútornej architektúry, do nej bolo vysekané aj schodište. Na najvyššej časti skaly bola pravdepodobne menšia palácová stavba, ktorú chránili dva pásy  hradobného múru a podkovovitá bašta.

Z hradu sa zachovali zvyšky múrov ťažko prístupnej najvyššej časti hradu s pravidelným palácom a podkovovitou baštou. Z diaľky nie je ani viditeľné, že tu voľakedy stával hrad.

Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

• Hradný palác. Hradný palác bol postavený po roku 1247 v gotike. Upravovaný bol okolo polovice 15.storočia. Má oválny pôdorys.
• Pivnica. Tesaná pivnica bola vybudovaná po roku 1247 v gotike. Má jednopriestorovú dispozíciu a obdĺžnikový pôdorys.
• Schodisko. Schodisko bolo vybudované po roku 1247 v gotike.
• Hradbový múr. Vnútorný hradbový múr bol postavený v 2.polovici 13.storočia v gotike. Má nepravidelný pôdorys.

Predhradie:

• Bašta. Bašta bola postavená v 16.-17.storočí v renesancii. Má jednopriestorovú dispozíciu a štvorcový pôdorys.
• Hradbový múr. Vonkajší hradbový múr bol postavený v 16.-17.storočí v renesancii. Má nepravidelný pôdorys.

HODEJOVSKÝ HRAD

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Nepatrné zvyšky gotického hradu ležia nad obcou Hodejov. Stoja na pozostatku okrajového valu veľkého sopečného krátera.

Bol postavený pravdepodobne v 13.storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1308, kedy sa spomína ako castrum Gede. Ďalšia zmienka je z roku 1421 keď boli jeho majiteľmi páni z Jelšavy (Ilšvaiovci) a spomína sa ako Gedec (Gewde, Gedew). Potom bol v držbe rodiny Lórantfiovcov, neskôr Palóčiovcov a Orságovcov. V roku 1441 sa spomína ako Gevdew. Upravovaný bol v 15.storočí. Načas sa ho zmocnili aj bratríci. Kráľ Matej Korvín ich však vyhnal a majiteľmi hradu sa začiatkom 16.storočia stali Kubíniovci. V roku 1567 vyhlásili Hodejov za pohraničný hrad protitureckej obrany. Aj keď bola na ňom vojenská posádka, Turci naň v roku 1571 zaútočili a v roku 1574 ho dobyli a zrúcali. Od tej doby upadol do zabudnutia.

Hradný vrch bol kompletne zarastený a prakticky neprístupný. V konfigurácii terénu sa črtajú obvodové múry a prepadliny po budovách s pivničnými priestormi. Zreteľný je takisto aj val.

SOBÔTKA

Zaniknutá protiturecká pevnôstka postavená v 15.storočí a zbúraná v 17.storočí.

Ruiny pevnosti sa nachádzajú na pravom brehu rieky Rimava asi 2 km severozápadne od centra Rimavskej Soboty v časti Sobôtka v blízkosti križovatky ciest Lučenec-Rimavská Sobota-Tisovec.

Hrad, pevnosť, dal postaviť Ján Jiskra z Brandýsa v rokoch 1441-1460. V roku 1460 ju dobylo vojsko kráľa Mateja. Na zrúcaninách dal v roku 1555 fiľakovský beg Mehemet postaviť jeden z najsevernejších tureckých hradov v Európe. V rokoch 1556-1557 tvorilo posádku tridsať a v rokoch 1558-1559 až tridsaťdva janičiarov. Kresťanské vojsko Schwendiho a Forgáča obsadilo hrad v roku 1562. V rokoch 1568-1569 mala v dŕžave hrad opäť janičiarska posádka o sile štyridsať vojakov a 73 jazdcov a v roku 1583 bolo na hrade 48 jazdcov. Dobytie hradu kresťanským vojskom pod Tieffenbachovým vedením koncom roku 1593 a v roku 1594 zachytávajú viacerí historici a opisujú ho ako krvavé a ťažké boje. Posledná písomná správa o hrade je z roku 1609, keď ho podľa správy opäť ovládali Turci. Hrad po skončení tureckých bojov stratil význam a začal pustnúť. Slovenské národné múzeum uskutočnilo v roku 1986 výskum lokality piatimi sondami.

Podľa rytiny z roku 1593 pozostával hrad, pevnosť, z vnútorného a vonkajšieho hradu, ktoré od seba delila vodná priekopa a bol vybudovaný na ostrove rieky Rimava. Vnútorný hrad pozostával z veľkej okrúhlej ústrednej veže a zo štyroch okrúhlych rohových veží spojených hradbami. Vchádzalo sa doň západnou bránou. Vonkajší hrad tvorila severná a južná brána, bastión, bašta, dve okrúhle a dve štvorcové veže. V južnej časti hradu stála mešita s minaretom. Sondy odkryli systém kolových jám – základ palisády spájajúcej južnú bránu s juhovýchodnou rohovou vežou vonkajšieho hradu a zvyšok palisády spájajúcej juhovýchodnú rohovú vežu s juhozápadnou rohovou vežou vnútorného hradu, interiér juhovýchodnej veže vnútorného hradu, vodnú priekopu medzi vnútorným a vonkajším hradom a juhozápadnú vežu vnútorného hradu s vchodom na severnej strane.

V 70.rokoch 20.storočia sa črtali v teréne murivá juhovýchodnej veže a pozostatky vnútorného hradu. Dnes už v teréne nezostali žiadne nadzemné stopy po tejto pevnosti, miesto bolo zarastené a nevypovedá o tom, že tu kedysi stála pevnosť.

ŠIRKOVSKÝ HRAD (ŽIRKOVSKÝ HRAD, KAPLA HRAD)

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú nad obcou Širkovce. Postavený bol pravdepodobne začiatkom 13.storočia na mieste hradiska kyjatickej kultúry z neskorej doby bronzovej. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1244 ako Sisque, v roku 1264 ako Sirque.  Hrad vlastnili rodiny Kaplaiovcov a Felediovcov. V roku 1324 hrad daroval kráľ Karol Róbert magistrovi Rolantovi, synovi comesa Dezidera z rodu Ratholdovcov. Hrad sa stal ich rodovým sídlom. Rolant sa stal zakladateľom rodu Lórantfi. V roku 1443 bol majiteľom hradu gemerský župan Juraj Lórantfi. Do krajiny vtrhlo bratrícke vojsko a hrad dobylo. V roku 1450 sa spomína ako fortalicium Serke. V roku 1460 kráľ Matej Korvín hrad dobyl späť a vrátil ho Lórantfiovcom. Tí ho v tom istom roku upravili. Ďalší majiteľ Mikuláš Lórantfi sa v roku 1505 zúčastnil na krajinskom sneme v Rákoši ako vyslanec gemerskej stolice. V 16.storočí bol počas tureckého nebezpečenstva upravovaný znovu, podľa literatúry bol sčasti opevnený. V roku 1475 sa spomína ako castellum Serke, v roku 1449 castrum Kapla a v roku 1494 ako castrum Serke. V roku 1571 sa bratia Ján a Juraj Lórantfi súdili o hrad s Jánom Thrawom. Hrad pravdepodobne Lórantfiovcom ostal, pretože v roku 1595 bol jeho kapitánom Peter a ďalší Lórantfiovci boli jeho majiteľmi až do začiatku 17.storočia, kedy vymreli. Po zmenách vlastníkov (Vajovci, Cegejovci, Vasovci, Silašiovci, Keméniovci, Kornišovci a chvíľu aj Rákociovci) od 17.storočia pustne. V súčasnosti z neho ostali už len zvyšky ochranných valov.

Kapla je typ gotického hradu s útočištnou vežou a palácom na múrom obohnanom nádvorí. V priestore horného hradu neskôr pribúdali stavby. Dolný hrad tvorí obvodová hradba s priekopou, popri ktorej mohli byť vo východnej časti hospodárske budovy a vstupná brána na západe. Nad vstupom je umelo vytvorený vysoký val, ktorý mohol niesť štítovú hradbu.

Zreteľné stopy po opevnení celého komplexu umožňujú urobiť si predstavu o veľkosti hradu. V juhozápadnej časti obvodového valu je badateľný vstup, nad ním veľká štítová hradba, ktorá chránila budovy horného hradu. V severozápadnej časti sú pravdepodobne stopy po bráne. Tu vchádza prístupová cesta do areálu dolného hradu, tiahne sa po vnútornej strane hradby a zhruba v polovici dĺžky objektu sa stočí prudko vpravo a stúpa k bráne do horného hradu. Tá sprístupňovala pravdepodobne malé lichobežníkové nádvorie ohraničené stavbami a na východe budovou, ktorá prehradzovala hradný vrch po celej šírke, a slúžila zároveň ako vstup do najstaršej časti hradu s palácom a vežou. Horný hrad je zarastený bujnou vegetáciou, skúsenému oku však neunikne miesto po veži, a ostatných budovách, ktorých stopy sa dajú niekde overiť iba odkrytím lístia. Inak už na hrade nie je zachovaný žiaden nadzemný múr ani pivničné priestory.

TISOVEC (HRADOVÁ)

Gotický hrad postavili pravdepodobne už v 2.polovici 13.storočia na mieste staršieho hradiska. Nepatrné zvyšky jeho základov ležia na vrchu Hradová nad mestom Tisovec v nadmorskej výške 887m. Práve také skromné sú aj historické správy, ktoré sa o hrade zachovali. V roku 1334 bol majiteľom hradu i mestečka Tisovec kaločský arcibiskup Ladislav, neskôr Tomáš zo Sečoviec a ďalší. V polovici 15.storočia sa zmocnilo hradu vojsko Jána Jiskru z Brandýsa, od ktorého ho vydobyl kráľ Matej Korvín. Vtedy bol prestavaný. V 2. polovici 16.storočia sa hrad aj s mestečkom dostal začas pod tureckú zvrchovanosť. Po vytlačení Turkov z Gemerskej oblasti v roku 1593 stratil hrad Tisovec strategický význam a noví majitelia sa prestali starať o jeho údržbu. Na konci 17.storočia ho cisárske vojsko po potlačení Tököliho povstania úplne rozbúralo, takže o jeho stavebnom výzore nevieme dnes povedať nič bližšie. Skúposť historických údajov však nasvedčuje, že išlo o pomerne malý strážny hrad miestneho významu.

BALOG

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú v údolí riečky Blh nad obcou Veľký Blh. Postavený bol začiatkom 14.storočia. Spomína sa v roku 1323 ako castrum Bolug, v roku 1435 ako Balogwarad.

Podľa Janotu Anonymova kronika spomína hrad Bolheda, ktorý obsadili Arpádovci. V 13.storočí vládol na hrade Bailog, ktorý sa pokladá za zakladateľa rodu Balogovcov. V roku 1405 vetva Balogovcov vlastniaca hrad vymrela a hrad sa stáva majetkom Sečiovcov, spriatelených s Jánom Jiskrom z Brandýsa a hrad ovládajú husiti. Od husitov ho v roku 1463 dobyl Štefan Rozgoň, ktorý ho za 12.000 zlatých dostal od kráľa do dŕžavy. V tom istom roku bol hrad upravovaný. Od roku 1481 sa stal majetkom Sečiovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1646. V rokoch 1560 a 1619 bol upravovaný. V tomto roku dostal do vena hrad spolu s hradom Muráň František Vešeléni, ktorý ho dal v roku 1664 opevniť. Ako majetok Vešeléniho bol súčasťou rákociovského povstania, kým ho definitívne spustošili po potlačení povstania začiatkom 18.storočia.

Údolia gemerských riek členia starý banícky a železorudný kraj od Rimavy na západe a Slanej na východe. Nezachovali sa tu väčšie hrady a zvyšky hradných architektúr takmer bez stopy prekrýva les. Podobne je na tom aj hrad Balog.