Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hrady, zámky, zrúcaniny v okrese Spišská Nová Ves

HRABUŠICKÝ HRAD (ZELENÁ HORA, MARCELOV HRAD)

Zaniknutý hrad, ktorý sa začal stavať v 13.storočí, sa nachádza na vrchu juhovýchodne od obce Hrabušice. V rokoch 1453-62 bol v rukách bratríkov, ktorí mu dali biblické meno Tábor. Po ich odchode bol hrad zbúraný. V roku 1454 sa spomína ako fortalicium Zeldwar.

 

MARKUŠOVSKÝ HRAD

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Čiastočne zachovalá a zastrešená ruina gotického hradu z 2.polovice 13.storočia sa nachádza priamo v obci Markušovce na ulici Podhradová 9 v Pamiatkovej zóne. Hrad postavil v roku 1284 syn Marka, Mikuláš, na základe povolenia ktoré vymohol u kráľa Ladislava IV. jeho brat Batyz, zakladateľ Batizoviec. Za najstaršie jadro hradu možno považovať mohutnú obytno-strážnu vežu štvorcového, prípadne mierne obdĺžnikového pôdorysu v samostatnom opevnení. Hrad takto pretrval až do 15.storočia. Koncom 15. a začiatkom 16.storočia dal Štefan Mariáši hrad prestavať, rozšíriť a opevniť. Prestavba hradu a vybudovanie nového pevnostného systému museli byť hotové ešte pred rokom 1516. Neustále rozbroje s Levočanmi a zástupcami 13 spišských miest a obava pred vybudovaním mocného hradu vyústili v roku 1527 do vypálenia a zničenia hradu a k zmene pôvodných majiteľov. Až po roku 1538 dostali Mariášiovci svoje majetky späť a začali s renesančnou úpravou hradu. Prestavbou vznikol objekt, ktorý sa v základnej podobe zachoval dodnes. Hrad v roku 1773 opäť vyhorel a v roku 1789 ho renovovali, o čom svedčí aj nápis na paláci. Čoskoro nato stratil svoju pôvodnú obrannú funkciu a bohato rozvetvený rod sa presťahoval do viacerých kaštieľov a kúrií v obci, ktoré sa dodnes nachádzajú v charakteristickej reťazovej zástavbe. Odvtedy pustne. V roku 1972 sa pokúsili niektoré budovy zrekonštruovať ale v súčasnosti sa o hrad už nikto nestará.

V zachovaných miestnostiach vo východnej časti bol ešte nedávno drevený trámový strop.

Mohutná obytná veža s obvodovým opevnením bola prestavaná v 15.storočí. Hrad rozšírili o nádvorie 25x20m západným smerom, ktoré uzatvárali dve polkruhové bašty, medzi ktorými bol vstup. Doplnený bol opevneným predhradím, po ktorého obvode vznikli začiatkom 16.storočia ďalšie obytné a hospodárske budovy. Hrad postupne opevňovali, zvýšili staršie múry a vybudovali v nich strieľne. Na severovýchodnom a juhovýchodnom nároží boli poschodové bašty so strieľňami. V interiéri vznikol aj obytný palác o rozmeroch 17x10m. Po renesančnej prestavbe sa zachovala opevnená štvorkrídlová nepravidelná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, kruhovými nárožnými baštami a úzkym nádvorím, do ktorého sa vstupuje na západnej a východnej strane polkruhovými bránami. Fasáda na južnej strane má renesančné združené okná s kamennými nadokennými rímsami.
Objekt sa nevyužíva a chátra. Vstupné otvory boli zamurované tehlami, čo dalo budovám neprirodzený bizarný vzhľad, ale po „vybývaní“ častí hradu našimi rómskymi spoluobčanmi asi iná možnosť nebola. Hrad by si zaslúžil znovu opravu. S neveľkými investíciami by sa tak zachránila ďalšia pamiatka. Dnes zostal iba hradný palác s nepravidelným pôdorysom, dvojpodlažný s podpivničením.

 

SPIŠSKÝ HRAD

Najrozsiahlejšia zrúcanina hradu na Slovensku (4ha), ktorá dominuje širokému okoliu, sa nachádza na skalnatom hrebeni travertínovej kopy nad obcami Žehra a Spišské Podhradie v nadmorskej výške 634m. Situovanie hradu pod horským priesmykom Branisko pri trase prastarej cesty z Levoče do Prešova nadväzovalo na husté prehistorické osídlenie z mladšieho paleolitu, neolitu, eneolitu a obdobia halštatu. Na prelome letopočtu sa na hradnom návrší objavuje rozľahlé laténske opevnené sídlisko prerastajúce svojím osídlením plochu neskoršieho rozľahlého stredovekého hradu. Od 5.storočia bol hradný kopec osídlený Kotínmi. Po ich odchode sa kontinuita osídlenia hradného vrchu prerušila. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého hradiska. V súvislosti so začlenením severovýchodného Slovenska do Uhorského štátu sa osídlenie na hradnom vrchu Spišského hradu v priebehu 12.storočia zintenzívnilo. Kráľovský hrad bol postavený na rozhraní 11. a 12.storočia.

Centrum pôdorysu románskeho župného hradu tvorila v 12.storočí mohutná kruhová obytná veža v strede opevnenia, ktoré sa rozkladalo na najvyššom bode hradného brala. Veža bola krátko po svojom vzniku zničená pravdepodobne tektonickou poruchou a nahradená v 1.tretine 13.storočia dnešnou valcovou vežou postavenou v jej tesnom susedstve. V 1.tretine 13.storočia postavili na šiji brala v mohutnom opevnení priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vznikla aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, ktorá slúžila županovi, ale pravdepodobne aj prepoštovi, ktorý sa usídlil na úpätí hradu vo vežovej stavbe v priestore dnešného stredného nádvoria.

Prvý písomný doklad o hrade je z roku 1209 keď bol sídlom Spišskej župy. Jeho vnútorné jadro malo už od roku 1221 kamennú ohradu, ktorá úspešne vzdorovala aj útoku tatárskych vojsk v roku 1241. Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému tatárskemu vpádu ale napriek tomu zosilnili jeho opevnenie. Po odchode Tatárov sa začala jeho ďalšia kamenná výstavba vybudovaním románskeho paláca na severnej šiji brala v roku 1270, výstavbou dvoch predhradí a stavbou kruhovitej ranogotickej veže uprostred horného hradného nádvoria. O niečo neskôr dostavali kaplnku. Hrad bol v rokoch 1275-1280 sídlom kráľovnej Alžbety. Na stavebných prácach v 13.storočí sa zúčastňovali talianski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v blízkych Spišských Vlachoch, ktoré po nich dostali aj pomenovanie. V roku 1249 sa hrad spomína ako castrum Scypus. Potom načas prerušili ďalšiu výstavbu vnútorné nepokoje po vymretí Arpádovcov v roku 1301, keď bol hrad obliehaný a čiastočne poškodený vojskami Matúša Čáka Trenčianskeho počas jeho bojov s Omodejovcami. Koncom 14.storočia pribudlo k hradu južným smerom nové veľké nádvorie (druhé predhradie, stredné nádvorie) nadväzujúce na jeho staršie opevnenie a ešte kopírujúce nepravidelnosť terénu. K väčšej stavebnej činnosti na hrade došlo aj v polovici 15.storočia, keď sa hradu zmocnili Jiskrove vojská. V tom čase sa v roku 1445 hrad spomína ako Kirchenberg a v roku 1459 ako castrum Scepus. Sídlom Jiskrových vojsk bol dolný hrad. Rozmerné dolné kamenné západné predhradie (tretie predhradie – tzv. cvinger, dolné predhradie) bolo vymedzené zvýšeným opevňovacím múrom, priekopou, dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou. Do centra priestoru umiestnili samostatne opevnenú pevnôstku. Po odchode Jiskrových vojsk sa hrad načas dostal do rúk Juraja Turzu od ktorého ho v roku 1460 prevzal do vlastníctva koruny kráľ Matej Korvín. V roku 1465 sa spomína ako castrum Scepeswara. V tom istom roku kráľ hrad daroval rodine Zápoľských, ktorá ho mala potom v držbe až do roku 1531. Noví majitelia hradu sa pokúsili o premenu horného a stredného hradu v neskorogotickom slohu na pohodlnejšie šľachtické sídlo. Ich tri za sebou nasledujúce úpravy a prestavby, ako aj úprava románskeho paláca, doplnili hrad o nové budovy (Zápoľského palác, hranolová brána) a o novú hradnú kaplnku postavenú okolo roku 1470, ktorú postavili na voľnom priestranstve na nádvorí. Kamenárska huta hradných staviteľov sa zúčastnila aj na stavbe pohrebnej kaplnky na Spišskej Kapitule. V období renesancie patril hrad od roku 1553 až do vymretia rodu v roku 1636 Turzovcom.  Poslednými vlastníkmi hradu boli v rokoch 1639-1945 ich dediči Čákiovci, ktorým patril hrad až do svojho zániku. Čákiovci dopĺňali horný hrad stále novými stavbami takže vo svojej konečnej stavebnej fáze mal päť nádvorí s niekoľkými desiatkami budov a bol tak najväčším a najrozsiahlejším hradom na Slovensku. Zmenili vstup a prispôsobili ho na delovú obranu. Arkádou a pavlačami v nádvoriach horného hradu sa snažili okolo roku 1662 zjednotiť architektúry, pričom zmenili aj funkciu starších budov na hospodárske (v románskom paláci umiestnili zbrojnicu). Opevnenie prispôsobili delovej obrane. Na začiatku 18.storočia dobyli Spišský hrad povstalecké vojská Františka II. Rákociho. Po ich vyhnaní v roku 1710 stratil hrad na význame pretože Čákiovci sa už predtým presťahovali do pohodlnejších kaštieľov v Hodkovciach a Bijacovciach a o údržbu hradu sa viac nestarali. Roku 1780 vypukol na hrade požiar, ktorý urýchlil jeho premenu na zrúcaniny.

Na Spišskom hrade sú verejnosti sprístupnené viaceré objekty. Na dolnom nádvorí je tzv. náučná trasa, ktorej súčasťou (popri sprístupnených častiach ochranného hradobného múru) sú zachované a rekonštruované základy kruhovej pevnosti Jiskrových vojsk z 15.storočia, ďalej barbakán západnej brány stredného nádvoria zo 14.storočia, základy pravekej stavby kultového charakteru, ako aj základy časti hospodárskych budov zo 17.storočia. V roku 1985 sa sprístupnila v stavebnom komplexe renesančnej arkádovej chodby a západných gotických palácov na hornom hrade historická expozícia, prezentujúca doklady o osídlení hradného brala od najstarších čias až po výstavbu hradu, a na dokumentáciu politickej a vojenskej moci šľachty, s dôrazom na bojovú techniku hradu v 15.-16.storočí a na feudálnu justíciu.

Komplexná pamiatková obnova hradnej ruiny sa začala na základe rozsiahleho archeologického a historicko-architektonického výskumu v roku 1970 (A.Vallašek a A. Fiala). Rozsiahly objekt hradu sa postupne rekonštruuje a konzervuje pre potreby expozícii Východoslovenského múzea Košice založeného v roku 1872 ako vlastivedného múzea s krajskou pôsobnosťou.

 

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

Hradné jadro:

  • Útočištná veža (donjon). Bola postavená v neskorej gotike v 1.polovici 13.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia. Je jednopriestorová, s kruhovým pôdorysom, päťpodlažná.
  • Hradný palác. Románsky palác. Bol postavený v románskom slohu v 1.tretine 13.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1430-1440 a 1636. Má trojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažný. Nachádza sa v severnej časti horného nádvoria.
  • Cisterna pravouhlá. Bola vybudovaná v románskom období v 12.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa na hornom nádvorí.
  • Cisterna. Veža obytná románska. Bola vybudovaná v románskom slohu v 12.storočí. Upravovaná bola v 16.storočí. Je jednopriestorová s kruhovým pôdorysom. Nachádza sa na hornom nádvorí.
  • Hradná kaplnka gotická. (Pozri Kaplnky v okrese Spišská Nová Ves).
  • Hradný palác. Palác Zápoľských. Postavený bol v neskorej renesancii v 2.polovici 15.storočia. Upravovaný bol v 16.storočí a v 1.polovici 17.storočia. Má dvojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažný. Nachádza sa pri západnej časti opevnenia.
  • Kasárne. (Pozri Vojenské stavby v okrese Spišská Nová Ves).
  • Hradbový múr. Opevnenie horného nádvoria bolo postavené v gotike začiatkom 13.storočia. Upravované bolo v 14.storočí a v roku 1543.
  • Hradné nádvorie horné. Priestor nádvoria bol vybudovaný v 12.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
  • Hradbový múr. Opevnenie bolo postavené v románskom období v 12.storočí. Nachádza sa vo východnej časti hradného jadra.
  • Kaplnka románska. (Pozri Kaplnky v okrese Spišská Nová Ves).
  • Dom kaplána. Postavený bol v neskororománskom období v polovici 13.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa pri južnej strane románskej kaplnky.
  • Záhrada s filagóriou. Bola vybudovaná v neskorej gotike v 2.polovici 15.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa v juhovýchodnej časti nádvoria. (Pozri Záhrady v okrese Spišská Nová Ves).
  • Chlebová pec a dielne. (Pozri Drobná architektúra v okrese Spišská Nová Ves).
  • Hradbový múr. Bol postavený začiatkom 13.storočia. Upravovaný bol v 14.storočí, renesančne v roku 1543 a v 17.storočí. Nachádza sa v južnej časti horného nádvoria.
  • Bránová veža. Románska brána bola postavená v románskom slohu začiatkom 13.storočia. Je jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, dvojpodlažná. Nachádza sa v západnej časti hradného jadra.
  • Bašta kruhová. Bola postavená v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Je jednopriestorová, s kruhovým pôdorysom, trojpodlažná. Nachádza sa pri románskej bráne.
  • Hradné nádvorie. Delová plošina bola vybudovaná začiatkom 13.storočia. Renesančne upravovaná bola v 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.

 

Horné predhradie:

  • Hradbový múr. Bol postavený v románskom období v polovici 13.storočia. Opevnenie prepoštského nádvoria.
  • Bránová veža. Bola postavená v románskom období v polovici 13.storočia. Je jednopriestorová, má štvorcový pôdorys, je dvojpodlažná. Nachádza sa na prepoštskom nádvorí.
  • Obytná veža prepošta. Bola postavená v neskororománskom období v polovici 13.storočia. Je jednopriestorová so štvorcovým pôdorysom. Nachádza sa na prepoštskom nádvorí.
  • Strážny dom. Kováčska dielňa. Bola postavená v polovici 13.storočia. Renesančne bola upravovaná v 16.storočí. Je jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, dvojpodlažná. Nachádza sa na prepoštskom nádvorí.
  • Hradné prepoštské nádvorie. Vybudované bolo v rokoch 1250-1260. Má nepravidelný pôdorys.

 

Stredné predhradie:

  • Hradbový múr. Bol postavený v gotike v rokoch 1342-1382. Upravovaný bol v 15. a 16.storočí. Opevnenie stredného predhradia.
  • Bránová veža. Vlčia jama. Postavená bola v gotike v rokoch 1342-1382. Je jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, trojpodlažná. Upravovaná bola v 15. a 16.storočí.
  • Predbránie. Opevnenie bol vybudované v gotike v 14.storočí. Má polygonálny pôdorys. Nachádza sa pred bránovou vežou.
  • Palisáda. Vybudovaná bola v renesancii v 2.polovici 17.storočia. Nachádza sa pred bránovou vežou.
  • Suchá priekopa. Vybudovaná bola v 14.storočí. Nachádza sa pred bránovou vežou.
  • Hradné nádvorie. Bolo vybudované v rokoch 1342-1382. Má nepravidelný pôdorys.
  • Dom strážny. Ubytovňa strážnej posádky bola postavená v renesancii v 16.storočí. Upravovaná bola v 20.storočí. Je viacpriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopodlažná. Nachádza sa na dolnom nádvorí.
  • Kruhová šachta. Nachádza sa na dolnom nádvorí.
  • Zbrojnica. (Pozri Vojenské stavby v okrese Spišská Nová Ves).
  • Dom kapitána. Postavený bol v 2.polovici 17.storočia. Je jednopriestorový, s obdĺžnikovým pôdorysom, s jedným podzemným podlažím. Nachádza sa v strede nádvoria.
  • Barbakán. Postavený bol v gotike v 14.storočí. Upravovaný bol v 15.storočí. Má pôdorys v tvare U. Nachádza sa pred západnou bránou.
  • Priekopa. Vybudovaná bola v období 1.storočie p. n.l. až 2.storočie n.l Prevláda gotický sloh. Upravovaná bola v 14.storočí. Nachádza sa v predpolí juhozápadnej časti múru.

 

Dolné predhradie:

  • Hradbový múr. Postavený bol v neskorej gotike v polovici 15.storočia. Opevnenie predhradia.
  • Bránová veža juhozápadná. Postavená bola v neskorej gotike v polovici 15.storočia. Je jednopriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, dvojpodlažná.
  • Bašta severozápadná. Postavená bola v neskorej gotike v polovici 15.storočia. Je jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, trojpodlažná.
  • Bašta juhozápadná. Postavená bola v neskorej gotike v polovici 15.storočia. Je jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, trojpodlažná.
  • Hradné nádvorie. Vojenský tábor. Vybudované bolo v neskorej gotike v polovici 15.storočia. Má nepravidelný pôdorys.
  • Pevnosť. (Pozri Vojenské stavby v okrese Spišská Nová Ves).
  • Kultový objekt. (Pozri Drobná architektúra v okrese Spišská Nová Ves).
  • Hospodárska stavba. Postavená bola v polovici 17.storočia. Prevláda neskororenesančný štýl. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa pri severovýchodnej časti opevnenia.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist