Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Hrady, zámky, zrúcaniny v okrese Žiar nad Hronom

KREMNICA

Zachovalý mestský hrad, najvýraznejšia historická pamiatka a dominanta stredu mesta na severnej strane námestia, na návrší Krahuľského vrchu v nadmorskej výške 550m. Je to komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré boli postavené postupne v 13.-15.storočí. Hrad je chránený opevnením, na ktoré sa napájajú mestské hradby. Kremnické mestské hradby možno zaradiť medzi najzachovalejšie na Slovensku. V rokoch 1976 – 1996 prešiel hradný areál komplexnou obnovou. Je to najstarší mestský hrad v stredoslovenskej banskej oblasti. Od bežných feudálnych sídel sa odlišuje svojou funkciou, skladbou budov a pôdorysným riešením. Vznikol ako kráľovská pevnosť na mestskom pozemku na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschovu peňazí vyrobených v kráľovskej mincovni. V areáli hradu bolo sídlo komorského grófa, zástupcu kráľovského úradu. Areál hradu tvorí kostol, ktorý je v centre urbanistickej jednotky, ďalej karner, hradné opevnenie s dvojitým hradobným múrom s bránou a tromi baštami a zvyšky radnice. Najstaršou zachovanou budovou hradného areálu je karner, resp. jeho suterénny priestor, ktorý vznikol v 13.storočí. Karner bol súčasťou niekdajšieho cintorína, ktorý sa rozkladal okolo dnes už neexistujúceho Kostola svätého Michala. Dnešný kostol, zasvätený patrónke baníkov svätej Kataríne, vznikol v poslednej tretine 15.storočia ako halový klenutý priestor so strednými piliermi. Podľa datovania na klenbe stavbu ukončili v roku 1488. Charakteristickou siluetou mesta sa stala veža kostola s renesančnou pavlačou z roku 1579. Jej strmú strechu navrhol v roku 1884 F. Storno, autor novogotickej prestavby celého areálu, ako aj interiéru kostola, v ktorom sa po týchto úpravách zachovala len časť starého mobiliáru a neskorogotická Madona z čias okolo roku 1500, ktoré sem boli prevezené zo zbúraného farského kostola stojaceho do 19.storočia na námestí. Kostol opevnili v 14.storočí dvojitými hradbami so vstupnou hranolovou vežou a baštami. Hradné budovy ničili často zhubné požiare, po ktorých ich museli s veľkými nákladmi opravovať. Ešte väčším nešťastím pre Kremnicu bol neskorší úpadok ťažby zlata, čím mesto veľa stratilo zo svojej predošlej slávy.

 

Mestský hrad s areálom je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1955. Nachádza sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii na Zámockom námestí 1. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

  • Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej. (Pozri Rímsko-katolícke kostoly v okrese Žiar nad Hronom).
  • Hradbový múr. Vnútorný hradbový múr bol vybudovaný v gotike v období 2.polovica 13.storočia až začiatok 14.storočia. Upravovaný bol v roku 1884. Mohutné dvojité kruhové opevnenie sprístupnené krytým priamočiarym schodiskom stojí okolo hradu a kostola.
  • Parkánový múr. Múr okolo parkánu a hradného areálu bol vybudovaný v 14.storočí. Upravovaný bol koncom 19.storočia. Stavba s kruhovým pôdorysom.
  • Hradné nádvorie. Nádvorie vybudované na prelome 13. a 14.storočia. Upravované bolo koncom 19.storočia. Má kruhový pôdorys. Nachádza sa okolo kostola.
  • Kryté schodisko. Kryté schodisko s arkádami bolo vybudované v baroku v 2.polovici 18.storočia. Upravované bolo v 80.rokoch 19.storočia. Prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom sa nachádza južne od parkánového múru.
  • Karner. Kaplnka svätého Ondreja, apoštola s osáriom. (Pozri Kaplnky v okrese Žiar nad Hronom).
  • Základy radnice. (Pozri Ruiny a základy v okrese Žiar nad Hronom).
  • Socha nepoškvrnenej Panny Márie. (Pozri Sochy a busty v okrese Žiar nad Hronom).
  • Kópia sochy nepoškvrnenej Panny Márie. (Pozri Sochy a busty v okrese Žiar nad Hronom).
  • Bašta parkánová. Banícka bašta (kaplnka) bola postavená v gotike v 14.storočí. Upravovaná bola v 1.polovici 15.storočia, v 2.polovici 16.storočia a v 1.tretine 17.storočia. Má polkruhový pôdorys. Stojí na východnej strane parkánového múru. Dnes sa v nej nachádza múzeum.
  • Bránová veža II. Južná farská veža bola postavená v gotike v 2.polovici 14.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia, koncom 18.storočia a v roku 1886. Má obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažná. Stojí na vonkajšej strane (južne od) parkánového múru. Dnes sa v nej nachádza múzeum.
  • Bránová veža I. Severná vstupná veža bola postavená v gotike v 2.polovici 14.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia, koncom 18. a v 19.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, je štvorpodlažná. Nachádza sa na severnej strane opevnenia hradu, v severnej časti hradného areálu.
  • Hradná veža. Malá veža (Türl, Hodinová veža) bola postavená v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia, v 16.storočí a koncom 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, je päťpodlažná s podpivničením. Nachádza sa v opevnení v juhozápadnej časti areálu, severovýchodne od bránovej veže II. Dnes sa v nej nachádza múzeum.
  • Parkán (zwinger). Priestor v hradbách okolo hradbového múru zo 14.storočia. Stavba s kruhovým pôdorysom sa nachádza v areáli hradu.

 

TEPLICA (PUSTÝ HRAD, ČERVENÝ HRAD)

Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú v Štiavnických vrchoch v nadmorskej výške 629m západne od obce Sklené Teplice. O jeho pôvode sa nezachovala žiadna zmienka. Ľudová tradícia hovorí, že hrad patril templárom a obyvateľov hradu nazývali červenými, odkiaľ potom tento prívlastok získal aj hrad. Rytiersky rád je dávaný do súvisu s miestnymi termálnymi prameňmi. Výstavba hradu bola motivovaná kontrolou cesty z dnešného Žiaru nad Hronom (Svätý Kríž nad Hronom) do Banskej Štiavnice. Udialo sa tak asi v 2.polovici 13.storočia, keď po tatárskom vpáde nastala mohutná kolonizácia do banskej oblasti. Iniciátorom výstavby bol pravdepodobne ostrihomský arcibiskup, ktorý vlastnil prevažnú väčšinu majetkov v okolí. Tak isto sa ostrihomský arcibiskup považuje za stavebníka hradu Šášov, ktorý sa spomína už v roku 1253. Prvá písomná zmienka o hrade Teplica je až z roku 1456, keď sa ho zmocnilo Jiskrovo vojsko. V tom istom roku bratríci o hrad prišli, pretože Ján Huňady nariadil kremnickej banskej komore vyplatiť 400 zlatých na opravu, čo svedčí, že hrad bol v týchto bojoch značne poškodený. V roku 1471 vstúpili na Slovensko vojská poľského kráľoviča Kazimíra, ktorý si s podporou ostrihomského arcibiskupa robil nároky na uhorskú korunu. Vyplienili hrad i obec. Kráľ Matej Korvín povstanie do konca roka potlačil a anektované územia oslobodil. V týchto bojoch bol hrad poškodený a neskôr chátral. Dňa 3.mája 1490 napísal jágerský biskup Urban Veľkolúčsky svojim bratom na hrad Revište list, z ktorého sa dozvedáme, že hrad Teplica patrí ovdovelej kráľovnej Beatrix, ktorá ho úplne postavila. Podľa Kachelmanna v roku 1489 dalo mesto Banská Štiavnica na stavebné výdavky 2077 zlatých forintov, z čoho sa dá usúdiť, že išlo o veľkú stavebnú akciu a táto prebiehala hlavne v rokoch 1489 a 1490. V tomto období pravdepodobne došlo aj k modernizácii opevnenia, lebo si to vyžadoval nástup palných zbraní. Táto prestavba ukončila stavebný vývoj hradu. V roku 1490 na príkaz Urbana Veľkolúčskeho opatrili hrad delami a strelným prachom. Pravdepodobne v priebehu tohto roku po Korvínovej smrti sa hrad dostal podobne ako Revište a Šášov do rúk Veľkolúčskych. Počas tureckých vojen plnil funkciu signalizačnej stanice. Tieto signalizačné stanice boli budované prevažne okolo polovice 16.storočia. V roku 1602 hrad ešte existoval. Mohla by o tom svedčiť súdna pochôdzka z toho istého roku, kedy jeden svedok hovorí o chotári idúcom „vedľa potoka pod starým hradom“. O zániku hradu sa nevie nič určité, možno sa tak stalo počas stavovských povstaní v 17.storočí. Hradné múry boli postupne rozoberané na stavebný materiál aj na stavbu klasicistického kostola v Sklených Tepliciach v rokoch 1807-1810.

Dispozícia hradu bola ovplyvnená tvarom vrcholu. Cesta do hradu viedla po západnom úbočí hradného vrchu, cez šijovú priekopu, kde možno predpokladať opevnenie na kontrolu tejto priekopy a prístupovej komunikácie. Asi po 120m mierneho stúpania vstúpila zo západu do opevneného severného predhradia a odtiaľ cez v skalnom podloží sekanej priekopy do nádvoria horného hradu. Cesta vstupovala stredom severnej hradby, ktorej deštrukcia je tu dodnes prerušená. Hradné jadro má tvar lichobežníka s rozmermi strán 45m, 40m, 25m a 35m. Na západnej strane nádvoria sa zachovalo murivo zahĺbeného objektu o rozmeroch 3,9×4,8m. Objekt bol vstavaný do skalnej dutiny zasekanej hlboko pod úroveň nádvoria. Murivo hrúbky 70cm precízne vymurované z lomového kameňa na šedastú maltu bolo omietnuté starostlivo hladenou omietkou. Zo zachovaných zvyškov objektu možno uvažovať, že pravdepodobne išlo o cisternu. Ak by totiž šlo o nejaký, hoci aj prízemný objekt, bol by tento priestor zasypaný deštrukciou. Južne od nej, v nároží jadra, pravdepodobne stála hranolová veža, o ktorej sa však nedá nič bližšieho povedať. Za existenciu veže v tomto priestore sa prihovára jej poloha v najchránenejšej časti nádvoria a zároveň vysoko nad prístupovou cestou s možnosťou účinnej kontroly prístupu.

Na protiľahlej východnej strane nádvoria doteraz stojí zvyšok obytnej budovy palácového charakteru. Ide o jediný väčší fragment nadzemného muriva hrúbky 140cm, na ktorom sa zachoval zvyšok ľavého ostenia vstupu vymurovaný z lomových kameňov. Murivo je murované z andezitu na šedastú vápennú maltu z riečneho piesku. Na juhovýchodnej strane od vrcholovej plošiny vystupuje strmo klesajúci, mierne zalomený terénny výbežok, na ktorom badať výrazné priečne delenie, miestami ešte s fragmentmi kamenného muriva. Výbežok, svojou polohou orientovaný ku prístupovej šiji pod hradom, bol s veľkou pravdepodobnosťou využitý na vybudovanie obytných a obranných zariadení počas prestavby na konci 15.storočia. Zachované základy muriva tu dovoľujú predpokladať priečne trojtraktový objekt s tupouhlo lomeným čelom, čomu nasvedčuje nerovnobežný priebeh fragmentov vnútorného a vonkajšieho líca. Výbežok je zakončený skalnou stienkou, kde badať kráter mierne deformovaného kruhového pôdorysu s priemerom asi 3m, zasekaný do skaly. Možno tu predpokladať jeho zakončenie vo forme podkovovitej bašty. Zo severu bolo hradné jadro opevnené priekopou a valom. Neskôr, pravdepodobne počas poslednej neskorogotickej prestavby, bola do opevneného areálu zahrnutá aj plošina pred vstupom do hradu. Toto severné predhradie bolo opevnené kamenným múrom, z ktorého sa zachovali už len zvyšky maltoviny. Opevnenie na tejto strane ešte zosilňovala priekopa s valom. Murivá tohto predhradia padli za obeť devastácii hradu pri jeho rozoberaní na stavebný materiál. Z uvedených faktov možno usudzovať, že ranogotický hrad vznikol niekedy v 2.polovici alebo koncom 13.storočia. Dispozične je totiž podobný neďalekému Šášovskému hradu a hradu Revište, ktorých horizont výstavby možno položiť do polovice 13.storočia. Hrad Teplica mal už od svojich počiatkov strážnu a signalizačnú funkciu, čomu nasvedčuje jeho vizuálne prepojenie s hradom Revište a Žakýlskym hradom nad obcou Podhorie.

Dnes sa zachovali len torzovité zvyšky murív a valové útvary prerastené hustým mladým lesným porastom. Dobre viditeľné ja murivo zahĺbeného objektu hrúbky 70cm precízne vymurované z lomového kameňa a omietnuté starostlivo hladenou omietkou (cisterna) a  pekne zachovaný fragment palácovej stavby so zvyškom ľavého ostenia vstupu. Ostatné murivá hradu padli za obeť devastácii hradu pri jeho rozoberaní na stavebný materiál a zubu času.

 

HRAD ŠÁŠOV

Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 13.storočí na skalnatom brale pôvodne nazývanom Orlí kameň nad údolím Hrona v nadmorskej výške 340m nachádzajúcom sa nad Žiarom nad Hronom (časť Šášovské Podhradie). Hrad v minulosti chránil spolu s hradom Revište križovatku obchodných ciest na druhej strane rieky, ktoré spájali banské mestá a v týchto miestach vstupovali do zovretejšieho údolia. Najstaršie časti hradu sú z 2.polovice 13. storočia a boli viac ráz prestavované.

Kráľovský hrad sa ako castrum de Susol spomína v roku 1253 ako majetok bratov de Vancha, z nich Štefan bol ostrihomským arcibiskupom. Spolu s hradom Revište, situovaným južnejšie na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice a asi aj preto ho získal v roku 1320 štiavnický komorský gróf. Hrad sa stal strediskom panstva Šášov. V roku 1327 sa spomína ako Saasku. Od roku 1330 je kráľovským hradom. V roku 1363 sa spomína ako castrum Saaskw. V roku 1443 sa spomína ako Sassow. V čase gotiky a renesancie často menil majiteľov. Kráľ Žigmund ho daroval v roku 1424 kráľovnej Barbore. Od roku 1447 ho mal v rukách Jan Jiskra. Kráľovná Beatrix, manželka krála Mateja Korvína, ho v roku 1490 darovala Dóciovcom, ktorí ho vlastnili do vymretia rodu v roku 1647. Hrad bol jedným z najznámejších sídel týchto lúpežných šľachticov, ktorým nestačila práca a dávky poddaných, ale namiesto ochrany radšej plienili okolie, najmä majetky banských miest. V roku 1650 získal hradné panstvo kúpou Gašpar Lippay. Za tököliovského povstania v roku 1677 sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe eráru a keďže už stratil svoju obrannú funkciu a nikto ho neopravil, od 18. storočia pustol.
Hradné múry sa museli prispôsobiť terénu, a tak strážna veža predhradia bola na čele skalnej vyvýšeniny a pod ňou vstup z predhradia do horného hradu. Šášov mal malé, ale vynikajúce opevnenie a jeho múry dodnes svedčia o technickej zručnosti jeho staviteľov.

Najvyššie položený gotický palác, ktorý tvorí základ horného hradu, často prestavovali. Na dlhom úzkom vnútornom dvore boli rozmiestnené obytné budovy a na konci terasy na najvyššom mieste bol palác, zabezpečený neskôr trojhrannou vežou. Horný hrad sa zvažoval smerom od paláca k nádvoriu, ktoré uzatvárala veľká okrúhla bašta, chrániaca vstup do horného hradu. Pred ňou ležiace opevnené nádvorie lemovali obytné budovy na konci s okrúhlou strážnou vežou. Hrad bol dobre opevnený aj v renesancii.

Hradné ruiny sa aj dnes sústreďujú okolo ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Pred ňou je prístupová cesta do hradu, ktorá tu viedla cez opevnené predhradie s malou baštou. To však v teréne už prakticky nevidieť. V mieste šijového predelu hradu od masívu vrchu sú stopy po stavbách a na hrebeni sú zvyšky malej pevnôstky. Hrad je plný architektonických detailov a rozpadáva sa.

 

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

 

Hradné jadro:

  • Útočištná veža. Postavená bola v gotike v období 1.polovica 13.storočia až 14.storočie. Upravovaná bola po roku 1676. Torzo veže horného hradu. Mala štvorcový pôdorys.
  • Hradný palác horného hradu východný. Postavený bol v gotike v období 1.polovica 13.storočia až 14.storočie. Upravovaný bol v 1.tretine 16.storočia a po roku 1676. Má dvojtraktovú dispozíciu a pôdorys v tvare nepravidelného L. Nachádza sa na východnom vrchole skalného hrebeňa.
  • Hradný palác horného hradu severný. Postavený bol v gotike v období 1.polovica 13.storočia až 14.storočie. Upravovaný renesančne bol v 1.tretine 16.storočia a po roku 1676. Má jednotraktovú dispozíciu a pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika. Nachádza sa v severozápadnej časti hradného jadra.
  • Cisterna pod východným palácom. Vybudovaná bola v období 1.polovica 13.storočia až 14.storočie. Nachádza sa východne od útočištnej veže.
  • Cisterna pod skalným schodom. Vybudovaná bola v období 1.polovica 13.storočia až 14.storočie. Nachádza sa v strede hradného jadra.
  • Hradbový múr horného hradu. Postavený bol v období 1.polovica 13.storočia až 14.storočie. Upravovaný bol po roku 1676. Nachádza sa medzi východným palácom a delovou vežou.
  • Delová (batériová) veža. Postavená bola v gotike v období 1.polovica 13.storočia až 14.storočie. Upravovaná bola na prelome 16. a 17.storočia a po roku 1676. Má kruhový pôdorys. Nachádza sa v juhozápadnom závere hradného jadra.
  • Brána horného hradu. Postavená bola v období 1.polovica 13.storočia až 14.storočie. Nachádza sa východne od delovej veže.
  • Hradné nádvorie horného hradu. Vybudované bolo v období 1.polovica 13.storočia až 14.storočie. Má nepravidelný pôdorys.

 

Predhradie:

  • Predbránie brány horného hradu. Vybudované bolo v 1.tretine 16.storočia. Má pôdorys v tvare lichobežníka. Nachádza sa východne od delovej veže.
  • Hradná studňa predbránia. Vybudovaná bola v 1.tretine 16.storočia.
  • Brána. Postavená bola v 1.tretine 16.storočia. Torzo brány južného predhradia sa nachádza v juhovýchodnom cípe hradbového múru predhradia.
  • Hradbový múr predhradia. Postavený bol v 1.tretine 16.storočia. Upravovaný bol po roku 1676. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa južne a juhovýchodne od hradného jadra.
  • Renesančný bastión. Postavený bol v renesancii v 1.tretine 16.storočia. Upravovaný bol po roku 1676. Má päťuholníkový pôdorys. Nachádza sa na východnom vrchole skalného hrebeňa.
  • Hradné nádvorie južného predhradia, dolného hradu. Vybudované bolo v 1.tretine 16.storočia.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist