Krížom-krážom.eu

BYTČA

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kaštieľ. Renesančný objekt stojí v strede mesta a patrí medzi najvýznamnejšie a najpôsobivejšie feudálne sídla na Slovensku. Postavili ho Turzovci na mieste staršieho gotického vodného hradu, chráneného vodnou priekopou, v rokoch 1571-1574. Pôvodný stredoveký menší hrad (obytná veža s dvorcom) z 13.storočia patril nitrianskemu biskupstvu. V roku 1454 sa objekt spomína ako fortalicium Byche, v roku 1466 ako castellum Byche. Od roku 1563 hrad a bytčianske panstvo patrili Františkovi Turzovi, členovi významnej podnikateľskej rodiny. Turzovci postavili poschodový, štvorkrídlový kaštieľ so štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami, ústrednou vstupnou vežou a arkádovým nádvorím. Stavba kaštieľa pochádza od staviteľa J. Kiliána z Milána, jeho postava je zvečnená na freske v prízemí na kruhovom schodisku. Nádvorie kaštieľa, do ktorého sa vstupuje masívnym portálom pod vežou, má dvojposchodové arkády a na stenách prvého poschodia sú početné nástenné maľby, fresky antických hrdinov a niektorých vojvodcov. V kaštieli sú zaujímavé aj klenby, kozuby, komín s plastickou výzdobou. V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj Turzo, ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore. Upravovaný bol v rokoch 1585. V rokoch 1605-1612, po ničivom vpáde hajdúskych vojsk, kaštieľ a sobášny palác opravil ďalší taliansky majster A. Pocabello. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa. Kaštieľ bol upravovaný i po roku 1722 a koncom 19.storočia. Stavba má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu. Turzovci kaštieľ vlastnili a zveľaďovali do roku 1624, kedy ich rod vymrel. Turzovci zriadili v meste knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov. Odvtedy až do polovice 19.storočia objekt mali v rukách Esterháziovci. Tí využívali kaštieľ skôr na hospodárske účely, jeho vzhľad obohatili iba v roku 1736 cyklom postáv v arkáde, fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov a známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie. V roku 1611 sa tu konal aj pamätný súd s posluhovačmi Alžbety Bátoriovej. V rokoch 1708-1711 bol v kaštieli v službách cisárskeho vojska Juraj Jánošík. V roku 1862 panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá uskutočnila nevhodné úpravy, vlastný kaštieľ prebudovala na byty, sobášny palác na okresný súd. Takzvanú klasicistickú budovu, ktorá vznikla okolo roku 1830 prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom obce. V roku 1904 kaštieľ, kostol i mesto zničil veľký požiar. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960. Solitér č.3, v súčasnosti štátny archív, stojí v Pamiatkovej zóne na južnej strane nádvoria.
• Múr hradbový. Okolo kaštieľa stojí kamenný renesančný obranný múr vybudovaný na prelome 16. a 17.storočia. Upravovaný bol koncom 19.storočia a v rokoch 2002 a 2003. Má štvorcový pôdorys.
• Park. (Pozri Parky v okrese Bytča).
• Budova. Dnes klasicistická budova bola postavená v rokoch 1571-1574. Upravovaná bola v 2.štvrtine 17.storočia, začiatkom 19. a v 3.štvrtine 19.storočia, po roku 1904 a pred rokom 1936. Má obdĺžnikový pôdorys a je trojpodlažná. Budova č.2 stojí v areáli kaštieľa v Pamiatkovej zóne na severnej strane nádvoria. Dnes je v nej Základná umelecká škola.
• Sobášny palác. (Pozri Historické budovy v okrese Bytča).
• Meštiansky dom. Novorenesančný meštiansky dom bol postavený v rokoch 1571-1574. Upravovaný bol v 17. a 18.storočí, pred rokom 1900 a v 20.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, viacpriestorovú dispozíciu, je dvojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Vstupná budova č.4 stojí v areáli kaštieľa v Pamiatkovej zóne na ulici S. Sakalovej.

BYTČA. Kaštieľ v Hrabovom.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančná budova kaštieľa s dvoma arkiermi na nároží bola postavená v roku 1690. Upravovaná bola v 19.storočí, v rokoch 1950-1951, 1965, 1967 a 2002. Má pôdorys v tvare L, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s pivnicou. Dom dôchodcov stojí ako solitér v centre mestskej časti Hrabové 204.

BYTČA. Kaštieľ v Mikšovej.

Klasicistický kaštieľ z roku 1830. Nachádza sa v časti Mikšová.

BYTČA. Kúria.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančná kúria postavená okolo roku 1575. Upravovaná bola začiatkom 20.storočia a v rokoch 1992-1994. Budova bývalého hostinca má pôdorys v tvare L, jednotraktovú dispozíciu, je jednopodlažná s pivnicou. Solitér č.269 stojí v strede časti Hliník nad Váhom.

KOTEŠOVÁ. Kúria.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne stredoveká kúria z 3.tretiny 15.storočia bola renesančne prestavaná v roku 1578. V 18.storočí bola zbarokizovaná. Upravovaná bola v 2.polovici 19.storočia a v 80.rokoch 20.storočia. Má pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika, jednotraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná. Solitér č.510 stojí v strede obce.

MARŠOVÁ-RAŠOV. Kaštieľ.

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kaštieľ. Budova kaštieľa postavená v 90.rokoch 19.storočia v novogotickom slohu. Upravovaná bola v roku 1983. Má štvorcový pôdorys, viacpriestorovú dispozíciu, je dvojpodlažná s pivnicou. Solitér č.185 stojí v strede časti Maršová, pri potoku. Na ceste ku kaštieľu je vysadená lipová aleja.
• Park. (Pozri Parky v okrese Bytča).

PREDMIER. Kaštieľ.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistická budova kaštieľa, mlyn, bola postavená v 1.polovici 19.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1930, 1942, 1992-1996 a 1998. Má pôdorys v tvare L, štvortraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná. Prejazdový solitér č.256 stojí na námestí v obci.

SÚĽOV-HRADNÁ. Kaštieľ v Hradnej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančná budova kaštieľa bola postavená okolo roku 1600. Upravovaný bol v 18. a 20.storočí. Má pôdorys v tvare U, jednotraktovú dispozíciu, je jednopodlažný s pivnicou. Pred kaštieľom boli v minulosti rybníky a fontány v tvare leva. V jeho okolí bolo vysadených množstvo ruží a iných okrasných kvetov. V nedeľu a počas sviatkov sa v kaštieli usporadúvali hostiny, na ktoré boli pozývaní hostia až z Budapešti a hudobníci z Viedne. V rotunde pravej veže kaštieľa mal hosťovskú izbu i maďarský básnik Móric Jókai. Za kaštieľom, na kopci nazvanom Pánska záhrada, bola pochovaná majiteľka kaštieľa, pani Madočániová. Želala si aby na mieste, kde ju pochovajú vznikol cintorín. Okolo jej hrobky vysadili štyri smreky, ktoré tu rastú dodnes. Neskôr jej telo premiestnili na cintorín. Solitér č.258-261 stojí v južnej časti Hradnej.

SÚĽOV-HRADNÁ. Malý kaštieľ v Súľove.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančná budova, tzv. Mičurovský kaštieľ, bol postavený v rokoch 1592-1594. Upravovaný bol v 1.polovici 17.storočia, v polovici 18.storočia, v 19.storočí a v roku 1993. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou. Budova č.85 stojí ako solitér v centre časti Súľov.

SÚĽOV-HRADNÁ. Veľký kaštieľ v Súľove.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančná budova kaštieľa bola postavená v renesančnom slohu v rokoch 1591-1603. Upravovaný bol v rokoch 1618, 1660, v 2.polovici 18.storočia, v roku 1861, v 30.rokoch 20.storočia a v roku 1995. Má pôdorys v tvare T, jedno, dvoj a trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou. Solitér č.222-223 stojí  v centre časti Súľov.