Krížom-krážom.eu

Poloha:  Leží v centrálnej časti Košického kraja. Je najväčším okresom v kraji, má najväčší počet obyvateľov a tretiu najmenšiu hustotu obyvateľstva v kraji.

Rozloha:  1 534,6 km2

Počet obyvateľov:  128 955  (k 31.12.2018)

Hustota obyvateľstva:  83,51 ob./km2

Okresné mesto:  Okres nemá typické okresné mesto. Okresné inštitúcie sídlia v Košiciach a čiastočne v Moldave nad Bodvou.

Hranice územia:  Na severe hraničí s Prešovským krajom a južnú hranicu tvorí štátna hranica s Maďarskom. Na východe hraničí s okresom Trebišov, na severozápade s okresom Gelnica, na juhozápade s okresom Rožňava. Okres obklopuje územie, na ktorom sa nachádzajú okresy, ktorých mestské časti tvoria mesto Košice (okresy Košice I – IV).

Charakteristika územia:  Územie okresu zasahuje na juhu oblasť Lučensko-košická zníženina, na východe Matransko-slanská oblasť, na západe a severozápade oblasť Slovenské rudohorie a na juhovýchode oblasť Východoslovenská nížina. Z oblasti Lučensko-košická zníženina sú to celky Bodvianska pahorkatina (podcelok Abovská pahorkatina) a Košická kotlina (podcelky Košická rovina, Medzevská pahorkatina a Toryská pahorkatina). Z Matransko-slanskej oblasti je to celok Slanské vrchy (podcelky Bogota, Makovica, Milič, Mošník a Šimonka). Z oblasti Slovenské rudohorie sú to celky Čierna hora (podcelky Bujanovské vrchy, Hornádske predhorie, Pokryvy a Sopotnické vrchy), Slovenský kras (podcelky Dolný vrch, Horný vrch, Jasovská planina, Turnianska kotlina a Zádielska planina) a Volovské vrchy (podcelky Holička, Kojšovská hoľa a Pipitka). Z oblasti Východoslovenská nížina je to celok Východoslovenská pahorkatina (podcelok Podslanská pahorkatina).

Najvyšší bod:  Zlatoidská hora (1.231,7m), juhozápadne od Kojšovskej hole (1.245,7m), Volovské vrchy, podcelok Kojšovská hoľa

Najnižší bod:  hladina rieky Hornád na výtoku z okresu pri obci Milhosť (159,5m), Košická kotlina, podcelok Košická rovina

Na území okresu ležia 2 mestá a 112 obcí.