Krížom-krážom.eu

BADÍN. Kostol svätého Františka Xaverského.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Františka Xaverského bol postavený v 20.storočí. Seminárny kostol sa nachádza na ulici Banská.

 

BADÍN. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s opevnením vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Gotický trojloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej bol postavený v roku 1397. Upravovaný bol v rokoch 1765 a 1893-1894. Má hodnotný interiér. Nachádza sa na ulici Banská 30.
• Opevnenie kostola. Renesančné opevnenie okolo kostola postavené v roku 1636. Obranný múr so strieľňami.

 

BALÁŽE. Kostol svätého Jozefa, robotníka.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Jozefa, robotníka bol postavený v roku 1994.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Katedrála svätého Františka Xaverského.

Pamiatkový objekt NKP Kláštor jezuitov vyhlásený v roku 1955. Ranobarokový kapitulský jednoloďový Kostol svätého Františka Xaverského postavený v rokoch 1695-1715 podľa vzoru kostola v Ríme, je kópiou kostola Il Gesú. Po zriadení Banskobystrickej diecézy bol kostol povýšený na katedrálu, v súčasnosti je zároveň aj farským kostolom. Jezuiti, ktorí prišli do mesta v roku 1648, postavili na mieste bývalého Oberhausu najskôr Kaplnku svätého Jána. Neskôr postavili na jej mieste kostol. Počas povstania Františka II. Rákociho v rokoch 1701-1709, boli jezuiti z mesta vyhnaní a práce na kostole boli prerušené. Stavba trvala 20 rokov. Po smrti biskupa Jozefa Belanského sa začali rozsiahle stavebné úpravy. Bol postavený nový oltár a zmenená fasáda kostola. Upravovaný bol v roku 1844, kedy na priečelí boli postavené dve veže, medzi nimi je hlavný portikový vstup so štyrmi toskánskymi stĺpmi. Rekonštrukcia trvala do roku 1845. Ďalšie úpravy v 80.rokoch 19.storočia. Autorom stavby je J. Haffels. Nachádza sa pri kláštore jezuitov na ulici Kapitulská pri Námestí SNP 27 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol Ducha Svätého.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Ducha Svätého bol postavený v 21.storočí. Kostol bol posvätený 28.apríla 2007. Po kostoloch na sídliskách Fončorda a Sásová je iba treťou sakrálnou stavbou postavenou v Banskej Bystrici po takmer 300-ročnej prestávke. Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12.septembra 2003. Nachádza sa v časti Podlavice na Skubínskej ceste.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol Božieho milosrdenstva.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Božieho milosrdenstva bol postavený v 21.storočí. Nachádza sa v lokalite Belveder na ulici T. Andrašovana.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Pamiatkový objekt NKP Mestský hrad s areálom vyhlásený v roku 1955. Farský alebo nemecký rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie je najstarším objektom v hradnom areáli. Bol prestavaný a zväčšený v gotickom slohu v 1.polovici 13.storočia. Počiatky kostola siahajú pred rok 1255, kedy boli obci Bystrica od panovníka Bela IV. udelené mestské práva. Pôvodne to bol neskororománsky jednoloďový kostol so štvorcovou svätyňou a vežou so združenými románskymi oknami. V 1.polovici 14.storočia bol rozšírený o južnú prístavbu a goticky zaklenutý. V roku 1500 kostol zasiahol požiar. V rokoch 1494-1505 bol upravený v neskorogotickom slohu, obvodové múry boli zvýšené a pristavené bolo nové presbytérium s trojbokým uzáverom. K nemu dal zo severnej strany bohatý mešťan Koningsberger v roku 1500 pristaviť gotickú Kaplnku svätého Jána Almužníka. Južná strana lode bola ukončená gotickou Kaplnkou svätého Ondreja a Kaplnkou Tela Kristovho. Tieto kaplnky postavili v roku 1473 mešťania Vít  Muhlstein a Kohlmann. Na severnej strane lode boli postavené v rokoch 1473 a 1475 gotická Kaplnka svätého Antona a Kaplnka svätej Barbory. Renesančne bol kostol upravovaný v 14.-16.storočí a po požiari v roku 1761 barokovo upravený (dnešný vzhľad pochádza z toho obdobia). Je najstarším objektom hradného areálu. V období dostavby brány opevnenia (1512) prešiel kostol nákladnou stavebnou úpravou, ktorú podnes dokumentuje zachované oratórium s gotickou krížovou klenbou, bočná Kaplnka svätej Barbory s neskorogotickým krídlovým oltárom od Majstra Pavla z Levoče a neskorogotická bronzová krstiteľnica od majstra Jodoka pravdepodobne z roku 1475. Krstiteľnica je umiestnená v Kaplnke svätej Barbory. Typologickou zaujímavosťou sú portréty svätých, ktorými iluzívne nahradili konzoly pod klenbou v presbytériu. Interiér kostola bol v tých časoch veľmi hodnotný, hlavný oltár vyhotovil Majster Pavol z Levoče a údajne bol ešte monumentálnejší ako levočský. Je najvzácnejšou pamiatkou v kostole. Je zdobený dvojdielnym olejovým obrazom, ktorý znázorňuje Nanebovzatie Panny Márie. Po stranách sa nachádzajú štyri sochy. Deväť metrov vysoký neskorogotický skriňový oltár s pohyblivými krídlami a fialovým nadstavcom svätej Barbory pochádza z roku 1509. Oltár tvoria viaceré sochárske diela a tabuľové maľby pochádzajúce z dielne Majstra Pavla z Levoče. Hlavnú skriňu vypĺňajú tri sochy: Panna Mária s dieťaťom, svätá Barbora a svätý Hieronym. Zadné strany krídiel vypĺňajú tabuľové maľby zobrazujúce postavy svätcov. V spodnej časti oltára je zobrazený výjav Krista s dvanástimi apoštolmi. Vo fialovom nadstavci je súsošie Kalvárie s ukrižovaným Kristom a dvoma zločincami. Oltár podľahol ničivému požiaru v roku 1761. V roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom s obrazmi od významného rakúskeho maliara J. L. Krackera. Zrútenú klenbu nahradili barokovou, s iluzívnou architektonickou freskou v presbytériu od A. Schmidta z rokov 1767-1770. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami. Podľa samej stavby a zariadenia kostola si možno urobiť predstavu o bohatstve bystrických mešťanov, ktorí bohatli z ťažby rúd na okolí, najmä medených, a z výnosu obchodu a remesiel. Jednoloďová stavba je najstaršou stavbou areálu hradu. Pôvodne kostol obklopoval cintorín, na ktorom až do minulého storočia stála románska kostnica. Najlepšie možno sledovať stavebný vývoj kostola na jeho veži. Prvé a druhé podlažie má po dva páry združených okien románskych, tretie a štvrté podlažie sú gotické s oknami s lomeným oblúkom, piate podlažie vzniklo v 18.storočí a je renesančné a strecha je baroková. Na južnej vonkajšej fasáde kostola je umiestnený reliéf Kristus na Olivovej hore so sieťovou gotickou klenbou z 15.storočia. Nachádza sa tu aj niekoľko epitafov bohatých mešťanov. Kostol sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol narodenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1966. Nachádza sa v lokalite Na Hôrke na ulici Kalinčiakova v mestskej časti Radvaň. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Gotický rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie postavený v 13.storočí. Upravovaný bol v 17.storočí a v roku 1912. Je to dvojloďová halová stavba. Jeho pôvodná svätyňa bola postavená smerom na východ, víťazným oblúkom pripojená k dvojlodi. Na severnej strane bola postavená Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je v prostriedku. Obidve presbytériá majú sakristie. Aj vchod do kostola bol prenesený z východnej strany na južnú. Jednu z najväčších úprav v tomto kostole previedli pravdepodobne jezuiti, ktorí tu pôsobili v rokoch 1681-1688. Príchod jezuitov znamenal uplatnenie barokových stavebných princípov. Ich prínosom sú pravdepodobne barokové kruhové okná v bývalom presbytériu a na východnej stene kostola. K väčším zmenám vo vnútornom zariadení kostola dochádza v priebehu 19.storočia. V tomto období sa objavujú historizujúce slohy, medzi nimi aj pseudogotika, ktorá sa snaží oživiť princípy gotického umenia. Pseudogotiku tu reprezentuje hlavný oltár, krstiteľnica a kazateľnica.
• Zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Banská Bystrica).
• Hradbový múr. Gotický múr okolo kostola z 15.storočia.
• Bašta. Gotická bašta opevnenia kostola z 15.storočia.
• Bašta. Bašta opevnenia kostola z 15.storočia. Upravovaná bola v 18.storočí.
• Fara. (Pozri Budovy v okrese Banská Bystrica).
• Schodisko. Schodisko z 18.storočia. Upravované bolo v 20.storočí.
• Kríž. (Pozri Kríže v okrese Banská Bystrica).

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov bol postavený v rokoch 2001-2002. Nachádza sa v časti Sásová na ulici Tatranská.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Pamiatkový objekt NKP Kalvária vyhlásený v roku 1970. Pôvodne gotický rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v 15.storočí. Upravovaný bol v roku 1689. Barokovo prestavaný bol po roku 1731. Ďalšie úpravy v roku 1829, v 90.rokoch 20.storočia a v rokoch 2007-2008. Pôvodná vrcholová kaplnka niesla meno Božieho hrobu a podľa zachovaných dokumentov ju dokončili v roku 1713. Prízemná stavba s centrálnou dispozíciou, pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Portál kostola kedysi dotvárali už nezachované reliéfy. Kalvária aj jej vrcholový kostol boli vážne poškodzované v období komunistického režimu. Na dnešných reliéfoch sa nachádzajú na pravej a ľavej strane portálu dve postavy anjelov, ktorí držia erby mesta a Banskobystrickej diecézy. Pôdorys barokového kostola si zachoval tvar kríža s apsidami na oboch protiľahlých stranách. Kaplnka Božieho hrobu sa nachádza na Kalvárii vrchu Urpín nad mestom. Kostol spravujú Bosí karmelitáni. Po dlhých rokoch chátrania sa podarilo banskobystrickú kalváriu zrekonštruovať, aby opäť mohla slúžiť všetkým. Pôvodne Kaplnka Božieho hrobu je od 28.09.2008 kostolom.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol svätého Antona a Pavla pustovníka.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s opevnením vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Antona a Pavla pustovníka z 1.polovice 14.storočia. Prestavaný a opevnený bol v 90.rokoch 15.storočia. V interiéri sa nachádza neskorogotický krídlový oltár svätého Egídia a svätej Heleny z roku 1515. Na oltári sú okrem sakrálnych plastík aj dvojstranné krídla s 8 tabuľovými obrazmi. Tieto diela sa pripisujú stredovekému umelcovi zo školy Majstra Pavla z Levoče. Kostol sa nachádza v mestskej časti Sásová na Sásovskej ceste 60.
• Opevnenie kostola. Renesančná opevnenie okolo kostola zo začiatku 16.storočia.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol svätého Antona Paduánskeho.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Antona Paduánskeho bol postavený v 19.storočí. Nachádza sa v časti Uľanka na Uľanskej ceste.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol svätého Jakuba staršieho.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s opevnením vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Neskorogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jakuba staršieho zo 14.storočia. Upravovaný bol v roku 1516, v 17. a 19.storočí, v rokoch 1937 a 1938 a koncom 20.storočia. Ešte za čias Rakúsko-Uhorska z kostola premiestnili do maďarského Ostrihomu vzácny neskorogotický tabuľový oltár s výjavmi zo života svätého Jakuba. Dnes je v kostole replika pôvodného oltára. V kostole sa nachádza aj zvon z roku 1486. Je to jeden z najstarších zvonov na Slovensku. Renesančné stallum s maľovanou architektúrou a nemeckým nápismi z prelomu 16. a 17.storočia. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym záverom. Stojí v mestskej časti Kostiviarska na Jakubskej ceste 54 v severnej časti mesta.
• Opevnenie kostola. Renesančné opevnenie okolo kostola, kamenný hradbový múr, zo 17.storočia. Upravované bolo v 19.storočí, po roku 1980 a v roku 1997.
• Socha svätého Jána Nepomuckého. (Pozri Sochy a busty v okrese Banská Bystrica).
• Náhrobník Martina Krisstofa. (Pozri Hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky v okrese Banská Bystrica).
• Kríž s korpusom na podstavci. (Pozri Kríže v okrese Banská Bystrica).
• Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Banská Bystrica).

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol Svätého kríža.

Pamiatkový objekt NKP Mestský hrad s areálom vyhlásený v roku 1955. Tzv. slovenský kostol, do ktorého chodili prevažne slovenskí obyvatelia. Rímsko-katolícky Kostol Svätého kríža bol postavený v gotickom slohu v 2.polovici 15.storočia (1492), kedy bola pôvodná kaplnka pristavaná k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte rozšírená do dnešnej podoby. Upravovaný bol v roku 1561 a v 17.storočí. Nový vstup do kostola vybudovali v roku 1782 z južnej strany. Je to jednoloďová stavba s nepravidelným pôdorysom. Na portáli je vytesaný chybný letopočet 1452, namiesto roku 1492. Kamenná krstiteľnica pochádza z roku 1652 a klasicistický oltár má uprostred súsošie Ukrižovania s Pannou Máriou a Máriou Magdalénou od sochára Vavrinca Dunajského z roku 1834. Autorom stavby je Hanus. Má bohatý vstupný neskorogotický portál. Nachádza sa na Námestí Štefana Moyzesa.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol svätého Michala, archanjela.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v 21.storočí. Základný kameň nového kostola na Fončorde požehnal v Košiciach v roku 1995 pápež Ján Pavol II. So stavbou kostola sa však začalo až po požehnaní pozemku v roku 1999. Po komplikáciách v podobe podzemnej vody sa stavba načas musela pozastaviť a pozmeniť. Vybral sa nový projekt manželov Teplanovcov, ktorý sa realizoval v rokoch 2000–2002. Kostol je situovaný v centre sídliska ako zhromažďovací priestor nového milénia s novými potrebami, modernými výrazovými prostriedkami, nadväzujúci už na architektonické a liturgické výrazové trendy svetovej sakrálnej architektúry. Moderný jednoduchý architektonický výraz podporuje celkovo progresívne technické riešenie objektu. Netradičný je pre tento typologický druh najmä celooceľový nosný skelet priznaný v interiéri. Architektonická jednoduchosť a tvarová čistota objektu sa premietli aj do dizajnu samotných liturgických predmetov a lavíc. Nachádza sa na sídlisku Fončorda na ulici Internátna.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol svätej Alžbety.

Pamiatkový objekt NKP Špitál s areálom vyhlásený v roku 1963. Pôvodne gotický špitálsky rímsko-katolícky Kostol svätej Alžbety postavený v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Vo vtedajšej dobe stál v podstate osamotený a spodná časť Dolnej ulice nebola vôbec zastavaná. Stáli tu iba dva majere a niekoľko domov. Malý jednoloďový gotický kostolík v roku 1605 vyhorel a zachovala sa z neho iba terajšia Kaplnka svätej Anny a severný múr lode. Upravovaný bol v roku 1609 a rozšírený v novogotickom slohu v roku 1877. Je jednoloďový s nepravidelným pôdorysom. Najkrajším obrazom v tomto kostole je oltárny obraz svätej Alžbety od Jozefa Murgaša z roku 1864. Nachádza sa v areáli mestského špitála na ulici Dolná v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Kostol Svätej rodiny.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol Svätej rodiny bol postavený v 19.storočí. Nachádza sa v časti Šalková.

 

BRUSNO. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokový jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Ondreja, apoštola z 15.storočia. Upravovaný bol v 16.storočí, v roku 1744 a v roku 1766 bol barokovo prestavaný.

 

ČERÍN. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Martina biskupa z Tours z 1.polovice 14.storočia. Upravovaný bol v 15., 17. a 18.storočí. Nástenné maľby, maľovaný drevený stĺp a kamenná gotická krstiteľnica. Nachádza sa nad obcou Čerín západne od nej.
• Opevnenie kostola. Renesančné kamenné opevnenie okolo kostola so strieľňami zo 16.storočia. Upravované bolo v 17.storočí.
• Drevená zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Banská Bystrica).
• Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Banská Bystrica).

 

DOLNÝ HARMANEC. Kostol svätého Jozefa.

Secesný rímsko-katolícky Kostol svätého Jozefa bol postavený v roku 1931.

 

DONOVALY. Kostol svätého Antona Paduánskeho.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Antona Paduánskeho z roku 1825.

 

DÚBRAVICA. Kostol svätej Žofie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Žofie z 15.storočia. Zachované neskorogotické a barokové originálne diely.

 

HIADEĽ. Kostol svätého Františka z Assisi.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Františka z Assisi bol postavený v 20.storočí.

 

HORNÁ MIČINÁ. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela z 2.polovice 13.storočia. Neskorogoticky a renesančne bol upravený v 14.storočí, začiatkom 16. a v 17.storočí. Upravovaný bol v roku 1700.
• Drevená zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Banská Bystrica).
• Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Banská Bystrica).
• Základy ohradného múru. Kamenné základy opevnenia kostola pochádzajú zo 16.storočia. Ohradný múr s oválnym pôdorysom bol upravovaný v 19. a 20.storočí.

 

HRONSEK. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v 21.storočí. Nachádza sa na ulici Na pažiti.

 

KORDÍKY. Kostol navštívenia Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1928.

 

KRÁLIKY. Kostol Dobrého pastiera.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Dobrého pastiera bol postavený v roku 2003.

 

ĽUBIETOVÁ. Kostol svätej Márie Magdalény.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Márie Magdalény z 15.storočia. Barokovo upravený bol v roku 1780.

 

LUČATÍN. Kostol Panny Márie Lurdskej.

Secesný rímsko-katolícky Kostol Panny Márie Lurdskej bol postavený v 19.storočí.

 

MEDZIBROD. Kostol svätého Jána Nepomuckého.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Nepomuckého z roku 1791.

 

MOŠTENICA. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža postavený v rokoch 1846-1847. Olejomaľba od J. B. Klemensa.

 

MOTYČKY. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1966. Barokový jednoloďový rímsko-katolícky, pôvodne jezuitský, Kostol nanebovzatia Panny Márie postavený v rokoch 1753-1754. Stavba je dominantou obce.

 

NEMCE. Kostol svätého Bystríka, biskupa a mučeníka.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Bystríka, biskupa a mučeníka bol postavený v 21.storočí.

 

PODKONICE. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v rokoch 1813-1819 na základoch staršej barokovej stavby z 18.storočia. Socha Madony z 15.storočia.

 

POHRONSKÝ BUKOVEC. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 21.storočí.

 

PONIKY. Kostol Panny Márie Fatimskej.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Panny Márie Fatimskej bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Ponická Huta.

 

PONIKY. Kostol svätého Františka z Assisi.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1966. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Františka z Assisi postavený v roku 1310. Dal ho postaviť ostrihomský arcibiskup. Upravovaný bol v 3.štvrtine 14.storočia, v rokoch 1415, 1470, 1478, okolo roku 1492 a neskôr. Podobu v akej ho poznáme dnes nadobudol v roku 1323. V rokoch 1752-1764 bol interiér kostola upravený v barokovom slohu. V rokoch 1971-1991 došlo k úplnému odhaleniu a obnoveniu fresiek i k celkovej regotizácii kostola a obnoveniu jeho pôvodného vzhľadu. Je unikátom stredoeurópskej gotiky. Upravovaný bol v rokoch 1822 a 1895. V podkroví sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby zo 14. a zo začiatku 15.storočia. Na mladšej klenbe lode sú rokokové nástenné maľby. V interiéri sa nachádza gotický krídlový oltár Panny Márie so sochami Madony, svätého Mikuláša a svätej Barbory z roku 1512. Patrí ku dielam z dielne Majstra Pavla z Levoče. Neskoro­gotická kamenná krstiteľnica je datovaná rokom 1526 a rokoková krstiteľnica rokom 1764. Bočný renesančný oltár a mobiliár pochádzajú z 2.polovice 18.storočia. Prízemná stavba s pôdorysom nepravidelného obdĺžnika. Kostol navštívil začiatkom novembra roku 2000 aj anglický korunný princ Charles pri príležitosti svojej návštevy Slovenska. Nachádza sa na ulici Do hája v juhovýchodnej časti obce.
• Zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Banská Bystrica).
• Hradbový múr. Kamenné renesančné opevnenie kostola zo 16.storočia. Upravované bolo v rokoch 1805 a 1976-1979. Má oválny pôdorys. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2017.
• Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Banská Bystrica).

 

PRIECHOD. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1971.

 

RIEČKA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Renesančný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie z roku 1682. Neskorobarokovo obnovený bol v roku 1778. Klasicisticky prestavaný bol v roku 1858. Vnútorné zariadenie pochádza zo 17. a 19.storočia. V kostole sa nachádza ľudová socha Piety, ktorá bola prenesená zo zrúcanej prícestnej kaplnky na rázcestí.

 

SELCE. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda z 1.polovice 14.storočia (pôvodná stavba údajne pochádza už z roku 1222). Upravovaný bol v 1.polovici 16.storočia, kedy bol rozšírený, a v roku 1946. Viaceré vzácne pamiatky z 15.-19.storočia. Pri kostole morový stĺp a vzácna 140-ročná lipa. Nachádza sa na ulici Partizánska.

 

SLOVENSKÁ ĽUPČA. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice postavený v 14.storočí. Upravovaný bol v roku 1615 a v 2.polovici 18.storočia. Pri kostole renesančná pohrebná kaplnka Tríbelovcov postavená v rokoch 1611-1620. Nachádza sa na ulici J. Murgaša.
• Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Banská Bystrica).
• Ohradný múr. Renesančný kamenný múr okolo kostola zo 16.storočia. Upravovaný bol začiatkom 20.storočia. Má oválny pôdorys. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2007.

 

STARÉ HORY. Bazilika navštívenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický trojloďový rímsko-katolícky farský pútnický Kostol navštívenia Panny Márie z roku 1448. Upravovaný bol v rokoch 1499, 1722 a 1850. Barokovo bol prestavaný. Sakristia s oratóriom bola pristavaná v roku 1722. V roku 1850 bol rozšírený a neskoroempírovo upravený.  Plastika Madony zo začiatku 16.storočia. V roku 1990 kostolu Pápež Ján Pavol II. priznal štatút bazilika minor.

 

ŠPANIA DOLINA. Kostol premenenia Pána.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v Pamiatkovej rezervácii ľudového staviteľstva severne od námestia. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Pôvodná ranogotická stavba pochádza z roku 1254 a bola vybudovaná na starších románskych základoch. Jednoloďový jednovežový rímsko-katolícky Kostol premenenia Pána renesančne prestavaný (loď) a zväčšený v roku 1593. Prestavaný bol v 2.polovici 17.storočia. Barokovo prestavaný v roku 1723, kedy bola pristavená veža. Ďalšie úpravy v rokoch 1723, 1820-1824, 1934 a 1973-1974. Kostol má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. V bočnej kaplnke je Boží hrob vytvorený na spôsob divadelných kulís s baníckymi motívmi z konca 18.storočia. Ku kostolu vedie jedinečné kryté drevené schodisko. Stavba s nepravidelným pôdorysom sa nachádza severne od námestia. Spolu s farou bol opevnený v 1.polovici 16.storočia. Je dominantou obce. Z námestia, kde stojí Kaplnka Božieho hrobu z roku 1594 (pravdepodobne však až z roku 1665), vedie ku kostolu unikátne drevené kryté schodište so 162 drevenými schodmi. Kostol je dominantou Pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva na Španej Doline vyhlásenej v roku 1979.
• Fara. (Pozri Budovy v okrese Banská Bystrica).
• Kaplnka svätého Jána Nepomuckého. (Pozri Kaplnky v okrese Banská Bystrica).
• Zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Banská Bystrica).
• Bašta. Klasicistická stavba, Turecká bašta, z roku 1644. Upravovaná bola v 1.polovici 19.storočia a v 70.rokoch 20.storočia. Má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, nepravidelný pôdorys, je dvojpodlažná s podkrovím. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1978. Nachádza sa severozápadne od námestia.
• Hospodárska stavba. Zrubová a kamenná stavba v štýle ľudového staviteľstva bola postavená začiatkom 19.storočia. Upravovaná bola v roku 2001. Prízemná stavba s dvojdielnou, dvojpriestorovou dispozíciu a pôdorysom v tvare L. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1978. Nachádza sa pri dome č.15.
• Ohradný múr s bránami. Renesančný kamenný a drevený ohradný múr s troma bránami bol postavený okolo roku 1650. Upravovaný bol v polovici 20.storočia a po roku 1974. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v severnej časti obce okolo areálu kostola. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2016.
• Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Banská Bystrica).
• Kryté schodisko. Renesančné drevené a murované kryté prístupové schodisko z 1.polovice 17.storočia. Upravované bolo po roku 1974 a v roku 2010. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v severnej časti obce, južne od kostola. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2016.

 

TAJOV. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický kostol bol neskôr renesančne prestavaný. Jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa postavený v rokoch 1595-1597. Barokovo prestavaný bol v roku 1702 a v roku 1741 bol rozšírený o vežu.

 

VLKANOVÁ. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 21.storočí. Malý filiálny kostolík bol pre dedinku s malým počtom obyvateľov postavený svojpomocne. Svojou architektúrou vhodne zapadá do komplexu okolitých objektov. Vstupná časť jednoloďového priestoru je umocnená masívnym portálom kontrastne osadeným v celopreskle­nej stene. Nachádza sa na ulici Matuškova.