Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Rímsko-katolícke kostoly v okrese Galanta

ABRAHÁM. Kostol patriarchu Abraháma.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol patriarchu Abraháma z roku 1782 bol postavený na mieste starého kostola.

 

ČIERNA VODA. Kostol Panny Márie, Kráľovnej ruženca.

Rímsko-katolícky Kostol Panny Márie, Kráľovnej ruženca zo začiatku 20.storočia. Stavba čerpá z domácej klasicistickej tradície. Kostol bol zrekonštruovaný v rokoch 2001-2002.

 

ČIERNY BROD. Kostol narodenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Nefunkčný románsky tehlový Kostol narodenia Panny Márie postavený v rokoch 1220-1230 s presbytériom z 2.polovice 16.storočia, kedy bol rozšírený. Obnovený a prestavaný bol v roku 1752. V roku 1915 vyhorel a zostal opustený. Neskôr bol rekonštruovaný do pôvodnej podoby. Upravovaný bol v rokoch 1931,1938-1943 a v 60.rokoch 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je jednoloďový. Na južnej fasáde sú zachované pôvodné prvky románskej architektúry. Stojí v strede časti Heď.
  • Kaplnka Piety. (Pozri Kaplnky v okrese Galanta).

 

ČIERNY BROD. Kostol svätého Joachima a Anny.

Novogotický rímsko-katolícky Kostol svätého Joachima a Anny bol postavený v roku 1911.

 

DOLNÁ STREDA. Kostol svätého Jakuba staršieho.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1986. Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jakuba staršieho z roku 1781. Upravovaný bol v 19.storočí a v 70.-80.rokoch 20.storočia Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je jednoloďový, jednovežový. Stojí na Kostolnom námestí v strede obce. V interiéri sa nachádza kazateľnica pravdepodobne z okruhu Ľ. Godeho z 2.polovice 18.storočia.

 

DOLNÉ SALIBY. Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa.

Secesný rímsko-katolícky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa s pseudorománskymi prvkami bol postavený v roku 1875. Loď je zaklenutá pruskými klenbanmi. Fasádu členia iba okná, reštaurovaná veža má nárožné pilastre. Obrazy svätého Jána Krstiteľa, Immaculaty a Svätej rodiny pochádzajú z 2.polovice 19.storočia.

 

GALANTA. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Neskorobarokový dvojvežový Kostol svätého Štefana Kráľa s barokovou retardáciou bol postavený v rokoch 1797-1804. Upravovaný bol v rokoch 1829, 1893, 1939-1940 a v 90.rokoch 20.storočia. Kostol je jednoloďový dvojvežový a dvojkaplnkový. Staviteľom bol S. Sheruffen. Na hlavnom oltári je obraz svätého Štefana Kráľa z roku 1799 od trnavského maliara J. Zannussiho. Stojí na Hlavnej ulici v strede mesta.
  • Socha Madony. (Pozri Sochy a busty v okrese Galanta).
  • Fara. (Pozri Historické budovy v okrese Galanta).

 

GALANTA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Javorinka.

 

GÁŇ. Kostol Svätej rodiny.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky rímsko-katolícky farský Kostol Svätej rodiny (v minulosti svätého Ondreja, apoštola) z prelomu 12. a 13.storočia s barokovými úpravami z roku 1745. Upravovaný bol v 13.storočí, začiatkom 14.storočia, v 19.storočí a v rokoch 1925-1926 a 1968. Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým záverom, je jednoloďový. Stojí na severnom okraji obce v lokalite Derňa.

 

HORNÉ SALIBY. Kostol svätého Vavrinca, diakona.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Vavrinca, diakona stojí na základoch starého chrámu z 11.storočia. O prvom Kostole svätého Vavrinca, diakona v obci sa zachovalo málo údajov. V roku 1271 sa spomína v listine kráľa Štefana V., keď potvrdil nitrianskemu Kostolu svätého Emeráma listinu Gézu II. V dokumente sa spomína aj kostol, teda najneskôr na začiatku 12.storočia, ale zrejme ešte v 11.storočí. V roku 1524 na pravom brehu Dudváhu bol postavený neskorogotický kostol opäť zasvätený svätému Vavrincovi, diakonovi v blízkosti ktorého bol zriadený aj cintorín. O krátky čas za Eleka Turzu kostol prešiel do vlastníctva evanjelikov, ale okolo roku 1620 im ho Mikuláš Esterházy odobral a dal katolíkom. Bohostánok viackrát menil majiteľa a až šopronský snem v roku 1681 rozhodol, že kostol prechádza do majetku katolíkov. Nakoľko vojnové udalosti značne poškodili malý kostol, bol v roku 1770 zbúraný. Základy tohto kostola boli ešte viditeľné v 19.storočí. Začalo sa s výstavbou nového klasicistického rímsko-katolíckeho Kostola svätého Vavrinca, diakona podľa plánov Jakaba Fellnera, ktorý bol dokončený v roku 1775. Jeho staviteľom bol kancelár gróf Ferenc Eszterházy. Zo starej stavby sem preniesli zvon z roku 1401. Kostol v roku 1823 vyhorel a v tom istom roku bol obnovený. Jeho veža bola opäť zastrešená pôvodnou strechou až v roku 1967. Kostol poškodili aj vojnové udalosti v rokoch 1944-1945, ale zanedlho bol opravený. Je to jednoloďová stavba s polygonálne zakončeným presbytériom, nad štítovou fasádou nadstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Fasáda kostola je členená lizénami a polkruhovo zakončenými oknami v kamenných šambránach. Na rovnom štíte hlavnej fasády je volútový štít a veža krytá ihlancovou strechou. Presbytérium je zaklenuté konchou a pruskou klenbou dosadajúcou na rímsové hlavice združených pilastrov, ktorá sa opakuje aj v lodi. Interiér kostola zdobia nástropové maľby z roku 1970 od miestneho maliara. Hlavný barokový oltár je z roku 1775.

 

HOSTE. Kostol narodenia Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 18.storočí, v roku 1760.

 

JELKA. Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky rímsko-katolícky farský Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa z 1.polovice 13.storočia. Najstaršou časťou z toho obdobia je malá sakristia, zadná časť, ktorá vznikla v roku 1250. Svätyňa bola pristavaná v roku 1456 a hlavná loď v rokoch 1549-1577. Renesančne bol prestavaný v 17.storočí. Prestavba z rokov 1747-1752 a prístavba z roku 1756 zmenila kostol na barokový jednoloďový. Ďalšie úpravy v roku 1784. Dĺžka kostola je 30m a šírka 8m. Má pôdorys latinského kríža s polkruhovým záverom, je jednoloďový, jednovežový s transeptom.  K širokému priestoru s vežou v roku 1921 pristavali krížovú loď. Medzi historické skvosty kostola patrí krstiteľnica z 18.storočia a mechanický organ z roku 1855. Kostol stojí na Kostolnej ulici.

 

KAJAL. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Pôvodne renesančný rímsko-katolícky farský Kostol Ružencovej Panny Márie z polovice 16.storočia. V roku 1750 bol barokovo obnovený a zväčšený. V 20.storočí bola pristavaná bočná loď.

 

KOŠÚTY. Kostol svätého Floriána.

Novorománsky rímsko-katolícky farský Kostol svätého Floriána bol postavený v rokoch 1849-1851.

 

KRÁĽOV BROD. Kostol svätého Imricha.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Imricha v pseudogotickom štýle postavený v rokoch 1836-1838.

 

MALÁ MAČA. Kostol svätej Margity Antiochijskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky rímsko-katolícky farský Kostol svätej Margity Antiochijskej z 1.polovice 13.storočia. Upravovaný bol na prelome 14.-15.storočia, v 2.polovici 17.storočia, v 19.-20.storočí a v roku 1948. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom, je jednoloďový a jednovežový. Stojí v poli juhozápadne od obce.

 

MATÚŠKOVO. Kostol narodenia Panny Márie.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v roku 1784 na mieste staršieho kostola. V roku 1910 bol zväčšený. Podľa záznamov v Prayovom kódexe stála v obci už koncom 13.storočia kaplnka, ktorú v 14.storočí rozšírili na kostol. V období rokov 1781-1784 bol na mieste historického kostola za pomoci grófa Františka Eszterházyho postavený nový kostol. K vysväteniu došlo 8.septembra 1784 v deň výročia narodenia Panny Márie. Maľba nad hlavným oltárom, ktorá zobrazuje narodenie Márie, Ježišovej matky, je vzácnym pokladom kostola. Obraz namaľoval Than Mor v roku 1871.

 

MOSTOVÁ. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža z roku 1763. Postavený bol na mieste staršieho zbúraného novogotického kostola z rokov 1758-1759. Ten sa prvýkrát spomína v roku 1396 ako filiálka farnosti v Čiernom Brode, časť Heď. Kostol dal postaviť gróf Károly Eszterházy, egerský biskup na základe projektov staviteľa Jakaba Fellnera. Upravovaný bol v 19. a 20.storočí a v roku 2003. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednoloďový a jednovežový. Monumentálna stavba s presbytériom s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a do štítového priečelia vstavanou vežou. Nástenné maľby v kostole sú dielom známeho maliara Ödöna Massányiho. Veľmi významnú úlohu zohráva organový chór na západnej strane lode bez podpôr. Organ pochádza z 19.storočia, je dodnes funkčný ale značne poškodený. Hlavný oltár je z konca 19.storočia a jeho ústredným obrazom je obraz Povýšenia Svätého kríža a na ňom sú osadené sochy svätého Štefana Kráľa a svätej Alžbety Uhorskej. Stojí v strede obce.

 

PATA. Kostol narodenia Panny Márie. Nový kostol.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 21.storočí.

 

PATA. Kostol narodenia Panny Márie. Starý kostol.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie z roku 1820.

 

PUSTÉ SADY. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Moderný rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v 20.storočí.

 

PUSTÉ ÚĽANY. Kostol svätého Ladislava.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ladislava zo začiatku 18.storočia bol rozšírený v roku 1932.

 

SEREĎ. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, tzv. cepenský, bol postavený v 19.storočí, v roku 1834. Stojí v severnej časti mesta v malom parku v časti Stredný Cepeň na ulici Šulekovská.

 

SEREĎ. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1986. Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený v rokoch 1777-1781. Podľa nápisovej tabule nad vchodom bol dokončený v roku 1881. Postaviť ho dal majiteľ seredského panstva a cirkevný patrón gróf František Esterházi. Upravovaný bol v roku 1865, v 70.rokoch 20.storočia a v roku 1993-1995. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je jednoloďový. Autorom obnovy v roku 1865 bol J. Scherhaufer. Stojí na ulici Kostolná v centre mesta. Vzácnosťou sú dva renesančné náhrobky zabudované v stene kostola pod chórom po oboch stranách hlavného vstupu. Vľavo je náhrobok kastelána šintavského hradu Fridricha Rottenberga, ktorý zomrel 28.7.1589. Vpravo je náhrobok neznámeho bojovníka, rytiera v zbroji, pochádzajúci z 1.polovice 17.storočia. Opotrebovanie prvého náhrobku svedčí o tom, že pôvodne zakrýval kryptu v dlážke starého kostola, ktorý stál do roku 1777 na mieste dnešného mestského úradu.

 

SLÁDKOVIČOVO. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Pôvodne protestantský renesančný, v súčasnosti rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie zo začiatku 17.storočia. V roku 1736 bol barokovo prestavaný na katolícky. Upravovaný bol v rokoch 1786-1845. Nachádza sa na ulici Cukrovarská.

 

ŠALGOČKA. Kostol svätej Terézie Ávilskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokový rímsko-katolícky filiálny Kostol svätej Terézie Ávilskej zo 17.storočia. Upravovaný bol okolo roku 1740 a začiatkom 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je jednoloďový jednovežový a jednokaplnkový. Stojí vo východnej časti obce na cintoríne.

 

ŠINTAVA. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours z 2.polovice 18.storočia, z roku 1776.

 

ŠOPORŇA. Kostol Panny Márie Snežnej.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol Panny Márie Snežnej z roku 1770.

 

TOMÁŠIKOVO. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice z rokov 1702-1710 s klasicistickou fasádou bol opravený v roku 1798. Upravovaný bol v 19.storočí.

 

TOPOĽNICA. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Barokový rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľa z 2.polovice 18.storočia bol postavený na staršom základe. Pôvodný kostol bol postavený v roku 1307, neskôr však bol zničený povodňami, požiarmi a spustošený vpádom Turkov. Klasicisticky prestavaný bol v 19.storočí. V roku 2002 bola ukončená renovácia vonkajších omietok aj celková údržba.

 

TRSTICE. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Novogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v rokoch 1903-1904 na mieste staršieho kostola z rokov 1717-1721. Nechali ho postaviť obyvatelia obce, veľkú finančnú podporu poskytla rodina Esterházyovcov. Kvôli močaristej pôde stavali pre kostol veľmi pevné základy. Ukončenie stavby spomalila povodeň v roku 1903. Vonkajšia stavba bola ukončená v novembri 1904. Stropy kostola sú zhotovené z tehál a železobetónu. Podlaha je vyložená pálenými dlaždicami. Veža je 47,68m vysoká, kríž na nej umiestnili v roku 1904 a je 2m vysoký. Hlavný oltárny obraz zobrazuje patróna kostola svätého Štefana, ako odovzdáva korunu Panne Márii. Naľavo je oltár svätého Ladislava a napravo oltár svätého Imricha. Oltár je darom kardinála Kološa Vaszaryho. Je postavený z tehál a obložený drevom. Oltár Ježišovho Srdca s vstavaným svätým hrobom je dar grófa Nándora Zichyho. V ľavej lodi sa nachádza Oltár Panny Márie. Krížová cesta a Betlehem sú dielom Mageocha z Nemecka. Organ pochádza z roku 1904 z dielne bratov Rieglerovcov z Budapešti. V roku 1970 bol prebudovaný na elektrický pohon. Maľby kostola previedli bratia Petrikovich podľa projektov Sándora Nagya z Gödöllő v roku 1923. Maľby nad bočnými vchodmi sú dielom Sándora Nagya. Novogotický kostol je najmonumentálnejšou stavbou začiatku 19.storočia. Posledná oprava sa uskutočnila v roku 1979, vnútro kostola obnovili v roku 1980. Vtedy boli namaľované obrazy Kázanie na hore, Zázračné rozmnoženie chleba a rýb a Lámanie chleba.

 

VÁHOVCE. Kostol svätého Mikuláša, biskupa.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Mikuláša, biskupa bol postavený v roku 1778.

 

VEĽKÁ MAČA. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1783, rozšírený bol v roku 1880.

 

VEĽKÉ ÚĽANY. Kostol svätého Michala, archanjela.

Pôvodne renesančný rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela začali stavať v roku 1594 ale pre nepokojné časy nebol dlho dokončený. Podľa záznamov ho dokončili až v roku 1670. V roku 1718 bola pristavená vysoká veža, chór bol postavený v roku 1750. V roku 1756 bol rozšírený o bočné lode. Maľba klenieb kostola pochádza zo začiatku 20.storočia a znázorňuje výjavy zo života svätých. Hlavný oltár svätého Michala, archanjela so stĺpovou architektúrou má ústrednú sochu svätca, reliéf Kristovho krstu a Klaňania troch kráľov. Bočný oltár Piety je novogotický z 1.polovice 19.storočia, v dolnej časti je plastika Ukrižovaného. Bočný oltár svätého Jozefa je novogotický z 1.polovice 19.storočia, je na ňom ústredná plastika svätca. Bočný oltár Svätého kríža je tiež novogotický a podobný predchádzajúcim. Závesný obraz svätého Michala, archanjela je z 18.storočia, obraz svätej Anny je z roku 1876, obrazy Madony a Najsvätejšej Trojice sú z 2.polovice 19.storočia.

 

VEĽKÝ GROB. Kostol svätej Anny.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätej Anny z konca 18.storočia s barokovo-klasicistickou vežou. Pôvodne to bola baroková kaplnka, ktorá bola prestavaná na kostol.

 

VINOHRADY NAD VÁHOM. Kostol navštívenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskororenesančný Kostol navštívenia Panny Márie z roku 1695. Upravovaný bol v roku 1746, 1778, 1839, v 70.-80. a 90.rokoch 20.storočia. Bol barokovo upravený. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je jednoloďový a jednovežový. Kostol stojí v časti Paradič v lokalite Svätá Chrasť.

 

VOZOKANY. Kostol navštívenia Panny Márie.

Barokový Kostol navštívenia Panny Márie. Pôvodne to bola baroková kaplnka postavená v roku 1718, ktorá bola neskôr prestavaná a pristavaním veže rozšírená na kostol.

 

ZEMIANSKE SADY. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist