Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Rímsko-katolícke kostoly v okrese Liptovský Mikuláš

BOBROVEC. Kostol svätého Juraja, mučeníka.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Juraja, mučeníka zo 14.storočia, v polovici 16.storočia renesančne upravený. V roku 1723 bol barokovo rozšírený. Kostol tvoria v podstate dva kostoly spojené do kríža. Prvý kostol, neskorogotický, smerom východ-západ, pochádza pravdepodobne z roku 1415. V rokoch 1550-1560 bol tento kostol renesančne upravený. V rokoch 1777-1784 bol pôvodný kostol rozšírený priečne vstavanou novou loďou, teda druhým kostolom, väčším a vyšším. Tento bol postavený v barokovom slohu, s polkruhovo zakončeným presbytériom a s pôvodnou, ale zväčšenou vežou. Stavbu tohto kostola urobili bobroveckí murári pod vedením staviteľa Jakuba Drahnu z Liptovského Mikuláša, a pod patronátom grófa Jána Ilešháziho a jeho manželky Sidónie Baťánovej, pánov Likavského hradu. Zo starého kostola ostalo sanktuárium a vchod do kostola, teda dnes akoby dve kaplnky. Pôvodný kostolík bol zasvätený Svätému krížu, barokový svätému Jurajovi. Ďalšie úpravy v rokoch 1830, 1852 a 1923. Po 2.svetovej vojne, v roku 1947, poškodené maľby obnovil a celý kostol vymaľoval akademický maliar Jelínek starší, reštaurátor Husička a výpomocný maliar Jelínek mladší. Zvláštnosťou hlavného kostola sú dva obrazy svätého Juraja. Tieto obrazy maľoval Jozef Božetech Klemens v rokoch 1852–1854. Jeden obraz, Juraj na koni, zdobí hlavný oltár. Druhý obraz je skôr symbolický, a na ňom stojí Juraj nad premoženým drakom, znázorňujúcim pohanstvo. Tento maliar maľoval aj obraz svätého Jána Nepomuckého na bočnom oltári. V starom sanktuáriu za oltárom je veľký kríž z 1.polovice 19.storočia, kamenná krstiteľnica z konca 16.storočia a baroková socha Madony z 2.polovice 17.storočia. Vo veži sa nachádza starobylý zvon svätého Juraja z roku 1527, ktorý sa bobrovčanom podarilo priviezť naspäť domov, keď ho chceli koncom 2.svetovej vojny s ostatnými zvonmi odviezť. Ďalšie zvony pochádzajú už z roku 1935. V nádvorí kostola je časť kmeňa z asi 450 ročnej lipy.

 

DÚBRAVA. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický filiálny Kostol svätého Ondreja, apoštola z 3.tretiny 13.storočia. Kostol je najstaršou stavbou v obci a zároveň patrí k najstarším na Liptove. Renesančne upravený a opevnený v 17.storočí. Ďalšie barokové úpravy v rokoch 1751-1752 a v roku 1959. Je to prízemná jednoloďová  jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. V interiéri sa nachádzajú zvyšky gotickej výzdoby, drevené sošky od Majstra Pavla z Levoče boli premiestnené do Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Stojí v strede obce.

 

HUTY. Kostol premenenia Pána.

Novogotický rímsko-katolícky farský Kostol premenenia Pána z roku 1894.

 

HYBE. Kostol všetkých svätých.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých bol postavený okolo roku 1300. Zvyšky opevnenia s gotickým vstupným portálom. Úpravy prebehli v 15.storočí, kedy bolo upravené presbytérium a v rokoch 1638-1643 bola prestavaná loď a doplnené empory. Ďalšia úprava po roku 1683. Veža bola pristavaná v roku 1824 a celý kostol bol barokovo-klasicisticky upravený. Ostatné úpravy v roku 1934 už nezasiahli podstatne do charakteru stavby. Dispozičná ranogotická schéma je tvorená jednoloďovým priestorom, polygonálnym presbytériom a pristavanou sakristiou. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou, na východnej strane sa nachádza gotické lomené okno. Z presbytéria vedie gotický portál do sakristie, ktorá bola najstaršou časťou stavby. Loď so vstavanými emporami má tri polia renesančnej krížovej hrebienkovej klenby datovanej na štukovom geometrickom ornamentálnom obrazci rokom 1643. Vstupný západný portál lode je gotický so skosenou hranou. Nová veža je prestavaná a tvorí ústrednú časť priečelia, do výšky prvej kordónovej rímsy má rustikovanie, v ostatných etážach nárožné pilastre. Pod zvukovými oknami sa nachádza štukové Božie oko. Cibuľovitá strecha dosadá na rímsu s terčíkmi. Hlavný oltár všetkých svätých v kostole je neskorobarokový a pochádza z 2.polovice 18.storočia. Je to polychrómovaná drevorezba, tak ako aj bočné oltáre. Okolo kostola sa nachádza kamenná murovaná ohrada, použitá v 2.polovici 17. storočia ako provizórne opevnenie. Jednovežový kostol s obdĺžnikovým pôdorysom stojí v strede obce.

 

KRÁĽOVA LEHOTA. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1990. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Klasicistický rímsko-katolícky filiálny Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v 1.tretine 19.storočia. Prízemná jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa v časti Svarín nad sútokom potokov.
  • Drevená zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Liptovský Mikuláš).
  • Lesnícky cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Liptovský Mikuláš).

 

KVAČANY. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej pochádza zo začiatku 14.storočia z rokov 1319-1326. Loď bola renesančne upravená, v polovici 16.storočia bola pristavaná veža a opevnenie. Mobiliár kostola pochádza zo 17. a 18.storočia. Kostol prešiel barokovou úpravou v roku 1716. Ďalšie úpravy v rokoch 1921, 1951 a 2003. Okolo kostola sa nachádza renesančné opevnenie. Je to jednoloďová, jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom svätyne. V interiéri sa nachádza gotická nástenná maľba z 1.polovice 15.storočia. Stojí v strede obce.

 

LIPTOVSKÁ KOKAVA. Kostol svätého Šimona a Júdu.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Šimona a Júdu bol postavený v roku 1825.

 

LIPTOVSKÁ SIELNICA. Kostol narodenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický Kostol narodenia Panny Márie z 13.storočia, pravdepodobne už pred rokom 1200. Upravovaný bol v rokoch 1520, 1646, 1672, v 2.polovici 19.storočia a v rokoch 1974-1978. V roku 1750 bol barokovo upravený. Rokokový mobiliár pochádza z 2.polovice 18.storočia. Bol to dvojloďový kostol s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Nachádza sa v časti Liptovská Mara na západnom brehu Vodnej nádrže Liptovská Mara. V súčasnosti zostali iba základy a veža kostola.

 

LIPTOVSKÁ SIELNICA. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí.

 

LIPTOVSKÉ KĽAČANY. Kostol svätej Alžbety Uhorskej.

Historizujúco-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej bol postavený v roku 1878 bez veže. V interiéri sa nachádzajú zachované, pôvodné, gotické obrazy a zvon z roku 1612.

 

LIPTOVSKÉ MATIAŠOVCE. Kostol svätého Ladislava.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s opevnením vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne neskororenesančný opevnený rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ladislava bol postavený v roku 1697. Upravovaný bol v rokoch 1701, 1923 a 1972-1974. Je to jednoloďová, jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. V interiéri kostola sa nachádzajú časti pôvodného zariadenia zo 17.storočia. Stojí v časti Nižné Matiašovce na juhozápadnom okraji obce na ulici Hlavná.
  • Opevnenie kostola. Neskororenesančné kamenné opevnenie okolo kostola vybudované začiatkom 18.storočia. Upravované bolo po roku 1947 a v roku 1971. Má obdĺžnikový pôdorys.

 

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Kostol navštívenia Panny Márie.

Pamiatkový objekt NKP Urbanistický súbor vyhlásený v roku 1963. Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1790. Jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Má pôvodný interiér. Stojí v Pamiatkovej zóne v strede mesta na ulici Pod lipami.

 

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 15.storočí. Renesančné a barokovo-klasicistické úpravy v 17.storočí, v rokoch 1610, 1673 a 1768. Ďalšie úpravy koncom 18.storočia a v rokoch 1931 a 1981. Okolo kostola bol v 17.storočí postavený obranný múr. Zachované ranogotické okno a fragmenty gotických nástenných malieb. Barokovo-rokokový mobiliár pochádza z polovice 18.storočia. Jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Kostol stojí v časti Dovalovo na vyvýšenine vo východnej časti obce.
  • Hradbový múr. Renesančné opevnenie s barokovou bránou z roku 1610 okolo kostola. Upravované bolo v roku 1768 a v 20.storočí. Má pôdorys nepravidelného obdĺžnika.
  • Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Liptovský Mikuláš).

 

LIPTOVSKÝ JÁN. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 13.storočí. Upravovaný bol v 90.rokoch 14.storočia a v 15.storočí. V 17.storočí bol opevnený a v 18.storočí barokovo upravený. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a predstavanou vežou z roku 1808. Kostol je opevnený s integrovanou zvonicou ako bránou. Mobiliár kostola pochádza zo 17. a 18.storočia. Zachovala sa časť pôvodných gotických klenieb a gotická plastika. Nachádza sa na ulici Farská v Pamiatkovej zóne.

 

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Novogotický rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Liptovská Ondrášová.

 

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Kostol svätého Jána Evanjelistu.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Evanjelistu bol postavený v 19.storočí. Nachádza sa v časti Palúdzka na ulici Palúčanská.

 

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Kostol svätého Ladislava.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Filiálny, pôvodne gotický, rímsko-katolícky  Kostol svätého Ladislava bol postavený v rokoch 1360-1380. Upravovaný bol v 18.storočí, v polovici 19.storočia a v roku 1890. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Je tov jednoloďová, jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Stojí na návrší na okraji mestskej časti Bodice.

 

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Kostol svätého Mikuláša, biskupa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Mikuláša, biskupa bol postavený okolo roku 1280. Za svoj vznik vďačí kňazovi Mikulášovi (Santus Nikolaus), podľa ktorého bolo pomenované aj mesto. V 2.polovici 15.storočia bol rozšírený a zaklenutý. V 18.storočí bol barokovo upravený a v roku 1940 regotizovaný. Zachované gotické klenby, portály a čiastočne i pôvodné zariadenie, vzácne gotické oltáre z 15.storočia od majstra z Okoličného. Autorom prestavby v roku 1940 je Milan Michal Harminc. Trojloďový kostol stojí na Námestí osloboditeľov v Pamiatkovej zóne.

 

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Kostol svätého Petra z Alkantary.

Pamiatkový objekt NKP Kláštor františkánov vyhlásený v roku 1963. Neskorogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Petra z Alkantary bol postavený spolu s kláštorom františkánov v rokoch 1476-1492. Spolu s kláštorom tvoria uzavretý architektonický komplex, ktorého stred tvorí pozdĺžny dvor s obliehajúcou arkádovou krížovou chodbou, ktorá sa na severnej stene pripája ku kostolu. Trojloďový jednovežový jednokaplnkový kostol je ojedinelou stavbou neskorej gotiky na Liptove a svojím kompletným dostavaním, podľa pôvodného projektu, je výnimočným aj medzi pamiatkami Slovenska. Trojlodie kostola halového typu s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym záverom je dlhé 25m, je zaklenuté dvanásťpolovou hviezdicovou klenbou. Je podopreté šiestimi štíhlymi osemhrannými stĺpmi. Loď je od svätyne oddelená triumfálnym oblúkom, pričom svätyňa dosahuje 16m vzdialenosť, zaklenutá je sieťovou klenbou. K severnej stene je pristavená kaplnka, pod ktorou sú hroby zemanov z Okoličného. Hlavný oltár s barokovou stĺpovou architektúrou, nadstavcom, sochami a stredným obrazom svätého Petra z Alkantary je z roku 1742, dal ho postaviť Ladislav Okoličányi. Obraz sa počas najväčších sviatkov odsúva a v jeho pozadí sa nachádza kulisový Boží hrob alebo Betlehemské jasle. Kostol bol obnovený na konci 17.storočia. Reštaurovaný bol v rokoch 1663-1697 a 1903-1904. Autorom obnovy v rokoch 1903-1904 bol O. Sztehlo. Barokové oltáre a krstiteľnica, neskorogotické sochy svätej Barbory a svätej Kataríny od Majstra Pavla z Levoče pochádzajú z obdobia okolo roku 1510. Františkánsky kostol sa nachádza v severnej časti kláštora v časti Okoličné na ulici Kláštorná.

 

LIPTOVSKÝ ONDREJ. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ondreja, apoštola bol postavený koncom 13.storočia. V roku 1709 bol silne poškodený požiarom. Vtedy bola pozmenená jeho dispozícia a v rokoch 1720-1730 bola postavená masívna veža. Upravovaný bol ešte v rokoch 1930-1935. Je to jednoloďová stavba. Z pôvodného objektu pochádza okno, portál a stredoveké nástenné maľby z konca 13.-15.storočia.

 

LIPTOVSKÝ TRNOVEC. Kostol Ducha Svätého.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol Ducha Svätého bol postavený v roku 1810. Zo starého vnútorného zaradenia sa zachoval bočný oltár z rokov 1470-1480.

 

MALÉ BOROVÉ. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

MALUŽINÁ. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v roku 1816. V 20.storočí bol upravený.

 

PARTIZÁNSKA ĽUPČA. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Novogotický rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Magurka.

 

PARTIZÁNSKA ĽUPČA. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v roku 1263. Po získaní cirkevného privilégia od ostrihomského arcibiskupa v tom istom roku mali Ľupčania vytvorené podmienky k osamostatneniu sa po stránke cirkevnej, čo sa však hneď nestalo. Na severnom okraji obce postavili malý kostol, dnes nesúci patrocínium Panny Márie. Tento však asi nikdy neslúžil ako farský kostol, len ako kaplnka okolo ktorej sa pochovávalo. Okolo kostola začala vznikať aj nová Ľupča. Farským kostolom bol až do roku 1479, keď prestal kapacitne vyhovovať. Stavba je v súčasnosti jednoloďová s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom presbytéria zaklenutým lunetovou klenbou. Zachoval sa gotický vchod do sakristie a pôvodný gotický portál s prútmi v ostení na južnej strane. Upravovaný bol v 14.storočí. V 17.storočí bol prestavaný, rozšírený a opevnený. V 18.storočí bol barokovo zaklenutý a bola upravená fasáda. V interiéri sa nachádza fragment gotického krídlového oltára. Kostol stojí v severovýchodnej časti obce v Pamiatkovej zóne.

 

PARTIZÁNSKA ĽUPČA. Kostol svätého Matúša, apoštola.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsko-gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Matúša, apoštola bol postavený v 3.tretine 13.storočia. V roku 1320 bol rozšírený o druhú loď. Od tých čias má svätyňa gotickú krížovú rebrovú klenbu. V rokoch 1459-1479 bol prestavaný a v roku 1554 bola pristavaná veža. V polovici 16.storočia mal patrocínium svätého Stanislava, teraz má patrocínium svätého Matúša, apoštola. V 16.storočí pre hroziace turecké nebezpečenstvo bol okolo kostola vybudovaný ochranný pevnostný múr s bránou, so strelnými otvormi, a bola prestavaná veža. V rokoch 1620-1630 bola loď kostola zaklenutá renesančnou klenbou.  Interiér kostola a veža boli v 18.storočí barokovo upravené. Železné kované dvere do sakristie sú pôvodné. V interiéri sa nachádzajú historické maľby. Kostol je známy najvyššou vežou v Liptove. Dvojloďová stavba stojí na námestí v obci v Pamiatkovej zóne.

 

PAVLOVA VES. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v 20.storočí. Postavený bol v roku 1932. Dovtedy existovala iba zvonica. Strop interiéru, obrazy 12 apoštolov a oltárny obraz svätého Petra a Pavla, namaľoval chýrny maliar Liptova, Mikuláš Štalmach. V roku 1968 skrsla myšlienka pristaviť ku kostolu ďalšiu časť. Projekt vypracoval Milan Tomko. Vďaka početným zbierkam veriacich sa 4.októbra 1969 začalo s výstavbou. V roku 1970 boli postavené obvodové múry aj chór a začalo sa s prípravou dreva na strechu. Nanešťastie, v časoch normalizácie politický režim stavbu zastavil a v roku 1972 nariadil postavené múry zbúrať. Z prestavby zostali len základy. Nepomohli ani delegácie veriacich v prezidentskej kancelárii v Prahe. Po roku 1989 bola opäť oživená myšlienka na prestavbu kostola. V roku 1995 sa začalo opäť aktívne pracovať. Nová prístavba stojí na základoch zbúraných múrov z roku 1972. Stavbu sa podarilo postaviť od jari do jesene roku 1997. Kostol sa rozšíril smerom na sever po celej dĺžke pôvodnej stavby. Z bývalého chrámu vznikla svätyňa a vytvorila sa nová, omnoho väčšia loď. Neskôr boli doplnené nové drevené lavice, krížová cesta a s prerábaním a zveľaďovaním chrámu sa pokračuje aj naďalej.

 

PRIBYLINA. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Novobarokový rímsko-katolícky Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej bol postavený v roku 1910 na mieste starého dreveného kostola.

 

PROSIEK. Kostol svätej Alžbety Uhorskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej bol postavený na prelome 13.-14.storočia. Renesančne upravovaný bol v 16.storočí, novoklasicisticky v rokoch 1817-1826 a v roku 1927. Je to jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s pravouhlým záverom. V interiéri zachovaná gotická klenba a drevené krstiteľnice. Stojí na návrší východne od obce.

 

SMREČANY. Kostol očisťovania Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne gotický rímsko-katolícky Kostol očisťovania Panny Márie bol postavený v 90.rokoch 13.storočia. V roku 1347 a v 15.storočí bol upravený. Barokovo prestavaný. Upravovaný bol i v rokoch 1954-1956. Jednoloď má hodnotný goticko-renesančný rovný drevený maľovaný strop z prelomu 15. a 16.storočia. Zachované gotické nástenné maľby pochádzajú z 2.polovice 14.storočia. Mobiliár kostola pochádza z konca 15.-18.storočia. Hlavný neskorogotický oltár z 2.polovice 15.storočia, bočné neskorogotické oltáre zo začiatku 16.storočia. Zariadenie kostola dopĺňa gotická krstiteľnica s kazateľnicou, barokové lavice a organ. Kostol bol v polovici 20.storočia renovovaný. Patrí k najcennejším výtvarným pamiatkam v celej oblasti. Stojí v západnej časti obce.
  • Brána. Kamenná gotická brána bola postavená v 2.polovici 13.storočia. Má štvorcový pôdorys. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 2015.
  • Hradbový múr. Kamenný gotický múr okolo kostola z 2.polovice 13.storočia. Upravovaný bol v 20.storočí. Má kruhový pôdorys. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 2015.
  • Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Liptovský Mikuláš).

 

SVÄTÝ KRÍŽ. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v roku 1829. Postavili ho s použitím muriva zo starého gotického kostola z obdobia okolo roku 1300 zničeného začiatkom 18.storočia. Upravovaný bol v 70.rokoch 20.storočia. Jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Stojí na východnom okraji obce na hranici miestnej časti.

 

TRSTENÉ. Kostol všetkých svätých.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a zvonica vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne neskororománsky rímsko-katolícky Kostol všetkých svätých bol postavený v roku 1269 na staršom základe, neskôr goticky upravený, prestavaný bol v roku 1830. Je to pravdepodobne najstarší kostol v Liptove. Je jednoloďový, zakončený polkruhovou apsidou. Na južnej strane kostola sa zachoval pôvodný ranogotický portál. V roku 1900 bol vymaľovaný Michalom Belušom z Bobrovca. Stojí pri ňom zvonica.
  • Drevená zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Liptovský Mikuláš).

 

VAŽEC. Kostol klaňania sa troch kráľov.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol z konca 13.storočia bol pôvodne zasvätený svätému Antonovi, pustovníkovi. Barokovo upravený bol v roku 1738 a úplne prestavaný v roku 1910. Z pôvodne jednoloďovej gotickej stavby s rovným zakončením presbytéria sa zachovalo obvodové murivo, lomené okno na východnej strane presbytéria, ktoré je v súčasnosti čiastočne zamurované a časť pôvodného krovu. Gotický portál vedie z lode do pristavenej sakristie, súčasnej spovednice a pochádza údajne z bývalého šoldovského kostola. Preniesli ho v  roku 1738. Presbytérium je zaklenuté krížovou hrebienkovou klenbou a loď korýtkovou klenbou. Hlavná loď má plochý strop, ozdobený maľbou svätého Antona, pustovníka od Jozefa Osvalda. Hladká fasáda kostola má na južnej strane polkruhovo zakončené barokové okná. Veža je členená lizénovým rámom, ktorý má pri streche zuborez. Hlavný oltár klaňania sa troch kráľov, súčasné patrocínium chrámu a farnosti, je neskorobarokový z poslednej tretiny 18.storočia, polychrómovaná drevorezba. Na vrchole oltára je malý baldachýn s obrazom Boha Otca. V roku 1925 ho prerezal a premaľoval maliar Ján Hála. Dva bočné oltáre  Panny Márie a svätého Jozefa s bohatými akantovými rozvilinami a esovitými stuhami sú polychrómované drevorezby z polovice 18.storočia. Kazateľnica s postavami evanjelistov na parapete a krstiteľnica s karyatídnou postavou kľačiaceho anjela sú rokokové polychrómované drevorezby z 2.polovice 18.storočia. Empora je baroková  polychrómovaná drevorezba z polovice 18.storočia. Skriňa v sakristii je neskorobaroková stolárska práca z roku 1740. Zvon je liaty neskorogotický z 15.storočia. Súčasný interiér kostola (menza, ambóna, sedes a stoličky pre miništrantov)  je dielom Ing. Arch. Martina Bišťana z Ružomberka. Kostol bol takto zariadený v septembri v roku 2002. Jednoloďová jednovežová stavba so štvorcovým pôdorysom s pravouhlým záverom svätyne. Stojí v strede obce na ulici Janka Silana.

 

VEĽKÉ BOROVÉ. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v roku 1823.

 

VLACHY. Kostol navštívenia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol navštívenia Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Vlašky.

 

VÝCHODNÁ. Kostol svätého Štefana, prvomučeníka.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana, prvomučeníka pochádza spred roku 1400. Upravovaný bol v rokoch 1618, 1727, klasicisticky bol prestavaný v roku 1803, veža nadstavaná v roku 1827. Ďalšie úpravy v rokoch 1928, 1932 a 1964. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je jednoloďový a jednovežový. V interiéri kostola sa nachádza zachovaný gotický lomený oltár. Stojí v strede obce v Pamiatkovej zóne.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist