Krížom-krážom.eu

ANDOVCE. Kostol svätej Rozálie Palermskej.

Pôvodne klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätej Rozálie Palermskej bol postavený v roku 1858. V roku 1910 bol novogoticky prefasádovaný.

 

BAJTAVA. Kostol narodenia Panny Márie.

Pôvodne barokový rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 18.storočí. Novoklasicisticky prestavaný bol v 19.storočí.

 

BÁNOV. Kostol svätého Michala, archanjela.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v roku 1841. Nachádza sa na ulici Školská.

 

BARDOŇOVO. Kostol svätého Bartolomeja.

Barokový rímsko-katolícky Kostol svätého Bartolomeja bol postavený začiatkom 18.storočia.

 

BELÁ. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Pamiatkový objekt NKP vyhlásený v roku 1963. Neskorobarokový Kostol povýšenia Svätého kríža postavený v 2.polovici 18.storočia (1732-1760). Upravovaný bol v rokoch 1868 klasicisticky a v roku 1957. Je jednoloďový, jednovežový, jednokaplnkový. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom. Nachádza sa v severovýchodnej časti areálu kaštieľa.

 

BEŠEŇOV. Kostol narodenia Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v roku 1745. V roku 1809 bol klasicisticky prestavaný.

 

BÍŇA. Kostol dvanástich apoštolov (Rotunda dvanástich apoštolov).

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky jednoloďový rímsko-katolícky Kostol dvanástich apoštolov postavený v období koniec 10.storočia až 1.polovica 11.storočia alebo v 12.storočí. Pôvodne to bola románska rotunda. V roku 1683 bola poškodená a obnovená bola až po roku 1755, kedy bola barokovo prestavaná. Po prestavbe pribudli dve okná a na strop i bočné steny boli namaľované barokové fresky. Ďalšie úpravy v 19.storočí, v 40.rokoch 20.storočia a v rokoch 1954-1961. Po renovácii vykonanej po 2.svetovej vojne z bočných stien odstránili vrchné vrstvy omietky, našli sa aj pôvodné okná a barokové boli zamurované. Pristavala sa aj miestnosť pre viacero ľudí, pretože sa rekonštruoval aj kostol, ale tá bola po dokončení kostola zbúraná. Po rekonštruckii boli odstránené poškodené barokové maľby a pod nimi sa objavili románske fresky. Maľby pri oknách zobrazujú apoštolov. V stene je 12 oblúkovitých vyhĺbení, ktoré mohli byť postavené na počesť dvanástim apoštolom. Dlažba je z tehál. Kostol je postavený tiež z tehál, omietnutý pôvodným postupom (kovový nástroj na uhladenie omietky sa zohrieval v ohni a omietka sa pripekala na stenu), čím pripomína pôvodnú románsku stavbu. Strecha v tvare Prilby bola krytá šindľom. Na vrchu sa nachádza apoštolský dvojkríž svätého Štefana. Na štyroch protiľahlých stranách bol viditeľný kríž. Prízemná stavba s kruhovým pôdorysom. Stojí západne od farského kostola a patrí do jeho areálu.

 

BÍŇA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskororománsky jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie postavený okolo rokov 1212-1217 v časoch kráľovania Arpáda. Bol postavený pred založením premonštrátskeho opátstva. Kráľ Scitovszky ho dal v rokoch 1862-1863 zrekonštruovať do pôvodného stavu. Upravovaný bol v rokoch 1722, 1732, 1861, 1896-1898, 1951-1953 a 2001. Stavba s dvojicou románskych veží s obdĺžnikovým pôdorysom a trojnásobne polygonálnym záverom. Z 13.storočia sa zachoval zaujímavý reliéf s poľovníckou tematikou. Návštevníci sa môžu pokochať krásami pôvodných reliéfov. Nachádza sa v strede obce.

 

BARANOVO. Kostol svätej Anny.

Barokový rímsko-katolícky Kostol svätej Anny bol postavený v roku 1739. Neskôr klasicisticky prestavaný.

 

BRUTY. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v 20.storočí.

 

ČECHY. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Barokový rímsko-katolícky Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v 1.polovici 18.storočia. Prestavaný bol začiatkom 20.storočia.

 

ČERNÍK. Kostol Ducha Svätého.

Novobarokový rímsko-katolícky Kostol Ducha Svätého bol postavený v roku 1864.

 

DEDINKA. Kostol Mena Panny Márie.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol Mena Panny Márie bol postavený v roku 1784.

 

DOLNÝ OHAJ. Kostol Svätej rodiny a svätého Imricha.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol Svätej rodiny a svätého Imricha bol postavený v roku 1873 na mieste staršieho gotického kostola, ktorý bol zničený v roku 1708.

 

DUBNÍK. Kostol svätého Mikuláša, biskupa.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Mikuláša, biskupa bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v lokalite Mikulášov Dvor.

 

DUBNÍK. Kostol svätej Alžbety Uhorskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej z roku 1397. Upravovaný bol v rokoch 1750-1754, 1764, 1951 a 1977. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom prestavby v roku 1861 je J. Hild, prestavby v rokoch 1896-1898 Gyula Czigler a prestavby v rokoch 1951-1953 A. Piffl. Stojí na cintoríne nad obcou.

 

DVORY NAD ŽITAVOU. Kostol svätého Vojtecha, biskupa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Vojtecha, biskupa postavený v rokoch 1754-1776. Upravovaný bol v rokoch 1777, 1780, 1859, 1861, 1908-1909, 1920 a 1922. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. V interiéri je zachovaný rokokový mobiliár. Nachádza sa na Hlavnom námestí v strede obce.

 

GBELCE. Kostol svätého Karola Boromejského.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Karola Boromejského bol postavený v 17.storočí. Upravený bol v roku 1747. Klasicisticky prestavaný bol začiatkom 19.storočia. Počas vojny ho v roku 1945 zasiahlo viacero útokov. V dôsledku toho sa zrútila časť nad oltárom aj kostolná veža. Maľby na oltári vyhotovil Karol Jakobey. Na miesto starého zvonu sa postavil nový až v roku 1991. Ku kostolu na kopci vedie 23 schodov.

 

HUL. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Novobarokový rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v roku 1863. V interiéri barokové obrazy.

 

CHĽABA. Kostol svätého Imricha.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskorobarokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Imricha z roku 1769. Upravovaný klasicisticky bol v roku 1800. Ďalšie úpravy v 80.rokoch 20.storočia a v roku 1994. Prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s pravouhlým záverom. Nachádza sa na vyvýšenine nad obcou.

 

JASOVÁ. Kostol svätého Vavrinca, diakona.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol svätého Vavrinca, diakona bol postavený v 20.storočí.

 

JATOV. Kostol svätého Vendelína.

Rokokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Vendelína bol postavený v 18.storočí.

 

KAMENICA NAD HRONOM. Kostol svätého Michala, archanjela.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v roku 1734. Neskôr bol klasicisticky prestavaný. Vežu pristavali až v roku 1842. V kostolnej záhrade sa na ľavej strane nachádza socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1880, na pravej strane stojí kamenný kríž z roku 1771.

 

KAMENÍN. Kostol nanebovstúpenia Pána.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovstúpenia Pána bol postavený v polovici 18.storočia.

 

KAMENNÝ MOST. Kostol svätého Maurícia.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1971. Barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Maurícia postavený v rokoch 1746-1748. Upravovaný bol v rokoch 1755, 1928, 1970, 1979 a 1989-1990. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Obrazy oltára sú dielom Karola Jakobeyho. Stojí v strede obce.

 

KMEŤOVO. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Pôvodne barokový rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený koncom 18.storočia. Neskôr bol klasicisticky prestavaný.

 

KOLTA. Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie bol postavený v 2.polovici 18.storočia.

 

KOMJATICE. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov, tzv. Horný kostol, Vonkajší kostol, bol postavený začiatkom 17.storočia. Prestavaný bol v období pred polovicou 18.storočia až rok 1783. Upravovaný bol po roku 1821, po roku 1844 a v rokoch 1948, 1954, 1981-1982 a 2002. Jednovežová dvojkaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. V interiéri barokový mobiliár. Stojí na cintoríne.

 

KOMJATICE. Kostol svätej Alžbety Uhorskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový trojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej, tzv. Dolný kostol, bol postavený v rokoch 1751-1755. Upravovaný bol v rokoch 1804, 1813, 1846-1847, 1936-1937, 1948 a 1976. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Autorom prestavby v rokoch 1846-1847 je František Částka a úpravy v rokoch 1936-1937 A. Nagyfalussy. Stojí na východnom okraji obce.

 

LEĽA. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Neskorobarokový rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený v rokoch 1752-1774. Hlavný oltár pochádza z neskoršej barokovej doby. Zdobia ho sochy svätého Jána Nepomuckého, svätého Pavla a dvaja anjeli. Starodávny oltár kostola bol vyrobený v 18.storočí.

 

LIPOVÁ. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie sa nachádza v časti Ondrochov.

 

LIPOVÁ. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 19.storočí.

 

ĽUBÁ. Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa.

Neskorobarokový rímsko-katolícky Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 2.polovici 18.storočia. Nad oltárom visí obraz svätého Jána Krstiteľa z roku 1882.

 

MALÁ NAD HRONOM. Kostol svätých anjelov strážcov.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätých anjelov strážcov bol postavený v rokoch 1781-1782.

 

MALÉ KOSIHY. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela z 12.storočia. Pôvodne to bola románska rotunda s apsidou a samostatnou vežou. Na prelome 18. a 19.storočia (1800) boli obe stavby spojené loďou do jedného celku. Upravovaný bol klasicisticky začiatkom 19.storočia a v rokoch 1909, 1958 a 1995-1996. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým a kruhovým pôdorysom s rovným záverom. V interiéri je výmaľba zo 17. a 18.storočia. Nachádza sa v strede obce.

 

MAŇA. Kostol Panny Márie Lurdskej.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Panny Márie Lurdskej bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Malá Maňa.

 

MAŇA. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranoklasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v rokoch 1743-1747, 1756 a 1762. Neskoroklasicisticky upravený bol v rokoch 1834-1837. Jednovežová stavba s pôdorysom v tvare latinského kríža. Autorom úpravy v rokoch 1834-1837 je architekt Schleps. Nachádza sa v časti Veľká Maňa na okraji obce.

 

MICHAL NAD ŽITAVOU. Kostol svätého Michala, archanjela.

Rokokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v roku 1778.

 

MOJZESOVO. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ondreja, apoštola bol postavený začiatkom 18.storočia. V 20.storočí bol rozšírený.

 

MUŽLA. Kostol narodenia Panny Márie.

Pôvodne barokový rímsko-katolícky farský Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v roku 1737. Klasicisticky prestavaný bol v roku 1817.

 

NÁNA. Kostol svätého Vendelína.

Neskorobarokový rímsko-katolícky Kostol svätého Vendelína bol postavený v roku 1791.

 

NOVÉ ZÁMKY. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 2000. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža (bývalý Kostol nanebovstúpenia Pána) postavený v rokoch 1584-1595. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. Kostol bol upravovaný v 1. a 2.polovici 17.storočia a v rokoch 1739 a 1787. V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Upravený bol v roku 1811. Až do roku 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v roku 1877. Bol novoklasicisticky prestavaný. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. Jednovežová päťkaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom obnovy veže z roku 1877 je J. Lippert. Nachádza sa na Hlavnom námestí pri ulici Komárňanská.
• Pamätná fara. (Pozri Historické budovy v okrese Nové Zámky).
• Oplotenie s bránami. Historizujúce kovové a murované oplotenie areálu z 1.polovice 20.storočia. Má pôdorys v tvare L. Nachádza sa na ulici Rákociho. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2012.
• Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Nové Zámky).

 

NOVÉ ZÁMKY. Kostol svätého Františka z Assisi.

Pamiatkový objekt NKP Kláštor františkánov vyhlásený v roku 1963. Neskorobarokový Kostol svätého Františka z Assisi z 1.polovice 17.storočia (1626-1631). Prvé vysvätenie kostola vykonal ostrihomský kardinál Peter Pazmáň 24.mája 1631. Pôvodne to bol len nízky kostolík so šindľovou strechou s malým pristavaným kláštorom. Začiatkom 18.storočia bol kláštor v rukách Františka II. Rákoczho a Mikuláša Berčéniho, ktorí rozšírili kláštornú časť. Upravovaný bol v rokoch 1711, 1741 a po roku 1764. Koncom 19.storočia sa podľa plánov K. Bálintha uskutočnila ďalšia renovácia. Ďalšie úpravy po roku 1945. Posledná komplexná rekonštrukcia prebiehala od roku 1978 až takmer do konca 20.storočia (2000). Je to jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Nachádza sa na Hlavnom námestí 17 v severnej časti kláštora na ulici Kostolná.

 

OBID. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v rokoch 1730-1732. Dal ho postaviť ostrihomský kanonik János Illés na základoch románskeho kostola z 12. storočia. Veža bola postavená v roku 1755. Kostol bol naposledy renovovaný v roku 1991. Na barokovom obraze z 1.polovice 18.storočia pri hlavnom oltári ponúka kráľ svätý Štefan svoju krajinu svätej Panne Márii.

 

PALÁRIKOVO. Kostol svätého Jána Nepomuckého.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový trojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Nepomuckého bol postavený v rokoch 1745-1754. Svetským patrónom bola rodina Károlyovcov, a to až do roku 1945. Moravskí kolonisti z panstva Kounicov prišli do Slovenského Medera hlavne po roku 1690. Za svojho duchovného patróna si zvolili svätého Jána Nepomuckého. Upravovaný bol v rokoch 1854 a 1902. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Vchod do kostola zdobí pekný barokový portál s erbom Károlyovcov. Kostol je zaujímavý nielen svojou architektonickou stavbou, ale i výtvarno-umeleckou hodnotou svojho zariadenia. Vnútorná výzdoba kostola je pozlátený barok. Najcennejší je pôvodný hlavný oltár s kompletnou výzdobou, kazateľnica a krstiteľnica. Oltárny obraz predstavuje modliaceho sa svätého Jána Nepomuckého v pozadí s Pannou Máriou na nebesiach. Nachádza sa na ulici Slovenská v strede obce.

 

PAVLOVÁ. Kostol svätého Vavrinca, diakona.

Secesný rímsko-katolícky Kostol svätého Vavrinca, diakona bol postavený v 19.storočí.

 

PODHÁJSKA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie z konca 19.storočia. Upravovaný bol v 20.storočí. Nachádza sa v časti Belek.

 

PODHÁJSKA. Kostol narodenia Panny Márie.

Secesný rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Svätuša.

 

RADAVA. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí. Kostol bol postavený v rokoch 1969-1970 podľa návrhu Ing. arch. Viliama Záhorského a realizačných plánov Alice a Jána Jendželovských z Banskej Bystrice. Kostol je moderná stavba na šesťuholníkovom pôdoryse s prístavbou vstupu a vysokej veže. Na priečelí je vitráž patrónov svätého Cyrila a svätého Metoda. Ďalšie vitráže znázorňujú Madonu a svätého Jána Krstiteľa. Boli vyhotovené v roku 1971 podľa návrhu akad. architekta Jána Šimu zo Šurian vyrobené vo Výtvarnom diele n. p. Brno. Hlavný novogotický oltár Ježiša Krista sem bol prenesený v roku 1971 zo zrušenej Kaplnky Krista Kráľa. Na oltári je aj socha svätého Jozefa a anjela. Steny lode zdobí 14 obrazov zastavení Krížovej cesty, sochy Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a Božského Srdca Ježišovho. Vo veži sú zavesené 3 zvony, dva boli v roku 1970 prenesené zo starého kostola a nový zvon svätého Cyrila a Metoda bol v roku 1969 uliaty v Příbrami.

 

RADAVA. Kostol Ducha Svätého.

Prvotný Kostol svätého Petra sa prvýkrát spomína v roku 1319 a potom v zoznamoch pápežských vyberačov daní z roku 1332. Pôvodná stavba bola postavená v gotickom slohu zrejme na mieste staršieho románskeho kostola. Kostol bol viackrát prestavaný, hlavne keď ho niekoľkokrát zničili Turci. V rokoch 1542-1550 bolo okolie kostola prebudované na protiturecké refúgium. Malý kostol mal rovnako širokú loď a presbytérium s polygonálnym uzáverom, ktoré oddeľoval víťazný oblúk. Múry starej stavby pred zánikom na konci 17.storočia spevňoval rad oporných pilierov. V roku 1767 na základoch tejto stavby bol postavený barokový rímsko-katolícky kostol, ktorý už bol ale zasvätený Duchu Svätému. Dal ho postaviť Štefan Motesiczky z prvej tehly vypálenej v neďalekej tehelni. V kostole bol hlavný oltár s obrazom Ducha Svätého a apoštolov. Pri klasicistických úpravách stavby bola na konci 18.storočia postavená veža, ktorá čiastočne vystupuje zo štítového priečelia. Neskôr v nej boli tri zvony. Veľký, štvorfuntový zvon Ducha Svätého, bol uliaty v roku 1813 zvonolejárom Františkom Knoblochom v Banskej Bystrici. Menší, dvojfuntový zvon Panny Márie, bol v roku 1816 uliaty u zvonolejára Jozefa Christellyho v Banskej Bystrici. Nakoľko pukol, bol v roku 1899 preliaty zvonolejárom Fratiškom Walserom v Budapešti. Malý jednofuntový zvon, umieráčik svätého Pavla, apoštola bol uliaty v roku 1813. Zvony kostolu daroval zemepán Pavol Motesiczky s manželkou Máriou Annou Bossányi. V roku 1887 bola vykonaná oprava kostola. V roku 1891 bol vymaľovaný interiér. Zlatník Beránek pozlátil oltár, kazateľnicu a skrine v sakristii, sumu za tieto práce vyplatil Mikuláš Dóra. Novozámockému stolárovi bol predaný malý starý organ. 28.júla 1916 boli dva zvony zhabané na vojenské účely (odlievanie kanónov) a v roku 1918 vojsko zrekvírovalo aj organové píšťaly. V roku 1925 bola obnovená a zosilnená veža kostola. Podobne veža bola opravená v rokoch 1925-1926. V rokoch 1956-1957 bol osadený nový krov, omietnuté obvodové múry a vyhotovená nová kupola veže. Po skončení stavby nového kostola bola časť zariadenia tohto kostola prenesená do novej stavby. Posledná rekonštrukcia bola vykonaná v rokoch 1980-1986, ale pamiatka bola zbavená viacerých architektonických detailov. 24.9.1981 boli odcudzené niektoré obrazy. V kostole sú hlavne pohrebné sväté omše. Kostol je jednoloďový priestor s presbytériom so segmentovým uzáverom, vstavanou vežou a pristavanou sakristiou, pôvodne kryptou rodiny Dórovcov. Vonkajšie fasády sú členené lizénovými rámami. Presbytérium je zaklenuté lunetovou klenbou, sakristia má krížovú hrebienkovú klenbu, loď je krytá tromi poliami pruskej klenby dosadajúcej na rímsové hlavice vtiahnutých pilierov. Priestor pod chórom a vežou je zaklenutý českou plackou. V maľovanom stĺpovom oltári je olejomaľba Zoslanie Ducha Svätého, ktorý viedenský maliar Franz Schön (v rokoch 1812-1820 pôsobil v Bratislave) namaľoval okolo roku 1815. Pôvodný organ s peknou píšťalovou skriňou v roku 1891 vyrobila firma c. k. dvorných staviteľov organov bratov Riegerovcov v Budapešti a Jagersforf, dnes na chóre je harmónium vyrobené Júliusom Heinzom Zimmermannom v Lipsku. Vo veži boli zavesené 3 zvony uliate v roku 1923 u bratov Fischerovcov v Trnave (Ducha Svätého, Božského Srdca Ježišovho a svätého Jozefa), ktoré kostolu darovali Szergiusz a Edita Dórovci posvätené 23. 5.1923 významným slovenským politikom a kňazom Andrejom Hlinkom za prítomnosti viac ako 6.000 veriacich. V roku 1928 najväčší zvon pukol a musel byť znovu uliaty bratmi Fischerovcami v Trnave. Bol na ňom nápis: „Zvon obetovali veľkodušne rímsko-katolícki veriaci v obci Rendva v roku 1928. Najsladšie Srdce Ježišovo, buď našou spásou“. Dnes je vo veži zavesený len malý zvon, umieráčik z roku 1923. Pod loďou je krypta rodiny Dórovcov, v ktorej bolo asi 5 truhiel.

 

RASTISLAVICE. Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

RÚBAŇ. Kostol svätého Imricha.

Rokokový rímsko-katolícky Kostol svätého Imricha bol postavený v 20.storočí.

 

SALKA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie z 2.polovice 18.storočia bol postavený na základoch staršej stavby zo 17.storočia.

 

SEMEROVO. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v polovici 18.storočia. Bol postavený na starších základoch stavby spomínanej v roku 1210. Klasicisticky bol upravený v roku 1812. Do južnej steny kostola bola zamurovaná kamenná tabuľa s nápisom z obdobia rímskych provincií.

 

SIKENIČKA. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Pôvodne románsky rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v 13.storočí. Barokovo upravený bol v 18.storočí. V roku 1887 bol prestavaný a rozšírený.

 

STREKOV. Kostol všetkých svätých.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých bol postavený v roku 1755. V roku 1929 bol prestavaný.

 

SVODÍN. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranoklasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie, Veľký kostol (Nagytemplom), postavený v rokoch 1792-1799 na hranici niekdajších dvoch Svodínov. Postavený v lusiéznom štýle. Upravovaný bol v rokoch 1883, 1957-1958, 1968, 1988 a 1998. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Autorom stavby je J. Thaller, autorom úpravy z roku 1883 M. Hutt. Nevyniká iba svojimi rozmermi (je to najmonumentálnejší kostol regiónu), ale aj interiérovou dekoráciou, množstvom sôch a bočných oltárov. Nachádza sa v časti Maďarský Svodín v strede obce.

 

ŠARKAN. Kostol Mena Panny Márie.

Pôvodne barokový rímsko-katolícky Kostol Mena Panny Márie bol postavený v 18.storočí. Klasicisticky prestavaný bol v roku 1810.

 

ŠTÚROVO. Kostol svätého Imricha.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Imricha bol postavený koncom 18.storočia prebudovaním pôvodnej barokovej kaplnky. V roku 1891 bol klasicisticky prestavaný. Nachádza sa na ulici Sobieskeho.

 

ŠURANY. Kostol Božieho milosrdenstva.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Božieho milosrdenstva bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Kostolný Sek.

 

ŠURANY. Kostol Božského Srdca Ježišovho.

Rímsko-katolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho sa nachádza v časti Nový Svet.

 

ŠURANY. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Neskoroklasicistický rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 19.storočí. Starý kostol sa nachádza v časti Kostolný Sek.

 

ŠURANY. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Novogotický rímsko-katolícky Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v 19.storočí. Nachádza sa v časti Nitriansky Hrádok.

 

ŠURANY. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v 2.polovici 17.storočia. Nachádza sa na ulici M. R. Štefánika.

 

TRÁVNICA. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1740. Bol postavený na mieste staršieho kostola.

 

TVRDOŠOVCE. Kostol Panny Márie Fatimskej.

Barokový rímsko-katolícky Kostol Panny Márie Fatimskej bol postavený v 18.storočí.

 

TVRDOŠOVCE. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v 2.polovici 18.storočia na základoch staršej stavby zo 14.storočia. V rokoch 1707-1725 bol prestavaný a získal svoju súčasnú jednoloďovú formu s vedľajším oltárom. Vnútro kostola zdobia fresky majstra Jakobeya z roku 1881 a dva oltárne obrazy z roku 1996 od maliara P.Stacha. Cennou pamiatkou kostola je drevený reliéf Panny Márie s nápisom ROMA 1532, ktorý sa v minulosti nachádzal v Rákociho pomníku. Stojí na vyvýšenom mieste v obci, je zďaleka viditeľný a je dominantou obce.

 

ÚĽANY NAD ŽITAVOU. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v roku 1781. Upravovaný bol v 19.storočí. Priečelie kostola zdobí farebný reliéf.

 

VEĽKÉ LOVCE. Kostol Mena Panny Márie.

Secesný rímsko-katolícky Kostol Mena Panny Márie bol postavený v roku 1907.

 

VEĽKÝ KÝR. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v roku 1768 na základoch staršej stavby zo 14.storočia. Rozšírený bol v roku 1958.

 

VLKAS. Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa.

Barokový rímsko-katolícky Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1722. Neskôr bol klasicisticky prestavaný.

 

ZEMNÉ. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranobarokový jednoloďový rímsko-katolícky filiálny Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený po roku 1728. Upravovaný bol koncom 20.storočia. Jednovežová stavba so štvorcovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Nachádza sa v chotári Molva v časti Gúg.