Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Rímsko-katolícke kostoly v okrese Piešťany

BANKA. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Martina biskupa z Tours zo 14.storočia. Prvá zmienka o kostole pochádza z obdobia rokov 1332-1337. Upravovaný bol v 15.storočí. V roku 1599 ho pravdepodobne vypálili krymskí Tatári. Opravený a renesančne prestavaný bol v roku 1600. Kostolná loď bola zaklenutá renesančnou krížovou klenbou. Areál kostola bol začiatkom 17.storočia opevnený kamenným múrom, ktorý bol zbúraný až pri prístavbe nového kostola v roku 1931. Pôvodný renesančný kamenný portál vstupu je dnes vstavaný do nového múru pred priečelím starého kostola. Do múru je zamurovaných aj niekoľko náhrobných tabúľ s latinskými nápismi datovaných rokmi 1616 a 1630. Pochádzajú z obdobia, keď kostol používali evanjelici. Tí ho používali približne medzi rokmi 1581-1647. Počas 1.svetovej vojny boli kvôli nedostatku kovu zhabané kostolné zvony. V roku 1779 bol pri kostole postavený kamenný kríž. Nový kostol pristavaný k južnej stene starého kostola v rokoch 1930-1931, so starým je prepojený tromi oblúkmi (nesenými stĺpmi). Je to teda vlastne dvojkostol. Stavbu realizovala piešťanská firma Alexander Pflüger.  Stavba s ranogotickým pôdorysom nepravidelného obdĺžnika s rovným záverom presbytéria. Exteriér kostola je hladký s oknami v tvare poloblúkov. Na priečelí je predstavaná veža s murovanou ihlanovou strechou. V dolnej časti má úzke obdĺžnikové okno a niku. Maliarsku výzdobu v interiéri reštauroval v roku 1989 Jozef Medo. Na strope sú zobrazení cirkevní otcovia (svätý Albert Veľký, svätý Ambrosius, svätý Hieroným a svätý Augustín). Je tu aj svätý Michal, archanjel s plamenným mečom a miskovitými váhami ako sprievodca do raja. Pri jeho nohách sa údajne nachádzal drak, ktorý pre rozsiahle poškodenie nebol reštaurovaný. V mieste dosadajúcej klenby sú zobrazení evanjelisti. Svätý Ján a svätý Matúš sú pôvodné maľby. Svätý Lukáš a svätý Marek sú mladšie maľby od reštaurátora z roku 1989. Zaklenutý je rovným stropom. Veža je umiestnená na juhovýchodnej strane kostola. Na priečelí kostola sú dve okná a kamenný reliéf Panny Márie s Ježiškom od akademického sochára Ladislava Ľudovíta Polláka, ktorý žil a tvoril v Piešťanoch. Na rovnom strope nového kostola je v oválnom poli znázornené Kristovo zmŕtvychvstanie, menšie maľby v okrúhlych medailónoch zobrazujú cirkevnú symboliku (kríž, desatoro, kľúče, INRI, JHS a štylizované M ako Mária). Tieto maľby neboli reštaurované, obnovená bola len časť plastickej Krížovej cesty umiestnená na bočných stenách kostolnej lode. Nad prepojením staršieho kostola je triptych, tri veľké nástenné maľby zobrazujúce Krista padajúceho pod krížom, Krista zjavujúceho sa apoštolom a veriacim a Narodenie Pána Ježiša. Obrazy namaľoval v roku 1933 kňaz a maliar Alexander Buzna. V kútoch za oltárom sú plastiky svätého Petra a svätého Pavla. Z pôvodného oltára sa zachoval len bohostánok s plastikou Ježiša s kalichom a hostiou. Pôvodný oltár bol po II.vatikánskom koncile nahradený novým oltárom smerovaným do lode kostola. Pri jeho vyhotovení bola použitá pôvodná oltárna menza s plastickým vyobrazením pelikána živiaceho mláďatá vlastnou krvou. Pelikán je symbolom Ježiša, ktorý preliatím vlastnej krvi spasil svet. Pôvodný je aj obraz svätého Martina v brnení na koni so žobrákom, ktorý má podobu Ježiša. Podľa tradície svätý Martin dal svoj plášť uzimenému žobrákovi. Kostol stojí v strede obce na východnej strane ulice Topoľčianska.

 

BAŠOVCE. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Pseudogotický rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 20.storočí, v roku 1906.

 

BOROVCE. Kostol svätého Vavrinca, diakona.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Vavrinca, diakona postavený v rokoch 1777-1781. Podľa dostupných údajov stál v obci kostol s farou už v roku 1332. Vizitácie z rokov 1695 a 1697 upozorňujú, že kostol je v biednom stave a potrebuje zvonku i zvnútra renováciu. Súpis pamiatok uvádza, že starý kostol zbúrali. Po zbúraní starého kostola začali veriaci na tom istom mieste s novou stavbou. Tvorí ho pozdĺžny priestor zaklenutý pruskými klenbami so segmentovým uzáverom presbytéria. Do západnej, konvexne riešenej fasády, je situovaná predstavaná veža so štvorcovým pôdorysom, s ihlancovou strechou a sedlovým portálom. Kostol je v sanktuáriu dlhý 8m, široký 7m a vysoký 9m. Sanktuárium je od celku vyzdvihnuté jedným schodom, má svoju klenbu, je oddelené od lode vloženým zaklenutím. Do II.vatikánskeho koncilu bolo navyše oddelené múrikom a bielymi mramorovými stĺpikmi, medzi ktorými boli kovové mriežky. Loď kostola je dlhá 20m (vrátane predsiene), široká 10m a vysoká podobne ako sanktuárium. V zadnej časti lode je vmurovaný chórus. Okrem organu sa na ňom nachádza kostolná izba, slúžiaca ako knižnica a archív. Veža kostola je široká asi 5m a rovnako tak dlhá. Sú v nej štyri obloky a jedno malé okrúhle okno. Strecha nového kostola bola pokrytá jedľovými šindľami natretými na červeno. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá má zvonku osobitný vchod. Stojí v strede obce.

 

DOLNÝ LOPAŠOV. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours zo 14.storočia. Počas tureckých nájazdov v rokoch 1599 a 1663 bol zničený. V roku 1667 bol znovu postavený a ohradený múrom. Prestavbou stratil gotický charakter. Malé gotické okná sa zachovali iba na veži. Upravovaný bol v 17. a 18.storočí. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom zaklenutá valenou lunetovou klenbou. Presbytérium je ukončené polygonálnym uzáverom. Fasády sú hladké a bez členenia. Na západnom priečelí je predstavená masívna veža, ktorej murivo naznačuje jej gotický pôvod. Bočný kamenný portál je z obdobia prestavby z roku 1667. Kostol stojí v strede obce.
  • Opevnenie kostola. Renesančné opevnenie okolo kostola zo 16.-17.storočia. V opevnení sú sekundárne zamurované gotické, renesančné i barokové fragmenty a plastiky.
  • Socha svätého Martina. (Pozri Sochy a busty v okrese Piešťany).
  • Reliéf svätého Sebastiána. (Pozri Pamätné tabule v okrese Piešťany).
  • Reliéf archanjela.(Pozri Pamätné tabule v okrese Piešťany).
  • Reliéf Boha Otca 1. (Pozri Pamätné tabule v okrese Piešťany).
  • Reliéf neznámeho svätca. (Pozri Pamätné tabule v okrese Piešťany).
  • Reliéf svätého Jána Krstiteľa. (Pozri Pamätné tabule v okrese Piešťany).
  • Reliéf Boha Otca 2. (Pozri Pamätné tabule v okrese Piešťany).
  • Architektonické články. (Pozri Drobná architektúra v okrese Piešťany).

 

DRAHOVCE. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v roku 1777. V 1.polovici 19.storočia bol rozšírený. Prístavbou bočných lodí bol rozšírený v 1.polovici 20.storočia. Pôvodne jednoloďový barokový priestor s polygonálnym uzáverom, zaklenutý pruskými klenbami. Po prestavbe v 20.storočí dostal charakter pseudobazilikálneho trojlodia. Z volútového štítu priečelia vyrastá veža s barokovou strechou. Nachádza sa na ulici Kostolná.

 

DRAHOVCE. Kostol navštívenia Panny Márie.

Rímsko-katolícky Kostol navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1674. Prestavaný bol v klasicistickom slohu v roku 1821. Dal ho postaviť biskup Ján Kluh. Ku kostolu patrila fara a škola. Všetky objekty sú zachované. Na farskej budove je pamätná tabuľa slovenského básnika a spisovateľa Juraja Slottu Rajeckého, rímsko-katolíckeho kňaza, národného buditeľa, spoluzakladateľa Matice slovenskej a dlhoročného správcu Spolku svätého Vojtecha v Trnave. Na Dolnovoderadskej fare pôsobil v rokoch 1878-1882 a tu aj zomrel. Kostol sa nachádza v časti Dolné Voderady.

 

DUBOVANY. Kostol svätého Michala, archanjela.

Barokový rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v roku 1778.

 

HUBINA. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí.

 

CHTELNICA. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Rokokovo-klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1703. Vznikol rozšírením barokového kostola z roku 1644. Upravovaný bol v rokoch 1794-1801. Stojí v strede obce.
  • Fara. (Pozri Historické budovy v okrese Piešťany).
  • Kríž. (Pozri Kríže v okrese Piešťany).

 

CHTELNICA. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa z 1.polovice 15.storočia. Renesančne upravený. Upravovaný bol v rokoch 1747 a 1748. Tzv, horný kostol stojí na návrší nad obcou.

 

KOČÍN-LANČÁR. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Tzv. nový kostol sa nachádza v časti Lančár.

 

KOČÍN-LANČÁR. Kostol svätého Jozefa, robotníka.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Jozefa, robotníka bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Lančár.

 

KOČÍN-LANČÁR. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne renesančný jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela z 1.polovice 17.storočia. Je postavený na mieste staršieho gotického kostola spomínaného v roku 1332. Kostol prešiel mnohými prestavbami. Jeho dnešná podoba, hlavne výzdoba interiéru, patrí medzi vzácne ukážky barokového umenia na Slovensku z polovice 18.storočia. Barokovo upravovaný bol v rokoch 1723-1733. Prízemná stavba s transeptom a obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. V interiéri sa nachádzajú cenné maľby a hodnotné barokové zariadenie. Nachádza sa v časti Lančár severne od obce na návrší Chríb. Okolo kostola sa pôvodne rozprestieral cintorín.
  • Opevnenie. Renesančné kamenné opevnenie okolo kostola z 2.tretiny 15.storočia. Upravované bolo v 16.-17.storočí, v 20.rokoch 18.storočia a v 19.storočí. Má kruhovým pôdorys a výšku jedného podlažia.
  • Zvonica s kaplnkou. (Pozri Zvonice v okrese Piešťany).
  • Brána. Neskorobaroková kamenná brána do areálu kostola z 2.polovice 18.storočia. Nachádza sa v južnom úseku opevnenia.

 

KRAKOVANY. Kostol svätého Mikuláša, biskupa.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Mikuláša, biskupa postavený v rokoch 1770-1773. Neskôr klasicisticky prestavaný. Mobiliár pochádza z čias výstavby kostola. Nachádza sa v časti Krakovany v strede obce.
  • Socha svätého Jána Nepomuckého. (Pozri Sochy a busty v okrese Piešťany).
  • Socha svätého Floriána. (Pozri Sochy a busty v okrese Piešťany).
  • Súsošie Najsvätejšej Trojice. (Pozri Sochy a busty v okrese Piešťany).
  • Park. Park pri kostole z 20.storočia. (Pozri Parky v okrese Piešťany).

 

KRAKOVANY. Kostol svätého Gála, opáta.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky opevnený Kostol svätého Gála, opáta z 2.polovice 14.storočia. Upravovaný bol v 1.polovici 17.storočia a v rokoch 1726, kedy bola nadstavaná veža. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Gotické architektonické detaily a fragmenty stredovekých malieb. Nachádza sa v časti Stráže na začiatku obce.
  • Hradbový múr. Renesančný múr z kameňa a tehly, hradba, okolo kostola z 1.polovice 17.storočia.
  • Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Piešťany).
  • Náhrobník 1. (Pozri Hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky v okrese Piešťany).
  • Náhrobník 2. (Pozri Hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky v okrese Piešťany).

 

MORAVANY NAD VÁHOM. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 18.storočí. Tzv. dolný kostol.

 

MORAVANY NAD VÁHOM. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky jednoloďový Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v 14.storočí. Upravovaný bol začiatkom 17.storočia. Barokovo prestavaný bol koncom 18.storočia. Ďalšie klasicistické úpravy začiatkom 19.storočia. Bočná baroková kaplnka pristavaná v roku 1757 a predstavaná veža. Tzv. horný kostol stojí na cintoríne na návrší nad obcou na ulici Cintorínska.

 

NIŽNÁ. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a náhrobník vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Renesančný jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľa z roku 1682. Na jeho mieste bola v minulosti kaplnka, postavená v roku 1645. Neskôr bol barokovo prestavaný. Upravovaný bol v 1.polovici 20.storočia, v roku 1900. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Stojí na cintoríne.
  • Náhrobník. (Pozri Hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky v okrese Piešťany).

 

OSTROV. Kostol svätého Imricha.

Pôvodne barokový rímsko-katolícky Kostol svätého Imricha bol v roku 1804 klasicisticky prestavaný. Jednoduchá jednoľodová stavba s predstavanou vežou má rovný strop a je uzavretá oválnym presbytériom. Na mieste dnešného kostola možno predpokladať stopy stavby staršieho kostola a prikostolného cintorína.

 

PEČEŇADY. Kostol Božského Srdca Ježišovho.

Secesný rímsko-katolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho bol postavený v 19.storočí.

 

PIEŠŤANY. Kostol Krista Kráľa.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nášho Pána Ježiša Krista Kráľa bol postavený v 20.storočí, v rokoch 1995-1997. Okolo roku 1958 bol postavený dom smútku. Domáci si však hneď od začiatku budovu začali zariaďovať a využívali ju ako kaplnku. Bola zasvätená Najsvätejšej Trojici. Pre potreby dediny však bola kaplnka malá, preto ku nej pristavili útulný kostolík. Stavba bola financovaná len z milodarov. Autor stavby, Ing. arch. Ľubomír Mrňa, sa pri návrhu kostolíka nechal inšpirovať tvarmi tradičných ľudových hospodárskych stavieb. Maliarska výzdoba pochádza od akademického sochára a maliara Ladislava Sulíka, rezbárske práce sú dielom Ľ. Šimíka a mobiliár od A. Imricha. Nachádza sa v časti Kocurice na cintoríne.

 

PIEŠŤANY. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí. Základný kameň posvätil 22.4.1990 pápež Ján Pavol II. pri návšteve Slovenska. Kostol je skrytý medzi zeleňou, z ulice na jeho prítomnosť upozorňuje samostatne stojaca zvonica. Budova kostola s nepravidelným pôdorysom má šikmý strop s presvetleným oceľovým nosníkom. Architektonicky interiéru dominuje široká empora. Veľké plochy stien rozdeľujú ploché pilastre. Autorom celého komplexu budov je Ing. Arch. Martin Bišťan z Ružomberka. Jednoduchý chrámový priestor je skrášlený predmetmi pripomínajúcimi minulosť. V kostole je umiestnený oltár Najsvätejšej Trojice z roku 1630. Je to najstarší oltár piešťanského dekanátu. Je to neskororenesančný oltár epitaforového typu. Bohostánok je novotvar. Donátorom bol palatín Mikuláš Esterházy a jeho manželka grófka Kristína Nyari. V hornej časti je zobrazená Veronikina šatka. 14 obrazov Krížovej cesty je od Augustína Eduarda Meissela. Začal ju maľovať v roku 1888, práca mu trvala tri roky. Kostol sa nachádza na ulici Nitrianska.

 

PIEŠŤANY. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana Kráľa postavený v rokoch 1828-1832. Prvá zmienka o farnosti je z roku 1332 a už vtedy sa tu spomína Kostol svätého Štefana Kráľa. Dnešný kostol bol postavený na mieste pôvodného kostola s prispením obce a rodiny Erdödy. Kostol začal stavať zemepán gróf František Erdődy v roku 1828 a dokončený bol v roku 1831. Konsekrovaný bol až o rok neskôr. Kostol má jednoduchý pozdĺžny priestor zaklenutý pruskými klenbami s oválnym uzáverom presbytéria. Exteriér je členený kanelovanými pilastrami. Zo západnej strany je do štítového priečelia vstavaná veža s ihlanovou strechou. Nachádza sa na ulici Štefánikova. Na hlavnom oltári je obraz patróna kostola svätého Štefana kráľa od majstra Zieglera z roku 1831. Hlavný oltár svätého Štefana Kráľa z obdobia výstavby kostola bol zhotovený vo Viedni podľa podpisu pozlacovača. Z bočných oltárov zostali iba dve plastiky Sedembolestnej Panny Márie a svätého Jozefa. Spovednice v historizujúcom slohu z 20.storočia sú od piešťanských majstrov. Vitráže boli vyrobené podľa návrhov Janka Alexyho v roku 1950. Nástenné maľby z roku 1931 sú od trojice Papp, Petrovič, Enhof. Po vojne dal kňaz Alexander Šindelár vyhotoviť pamätný, od roku 1916 chýbajúci zvon, ktorý posvätil v deň svojho úmrtia 2.novembra 1947. 18.marca 2005 bol na kostole osadený 213cm dlhý, 70kg vážiaci kríž pozlátený 24 karátovým zlatom. Autorom je umelecký kováč Juraj Šulek.

 

RAKOVICE. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 21.storočí. Pôdorysný obvod kostola je vytvorený v tvare byzantského kríža s polygonálnym uzáverom. Dĺžka presbytéria je 21,5m, šírka 13,1m. Kostol má sedlovú konštrukciu strechy pokrytú škridlou s podvalbami. Veža je vtiahnutá do stavby a je ukončená dvojramenným krížom z nehrdzavejúcej ocele. Vrchol veže aj s krížom siaha do výšky 21,5m. Vo veži so zvukovými oknami pozdĺžneho tvaru sú umiestnené tri zvony na elektrický pohon. Hlavný vstup do kostola je z predsunutých schodov a rozptýlenej terasy. Nad zádverím je murovaný chórus prístupný z hlavnej lode točitým schodiskom. Na chóre je umiestnený organ. Sakristia je umiestnená pri hlavnom vstupe do kostola a je priamo prístupná z hlavnej lode a zo zádveria vedľajšieho vstupu. Podlaha, v ktorej je zabudované podlahové kúrenie, je kombináciou mramoru a dlažby. Priestory kostola okrem elektrického osvetlenia tlmeného, bohoslužobného a slávnostného, sú osvetlené prirodzeným svetlom cez okná pozdĺžneho tvaru ukončené v tvare polovičného osemuholníka. Z počtu obyvateľov obce vychádzal aj kapacitný návrh kostola, 120 miest na sedenie a ďalších 150 miest na státie. Lavice do kostola sú vyrobené z dubového dreva. Architektúrou, technológiou stavby, sakrálnym vybavením, požiarnou ochranou a ostatným vybavením patrí kostol medzi moderné a účelové stavby sakrálnej architektúry na Slovensku.

 

RATNOVCE. Kostol svätej Margity Antiochijskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1993. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Margity Antiochijskej z 13.storočia. Z toho obdobia sa zachovala dolná časť veže a obvodové múry kostola. Upravovaný bol v 14.storočí (v roku 1320) a v rokoch 1695 a 1726. Predstavaná veža bola znovu vybudovaná zemanmi Andrejom a Štefanom Škrabalom v roku 1695. Andrej Škrabal je pochovaný v interiéri kostola pod kamennou doskou datovanou rokom 1700. Stojí na kopci nad obcou v areáli cintorína. Vedie k nemu 118 schodov.

 

SOKOLOVCE. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v roku 1770. Prvá písomná zmienka o farnosti pochádza z roku 1332. V septembri 1766 bola v obci postavená kaplnka. Počas pôsobenia nového kaplána sa v roku 1768 začal stavať nový kostol. Na hlavnej štýlovej fasáde je nad vchodom nika a v nej baroková socha Sedembolestnej Panny Márie, ktorá pochádza z rokov 1700-1706. Dva bočné oltáre pochádzajú z 2.polovice 17. storočia. Jeden je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu, druhý pestúnovi svätému Jozefovi. Sú neskorobarokové. V kostole sa nachádza krypta, v ktorej sa uchovávajú telesné pozostatky jedného z majiteľov sokolovského kaštieľa Christiána Gustáva Grafa von Degenfelda Schoburga. Ku kostolu patrí i fara, ktorá bola postavená v roku 1775 v klasicistickom štýle. Náročná rekonštrukciu farskej budovy bola prevedená v roku 2003.

 

ŠÍPKOVÉ. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 20.storočí.

 

ŠTERUSY. Kostol svätej Márie Magdalény.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančný jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Márie Magdalény z roku 1685, postavený pôvodne ako kaplnka. Upravovaný bol barokovo v roku 1756, v roku 1815, v 2.polovici 20.storočia a v roku 2011. Veža bola k nemu pristavená v roku 1990. Stavba s pôdorysom nepravidelného obdĺžnika. Stojí na cintoríne v severozápadnej časti obce.

 

TREBATICE. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľa z roku 1851. Upravovaný bol v rokoch 1908, 1951, 2002 a 2005. Stavba s pôdorysom nepravidelného obdĺžnika so segmentovým uzáverom presbytéria. Loď kostola a pesbytérium sú zaklenuté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere. Na východnej strane lode je murovaný arkádový chór. Na južnej strane lode je pristavená sakristia. Veža je vtiahnutá do stavby so štítovou fasádou. Vo veži so zvukovými oknami sú umiestnené tri zvony na elektrický pohon a hodiny. Na členenej streche veže je železný kríž a namaľovaný dátum výstavby kostola. Okná na lodi kostola majú tvar poloblúkov. V troch oknách sú vsadené farebné vitráže zobrazujúce Svätú rodinu, Ježiša Krista a svätého Vojtecha. V interiéri kostola na triumfálnom oblúku je nápis „Ja som cesta a život“. Na strope kostola je bohatá maliarska výzdoba od J. Jelínka z roku 1951. Maľby zobrazujú Ježiša Krista, Baránka Božieho, svätú Annu a Pannu Máriu, svätú Teréziu a ďalšie náboženské motívy. Z oltára sa na pôvodnom mieste zachoval obraz svätého Štefana Kráľa, patróna kostola. Okolo obrazu je iluzionistická maľba a dve sochy adorujúcich anjelov. Pôvodný oltár (dnes je uložený vo výklenku na ľavej strane lode) bol po II.vatikánskom koncile odstránený a nahradený oltárom smerovaným do lode kostola. Časť inventára kostola, napríklad sochy Panny Márie a svätého Jozefa sú umiestnené vo výklenkoch pod triumfálnym oblúkom, drevený kríž, obraz svätého Tadeáša a organ s plastikami anjelov pochádzajú z čias výstavby kostola. V kostole bola aj kazateľnica, ktorá sa nezachovala. Mladšieho pôvodu je Lurdská jaskynka po ľavej strane kostola, ktorú venovali členovia spolku Svätého ruženca v roku 1886. Na hlavnej fasáde kostola členenej pilastrami je na ľavej strane pripevnený misijný kríž s nápisom „Zachovaj dušu svoju“. Kostol stojí v strede obce na západnej strane ulice Hlavná.

 

VEĽKÉ KOSTOĽANY. Kostol svätého Víta.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskorogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Víta z 2.polovice 14.storočia. Pôvodný gotický kostol pochádza z roku 1332. V roku 1464 bol prestavaný. Upravovaný a rozšírený bol v rokoch 1693, kedy bola rozšírená baroková loď, a v roku 1736. Neskôr historizujúco prestavaný. Stojí na začiatku obce na cintoríne.

 

VEĽKÉ ORVIŠTE. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v roku 1743. Na začiatku 19.storočia bol prestavaný. Kostol bol zrekonštruovaný v rokoch 1937-1940.

 

VESELÉ. Kostol svätého Bartolomeja.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Bartolomeja bol postavený v 17.storočí. V rokoch 1736-1743 bol prestavaný.

 

VRBOVÉ. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky Kostol svätého Martina biskupa z Tours z roku 1397. Predpokladá sa, že na tomto mieste stál sakrálny objekt najneskôr v 12.storočí. Prvá písomná zmienka o kostole je z rokov 1332-1337. Pravdepodobne na sklonu 14.storočia bol vo Vrbovom postavený nový kamenný jednoloďový gotický kostol. Staré schematizmy uvádzajú rok 1397 ako rok vzniku stavby. V roku 1452 ho poškodil požiar a pravdepodobne utrpel aj pri turko-tatárskom vpáde v roku 1599. V 15.storočí došlo k rozšíreniu stavby. Bola pristavaná severná loď. Barokovo prestavaný bol v 17.storočí. V 18.storočí bola pristavená južná kaplnka a zaklenutá hlavná loď. V súčasnosti je teda kostol trojloďová stavba s presbytériom orientovaným na východ. Jeho strop tvorí lunetová valená klenba so štukovou ornamentálnou výzdobou. Na rozhraní presbytéria a hlavnej lode je umiestnená baroková kazateľnica z konca 17.storočia s plastikami evanjelistov. Na klenbe hlavnej lode je staršia nástenná maľba Najsvätejšej Trojice. V zadnej časti severnej lode má svoje miesto mechanický pohyblivý betlehém. Nachádza sa na Námestí slobody v centrálnej časti mesta za vežou.

 

VRBOVÉ. Kostol svätého Gorazda.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol svätého Gorazda bol postavený v 20.storočí. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. pri svojej prvej návšteve Slovenska. Výstavba sa uskutočnila v rokoch 1992-1997. V interiéri na čelnej stene sa nachádza bronzový reliéf patróna chrámu svätého Gorazda. Výzdobu svätyne dopĺňajú sochy svätého Cyrila a Metoda v nadživotnej veľkosti od akademického sochára E. Venkova. Vľavo od svätyne sa nachádza plastika Panny Márie, ktorá je spolu s krížovou cestou, obrazom Betlehemu a sväteničkami dielom akademickej sochárky I. Aksamit. Na chóre na poschodí je umiestnený organ, ktorý bol zakúpený v roku 1947 pre nový kostol, ale nainštalovaný Dr. Hamerlíkom v roku 1997 po dokončení stavby kostola. Spolu má 28 registrov a 1.782 píšťal. Kostol je situovaný na voľnom priestranstve asi 50m od ulice Jantauschova.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist