Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Rímsko-katolícke kostoly v okrese Poprad

BATIZOVCE. Kostol všetkých svätých.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky jednoloďový rímsko-katolícky Kostol všetkých svätých z 2.štvrtiny 13.storočia. Upravovaný bol v období začiatok až 3.štvrtina 14.storočia, barokovo v rokoch 1764-1767, 1964-1965 a 1966. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. V interiéri neskororománske fresky a zvon zo 14.storočia. Nachádza sa na ulici Štúrova 176 v strede obce.

 

GÁNOVCE. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela z 2.tretiny 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1814, v 1.polovici 14.storočia a v rokoch 1993 a 1997-1998. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. V interiéri drevený organový chór a gotické nástenné maľby z 1.polovice 14.storočia znázorňujúce christologický cyklus. Vo veži gotický zvon zo 14.storočia. Stojí v strede obce.

 

GERLACHOV. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v 13.storočí.

 

HÔRKA. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ondreja, apoštola z polovice 13.storočia. Prestavaný klasicisticky bol v 18.storočí. Nachádza sa v časti Ondrej.

 

HÔRKA. Kostol svätej Márie Magdalény.

Barokový rímsko-katolícky Kostol svätej Márie Magdalény bol postavený v 18.storočí. Nachádza sa v časti Kišovce.

 

HOZELEC. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa na ulici Športová.

 

HRANOVNICA. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskororománsky jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa zo začiatku 2.polovice 13.storočia. V 14.storočí (1398) bol goticky prestavaný. Barokovo bol upravený v roku 1724 a klasicisticky v roku 1821. Ďalšie úpravy v roku 1980. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom presbytéria a západnou predstavanou vežou. Nachádza sa na ulici Hviezdoslavova v severnej časti obce.

 

JÁNOVCE. Kostol narodenia Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 13.storočí.

 

JÁNOVCE. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Pseudorománsky rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v 19.storočí. Nachádza sa v časti Čenčice.

 

JÁNOVCE. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskororománsky jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej z roku 1300. Goticky upravovaný bol v 14.storočí. V 18.storočí okolo roku 1700 bol barokovo upravený. Ďalšie úpravy koncom 19.storočia a v rokoch 1933, 1944 a 1968. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Stojí v strede obce.

 

KRAVANY. Kostol svätej Alžbety Uhorskej.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätej Alžbety Uhorskej bol postavený v roku 1842. Bol postavený na mieste gotického kostola zo 14.storočia. V interiéri gotická krstiteľnica zo 14.storočia. Nachádza sa na ulici Svätej Alžbety.

 

LIPTOVSKÁ TEPLIČKA. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1759. Nachádza sa na ulici Štefana Nahálku.

 

LUČIVNÁ. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v roku 1814 na základoch staršej stavby. Nachádza sa v areáli kúpeľov.

 

LUČIVNÁ. Kostol svätých anjelov strážcov.

Rímsko-katolícky Kostol svätých anjelov strážcov sa nachádza v areáli kúpeľov.

 

MENGUSOVCE. Kostol svätého Tomáša, apoštola.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Tomáša, apoštola postavený v 2.tretine 13.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1353-1354, 1552, v polovici 17.storočia, baroková úprava v rokoch 1756-1757, 1832 a v 1.tretine 20.storočia. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. V interiéri ranogotická krstiteľnica z 13.storočia a drevený maľovaný strop z 18.storočia. Stojí v západnej časti obce.

 

MLYNICA. Kostol svätej Margity Antiochijskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky dvojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Margity Antiochijskej postavený okolo roku 1260. Goticky upravovaný bol v 70.rokoch 14.storočia. Prestavaný v rokoch 1425-1434. Ďalšie úpravy v 1.polovici 17.storočia. Prístavby z 18.storočia. Upravovaný bol v 20.storočí. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Mobiliár pochádza prevažne zo 16. a 18.storočia. Stojí v strede obce.

 

NOVÁ LESNÁ. Kostol zvestovania Pána.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol zvestovania Pána z 2.polovice 13.storočia. Neskôr barokovo upravený. Upravovaný bol v 2.polovici 14.storočia, v roku 1815, v 3.tretine 20.storočia a v rokoch 1999 a 2006. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom a pristavanou vežou k západnému priečeliu. Stredoveké časti kostola sa dnes už viacmenej dajú iba tušiť, viditeľnými stredovekými prvkami v kostole sú tvar víťazného oblúka či kamenná krstiteľnica. Autorom prestavby v roku 2006 je farník Tomáš Bujna. Z vonkajšej strany boli obnovené omietky kostola ešte pred úpravou interiéru. V interiéri architekt riešil zvyčajné technické problémy, kostol dostal nové podlahové kúrenie. Preriešil liturgický priestor, je tu nová podlaha, nové lavice a osvetlenie a venoval sa i umiestneniu obrazov a plastík. Emporu na západnej strane kostola zväčšil a postavil na stenu, vedľa ktorej sú schody so spovednicou. Pre možnosť ďalších nálezov na severnej stene kostola je empora na tejto strane od steny odsadená a podopretá pilierom. Väčšina nových prvkov je z umelého kameňa, respektíve z povrchovo upraveného betónu. Kostol stojí v strede obce na ulici Školská.

 

POPRAD. Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie.

Funkcionalistický rímsko-katolícky farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa na ulici Mnoheľova.

 

POPRAD. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa na Sídlisku Juh na ulici L. Svobodu.

 

POPRAD. Kostol svätého Egídia.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne gotický dvojloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Egídia postavený okolo roku 1280. Upravovaný bol v 14.storočí. V 15.storočí bola loď zaklenutá na stredný pilier. Ďalšie úpravy v 17.storočí. Neskôr barokovo prestavaný. Ďalšie úpravy v rokoch 1877, 1984-1988 a 1992-1998. Jednovežová stavba s nepravidelným pôdorysom. V interiéri stredoveké nástenné maľby z 2.polovice 15.storočia. Nachádza sa na Námestí svätého Egídia.
  • Zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Poprad).
  • Oplotenie. Kamenné a drevené oplotenie areálu z 2.tretiny 17.storočia. Upravované bolo v 2.polovici 20.storočia. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2014.
  • Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Poprad).
  • Sadovnícka úprava. Sadovnícka úprava z 3.tretiny 19.storočia. Upravovaná bola v roku 1998. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 2014.

 

POPRAD. Kostol svätého Jána Evanjelistu.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický dvojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Evanjelistu z 2.polovice 13.storočia. Upravovaný bol v 40.rokoch 14.storočia, v roku 1340, koncom 15.storočia a v rokoch 1777, 1808 a 1819. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15.storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v 2.polovici 17.storočia. Vitráže okien sú s tematikou Korunovácia Panny Márie a Božie milosrdenstvo. Navrhol ich akademický maliar Michal Trembáč a zhotovené boli v roku 2003. Kostol sa nachádza v časti Veľká na ulici Scherffelova v strede obce.

 

POPRAD. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa zo 14.storočia. Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovala veža a obvodové múry. V roku 1777 bol barokovo prestavaný. Ďalšie úpravy v rokoch 1928, v 2.polovici 20.storočia a v rokoch 2002-2003. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. V interiéri murovaný organový chór a barokový mobiliár z 18.storočia. Na hlavnom oltári sa nachádza obraz Krst Ježiša Krista v Jordáne z konca 18.storočia. Na jednom z bočných oltárov je vyobrazené Božské Srdce Ježišovo, na druhom Panna Mária. Bronzová krstiteľnica s medeným vrchnákom zo 14.storočia patrí medzi najstaršie krstiteľnice na Spiši. Kostol saleziánov sa nachádza v časti Stráže pod Tatrami na Strážskom námestí.

 

POPRAD. Kostol svätého Juraja, mučeníka.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky dvojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Juraja, mučeníka postavený okolo polovice 12.storočia. Upravený bol v polovici 13.storočia a v 1.polovici 14.storočia. Je najstaršou stavbou Spišskej Soboty. V rokoch 1460-1464 bol goticky prestavaný. V rokoch 1502-1514 bol rozšírený o Kaplnku svätej Anny. Ďalšie úpravy v polovici 17.storočia a baroková prestavba v rokoch 1775-1787. Jednovežová jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Z pôvodného neskororománskeho kostola sa zachovali niektoré fragmenty ako južný portál, obvodové múry lode a predstavaná hranatá veža. V 15. a začiatkom 16.storočia bol kostol vybavený gotickou výzdobou, piatimi gotickými oltármi. V interiéri neskorogotické oltáre a kalvária na drevenom tráme pod triumfálnym oblúkom. Barokový oltár svätého Jozefa, organ a kazateľnica. Hlavný oltár svätého Juraja a oltár svätého Antona zo začiatku 16.storočia (1516) sú dielami Majstra Pavla z Levoče. Vľavo od hlavného oltára sa nachádza najstarší oltár Panny Márie z roku 1464, ktorého autor je neznámy. Na oltári svätého Antona, pustovníka z roku 1503 sú výnimočné maľby na krídlových tabuliach. Zo 17.storočia je v kostole dominantný organ, organová skriňa a baroková kazateľnica z dielne P. Grossa. Boží hrob je riešený na spôsob divadelnej kulisy. Nachádza sa v časti Spišská Sobota na Sobotskom námestí 11 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

POPRAD. Kostol svätého Štefana Kráľa.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana Kráľa zo 70.rokov 13.storočia. Upravovaný bol v 1.polovici 14.storočia, v roku 1422, barokovo v 18.storočí a v rokoch 1983 a 2004-2005. Jednovežová dvojloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a rovným záverom presbytéria. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom krížovej rebrovej klenby. Triumfálny oblúk je lomený. Loď je zaklenutá na dva polygonálne piliere krížovou rebrovou klenbou. Na západnej strane lode je murovaný luisézny organový chór. Na východnej strane presbytéria sa nachádza zamurované gotické okrúhle okno. Na severnej stene presbytéria je výklenkové pastofórium. V interiéri sa nachádza vzácny krídlový oltár. Nachádza sa v časti Matejovce v južnej časti Matejovského námestia.
  • Zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Poprad).
  • Ohradný múr. Kamenný ohradný múr okolo kostola z obdobia pred rokmi 1806-1869. Upravovaný bol v 2.polovici a v 70.rokoch 20.storočia a v roku 2007. Má kruhový pôdorys. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2016.
  • Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Poprad).

 

POPRAD. Kostol svätej Heleny.

Secesný rímsko-katolícky Kostol svätej Heleny bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Kvetnica.

 

SPIŠSKÁ TEPLICA. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Novoklasicistický rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1837 na mieste zbúraného gotického kostola zo 14.storočia. Upravovaný bol v roku 1875. Interiér kostola krášli vzácna gotická socha Madony zo 14.storočia. Nachádza sa na ulici 1.mája.

 

SPIŠSKÉ BYSTRÉ. Kostol svätého Michala, archanjela.

Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v 14.storočí. Po roku 1706 bol upravený a novogoticky rozšírený. Nachádza sa na ulici Michalská.

 

SPIŠSKÝ ŠTIAVNIK. Kostol narodenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový farský rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie z konca 14.storočia. Upravovaný bol v roku 1633, barokovo v 18.-19.storočí a v rokoch 1907, 1924, 1948, 1988 a 1990. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Okolo kostola stojí zachovaný vysoký obranný múr s pultovou strieškou a vstupnou bránou. Stojí v strede obce na Mariánskom námestí.

 

SPIŠSKÝ ŠTIAVNIK. Kostol zvestovania Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol zvestovania Panny Márie bol postavený v 18.storočí.

 

SVIT. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v lokalite Podskalka.

 

SVIT. Kostol svätého Jozefa, robotníka.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jozefa, robotníka bol postavený v 20.storočí.

 

ŠTRBA. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Moderný rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v 20.storočí. Kostolík na Štrbskom Plese bol vlastne postavený ako privátna kaplnka, ktorú dal postaviť na svojom pozemku hudobný skladateľ p. Móry. Kaplnku vysvätil 5.9.1937 Dr. Štefan Barnáš, kanonik a profesor teológie v Spišskej Kapitule. Kapacita tohto kostolíka však nestačila, preto sa v roku 1969 prikročilo ku prestavbe. Projekt prestavby vypracoval architekt Ing. Jozef Šprlák. Kostol po prestavbe úplne stratil svoju pôvodnú podobu. V roku 1983 sa prikročilo ku rekonštrukcii kostola pričom sa v zadnej časti pristavala sakristia, čím sa kostol zväčšil. Urobila sa nová strecha, nové omietky na celom kostole, opravila sa veža a urobilo sa nové schodište. Tiež sa začali robiť prípravy na postavenie nového píšťalového organu, ktorý mal byť inštalovaný do apsidy z pôvodného kostolíka. Keďže steny apsidy boli neustále mokré, bolo potrebné ich zaizolovať. Postupne boli po celom obvode zaizolované základy tejto apsidy, aby steny nenasávali vlhkosť zo základov a mohol tak byť na tomto mieste inštalovaný nový organ. Tieto práce boli prevedené na jar v roku 1984 a potom vzápätí bol postavený nový organ firmou Dřevopodnik Města Brna v organárskej dielni p. Holčapka.Nachádza sa v časti Štrbské Pleso.

 

ŠTRBA. Kostol svätého Augustína.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Augustína bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Tatranská Štrba.

 

ŠTRBA. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ondreja, apoštola bol postavený v roku 1848 na mieste staršieho stredovekého kostola z 13.storočia z roku 1222. Nachádza sa v časti Štrbské Pleso na ulici Hlavná.

 

ŠUŇAVA. Kostol svätého Mikuláša, biskupa.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol svätého Mikuláša, biskupa bol postavený v 19.storočí. Nachádza sa v časti Vyšná Šuňava.

 

ŠUŇAVA. Kostol všetkých svätých.

Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých bol postavený v roku 1765.

 

ŠVÁBOVCE. Kostol Krista Kráľa (Kostol svätého Filipa a Jakuba mladšieho).

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol Krista Kráľa (Kostol svätého Filipa a Jakuba mladšieho) z 1.polovice 13.storočia. Prestavaný bol v 14.storočí. Upravovaný bol v 18. a 19.storočí a v rokoch 1931, 1966, 1975 a 1999. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. V presbytériu sa nachádzajú stredoveké gotické nástenné maľby z 14.storočia so scénami zo života patrónov kostola a pašiovým cyklom. Stojí v severovýchodnej časti obce.

 

TATRANSKÁ JAVORINA. Kostol svätej Anny.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 2013. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Drevený kostol. Historizujúci jednoloďový drevený rímsko-katolícky filiálny Kostol svätej Anny postavený v rokoch 1899-1903. Upravovaný bol v rokoch 1956-1957. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom stavby je Gedeon Majunke. Stojí na cintoríne.
  • Márnica. Drevená zrubová márnica postavená na prelome 19. a 20.storočia. Má trojpriestorovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je prízemná. Stojí v južnej časti cintorína. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 2013.
  • Pohrebná kaplnka rodiny Kegelovcov. (Pozri Hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky v okrese Poprad).
  • Hrob K. K. Hohenlohe. (Pozri Hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky v okrese Poprad).
  • Hrob J. Votrubu. (Pozri Hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky v okrese Poprad).
  • Sadovnícka úprava. Sadovnícka úprava cintorína zo začiatku 20.storočia. Upravovaná bola v 3.tretine 20.storočia. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 2013.

 

VEĽKÝ SLAVKOV. Kostol svätého Ondreja, apoštola.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický dvojloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Ondreja, apoštola z prelomu 13. a 14.storočia. Loď bola zaklenutá na stredný polygonálny pilier v 1.polovici 15.storočia. Veža bola postavená v 1.polovici 17.storočia, kedy bol tiež obohnaný múrom. Ďalšie barokové úpravy veže prebehli v roku 1776. Po požiari v roku 1861 bol obnovený. Upravovaný bol v 80.rokoch 20.storočia. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom vysokej lode s rovným záverom presbytéria a sakristiou. Mobiliár pochádza prevažne z 2.polovice 17. a z 18.storočia. V roku 1776 bol vybudovaný murovaný barokový chór. Hlavný ranobarokový oltár bol do kostola dovezený z kostola v Bystranoch a pochádza z 2.polovice 17.storočia. Má stĺpovitú architektúru s prírodnými ornamentmi, uprostred so sochou Panny Márie, v interkolumniách sochy svätého Petra a Pavla, apoštolov. V nadstavci je výklenok so sochou svätého Ondreja, apoštola, po stranách sú umiestnené sochy svätého Štefana a Ladislava. Kostol stojí v strede obce na ulici Tatranská.

 

VIKARTOVCE. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours z roku 1781. Bol postavený na mieste starého gotického kostola zo 14.storočia, ktorý v roku 1781 zbúrali. Upravovaný bol v rokoch 1931 a 1957 a v 70.-80. a 90.rokoch 20.storočia. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Stojí v strede obce.

 

VYDRNÍK. Kostol svätého Šimona a Júdu.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Šimona a Júdu bol postavený v roku 1801.

 

VYSOKÉ TATRY. Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Drevený novogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa bol postavený v rokoch 1890-1894. Medzi pravidelnými hosťami kúpeľov v Dolnom Smokovci vznikla iniciatíva na založenie zbierky, z ktorej by sa financovali stavebné náklady. Na výstavbu prispela aj vtedajšia Spišská banka a arcikňažná Izabela, ktorá sama vyšila a darovala omšové rúcho z bieleho hodvábu a štyri umelecky hodnotné vázy. Upravovaný bol v roku 1972. Prízemná stavba s podpivničením a s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom stavby je architekt Gedeon Majunke /1855-1921/ zo Spišskej Soboty. Nachádza sa v časti Starý Smokovec v západnej časti osady Dolný Smokovec.

 

VYSOKÉ TATRY. Kostol nanebovzatia Panny Márie v Tatranskej Kotline.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 19.storočí. Nachádza sa v časti Tatranská Kotlina.

 

VYSOKÉ TATRY. Kostol nanebovzatia Panny Márie v Tatranskej Lomnici.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2012. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie postavený v tatranskom štýle v rokoch 1888-1891. Myšlienka postaviť kostol v Tatranskej Lomnici sa zrodila medzi kúpeľnými hosťami, ktorí prichádzali do tejto tatranskej osady na sklonku 19.storočia. Stavba sa stala reálnou až vtedy, keď sa novej iniciatívy ujala arcikňažná Izabela Habsburgová v roku 1889. Prevedením stavby bol poverený architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol dokončený a odovzdaný do užívania pred letnou sezónou v roku 1900. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Po 2.svetovej vojne postupne vzrastal počet stálych obyvateľov a keďže malý kostolík už nestačil v roku 1968 došlo ku rekonštrukcii a prístavbe kostola. Autorom prestavby bol A. Müller. Projekt okrem prístavby kostola obsahoval aj výstavbu veže, ale ku jej realizácii pre „normalizáciu po roku 1969“ došlo až v máji roku 1989. Ing. architekt Šprlák urobil nový projekt a toho istého roku v lete bola pristavená malá veža a mohla sa tak dokončiť rekonštrukcia kostola. Možno tu rozlíšiť tri základné etapy rekonštrukcie kostola. Prvá etapa prebehla v roku 1969, kedy bol kostol rozšírený. Kvôli normalizačnému tlaku sa však nemohla prestavba uskutočniť podľa plánovaného projektu. Druhá etapa prestavby prebehla v roku 1985, kedy strecha kostola bola pokrytá medeným plechom a keďže bol daný prísľub z mestského úradu na povolenie výstavby novej veže, bola pri oprave strechy demontovaná stará vežička. Urobili sa tiež nové okná podľa projektov na prestavbu kostola z roku 1968. Tretia etapa prebehla v roku 1989, kedy bola dostavená nová veža a urobené nové omietky a tiež výmaľba interiéru a exteriéru celého kostola. V roku 1982 bol postavený nový píšťalový organ. V polovici 80.rokov 20.storočia bol v kostole inštalovaný v sanktuáriu nový kríž, ktorý je umeleckou kópiou Prešovského korpusu od Majstra Pavla z Levoče. Faksimile tejto cennej pamiatky zhotovila profesorka Mária Spoločníková, reštaurátorka z Košíc. Kríž veľmi zapadá do celkovej umeleckej výzdoby kostola a kompozične ju vynikajúco dotvára. V tom čase boli osadené do okien v sanktuáriu vitráže podľa návrhov akademickej maliarky Viery Hložníkovej, ktoré stvárňujú Zvestovanie Pána a Sedembolestnú Pannu Máriu. Boli zvolené tieto mariánske témy, pretože kostol je zasvätený Panne Márii Nanebovzatej a odpust sa slávi 15.augusta. V roku 2008 bol stvárnený aj liturgický priestor a postavený nový oltár, tabernákulum a tiež aj kazateľnica. Návrhy a realizáciu previedol umelecký rezbár majster Barnáš z Kežmarku. Kostol sa nachádza v severnej časti Tatranskej Lomnice.

 

VYSOKÉ TATRY. Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Drevený novogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie z roku 1888 postavený vo vysokohorskom alpskom štýle so svojím charakteristickým hrázdeným murivom. Upravovaný bol v rokoch 1939, 1959 a 1977. Jednovežová stavba s transeptom a pôdorysom v tvare latinského kríža s prvkami severskej architektúry. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Strecha tvorí zároveň aj klenbu kostola. Architektúra je komponovaná v novogotickom štýle a svojou kompozíciou vynikajúco zapadá do vysokohorského prostredia. Je skutočným stavebným skvostom a patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Kostol dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažnej Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Slávnostná posviacka kostola sa uskutočnila 26.augusta 1888. O rok neskôr boli inštalované do priečnej lode obraz Svätej rodiny maľovaný na skle a obraz svätého Juraja. Na vitráži znázorňujúcej svätého Juraja je erb biskupa Juraja Császku. Pôvodná veža mala slabé základy a naklonila sa. V roku 1929 v noci z 9. na 10. augusta udrel do kostola hrom a vážne ho poškodil. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža. V roku 1977 sa začali realizovať farebné vitráže, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou. Boli postupne až do roku 1979 osadené všetky okná. Na oltári je prekrásna socha gotickej Madony z Ruskinoviec, ktorej originál je teraz v Národnom múzeu v Bratislave. Faksimile Madony vytvorila profesorka Mária Spoločníkova z Košíc v roku 1983. Socha umelecky veľmi zapadá do architektúry novogotického oltára, ktorého tvorí priam neoddeliteľnú súčasť. Celková výzdoba je komponovaná tak, aby priamo zapadala do jednej z najväčších turistických lokalít Slovenska, ktoré navštevuje množstvo ľudí z celého sveta. Preto svätci znázornení na vitrážach okien predstavujú univerzálnosť celej cirkvi. V roku 1981 bol postavený v kostole nový píšťalový organ, ktorý vybudoval majster z Brna, p. Holčapek so spolupracovníkmi. Nachádza sa v severovýchodnej časti Starého Smokovca.

 

VYSOKÉ TATRY. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v 21.storočí. Vo Vysokých Tatrách sa letná turistická sezóna začína 29.júna na sviatok svätého Petra a Pavla. Práve im bola zasvätená aj prvá tatranská kaplnka. Nový chrám nadväzuje na túto tradíciu. Bočná kaplnka v novom chráme je zasvätená Božskému Srdcu Ježišovmu, podľa testamentu spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Vysoké Tatry potrebovali tento nový chrám pre veľký počet návštevníkov. O jeho výstavbe sa uvažovalo už od roku 1946, nepriaznivé politické okolnosti tento zámer prekazili. Myšlienka ožila a konkrétnu podobu začala dostávať až po novembri 1989. Dušou stavby nového chrámu bol správca farnosti ThDr. Štefan Mordel PhD., stavba sa realizovala podľa projektu Ing. Arch. Pavla Repku. Nový chrám sa postavil vďaka veľkej obetavosti farníkov Vysokých Tatier ale i veriacich z celého Slovenska i družobnej farnosti v Nemecku. Podarilo sa vytvoriť dielo, ktoré je hodné tejto tak trochu celotatranskej farnosti. Nový chrám 13.júla 2002 posvätil kardinál Jozef Tomko za účasti arcibiskupa Henryka Nowackého, pápežského nuncia, diecézneho biskupa Františka Tondru. Nachádza sa v časti Nový Smokovec.

 

ŽDIAR. Kostol navštívenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol navštívenia Panny Márie z roku 1831. Upravovaný bol v rokoch 1886 a 2001. Jednovežová murovaná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Stojí v strednej časti obce.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist