Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Rímsko-katolícke kostoly v okrese Spišská Nová Ves

ARNUTOVCE. Kostol svätej Heleny.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový filiálny rímsko-katolícky Kostol svätej Heleny zo začiatku 15.storočia. Renesančne upravovaný bol v 2.polovici 16.storočia, kedy bola pristavaná veža. Ďalšie úpravy v 18.storočí, kedy bola veža prestavaná a zvýšená pod omietkou. Má renesančnú sgrafitovú nárožnú bosáž. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Presbytérium s päťbokým uzáverom je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou klinovej profilácie.  Sakristia je zaklenutá kláštornou klenbou. Hlavný oltár je pseudogotický z konca 19.storočia, oltár Panny Márie je krídlový, gotický asi z roku 1485. Oltár svätého Šebastiána je rokokový asi z rokov 1770-1780 uprostred s fragmentom gotického maľovaného krídla, znázorňujúcim martýrium svätého Šebastiána, po oboch stranách tabernákula sú sochy cherubínov, neskorobarokové z bývalého hlavného oltára z 2.polovice 18.storočia. Voľný obraz svätého Jána Nepomuckého je barokový z 2.polovice 19.storočia. Kostol stojí v obci v radovej zástavbe.

 

BETLANOVCE. Kostol svätého Kozmu a Damiána.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Kozmu a Damiána z 2.polovice 13.storočia. Barokovo upravený bol v 2.polovici 18.storočia. Z pôvodného gotického kostola, ktorý sa spomína už v roku 1309, sa zachovali cenné pamiatky, napr. obvodové murivo. Klenba pochádza z 2.polovice 18.storočia chrámová loď je z 20.storočia.

 

BYSTRANY. Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov bol postavený v rokoch 1779-1784. Bol postavený na staršom barokovom základe. Neskôr s menšími úpravami. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou trojpodlažnou vežou. Celý priestor je zaklenutý pruskou klenbou. Fasády sú členené lizénami a nárožia veže pilastrami. V interiéri je čiastočne zachovaná pôvodná výmaľba. Hlavný oltár je klasicistický z 2.polovice 18.storočia s ústredným obrazom svätého Petra a Pavla, apoštolov. Dva bočné oltáre Svätej rodiny a svätého Jána Nepomuckého sú riešené ako pendanty, luisézne, z 2.polovice 18.storočia. Kazateľnica, krstiteľnica, organ a patronátne lavice grófov Čákiovcov sú luisézne, súčasné so stavbou. Socha Piety je polychrómovaná ľudová drevorezba z 18.storočia. K vonkajšku kostola boli pribudované dve krypty. Jedna je pseudogotická z 2.polovice 19.storočia, v nej sa nachádza neskorobarokový oltár Panny Márie z 18.storočia. Druhá krypta v secesnom štýle pochádza z obdobia okolo roku 1915.

 

DANIŠOVCE. Kostol svätej Márie Magdalény.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a príkostolný cintorín vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v severozápadnej časti obce. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Márie Magdalény postavený v rokoch 1270-1280. Upravovaný bol v 90.rokoch 14.storočia, v 17.storočí, koncom 18.storočia a v 20.storočí. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a rovným záverom presbytéria.
  • Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Spišská Nová Ves).

 

HARICHOVCE. Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický farský rímsko-katolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie z 13.-14.storočia. Barokovo upravovaný bol okolo rokov 1760-1763, keď zmenili jeho východnú orientáciu a odstránili časť pôvodného obvodového muriva, ktorého kamene ležia dnes na brehoch potoka. Ďalšie úpravy v 1.polovici 20.storočia. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Jednolodie s polkruhovo zakončeným presbytériom a s predstavanou trojpodlažnou vežou. Celý priestor je zaklenutý pruskou klenbou. Na pravej strane podvežia je zamurovaný ranogotický portál. Na pravom klenbovom poli je nástenná maľba od Jozefa Hanulu. Barokovo-klasicistická fasáda s nárožnými pilastrami a terčíkovou korunnou rímsou na predstavanej veži, zastrešenej neskorobarokovou laternovou baňou. Oltáre a kazateľnica sú pseudogotické z 20.storočia. Krstiteľnica je drevená z polovice 19.storočia, voľné neskorobarokové obrazy Immaculata a Obrátenie svätého Pavla apoštola. Nachádza sa na ulici Filinského.

 

HINCOVCE. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Trsťany.

 

HINCOVCE. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v 20.storočí.

 

HNILČÍK. Kostol narodenia Panny Márie.

Secesný rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Zimná Dolina v lokalite Jerohuta.

 

HNILČÍK. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Pseudorománsky rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v rokoch 1882-1885.

 

HNILEC. Kostol Panny Márie Karmelskej.

Pseudogotický rímsko-katolícky farský Kostol Panny Márie Karmelskej bol postavený v rokoch 1894-1897.

 

HRABUŠICE. Kostol svätého Vavrinca, diakona.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Vavrinca, diakona z 1.polovice 13.storočia. Goticky bol upravený a rozšírený severnou sakristiou v 50.rokoch 14.storočia. Začiatkom 15.storočia bolo postavené nové presbytérium a severná kaplnka. Upravovaný bol v rokoch 1450 a 1710. Okolo roku 1500 rozšírili sakristiu. V roku 1782 bola loď zaklenutá pruskými klenbami a pristavaná južná predsieň a severná komora. Ďalšie úpravy po požiari v roku 1916, kedy s použitím pôvodných románskych častí prestavali vežu. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutým dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V interiéri sa nachádzajú neskorogotické krídlové oltáre, renesančná krstiteľnica a rokoková kazateľnica. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15.storočia, znázorňujúcu scénu Ukrižovania. Hlavný krídlový oltár svätého Vavrinca je neskorogotický a pochádza z rokov 1516-1520 z dielne Majstra Pavla z Levoče. V skrini sochy Panny Márie, svätého Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne Majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života svätého Vavrinca, diakona, na vonkajších stranách krídiel pašiový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predel prázdny, v nadstavci gotické sochy svätého Štefana Kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha svätého Michala, archanjela. Bočný oltár svätej Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Metercie z rokov 1515-1520. V nadstavci je gotická socha svätej Barbory z 1.polovice 16.storočia, kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. storočia. Kostol sa nachádza na ulici Hlavná.

 

CHRASŤ NAD HORNÁDOM. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne predrománsky jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice z 12.storočia. Neskororománsky upravený a rozšírený bol začiatkom a v 1.polovici 13.storočia. V prechodnom slohu bol upravený v roku 1302. V roku 1646 bol opäť rozšírený. Ďalšie úpravy v rokoch 1694, 1723 a 1749-1755. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s trojapsidovým záverom. V pôdoryse je jadro pomerne vysokej štvorcovej veže s pribudovanými apsidami. Tá bola v gotickom období nadstavaná. K nej priliehali 4 apsidy zaklenuté konchami. Západná apsida bola odstránená okolo roku 1646 pri rozšírení kostola prístavbou obdĺžnikovej lode, zaklenutej krížovou hrebienkovou klenbou. Pôvodný, dnes zamurovaný románsky vchod na západnej strane južnej apsidy. V roku 1748 poškodil kostol blesk, v rokoch 1749-1755 bol upravovaný. Z týchto čias pochádza západný neskorobarokový portál lode s kamenným ostením, rozoklaným frontónom a nápisom s dátumom 1749. Pod terajšou výmaľbou interiéru od J. Hanulu sa sondami zistili gotické nástenné maľby v dvoch vrstvách. Ľavý bočný oltár Piety, neskorobarokový z konca 18.storočia. Kostol stojí v severnej časti obce.
  • Ohradný múr. Kamenný ohradný múr okolo kostola pochádza z obdobia pred rokom 1700. Má oválny pôdorys. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2018.
  • Príkostolný cintorín. (Pozri Cintoríny v okrese Spišská Nová Ves).

 

ILIAŠOVCE. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie zo začiatku 13.storočia. Upravovaný bol na prelome 13. a 14.storočia, v 15.storočí a v 17.-18.storočí. Barokovo-rokokovo bol prestavaný v rokoch 1768-1770, veža a fasády boli dokončené v rokoch 1797-1799. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom so segmentovým záverom, sakristiou a predstavanou štvorpodlažnou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami. Nad sakristiou je zemepánske oratórium. Fasády sú členené pilastrami. Hlavný oltár je rokokový s baldachýnovým nadstavcom, v interkolumniách sú sochy svätého Petra a Pavla, apoštolov, v strede obraz Oplakávania Krista od F. Wagenschöna z roku 1760. K oltáru patria dve sochy cherubínov na samostatných podstavcoch, cherubíni držia v rukách večné svetlo v podobe strieborného srdca. Bočný oltár svätého Jána Nepomuckého je rokokový, baldachýnového typu s bočnými volútami, uprostred reliéf svätého Jána Nepomuckého, po stranách sochy anjelov z čias okolo rokov 1770-1780. Bočný oltár Panny Márie je rokokový, pendant k predošlému, v strede pôvodná gotická socha Panny Márie z rokov 1430-1450 typu krásnych českých Madon. Kazateľnica, spovednica a organ s trojdielnou skriňou sú rokokové pochádzajúce z čias výstavby kostola. Klasicistický kalich s emailom pochádza z roku 1806. Na južnej strane presbytéria je empírová mramorová náhrobná doska staviteľa kostola z roku 1810. Stojí v strede obce.

 

JAMNÍK. Kostol svätého Bartolomeja.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Bartolomeja z 1.polovice 14.storočia. V 15.storočí bola postavená nová klenba na stredný pilier. Začiatkom 17.storočia bola pristavaná štvorcová renesančná veža zakončená štítkovou atikou. V roku 1940 sa klenba zrútila a poškodenú stavbu neskoršie nahradila moderná novostavba z roku 1951.

 

KAĽAVA. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Secesný rímsko-katolícky Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v roku 1932. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom a rovným stropom. Zariadenie pochádza z 1.polovice 20.storočia s použitím barokových sôch z konca 18.storočia.

 

KOLINOVCE. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v roku 1830. Prestavaný bol v roku 1994.

 

KROMPACHY. Kostol svätého Jána Evanjelistu.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokovo-klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Evanjelistu postavený v rokoch 1782-1784. Upravovaný bol v roku 1885, na prelome 19. a 20.storočia (1912) a v roku 1949. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa na Námestí slobody.

 

LETANOVCE. Kostol všetkých svätých.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskororománsky jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých z polovice 13.storočia. Upravovaný bol v 14.storočí a barokovo prestavaný bol v 18.storočí. Ďalšie úpravy po roku 1936. Jednovežová jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Z pôvodnej stavby sa zachoval pôdorys so štvorcovým presbytériom, loďou a vežou a čiastočná výška obvodového muriva. Z románskych detailov je južný portál lode, čiastočne zakrytý prístavbou barokovej predsiene. Vstupný portál je gotický. Loď má pruskú klenbu a je rozšírená transeptom zaklenutým krížovou klenbou. Neskorobarokové fasády sú členené lizénovým orámovaním. Vnútorné zariadenie je nové, na dvoch bočných oltároch sú uprostred barokové obrazy z 18.storočia. V predsieni je neskorobarokový krucifix z 2.polovice 18.storočia. Stojí v strede obce na ulici Slovenského raja.

 

MARKUŠOVCE. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie bol postavený v 20.storočí. Pôvodne novoklasicistická kaplnka z konca 19.storočia. Obnovená bola v roku 1933. Nachádzajú sa v nej klasicistické lavice zo začiatku 19.storočia, prenesené zo spišského seminára. Nachádza sa v časti Lieskovany.

 

MARKUŠOVCE. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela postavený okolo roku 1280 na kopci v blízkosti hradu. Z pôvodnej stavby sa zachovala časť veže i obvodového muriva a západný portál. Upravovaný bol v období 14. až 2.polovica 15.storočia, kedy k pôvodnej jednoloďovej stavbe vybudovali nové široké presbytérium a takto vzniknutý priestor zaklenuli sieťovou klenbou. V roku 1486 bol prestavaný a rozšírený o severnú Kaplnku svätého Kozmu a Damiána, okolo roku 1500 pristavali južnú Kaplnku svätej Anny. Po požiari v roku 1773 pred rokom 1755 opravili veži a v roku 1818 celý kostol a obvodový múr. Po ďalšom požiari v roku 1882 vežu nadstavali v roku 1891. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom bez triumfálneho oblúka s polygonálnym záverom s postrannými kaplnkami budiacimi dojem bočných lodí. Bohatý a historicky vzácny interiér kostola, ktorý je prevažne barokový, dopĺňajú náhrobné kamene Mariášiovcov zo 16. a 17.storočia vyrobené z červeného mramoru. Hlavný oltár je barokový. Na hladkých fasádach sú oporné piliere. Okolo kostola stojí obranný múr s dvoma vstupnými murovanými bránami a novodobou kryptou Mariášiovcov. Nachádza sa na kopci v strede obce na ulici Michalská v Pamiatkovej zóne.

 

MATEJOVCE NAD HORNÁDOM. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky kostol z 12.storočia. Upravovaný bol v 13.storočí. Mnohými úpravami stratil svoj pôvodný charakter. Čiastočne zachovaná je gotická dispozícia a jedno štrbinové okienko s gotickou mrežou. Jednoloďová stavba s presbytériom s rovným uzáverom, zaklenutým valenou klenbou. Loď má rovný kazetový strop. Fasády sú hladké. Veža predstavaná, strecha sedlová so sanktusníkom. Hlavný oltár je barokový, z 1.polovice 18.storočia, drapériového typu , so sochami anjelikov, svätého Štefana, Ladislava a Najsvätejšej Trojice, uprostred je obraz svätej Kataríny Alexandrijskej z polovice 18.storočia.

 

ODORÍN. Kostol svätého Mikuláša, biskupa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsko-gotický dvojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Mikuláša, biskupa z 3.štvrtiny 13.storočia. Upravovaný bol v 15.-18.storočí. V 18.storočí bol barokovo prestavaný. V roku 1807 bol rozšírený o Kaplnku Panny Márie Snežnej.

 

OLCNAVA. Kostol narodenia Panny Márie.

Novoklasicistický rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený koncom 19.storočia. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté konchou, loď kazetovým dreveným stropom. Fasády sú členené lizénami a nárožnými pilastrami. Hlavný oltár je v pseudorenesančno-manieristickom slohu z konca 19.storočia. Kazateľnica je renesančno-manieristická z 1.tretiny 17.storočia, renovovaná a doplnená v roku 1891. Polygonálne rečnište je delené stĺpikmi, medzi nimi sú sochy Ježiša a 4 evanjelistov, na schodišťovom parapete sú štyri maľby na dreve. Neskorogotická socha Madony je slatvinského typu z konca 14.storočia. Krucifix v sakristii je ľudová drevorezba archaických tvarov (replika gotického kríža zo 14.storočia.) z konca 17.storočia. Barokový krucifix je ľudová drevorezba z 18.storočia. Kamenná náhrobná doska s erbom pochádza zo 17.storočia.

 

OĽŠAVKA. Kostol svätého Pia X.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Pia X. bol postavený v 20.storočí.

 

RUDŇANY. Kostol svätého Klementa I., pápeža a mučeníka.

Klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Klementa I., pápeža a mučeníka z 2.polovice 19.storočia. Historizujúco-eklekticisticky bol prestavaný v 20.storočí.

 

SLATVINA. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie z 2.polovice 13.storočia. Upravovaný bol v 1.polovici 15.storočia, začiatkom 17.storočia a v rokoch 1800-1810 (upravovaná loď) a 1970-1972. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným uzáverom presbytéria a pristavanou sakristiou. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý v roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. V exteriéri na južnej strane je analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové okno. Na stenách sa zachovali stredoveké fresky zo 14.storočia. Pri plošnom odkryve omietok sa v spodnej časti našli obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúku sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov svätého Štefana a svätého Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda. Nad klenbou lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskorobarokových malieb. Interiér pochádza z 18. a 19.storočia. Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, 4 obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. Bočný oltár svätého Mikuláša, biskupa je klasicistický zo začiatku 19.storočia, kazateľnica je baroková z polovice 18.storočia, krstiteľnica je kamenná gotická zo 14.storočia. Krucifix je polychrómovaná drevorezba z 18.storočia, strieborné cibórium je z roku 1704. Zvon je z roku 1677. Z pôvodného zariadenia kostola sa dve gotické sochy Madon (okolo rokov 1360 a 1480), socha svätého Mikuláša, biskupa (okolo roku 1480) a socha svätého Jána Krstiteľa (okolo roku 1500) dostali do zbierok Nemzeti galérie v Budapešti. Kostol stojí na okraji južnej časti obce.

 

SMIŽANY. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža z 2.polovice 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1436 kedy najmä zvonku získal prvky gotického slohu. Z pôvodného jednoloďového kostola v roku 1436 zaklenutím lode na stredný pilier vzniklo pseudodvojlodie. V 17.storočí bola pristavaná južná predsieň. Ďalšie úpravy po roku 1719, pred rokom 1807 a v roku 1909. V rokoch 1927-1928 bola pristavaná nová bočná kaplnka v novogotickej úprave otvorená do lode. Ďalšie úpravy v rokoch 1948 a 1977. V súčasnosti dvojvežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Presbytérium s obdĺžníkovym pôdorysom zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Vyžľabené rebrá s nábežnými štítkami dosadajú na konzoly geometrických tvarov. Loď mala pôvodne rovný trámový strop, po požiari v roku 1436 ju zaklenuli na polygonálny stredný pilier štyrmi poľami krížovej rebrovej klenby. Hlavný vchod bol na južnej strane, kde sa zachoval ranogotický portál s bohato profilovaným ostením. V 17.storočí pred tento portál postavili predsieň, ktorú v 20.storočí premenili na malú kaplnku. Na severnej strane pozdĺž celej lode je novogotická kaplnka, otvorená do lode a zaklenutá krížovými klenbami. Okolo kostola je nízky ohradný múrik. Autorom prístavby bočnej kaplnky v rokoch 1927-1928 je A. Horváth. Barokový interiér z 18.storočia. Vnútorné zariadenie je v pseudogotickom slohu. Patronátna lavica je novogotická z konca 19.storočia. Zo starého zariadenia sa zachoval rokokový reliéf Rozsievač (z rozobratej kazateľnice) a neskorobarokové sochy z 2.polovice 18.storočia. Kalich je novogotický z konca 19.storočia. V bočnej lodi je obraz Povýšenia Svätého kríža, olejomaľba od J. Czauczika z roku 1853, pôvodne na hlavnom oltári. Nachádza sa vo východnej časti Námestia Matúša Pajdušáka.

 

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Kostol Božieho milosrdenstva.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Božieho milosrdenstva bol postavený v 21.storočí. Základy kostola boli položené na jeseň v roku 1996. Jeho slávnostná konsekrácia sa konala v roku 2009. Výrazným architektonickým prvkom kostola sú dve 38m vysoké monolitické veže, ktoré sú ukončené jednoramennými krížmi. V priestore medzi vežami je umiestnená jedna z dominánt interiéru zelený jednoramenný kríž zo skladaného skla a nerezu, ktorý je podľa autorov výškou 5,6m a rozpätím 3,6m najväčším skleneným krížom na svete umiestneným v kostole. Pod ním sa nachádza Bohostánok zo zlatého ónyxu a mosadze. Na stene vľavo je obraz Milosrdného Ježiša v životnej veľkosti. Dominantný je aj zelený oltár zo skladaného skla a nerezu. Architektúrou, technológiou a vybavením patrí kostol medzi moderné a účelové stavby sakrálnej architektúry na Slovensku. Kostol je pútnickým miestom, pri konsekrácii bol vyhlásený za diecéznu Svätyňu Božieho Milosrdenstva. Nachádzajú sa tu relikvie troch svätých, apoštolov Božieho milosrdenstva, a to svätej Faustíny Kowalskej, svätého Vincenta Pallottiho a blaženého Jána Pavla II. Vo svätyni a v priľahlom rehoľno-pastoračnom centre je prístupná verejnosti po omšiach výstava pápežských darov z Vatikánu, ktoré dostal pápež Ján Pavol II. na svojich apoštolských cestách a časť z nich daroval Spoločnosti katolíckeho apoštolátu pri Rímsko-katolíckej farnosti Smižany, duchovným otcom pallotínom, ktorí spravujú tento kostol. Výstava je jedinou svojho druhu na Slovensku. Diecézna svätyňa sa nachádza na sídlisku Západ I na ulici Hutnícka.

 

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie postavený na prelome 13. a 14.storočia. Trojloďový kostol je najcennejšou umelecko-historickou pamiatkou v meste Spišská Nová Ves. Architektúra kostola zo 14.storočia je zachovaná sčasti v pôvodnom stave dodnes. Upravovaný bol v roku 1395, kedy bola pristavaná Kaplnka svätého Michala. V 2.polovici 15.storočia (po roku 1445) bol nanovo zaklenutý. Reštaurovaný bol v 18.storočí a puristicky obnovený v 80.rokoch 19.storočia. Ďalšie úpravy v 2.polovici 20.storočia (1954-1958). Stavba s pôdorysom nepravidelného obdĺžnika. Predstavaná novogoticky upravená veža je najvyššia na Slovensku. Má výšku 87m. Novogotická kostolná veža ponúka domácim i turistom nádherný výhľad na mesto a široké okolie. Návštevníci pri výstupe na ňu majú možnosť obdivovať päticu zvonov. Najstarším je tzv. Šmertný zvon s priemerom 92cm z roku 1486 z dielne Jána Wagnera, pôsobiaceho v Spišskej Novej Vsi v slávnej zvonolejárskej dielni majstra Konráda. Dva najväčšie zvony Urban s priemerom 206cm (z roku 1849) a Concordia s priemerom 164cm (z roku 1857) zhotovil zvonolejár Andreas Schaudt z Budapešti. V roku 1930 zvonolejár Fischer z Trnavy ulial zvony Peter s priemerom 143cm a Medián s priemerom 118cm. Všetky zvony sú riadené jedným hodinovým strojom, ktorý zároveň ťahá aj sedem veľkých hodinových ciferníkov na veži. Práve kvôli množstvu hodín na kostolnej veži Spišiaci dostali prívlastok „šlepí“. Na veži sú umiestnené aj sochy štyroch evanjelistov vysoké 3,5m a vážiace 800kg. Sú dielom sochára Júliusa Fuhrmanna, pochovaného na tunajšom cintoríne. Postavy vyrezané z dreva držia v rukách brko a zvitok pergamenu, pri nohách majú atribúty: svätý Matúš anjela, svätý Marek leva, svätý Lukáš býka a svätý Ján orla. Mobiliár a výzdoba pochádzajú zo 16.-19.storočia. V interiéri sa nachádza viacero klenotov ako napríklad cenný gotický relikviár v tvare kríža z 1.polovice 14.storočia, oltár či bronzová krstiteľnica. Z pôvodného zariadenia sa zachovala neskorogotická skupina Kalvárie od Majstra Pavla z Levoče (okolo roku 1520) a gotické tabuľové obrazy. Nachádza sa na Radničnom námestí 6 v Pamiatkovej zóne.

 

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a fara vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa neďaleko námestia v radovej zástavbe na ulici Levočská 12 v Pamiatkovej zóne. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne gotický dvojloďový rímsko-katolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (tzv. malý, slovenský, vikariálny) zo 14.storočia. Je druhým najstarším kostolom v Spišskej Novej Vsi. Pôvodne bol iba kaplnkou pri mestskom špitáli, pravdepodobne zo 14.storočia. V roku 1724 bol pri kaplnke zriadený vikariát. Kaplnka bola rozšírená prístavbou chrámovej lode podľa plánov Jána Rossnera v rokoch 1727-1730. V roku 1753 sa v prestavbe pokračovalo vytvorením barokovej klenby a v rokoch 1868-1874 bola pribudovaná bočná kaplnka. Ďalšie úpravy v rokoch 1764, 1793, v rokoch 1823-1831 bol zväčšený a začiatkom 20.storočia upravený. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Zariadenie je barokové, hlavný oltár pochádza z rokov 1751-1752, ale oltárny obraz je z roku 1856. Pôvodné bočné barokové oltáre sa nezachovali. Dnešné sú z rokov 1884-1886 a vyhotovil ich spišskonovoveský rezbár Július Fuhrmann. Staršie maľby barokovej kazateľnice z roku 1756 boli nahradené reliéfmi, ktoré, podobne ako viaceré drobné kusy zariadenia kostola, pochádzajú z dielne spišskonovoveského rezbára Františka Repcsika zo začiatku 20.storočia. Autormi stavby sú J. Rossner a J. Zavatský. Kostol slúžil hlavne slovenskému obyvateľstvu, preto je zaužívaný aj názov slovenský kostol.
  • Fara. (Pozri Historické budovy v okrese Spišská Nová Ves).

 

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Kostol Panny Márie Fatimskej.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol Panny Márie Fatimskej bol postavený v 21.storočí. Nachádza sa v časti Ferčekovce.

 

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Secesný rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Novoveská Huta.

 

SPIŠSKÉ TOMÁŠOVCE. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky filiálny Kostol svätého Michala, archanjela z 13.storočia. Upravovaný bol v 1.polovici 14.storočia. Po roku 1846 bol klasicisticky prestavaný. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom presbytéria a predstavanou vežou. Presbytérium bolo pôvodne zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, ktorá neskôr spadla a zostali z nej iba ostrohové a kružbové konzoly. Presbytérium a loď boli zaklenuté v roku 1848 pruskou klenbou. Hlavný oltár svätého Michala, archanjela je pseudobarokový z obdobia okolo roku 1900. Bočný oltár s empírovým obrazom svätej Kataríny Alexandrijskej je z 1.polovice 19.storočia, voľné obrazy svätý Anton s Pannou Máriou a svätý Matúš, apoštol (klasicistický z 1.polovice 19.storočia). V presbytériu na gotických konzolách stoja barokové sochy dvoch anjelikov a dvoch svätcov z bývalého hlavného oltára z 18.storočia. Kostol sa nachádza v strede obce.

 

SPIŠSKÉ VLACHY. Kostol nanebovzatia Panny Márie. Malý kostol.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie z 15.storočia. Pôvodne gotická stavba radnice z 15.storočia. Renesančne upravená bola v 16.storočí. V 17.storočí na pôvodnej stavbe prístavbou vtiahli vežu a radnicu do jedného bloku, pričom prístavbu zastrešili samostatne.  Časť budovy slúži ako kostol. Budova bola reštaurovaná v roku 1886. Hlavný oltár je skriňový, neskorogotický z čias okolo roku 1500, s romantickou úpravou z roku 1900. Z pôvodného oltára je zachovaná stena strednej skrine a pohyblivé krídla s maľovanými tabuľami, na ktorých sú postavy svätých Jakuba, Barbory, Krištofa a Kataríny Alexandrijskej. Na vonkajšej strane tabúľ sú postavy štyroch svätých biskupov. Nachádza sa na ulici Požiarnícka v Pamiatkovej zóne.

 

SPIŠSKÉ VLACHY. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky trojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa z 1.polovice 13.storočia. Goticky obnovený bol v roku 1434. Z románskej stavby vybudovanej po tatárskom vpáde v roku 1241 sa zachovali špalety triumfálneho oblúka s priľahlou nárožnou príporou klenieb starého presbytéria. Nárožná prípora má bobuľovitú hlavicu. V roku 1434 poškodený románsky kostol zbúrali a pri obnove prestavali v neskorogotickom slohu. Ďalšie úpravy v 16.storočí. V 19.storočí bol čiastočne upravený. Vežu kostola upravili začiatkom 2.tretiny 19.storočia a v roku 1875 pri reštauračných prácach vymenili kružby okien. Trojloďový pseudobazilikálny priestor s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou, južnou kaplnkou a predstavanou vežou. Stredná prevýšená loď sa do bočných lodí otvára arkádou. Na západnej strane vstavaný chór nesú arkády na prízemí. Zachované gotické sieťové rebrové klenby parlerovského typu. Rebrá sa zasekávajú do steny bez konzol. Kružby okien sú kópie z roku 1875. Fasády sú hladké s opornými piliermi, v priečelí predstavaná barokovo-klasicistická veža. Hlavný oltár je rokokový z polovice 18.storočia, uprostred jeho stĺpovej architektúry je nový obraz svätého Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. V interkolumniách sú rokokové sochy svätého Petra, Pavla, Štefana a Ladislava a v bohatom štíte je súsošie Najsvätejšej Trojice, pred oltárom je kovaná rokajová mriežka. Severný bočný oltár Svätého kríža je neskorobarokový z polovice 18.storočia, so stĺpovou architektúrou zakončenou baldachýnom. V strede oltára je socha Krista na kríži. Druhý severný bočný oltár Panny Márie je neskorobarokový z polovice 18.storočia, v strede stĺpovej architektúry je socha Immaculaty. Severný bočný oltár svätého Michala je rokokový z polovice 18.storočia, so stĺpovou architektúrou, vyplnenou akantovým a rokajovým ornamentom, po stranách adorujúci anjeli s úľom a pápežskou korunou, uprostred nový obraz svätého Michala z roku 1928. Severný bočný oltár svätého Jozefa je klasicistický z polovice 19.storočia, uprostred oltárnej steny s pilastrami a úsekom klasicizujúceho architrávu nový obraz svätého Jozefa. Južný bočný oltár svätej Kataríny, neskorobarokový z polovice 18.storočia s volútovým štítom, v strede oltára socha svätej Kataríny. Južný bočný oltár svätého biskupa z polovice 18.storočia, neskorobarokový, s volútami po stranách. V strede socha svätca v biskupskom rúchu. Južný bočný oltár svätej Márie Magdalény je z roku 1929. Južný oltár svätého Jána Evanjelistu je klasicistický z polovice 19.storočia. Na oltárnej stene s pilastrami je obraz svätého Jána Evanjelistu. Kazateľnica je rokoková z polovice 18. storočia, s oválnym pôdorysom, rečnište členené volútami, na ktorých sú sochy sediacich evanjelistov. Neskorogotická bronzová krstiteľnica s nápisom a datovaním pochádza z roku 1497. Neskorobaroková krstiteľnica je z polovice 18.storočia, na zadnej doske je reliéf anjela s mušľou v ruke. Neskorogotický polychrómovaný Krucifix je z čias okolo roku 1520, dielo pripísané rezbárovi z okruhu Majstra Pavla z Levoče. Korpus s vlajúcou bohato riasenou bedrovou šatkou. Neskorobarokové sochy Mojžiša a svätca sú z 18.storočia. Stallá vo svätyni sú pôvodne gotické, neskôr barokovo upravené v polovici 18.storočia, na každej strane je zadná doska rozdelená na 11 polí, v každom je rytá rastlinná gotická ornamentika. Záverečná rímsa s poprsím svätých Anny, Márie, Alžbety na jednej a svätých Joachima, Jozefa a Zachariáša na druhej strane, parapet stáll je s rokajovými kartušami. Baroková skriňa je z 18.storočia, barokový kalich z roku 1764, dva klasicistické kalichy z 19.storočia a ešte jeden z roku 1907. Kostol sa nachádza na ulici Jarná v Pamiatkovej zóne.

 

SPIŠSKÝ HRUŠOV. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej postavený v období 1.tretina až 60.roky 14.storočia. Upravovaný bol v období 80.roky 15.storočia až 1.štvrtina 16.storočia, v období rok 1765 až koniec 18.storočia a v rokoch 1831-1838. V roku 1900 bol renovovaný. Jednovežová jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Vo veži sa nachádza zvon z roku 1521. Stojí severne od hlavnej cesty.

 

TEPLIČKA. Kostol narodenia Panny Márie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie z 2.polovice 13.storočia a z 1.štvrtiny 14.storočia (1345). Barokovo upravovaný bol v roku 1775. Ďalšie úpravy v roku 1906, kedy bol rozšírený o dve bočné lode. Presbytérium s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, v 18.storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný gotický portál je lomený s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola v roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej južnej lode a prerobený novorománskou polkruhovou archivoltou. Zvyšky z pôvodných hlavíc tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. Zvony sú gotické z rokov 1482 a 1492.

 

VÍTKOVCE. Kostol svätého Filipa a Jakuba mladšieho.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky filiálny Kostol svätého Filipa a Jakuba mladšieho s renesančnou klenbou postavený v období 90.roky 13. až začiatok 14.storočia. Upravovaný bol v 1.polovici 14.storočia, okolo roku 1693, v roku 1805 a koncom 19.storočia. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. V kostole sa nachádzajú fragmenty gotickej nástennej maľby z polovice 14.storočia, výjavy z legendy o svätom Ladislavovi a Korunovanie Panny Márie. Hlavný oltár v kostole je barokový z polovice 18.storočia. Bočný oltár Piety je novorenesančný z konca 19.storočia. Nachádza sa v strede obce.

 

VOJKOVCE. Kostol svätého Bartolomeja.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Bartolomeja bol postavený v roku 1992. Architek­tonicky významné dielo odkazuje na cirkev ako archu.

 

ŽEHRA. Kostol Ducha Svätého.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a ohradný múr vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne ranogotický dvojloďový rímsko-katolícky farský Kostol Ducha Svätého z roku 1275. Povolenie na stavbu kostola dostal gróf Ján zo Žehry v roku 1245. Vonkajší triezvy výraz architektúry vystavanej v prechodnom neskororománsko-gotickom slohu obohacuje len nezvyklá šindľom pokrytá cibuľovitá strecha veže. Upravovaný bol v 3.tretine 14.storočia, v 2.polovici 15.storočia a v rokoch 1652 a 1769. Pamiatková obnova prebehla v roku 1954. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. V interiéri sa nachádzajú vzácne stredoveké nástenné maľby z piatich období od 13. do 15.storočia s mariologickým a christologickým cyklom, podobenstvami a legendou o svätom Ladislavovi. Najviac pozornosti budí freska Stromu života z 2.polovice 14.storočia, ktorá svojou symbolikou slúžila ako Biblia chudobných. Neskorogotické a barokové oltáre a mobiliár sú prevažne zo 17. a 18.storočia. Najstaršie sú konsekračné kríže v lodi z 3.štvrtiny 13.storočia. Dominanta jednej z najstarších osád strážených ruinami Spišského hradu patrí do skupiny unikátnych spišských dvojloďových kostolov. Kostol stojí v juhovýchodnej časti obce.
  • Ohradný múr s kaplnkou. Kamenný barokový ohradný múr okolo kostola bol postavený pred rokom 1769. V tom istom roku bol upravovaný. Má oválny pôdorys. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2016.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist