Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Rímsko-katolícke kostoly v okrese Žiar nad Hronom

BARTOŠOVA LEHÔTKA. Kostol svätého Jána Nepomuckého.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Nepomuckého z 15.storočia. Barokovo upravený bol v roku 1732. Ďalšie úpravy v roku 1932. Nachádza sa na kopci nad obcou.

 

BZENICA. Kostol narodenia Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 21.storočí. Nachádza sa v časti Bukovina.

 

BZENICA. Kostol svätej Alžbety Uhorskej.

Rímsko-katolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej bol postavený v modernistickom štýle v roku 1939. Bol postavený na mieste staršieho kostola z 13.storočia.

 

DOLNÁ TRNÁVKA. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Novoklasicistický rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v 19.storočí.

 

DOLNÁ VES. Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie bol postavený začiatkom 19.storočia. V roku 1830 bol rozšírený.

 

DOLNÁ ŽDAŇA. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Klasicistický rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1847.

 

HLINÍK NAD HRONOM. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskorogotický jednoloďový Kostol svätého Martina biskupa z Tours z 1.polovice 14.storočia. V rokoch 1483-1508 bol prebudovaný. Po požiari bol v rokoch 1730-1739 barokovo prestavaný. Nachádza sa na ulici Kamenárska.

 

HORNÁ VES. Kostol blahoslaveného Jána Pavla II.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol blahoslaveného Jána Pavla II. bol postavený v 21.storočí. S výstavbou sa začalo v roku 2010. Nachádza sa na cintoríne. Je to prvý kostol s týmto zasvätením na Slovensku.

 

HORNÁ ŽDAŇA. Kostol svätého Šimona a Júdu.

Pôvodne renesančný rímsko-katolícky farský Kostol svätého Šimona a Júdu z konca 16.storočia. Postavil ho zemepán Andrej Dóci, ktorý bol tekovským županom a významným veliteľom v Satmáre a v Košiciach. Barokovo upravený bol v roku 1720, kedy bola postavená veža. Ďalšie úpravy v 20.storočí, kedy bol celý kostol opravený. Na zvonici je najstarší zvon z roku 1659, menší zvon umieráčik datovaný v roku 1720 a najväčší z roku 1923, odliaty v Trnave namiesto najstaršieho rekvirovaného zvona v roku 1916.

 

IHRÁČ. Kostol Krista Kráľa.

Moderný rímsko-katolícky Kostol Krista Kráľa bol postavený v 20.storočí.

 

JANOVA LEHOTA. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1970. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený pred rokom 1487. Upravovaný bol v roku 1807. V rokoch 1897-1898 bol romanticky prestavaný. Ďalšie úpravy v roku 1932.

 

JASTRABÁ. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela z 90.rokov 13.storočia. Renesančne a barokovo bol upravovaný v 17. a 18.storočí. V interiéri sa nachádzajú oltáre z roku 1672. Nachádza sa v strede obce.

 

KOPERNICA. Kostol svätého Martina biskupa z Tours.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Martina biskupa z Tours z roku 1349. Barokovo prestavaný bol v roku 1743. Ďalšie úpravy v roku 1929. Z pôvodného kostola pochádza krstiteľnica z 15.storočia.

 

KOSORÍN. Kostol svätého Ladislava.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Ladislava postavený v rokoch 1800-1803. Upravovaný bol v rokoch 1926-1928.

 

KRAHULE. Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 13.storočí.

 

KRAHULE. Kostol svätého Jána Nepomuckého.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jána Nepomuckého z roku 1806. Nachádza sa na severozápadnom konci obce.

 

KREMNICA. Kostol svätého Františka z Assisi.

Pamiatkový objekt NKP Kláštor františkánov vyhlásený v roku 1955. Barokový jednoloďový farský Kostol svätého Františka z Assisi postavený v rokoch 1653-1660. Vysvätený bol až v roku 1715. Upravovaný bol v rokoch 1711-1718, 1770-1787, 1848 a 1893. Stavba so svätyňou orientovanou na západ. Väčšina mobiliáru pochádza z 18.storočia. Hlavný oltár so stĺpovou architektúrou zobrazuje svätého Františka z Assisi, zo zbúraného farského kostola pochádza veľký obraz Nanebovzatie Panny Márie od A. Schmidta. Severne pri kostole sa nachádza Loretánska kaplnka. Pochádza z roku 1758 a je funkčne prepojená s kostolom. Sýpka františkánskeho areálu je pristavaná západne ku kaplnke a severne k časti kostola. V interiéri sú nástenné maľby s figurálnymi a rastlinnými motívmi. Kostol sa nachádza v areáli kláštora františkánov na Štefánikovom námestí v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KREMNICA. Kostol svätej Alžbety Uhorskej.

Pamiatkový objekt NKP Špitál a kostol vyhlásený v roku 1955. Špitálsky, pôvodne gotický, jednoloďový Kostol svätej Alžbety Uhorskej. Postavený bol v 2.polovici 14.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1712-1713, kedy bola pristavaná veža. Nachádza sa v areáli špitála na ulici Dolná 21 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

KREMNICA. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.

Pamiatková objekt NKP Mestský hrad s areálom vyhlásená v roku 1955. Pôvodne dvojloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej bol postavený v neskorogotickom slohu na prelome 14. a 15.storočia na základoch staršej stavby z 13. alebo 14.storočia. Vznikol prestavbou staršieho farského Kostola svätého Michala, prípadne i rozsiahlej obytnej budovy, ktorá bola sídlom komorného grófa. Autorom prestavby z 15.storočia je M. Chnab. Upravovaný bol v rokoch 1485-1491, 1579, 1886 a 1926-1930. Pod menom Svätá Katarína sa prvýkrát spomína v roku 1526, kostol v roku 1560 vyhorel a najviac bola poškodená veža, ktorá bola ku kostolu voľne pristavaná v 15.storočí. Dnes má veža renesančnú podobu, ktorú dostala po požiari v roku 1560. Po stáročia v nej sídlili strážcovia a ohlasovali nebezpečenstvo. Takmer štvorcový halový dvojloďový kostol s južnou a severnou kaplnkou má svätyňu zaklenutú sieťovou klenbou, na svorníku s letopočtom 1488, kedy bola nová svätyňa vysvätená. Polia klenby svätyne sú zdobené výmaľbami svätcov, na stenách svätyne sú kamenné epitafy. Dvojlodie kostola s nepravidelným pôdorysom má obkročnú klenbu s kamennými rebrami a novogotickou pásovou maľovanou výzdobou, v poliach čiastočne s rastlinnými motívmi. Severné a južné oratórium sú prístupné točitým kamenným schodiskom, chór na západnej strane lode kostola má nový organ mimoriadnej kvality. Organ je porovnateľný s parametrami organov európskej úrovne. Interiér kostola je novogotický z roku 1885. Krídlové oltáre, hlavný svätej Kataríny a štyri bočné oltáre sú bohato zdobené a pozlátené. Z obdobia renesancie je zachovaný toskánsky stĺp kazateľnice. Pod kazateľnicou je v stene osadené kamenné poprsie muža s polychrómiou zo začiatku 16.storočia. Na bočnom oltári je umiestnená neskorogotická socha Madony z obdobia okolo roku 1500. Halová dvojloďová stavba s hviezdicovou klenbou, v ktorej sa uplatnili sochársky riešené plastiky a detaily. V zadnej časti lode sa nachádzajú tri drevené gotické plastiky svätíc a baroková kamenná krstiteľnica od Dionýza Stanetiho. Renesančná mramorová krstiteľnica z ružového mramoru od najvýznamnejšieho kremnického medaliéra Krištofa Füssela s novogotickým vekom je umiestnená v južnej kaplnke. Kostol s nepravidelným pôdorysom stojí v areáli hradu. Gotické opevnenie hradu bolo postavené koncom 14.storočia ako dvojitý hradobný múr s bránou a tromi baštami. Pri Stornovej obnove boli hradby značne znížené a zakončené cimburím. Na opevnenie hradu nadväzuje opevnenie mesta. Kostol stojí na Zámockom námestí v strede hradného areálu v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Dnes sa v kostole nachádza múzeum.

 

KREMNICKÉ BANE. Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický trojloďový rímsko-katolícky Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa z 1.polovice 13.storočia. Počiatky siahajú do roku 1200. Pôvodne tu na planine nad obcou stála kaplnka v románskom slohu. V 2.polovici 15.storočia bola pristavaná vlastná loď chrámu v gotickom slohu. Kostol bol opravovaný v roku 1592 a rozšírený v roku 1910. V minulosti bol farským kostolom ale v súčasnosti je pútnickým. Nachádza sa nad obcou v lokalite Horný Turček v Pamiatkovej zóne. Neďaleko obce leží geografický stred Európy. Preto sa vedľa obranného múru kostola nachádza aj pamätník, ktorý predstavuje presnú polohu geografického stredu Európy.

 

KREMNICKÉ BANE. Kostol narodenia Panny Márie.

Pôvodne barokový rímsko-katolícky farský Kostol narodenia Panny Márie bol postavený v 18.storočí. V 19.storočí bol prestavaný v pseudogotickom slohu. Stojí v obci.

 

KUNEŠOV. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Michala, archanjela z roku 1400. Barokovo prestavaný bol v roku 1766. Ďalšie úpravy v roku 1922.

 

LADOMERSKÁ VIESKA. Kostol Krista Kráľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Gotický rímsko-katolícky farský Kostol Krista Kráľa zo 40.rokov 14.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1552 a 1928. Nachádza sa v časti Vieska.

 

LADOMERSKÁ VIESKA. Kostol svätého Vavrinca, mučeníka.

Rímsko-katolícky Kostol svätého Vavrinca, mučeníka.

 

LEHÔTKA POD BREHMI. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Novogotický rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený v 20.storočí.

 

LOVČA. Kostol svätého Filipa a Jakuba, apoštolov.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskororenesančný jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Filipa a Jakuba, apoštolov z roku 1656. V roku 1803 bol klasicisticky prestavaný. Ďalšie úpravy v rokoch 1901 a 1921. Nachádza sa na Hronskej ulici.

 

LOVČICA-TRUBÍN. Kostol svätej Márie Magdalény.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Márie Magdalény postavený v rokoch 1253-1260. Prestavaný bol v roku 1487. Upravovaný bol v rokoch 1573 a 1669 a v 19. a 20.storočí. Nachádzajú sa v ňom drevené dvere s rezbou Petra, klúčiara. Nachádza sa v časti Trubín v strede obce.

 

LÚČKY. Kostol svätého Mikuláša, biskupa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Mikuláša, biskupa z roku 1487. Upravovaný bol v rokoch 1912 a 1935. Gotické krídlové oltáre z kostola sú v zbierkach múzea v Budapešti.

 

LUTILA. Kostol svätého Ladislava.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskorogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ladislava postavený v rokoch 1489-1491. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1491. Neskôr bol renesančne prestavaný. Barokovo prestavaný bol v rokoch 1660-1666. Neskôr viackrát upravovaný. Stavba s polygonálnym záverom presbytéria. Kostol spolu s  tromi oltármi vysvätil neapolský biskup Hopolyt d´Este de Aragonia, ako to dokladá zápis v Bulle zo 16.mája 1491. Do dnešných čias sa zachoval oltár svätého Jána Nepomuckého. Pri reštaurovaní oltára došlo k objaveniu pôvodného stavu. Odhalením jeho rodového erbu bolo zistené tiež datovanie vzniku oltára do roku 1757. Je príkladom zjednodušenej formy barokového oltára, určenej pre skromnejšie vybavenie interiéru vidieckeho chrámu. 28.septembra 1682 Turci spálili kostol a celkom 72 domov. Kostol zhorel celý, socha Panny Márie však ostala nedotknutá. Táto socha Madony s dieťaťom bola dlho odložená. Po mnohých rokoch ju zreštaurovali a v roku 2008 uložili na dôstojné miesto v kostole. Socha je umiestnená na podstavci v ľavej časti kostola. Kostol sa nachádza v strede obce a je jej dominantou.

 

NEVOĽNÉ. Kostol premenenia Pána.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol premenenia Pána bol postavený v 20.storočí.

 

PITELOVÁ. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Barokový rímsko-katolícky farský Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v roku 1778. Neskôr bol klasicisticky prestavaný.

 

PRESTAVLKY. Kostol svätého Cyrila a Metoda.

Moderný rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Horná Trnávka.

 

PRESTAVLKY. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Secesný rímsko-katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1896.

 

PROCHOT. Kostol svätého Matúša, apoštola.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Matúša, apoštola bol postavený v roku 1792. Gotický zvon pochádza z roku 1443.

 

REPIŠTE. Kostol Ružencovej Panny Márie.

Barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v 19.storočí.

 

SKLENÉ TEPLICE. Kostol svätého Lukáša.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Lukáša z 2.polovice 18.storočia. Klasicisticky bol upravovaný v 19.storočí (1807-1811). Ďalšie úpravy v 70.rokoch 20.storočia. Nachádza sa v kúpeľnom areáli.

 

SLASKÁ. Kostol svätého Gála, opáta.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s opevnením vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Gála, opáta z 15.storočia. Renesančne upravovaný bol začiatkom 16.storočia. V čase tureckého ohrozenia bol v roku 1654 opevnený múrom a bola postavená veža. Nachádza sa za obcou na kopci.
  • Bašta. Renesančná bašta opevnenia kostola z roku 1654 s kruhovým pôdorysom.

 

STARÁ KREMNIČKA. Kostol svätého Imricha.

Rímsko-katolícky Kostol svätého Imricha bol postavený v romantickom slohu v roku 1890. Vznikol prestavbou pôvodného chrámu. V interiéri je socha Immaculaty z polovice 19.storočia.

 

TRNAVÁ HORA. Kostol svätého Jána Nepomuckého.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskorobarokový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Nepomuckého z roku 1775. Dominantou kostola je hlavný oltár s obrazom patróna svätého Jána Nepomuckého. Po jeho bokoch sa nachádzajú sochy svätého Cyrila a Metoda. Strop kostola je bohato ozdobený motívmi z histórie stvorenia sveta, prvého pádu ako aj klaňania sa Najsvätejšej Sviatosti oltárnej priamo nad presbytériom kostola. Kostol je jednoloďový so sakristiou v zadnej časti za presbytériom.

 

VYHNE. Kostol svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v rokoch 1775-1779. Upravovaný bol v roku 1986. Mobiliár pochádza z obdobia výstavby kostola. Nachádza sa nad obcou.

 

ŽIAR NAD HRONOM. Kostol povýšenia Svätého kríža.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

  • Kostol. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža bol postavený v rokoch 1806-1813 na staršom románskom základe. Upravovaný bol v 20.storočí. Autorom plánov stavby je piaristický kňaz Florián Dom. Nachádza sa na Námestí Štefana Moyzesa. V kostole sa nachádza krypta so šiestimi hrobkami biskupov, medzi nimi i hrobka biskupa Dr. Štefana Moyzesa /1797-1869/, ktorý bol prvým predsedom Matice slovenskej.
  • Súsošie Najsvätejšej Trojice. (Pozri Sochy a busty v okrese Žiar nad Hronom).
  • Socha svätého Jána Nepomuckého. (Pozri Sochy a busty v okrese Žiar nad Hronom).
  • Pamätná tabuľa Š. Moyzesa. (Pozri Pamätné tabule v okrese Žiar nad Hronom).

 

ŽIAR NAD HRONOM. Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Moderný rímsko-katolícky farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 21.storočí. Kapacita kostola je 600 veriacich, z toho 420 sediacich. V presbytériu dominuje súsošie Piety, ktorú vytvoril rezbársky majster Martin Barnáš z Kežmarku. Tento je aj autorom Krížovej cesty. Veža kostola má výšku 28m a zakončená je dvojramenným krížom. Kostol má modernú presvetlenú chrámovú loď s chórom. Projektantom kostola je Ing. Arch. Ján Hanzel a staviteľom bol dekan žiarskej rímsko-katolíckej farnosti Ján Minárik. Nachádza sa na ulici M. Chrásteka.

 

ŽIAR NAD HRONOM. Kostol svätého Vavrinca, mučeníka.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2001. Novorománsky jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Vavrinca, mučeníka z obdobia gotiky. Upravovaný bol koncom 17.storočia a v rokoch 1710-1711, 1777 a 1911. Nachádza sa v strede zaniknutej obce Horné Opatovce. Vedľa kostola sa nachádza pietne miesto.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist