Krížom-krážom.eu

MÚZEUM SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA

Sídlo múzea je na ulici Kapitulská 23 v Banskej Bystrici. Zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Je to špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou dokumentujúce vývoj slovenskej spoločnosti v období 2.svetovej vojny a protifašistického odboja. Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici bolo založené 8.5.1955. Svojim poslaním a činnosťou nadviazalo na Ústav Slovenského národného povstania, ktorý v Banskej Bystrici existoval už od decembra 1947. Od roku 1969 sídli v monumentálnej budove Pamätníka SNP, ktorá bola vybudovaná v juhovýchodnej časti historického jadra Banskej Bystrice a v súčasnosti je jednou z dominánt mesta. Tato architektonicky zaujímavá stavba, ktorej autorom je profesor Ing. arch. Dušan Kuzma, symbolizuje dejiny slovenského národa stvárnené v hmote dvoch železobetónových skulptúr spojených mostom a vyjadrujúcich ideu SNP ako energický predel v živote slovenskej spoločnosti počas 2.svetovej vojny. Priestor medzi skulptúrami vypĺňa pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka s večným ohňom. Sú v nej umiestnené urny s prsťou z najvýznamnejších bojísk Povstania, miest fašistických represálií a pamätné kvádre venované obetiam holokaustu na Slovensku a zahraničným účastníkom SNP. Pamätník SNP s okolitým areálom bol v roku 1982 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Súčasťou inštitúcie je archív osobitného významu so zameraním na dokumentáciu rokov 1938-1945 a na činnosť Múzea SNP, ako aj odborná knižnica s viac ako 20.000 knižničnými jednotkami a príslušnou sprievodnou dokumentáciou. 27.8.2004 bola slávnostne sprístupnená nová stála expozícia pod názvom Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939-1945.

Pamätník SNP obklopuje rozsiahly parkovo upravený areál, v ktorom je vybudovaný skanzen ťažkej bojovej techniky používanej v Slovenskom národnom povstaní. Pri vstupe do areálu sa nachádza najzaujímavejší autentický exponát, lietadlo Lisunov Li-2, ktoré sa v čase SNP používalo na prepravu osôb a materiálu na povstalecké letisko Tri Duby. Prehliadka interiéru lietadla umožňuje zoznámiť sa aj s jeho technickými parametrami a priestorovým vybavením. Na železničnom úseku Uľanka-Čremošné operoval pancierový vlak Hurban. Guľometný vozeň je vystavený v skanzene ťažkej bojovej techniky. Maketa pancierového vlaku je vystavená v Zvolene pri železničnej stanici.

Pamätník SNP Nemecká. (Pozri Múzeá v okrese Brezno).

Národná kultúrna pamiatka Kalište. V roku 1961 uznesením predsedníctva SNR č.24 zo dňa 27.2.1961 Kalište vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Sú tam zrekonštruované iba 2 domky, malá zvonička a základy obytných domov. Majú pripomínať tragédiu, ktorá sa tu v osudový marcový deň roku 1945 odohrala. Pamiatku padlých si každoročne pri výročiach SNP pripomínajú bývalí obyvatelia Kališťa i ostatní občania priamo v priestoroch niekdajšej obce. V súčasnej dobe je Kalište pod správou Múzea SNP v Banskej Bystrici, ktoré na požiadanie návštevníkov poskytuje o osade priamo na pamätnom mieste lektorský výklad.

Múzeum Tokajíckej tragédie Tokajík. (Pozri Múzeá v okrese Stropkov).

NAŠE MÚZEUM MEDI V ŠPANEJ DOLINE

V roku 2009 bolo pre návštevníkov Španej Doliny otvorené malé tzv. Naše múzeum medi.
Múzeum predstavuje kompletnú zbierku minerálov z ložiska, prierez histórie ťažby a spracovania rudy, cesty exportu medi od staršej doby bronzovej až do roku 1888. Návštevník sa oboznámi s cementáciou medi a výrobou zelenej farby. Počítačová animácia práce vodného ťažného stroja šachty Ludovíka a možnosť vyraziť si vlastnoručne repliku herrengrunderu z roku 1739 doplňujú expozíciu múzea. Program trvá 1-2hodiny podľa priania návštevníkov. Pre špecializovaných záujemcov je na požiadanie možné program rozšíriť o konkrétne okruhy napríklad: Emisie výplatných známok atď. Na návštevu môže nadviazať prechádzka so sprievodcom po malom náučnom banskom chodníku s dĺžkou 45 minút, alebo po veľkom s dĺžkou 2hodiny. Program je možné kombinovať s mnohokilometrovými túrami nádhernou prírodou, občerstvením v Baníckej krčme či penzióne Klopačka kde je umiestnené aj Múzeum čipky.

Banícke bratstvo Herrengrund-Špania Dolina je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2003. Poslaním spolku je obnovenie a rozvíjanie viacstoročnej tradície baníckych zvykov, zbieranie, reštaurovanie a uchovávanie pamiatok na banskú činnosť v regióne. Jeho cieľom je oboznámiť verejnosť na Slovensku a v zahraničí s históriou ťažby medi na Španej Doline. Existencia Baníckeho bratstva (Fraternitas Corporis Christi) je historicky doložená listinou z roku 1463. Patrónom špaňodolinských baníkov je svätý Kliment. Insígnie, s ktorými dodnes bratstvo slúži „aušusnícke služby“, sú z roku 1701. Banícke bratstvo Herrengrund-Špania Dolina má vo svojich stanovách úlohu zbierať, reštaurovať a verejnosti sprístupniť historické artefakty súvisiace s ťažbou medi v Starohorsko-špaňodolinskom regióne.
Archeologický výskum, početné nálezy kamenných mlatov a spektrálne analýzy predmetov z medi datujú začiatky ťažby na Španej Doline do obdobia eneolitu (1.800-1.400 pred n.l.).
V rokoch 1494-1546 získala celý banský revír Turzovsko-fuggerovská spoločnosť a vytvorila na tú dobu najväčší podnik na ťažbu, spracovanie a export medi v Európe. V stredoveku bola Špania Dolina známa výskytom vitriolových (cementačných) vôd, ktoré podľa predstáv alchymistov premieňali železo na meď. Pomocou cementácie sa vyrábali špaňodolinské poháre, ktoré sú vystavované v mnohých múzeách v Európe. Z cementačnej vody sa vyrábala zelená farba, ktorou maľovali fresky a obrazy najznámejší európski maliari v období gotiky a renesancie.

POŠTOVÉ MÚZEUM SLOVENSKEJ POŠTY a.s. V BANSKEJ BYSTRICI

Sídlo múzea je na ulici Partizánske cesta 9. Zriaďovateľom je Slovenská pošta a.s. Je to špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou zamerané na dokumentáciu najmä dejín pošty a poštovníctva, rytých pomôcok, tuzemských známok, zahraničných známok a známkovej tvorby. Korene nášho poštového múzejníctva siahajú až do čias miléniovej výstavy, ktorá bola otvorená 2.mája 1896 v Budapešti. Tam vystavované predmety z poštovej histórie Uhorska tvorili základ zbierok poštového múzea zriadeného po výstave v Budapešti. Založenie poštového múzea je späté aj so vznikom Československa a vydaním prvej poštovej známky 18.decembra 1918. Poštovní muzeum bolo zriadené v Prahe s cieľom uchovávania a dokumentovania vývoja pôšt, telekomunikácií, rádiokomunikácií a známkovej tvorby.
Rezortné pracovisko muzeálneho typu na Slovensku bolo zriadené až v 80.rokoch 20.storočia, kedy 1.apríla 1981 vzniklo Dokumentačné centrum spojov, ktoré bolo slávnostne otvorené dňa 8.novembra 1985 na Pošte Bratislava 1. Hlavnou úlohou Dokumentačného centra spojov bolo dokumentovať vývoj v rezorte spojov hlavne v období po roku 1945. Po rozdelení Československa v roku 1993 dostalo názov Dokumentačné centrum a známková tvorba a do činnosti mu pribudla oblasť poštových známok, ktorú dovtedy spravovalo pražské Poštovní muzeum. Z dôvodu renovácie priestorov na Pošte Bratislava 1 sa neskôr presťahovalo na Poštu Bratislava 55 v Petržalke. Od 1.novembra 1997 bolo premenované na Dokumentačné centrum Slovenskej pošty, š. p. a opäť zmenilo pôsobisko, nakoľko sa presťahovalo do zrekonštruovaných priestorov na Partizánskej ceste 9 v Banskej Bystrici. Na základe registrácie v Registri múzeí a galérií Slovenskej republiky zo dňa 7.marca 2000 sa dokumentačné centrum pretransformovalo na múzeum a začalo pracovať pod názvom Slovenská pošta, š. p., Poštové múzeum. Verejnosti sa múzeum otvorilo v roku 2001, kedy bola slávnostne sprístupnená prvá stála expozícia a neskôr aj kultúrno-výchovné pracovisko „Detská pošta“. Od transformácie štátneho podniku Slovenská pošta na akciovú spoločnosť, ktorá sa uskutočnila 1.októbra 2004, pracuje múzeum pod názvom Slovenská pošta, a. s., Poštové múzeum.

V súčasnosti je v správe Poštového múzea viac ako 6,7 milióna zbierkových predmetov, z ktorých väčšinu tvoria slovenské, československé a zahraničné poštové známky. Časť zbierkových predmetov je dedičstvom po predchádzajúcich dokumentačných centrách, časť bola prijatá pri delení zbierok Poštovního muzea v Prahe medzi Českú republiku a Slovenskú republiku v roku 1993 a ostatné sú získavané akvizičnými činnosťami múzea podľa platnej múzejnej legislatívy.
K jedným z najpríťažlivejších predmetov zbierkového fondu patria poštové štíty a tabule datované od druhej polovice 19.storočia až po súčasnosť. V zbierkovom fonde sú zastúpené aj poštové schránky, ktoré sa vyprofilovali na jeden z dôležitých symbolov poštovníctva. V Uhorsku sa všeobecne rozšírili až po vydaní prvých poštových známok v roku 1850. Vzácna je ťažká kovová tabuľa s otvorom na vhadzovanie listov, tzv. „zberač listov“, ktorý bol na začiatku 20.storočia umiestnený na stene poštového paláca v Bratislave. Významnou časťou zbierkového fondu sú odevné súčasti poštových úradníkov, postiliónov, poštových doručovateľov a priehradkových zamestnancov pošty. Zbierka je stále doplňovaná o nové odevné súčasti poštových zamestnancov. Predmety, ktoré využívali poslovia, postilióni, doručovatelia a poštoví úradníci pri výkone svojej služby zahŕňajú poštové brašne, perkusné pištole a poštové trúbky. Dôležitými predmetmi používanými na každom poštovom úrade boli a aj stále sú listové a balíkové váhy. V zbierkovom fonde sú zastúpené váhy od 19.storočia až po digitálne váhy používané na prelome 20. a 21.storočia. Medzi predmety každodenného používania na poštových úradoch a poštách patrili kalamáre, nože na prerezanie povrazu so zahnutým ostrím, poštové vrecia, kovové uzávery slúžiace na uzavretie vreca so zásielkami, plombovacie kliešte slúžiace na plombovanie poštových uzáverov, spočítavacie stroje a mnohé iné predmety. Pre záujemcov o staré listinné materiály a písomnosti múzeum spravuje skupinu listov, pohľadníc a poštových lístkov zo 16. až 21. storočia. Pozoruhodné na nich sú poštmajstrovské záznamy pre výpočet poštovného, voskové pečate, odtlačky poštových pečiatok, nálepky a pod. V zbierkovom fonde sú zastúpené aj originály a kópie máp zobrazujúce poštovú sieť v príslušných obdobiach, ktoré sú spolu s portrétmi poštových úradníkov a poštových hodnostárov príťažlivými predmetmi pri koncipovaní výstav. Na úschovu hotovosti, cenín a iných cenností poštári používali pokladnice príručného charakteru, ako aj oceľové, pancierové alebo železobetónové truhlice a bezpečnostné trezory. V zbierkovom fonde sú zastúpené pokladnice a trezory rozličných veľkostí a tvarov od 18. až po 20.storočie. Manuálnymi telefónnymi ústredňami a telefónnymi prístrojmi hlavne z 20.storočia je v zbierkovom fonde zastúpená aj oblasť telekomunikácií.
Zaujímavou časťou zbierkového fondu sú pečiatkovacie stroje rôznych typov, od tých najprv zavedených, ktoré nesú názov Frankotyp, cez pečiatkovacie stroje na poštové poukážky Grafos, používané v 2.polovici 20.storočia, až po automatické a elektronické pečiatkovacie stroje používané v nedávnej minulosti ako stroje sústavy Postália, Ascom Hasler, Frama a Neopost.
Samostatnú podskupinu zbierkového fondu tvoria poštové pečiatky a pečatidlá, v ktorej sú zastúpené jednotlivé typy denných, úradných, služobných, okresných, vlakových, príležitostných pečiatok, pečiatok autopošty, pečatidiel a pomocných pečiatok. Do skupiny posledne uvádzaných patria pečiatky „Franco“, ktoré sa začali používať na konci 18.storočia a otláčali sa v prípade, že zásielka bola plne vyplatená. V zbierkovom fonde sú zastúpené aj pečiatky poľnej pošty, z ktorých pečiatka „Třidírna polní pošty československých vojsk na Slovensku“ si zasluhuje mimoriadnu pozornosť. Celistvosti s odtlačkom tejto pečiatky vo fialovej farbe sú vzácnosťou.
Vo fotoarchíve múzea sa nachádzajú fotografie a pohľadnice so zobrazením budov poštových úradov z územia Slovenska a prvorepublikovej Podkarpatskej Rusi, fotografie priamo z poštovej, telegrafnej a telefónnej prevádzky, fotografie prepravy poštových zásielok po železnici, autopoštou a lietadlovou poštou.
Československé a slovenské poštové známky vo forme tlačových listov patria k najatraktívnejším zbierkam múzea. U poštových známok vydaných po vzniku Slovenskej republiky 1.januára 1993 je každá vydaná poštová známka dokumentovaná od originálu výtvarného návrhu cez líniovú rozkresbu známky, odtlačok rytiny, postupnosti tlače, až po rytecké a tlačové dosky, ktoré sú pre svoje precízne spracovanie a originalitu hodnotnou podskupinou zbierkového fondu.

Expozície:

Pošta a poštovníctvo v dejinách ľudskej komunikácie. Odovzdávanie správ zohrávalo dôležitú komunikačnú úlohu v každej epoche vývoja ľudskej spoločnosti. Zo spontánneho spôsobu dopravovania správ sa postupne rozvinulo poštovníctvo – odvetvie, ktoré je dnes dôležitou súčasťou fungujúcej spoločnosti. Poštovníctvo, ako každá ľudská činnosť majúca svoju históriu, sa stalo objektom záujmu historikov, bádateľov a zberateľov. Výsledkom činnosti múzea a jeho zamestnancov, ako aj ich predchodcov, je prvá historická expozícia, sprístupnená verejnosti v roku 2001. Návštevníkom ponúka pohľad na dejiny pošty a poštovníctva a na tvorbu poštových známok s dôrazom na územie dnešného Slovenska. Robí tak prostredníctvom trojrozmerných aj plošných zbierkových predmetov a rozmanitej obrazovej dokumentácie. V expozícii sú vystavené poštové štíty a tabule, poštové schránky, poštové pečiatky a pečatidlá, predmety poštovej prevádzky (váhy, vrecia a pečiatkovacie stroje), predmety osobnej výbavy poštmajstrov a poštových doručovateľov (rovnošaty, brašne, trúbky a písacie potreby), fotografie, korešpondencia z predznámkového a známkového obdobia, telefónne prístroje, výber poštových známok z územia Rakúsko-Uhorska, výber československých poštových známok, výber slovenských poštových známok spolu s výtvarnými návrhmi a ryteckými rozkresbami, atď.

Detská pošta. Detskou poštou je nazvaná miestnosť v Poštovom múzeu, v ktorej prebieha výchovno-vzdelávací proces detí v predškolskom veku a žiakov školských zariadení. V Detskej pošte sú nainštalované dve poštové priehradky: balíková, vybavená historickým materiálom pripomínajúcim zariadenie poštovej priehradky zo 60. až 70.rokov 20.storočia, a listová, kde si deti môžu aspoň na chvíľu vyskúšať prácu priehradkového poštového zamestnanca.
V priestoroch Detskej pošty si deti môžu nakresliť námety na poštové známky, ktoré si sami opečiatkujú dennou pečiatkou s aktuálnym dátumom. Návštevníkom sú k dispozícii filmy o poštovej prevádzke, tvorbe slovenských poštových známok a o dejinách pošty a poštovníctva na území dnešného Slovenska. V Detskej pošte je zabudované pripojenie na internet, ktoré ponúka možnosť pozrieť si v počítači všetky slovenské poštové známky s ich podrobným opisom. Detská pošta s kapacitou cca 30 stoličiek je využívaná aj na prednášky, špeciálne múzejné podujatia a stretnutia slovenských a zahraničných filatelistov.

Knižnica. Knižnica spravuje viac ako 3.700 zväzkov viažúcich sa k histórii poštových služieb, známkovej tvorbe, filatelii, telekomunikáciám a k rôznym odborom spoločenských a historických vied. Nachádzajú sa tu poštové pravidlá, zoznamy poštových úradov od roku 1928, zoznamy poštových úradov s číslami okresných pečiatok, telefónne zoznamy od roku 1927, prehľady cestných a vlakových kurzov od roku 1935, zbierky zákonov a nariadení od roku 1918, odborné periodiká, vestníky spojov od roku 1919, slovenské a zahraničné katalógy poštových známok, filatelistické príručky, literatúra venovaná tvorcom poštových známok a zväzky vydané v edícii Monografia Česko-slovenských známok, diely 1,2,4,13-17. Literatúru je možné študovať prezenčne v študovni prispôsobenej na tento účel, počas otváracích hodín múzea. Za poplatok je možné využiť lektorské, poradenské a informačné, reprografické a reprodukčné služby. Informácie o študijnom poriadku múzea je možné získať na telefónnom čísle a e-mailovej adrese uvedených v kontaktoch.

STREDOSLOVENSKÉ MÚZEUM V BANSKEJ BYSTRICI

Sídlo múzea je na Námestí SNP 4. Zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj. Je to regionálne múzeum s komplexnou múzejnou dokumentáciou vývoja prírody a spoločnosti strednej a južnej časti stredoslovenského regiónu. Je múzeom s krajskou pôsobnosťou. Múzeum bolo založené mešťanmi v roku 1889. Kontinuálne je najstaršou kultúrnou inštitúciou v meste. Prvá múzejná expozícia bola sprístupnená v roku 1909. Archeologické múzeum.

Expozície:

Turzov dom. V tzv. Turzovom dome na Námestí SNP 4 je od roku 1958 umiestnená historická expozícia Stredné Slovensko od praveku po 20.storočie. Je umiestnená v jednom z najkrajších a najcharakteristickejších domov historického jadra mesta na Námestí SNP. Pôvodne gotické domy označované ako Mittelhaus získali na prelome 15. a 16.storočia Turzovci, významná podnikateľská rodina, ktorá spolu s augsburgskými bankármi Fuggerovcami vytvorila Turzovsko-fuggerovskú mediarsku spoločnosť. Tento výrobno-obchodný podnik zásoboval banskobystrickou meďou trhy v celej Európe. Dnešnú podobu dom získal pri prestavbe v 2.polovici 16 storočia, kedy sa na priečelí objavili mnohé prvky inšpirované talianskou renesanciou (napr. sgrafito na fasáde). Keďže najvýznamnejším majiteľom bol banský podnikateľ a kremnický komorský gróf Ján Turzo z Betlanoviec, dom dnes nesie jeho meno. Po pamiatkovej obnove objektu poškodeného zubom času i vojnovými udalosťami tu bola v roku 1958 sprístupnená spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20.storočia. V celkovom počte 12 miestností múzeum verejnosti ponúka bohaté množstvo archeologických exponátov, stredovekých zbraní, mincí a kópii historických dokumentov. Samostatné miesto patrí gotickému umeniu, banskej problematike, cechom, remeslám a manufaktúram. Veľkú časť druhého poschodia zaberá prehliadka dobového meštianskeho nábytku a národopisného materiálu.
Osobitnú pozornosť si zaslúži tzv. Zelená sieň so zachovalou časťou freskovej výzdoby z 2.polovice 15.storočia, drevené trámové stropy z konca 15.storočia a renesančná lunetová klenba so štukovou výzdobou. Zreštaurovaná „Zelená miestnosť“ bude sprístupnená 18.apríla 2007. V priestoroch na prízemí múzea sa po celý rok vymieňajú rôznorodé výstavy.
Návšteva expozície sa dá využiť ako doplnok ku klasickému vyučovaciemu procesu dejepisu, náuky o spoločnosti, etiky, estetiky či výtvarnej výchovy nielen na základných ale aj na stredných školách. Pre vysokoškolských študentov a špecializovaných odborníkov je pripravený špecifický výklad odborných pracovníkov múzea.

Stála expozícia predstavuje históriu banskobystrického regiónu a od augusta 2004 ponúka na prvom poschodí doplnenú prehliadku sakrálneho umenia z obdobia gotiky, renesancie a baroka.

Matejov dom. V tzv. Matejovom dome na Námestí Štefana Moyzesa 20 sa nachádza stála expozícia História mesta Banská Bystrica. Matejov dom bol postavený v roku 1479 vo vnútri mestského hradu a bol včlenený do Baníckej bašty. Súčasná rekonštrukcia nielen kompletne zrekonštruovala interiér Matejovho domu, ale aj vstavala do Baníckej bašty drevené podlažia. Vznikla tak stála expozícia na troch podlažiach s celkom 470m2 výstavnej plochy, ako aj moderný klimatizovaný depozitár na vrchných podlažiach a v podkroví, spolu na 300m2. Nová stála expozícia predstavuje 2.863 zbierkových predmetov zo zbierok múzea. V Matejovom dome vznikla klenotnica s najvzácnejšími zbierkami, archeológia s replikou slovanskej polozemnice a zbierkou stredovekých kachlíc, zbrojnica prezentuje zbierku chladných zbraní. Nachádzajú sa tu miestnosti venované významným banskobystrickým osobnostiam a starostom, bohatú históriu remesiel prezentuje vyše 700 zbierkových predmetov. Expozícia gotickej plastiky a maľby predstavuje unikáty slovenského i európskeho významu. Expozícia je ozvučená hudbou banskobystrických autorov a je v nej využitá audiovizuálna prezentácia a počítačová technika.

Tihániovský kaštieľ. Od roku 1989 sa v kaštieli na ulici Radvanská 27 v mestskej časti Radvaň nachádza stála expozícia Príroda stredného Slovenska. Verejnosti bola sprístupnená v decembri 1989. Poskytuje ucelený obraz o prírodných pomeroch stredného Slovenska prostredníctvom viac ako 2.400 exponátov.
Člení sa na 8 celkov prezentujúcich krajinu tohto regiónu. V každom z nich sú predstavované typické ukážky prírodných systémov s naznačením ekologických väzieb medzi ich prvkami. Problematiku dokresľujú informácie o ochrane prírody a životného prostredia. Návšteva expozície poskytuje možnosť oboznámiť sa s geologickou stavbou, flórou a faunou stredoslovenského regiónu, rozširuje vedomosti z ekológie a ochrany prírody. Umožňuje naučiť sa poznávať bežné i menej známe druhy hornín, minerálov, rastlín a živočíchov.
V rámci vyučovacích hodín v expozícii pomáha doplniť výuku prírodopisu, zemepisu a biológie podľa učebných osnov základných a stredných škôl, ale i špecializovaných vysokoškolských vedných odborov. Návštevníci majú možnosť získať a rozšíriť si vedomosti z ekológie (kresby a schémy spolu s vystavenými exponátmi upozorňujú na vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím a umožňujú pochopiť základné princípy fungovania ekologických systémov). Na expozíciu nadväzuje audiovizuálna sála, v ktorej sú prezentované prírodovedné programy. Na prízemí v dvoch samostatných miestnostiach sú pravidelne obmieňané príležitostné výstavy a zbierkové predmety mesiaca.

Od januára 2006 je jedna miestnosť ozvučená zvukmi a hlasmi živočíchov, ktoré si budú môcť návštevníci sami zapínať podľa výberu na paneli. Spoznajú hlas vlka, jeleňa, netopiera, rôznych druhov vtákov: ďateľ čierny, pinka lesná, kolibkárik spevavý, tetrov hlucháň, sýkorka uhliarka, kuvik kapcavý, jastrab krahulec.

Múzeum ľudového tanca. Múzeum ľudového tanca je inštitúciou s jedinečným poslaním, ktorá vznikla v centre folklórne živého regiónu, v Banskej Bystrici. Jej zriadenie Banskobystrickým samosprávnym krajom na začiatku roku 2007 je v súčasných podmienkach skôr ojedinelým prejavom národnej uvedomelosti a úcty k vlastným tradíciám. Múzeum ľudového tanca je unikátnym samostatným pracoviskom Stredoslovenského múzea.

Múzeum ľudového tanca je unikátnym samostatným pracoviskom Stredoslovenského múzea. Podobné zariadenie nemá v stredoeurópskom priestore svoju obdobu – jemu podobné existujú skôr v krajinách západnej Európy (Nemecko, Španielsko a inde).

Zameriava sa na základný výskum všetkých prejavov ľudového tanca na Slovensku (resp. v Banskobystrickom kraji), a to v širších, či už regionálnych, sociálnych, etnických a iných kontextoch. Vo viacerých smeroch presahuje aj do príbuzných vedných odborov, ako napr. etnomuzikológia, etnológia, folkloristika, história a pod. Zaoberá sa priamym výskumom folklorizmu v teréne a všetkými prejavmi organizovaného folklóru v banskobystrickom regióne. Venuje sa prezentačnej činnosti získaných audio a audiovizuálnych dokumentov, a to vždy v kontexte s konkrétnou tematikou modernej krátkodobej alebo dlhodobej expozície.

Múzeum ľudového tanca sa sústredí na prezentáciu ľudového tanca v jeho rôznorodých podobách (tradičné dedinské tance, tance z mestského a prímestského prostredia, tance v prostredí folklorizmu, tance etnických a iných menšín, tance na začiatku 21.storočia s nadväznosťou na tradičné tance).

ŠTÁTNA VEDECKÁ KNIŽNICA – LITERÁRNE A HUDOBNÉ MÚZEUM

Sídlo múzea je na ulici Lazovná 9 v Banskej Bystrici. Zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Je to špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou  dokumentujúce literárny a hudobný život na strednom Slovensku ako aj výrobu a uplatňovanie ľudových hudobných nástrojov na území Slovenska.

Literárne a hudobné múzeum sídlilo takmer 34 rokov v historickom areáli evanjelického kostola v bezprostrednej blízkosti Mestskej pamiatkovej rezervácie. Patrí k najmladším a svojou špecializáciou k ojedinelým múzeám na Slovensku, bolo založené v roku 1969. Od 1.1.2001 je súčasťou Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici ako špecializovaný organizačný útvar. Od 1.2.2003 sa múzeum presťahovalo do podkrovia Štátnej vedeckej knižnice na ulici Lazovná 9.
Zameriava sa na dokumentáciu literárnej a hudobnej kultúry regiónu Banskej Bystrice a Brezna, ku ktorému sa viažu významné osobnosti slovenskej národnej kultúry a umenia: polyhistor 18.storočia Matej Bel, v Nemecku pôsobiaci hudobný skladateľ obdobia baroka Ján Francisci a staviteľ nástrojov Michal Búľovský (Bulyowsky), predstavitelia slovenskej literatúry a hudby 19.storočia Ján Chalupka, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto a Ján Levoslav Bella, spisovatelia 20.storočia Terézia Vansová, Jozef-Gregor Tajovský, Ľudo Mistrík-Ondrejov, František Švantner, literárny vedec Alexander Matuška, skladateľ Viliam Figuš-Bystrý, Ján Cikker, Andrej Očenáš, Šimon Jurovský, Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina a mnohí ďalší. Múzeum zbiera a zachováva pamiatky dokumentujúce nielen osobnosti, ale aj divadelné a hudobné súbory, spolky, tlačiarov a významné podujatia a udalosti. V zbierkovom fonde múzea sú staré a vzácne tlače, plagáty, bulletiny, archívne dokumenty, literárne a hudobné rukopisy, fotografie, výtvarné diela, zbierky z oblasti divadelníctva, ľudové a klasické hudobné nástroje a vecné pamiatky. Pracovníci múzea zverejňujú zbierkový fond prostredníctvom viacerých expozícií.

Expozície:

Múzeum – domov múz. Expozícia po obsahovej stránke pozostáva z hudobného a literárneho salóna. Poskytuje pohľad na významné hudobné a literárne osobnosti mesta a regiónu. Svojou širokou obsahovou náplňou výrazne obohacuje kultúrnu prezentáciu mesta a je vhodná pre všetky vekové vrstvy návštevníkov. Je možné ju využívať i na rôzne špecializované podujatia (napr. špecializované vyučovacie hodiny pre školy, besedy o živote hudobných a literárnych osobností, komorné umelecké programy, koncerty). Expozíciu dopĺňa videopremietanie podľa požiadaviek návštevníkov, ale aj možnosť uskutočniť tvorivé aktivity a súťaže.

Ľudové hudobné nástroje na Slovensku. Literárne a hudobné múzeum zabezpečuje na Slovensku výskum ľudových hudobných nástrojov. Tie patria medzi najstaršie umelecké prostriedky vôbec. Tradičné hudobné nástroje sú základom ľudovej inštrumentálnej hudby. Na Slovensku tvoria v porovnaní s inými stredoeurópskymi kultúrami značne rozsiahly celok, ktorý v súčasnosti tvorí do 200 nástrojových typov. Expozícia prináša 250 ľudových hudobných nástrojov od 60 tvorcov. Väčšina z nich bola vyrobená v 20.storočí. Z druhej skladby prezentuje signálne, samoznejúce, vzduchozvučné a strunové nástroje. Najrozsiahlejší celok je venovaný píšťalám a z nich najmä špecifickému slovenskému hudobnému nástroju, fujare, ktorá sa stala symbolom etnickej preukaznosti Slovákov. Expozíciu dopĺňa videopremietanie, ale aj možnosť uskutočniť tvorivé aktivity (hra na ľudových hudobných nástrojoch, rytmicko-pohybové hry, hravé vedomostné kvízy a súťaže).

Bábkarsky salón. Interaktívna expozícia, ktorá mapuje bábkarské tradície na Slovensku: rodinu Stražanovcov, rodinu Anderlovcov, Antona Anderleho z Radvane, výrobcov bábok na strednom Slovensku, ochotnícke súbory, činnosť Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici (predtým Krajského bábkového divadla), amatérskych a profesionálnych výrobcov bábok. Časť expozície je venovaná slovenskej scénografke Jane Pogorielovej a jej manželovi divadelnému technológovi Antonovi Dušovi. Návštevníci si môžu vyskúšať vodenie bábok, zahrať si bábkovú rozprávku, čítať rozprávku a potom ju zdramatizovať. Bábkarský salón môžu využívať aj na hodiny výtvarnej a estetickej výchovy. Videozáznamy vhodne dopĺňajú odbornú problematiku bábkarstva.

Pamätný dom J. G. Tajovského v Tajove. (Pozri Pamätné izby v okrese Banská Bystrica).

Expozícia profesora Pavla Tonkoviča v Podkoniciach. (Pozri Pamätné izby v okrese Banská Bystrica).