Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Múzeá v okrese Bratislava V

 

MÚZEUM MESTA BRATISLAVY. Antická Gerulata v Rusovciach.

Čiastočne zastrešená a čiastočne odkrytá expozícia Múzea mesta Bratislavy na Gerulatskej ulici v Rusovciach. Nachádza sa asi 100m za Kostolom svätej Márie Magdalény a predstavuje kamenný castell, veliteľské jadro rozsiahlejšieho drevozemného vojenského tábora s civilnou osadou a pohrebiskami. Je archeologickým múzeom v prírode. Gerulata je najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou Rimanov na území Slovenska. V zasklenej budove sa nachádza moderne riešená expozícia rímskeho umenia z 1.-3.storočia n.l. (architektonické články a početné murivá, kamenosochárske diela, náhrobné pamiatky i nálezy z archeologických výskumov). Náhrobné pamiatky boli sekundárne použité pri vežovej stavbe zo 4.storočia, napr. kamenné platne s vyobrazením mýtického Attida či monumentálny reliéf Daidala a Ikara s polychrómiou, ktorý sa riadi medzi výnimočné výtvarné diela v Podunajsku. Počas archeologických výskumov v roku 1964 bola odkrytá rímska vojenská stanica Gerulata, ktorá bola súčasťou rímskeho obranného valu na severných hraniciach impéria, tzv. Limes Romanus. Vznikla za vlády cisára Domiciána. Existovala od 1.polovice 1.storočia n.l., zanikla asi v polovici 5.storočia n.l. Po páde rímskej moci sa tu usadili Góti a po nich Slovania. V stredoveku tu bola postavená gotická obytná veža. Archeologické výskumy tu odkryli minimálne 4 stavebné etapy datované do 1.-4.storočia n.l. Najstarším objektom je drevozemný tábor v polohe Bergl, datovaný materiálom domitiansko-trajanského obdobia (koniec 1. až začiatok 2.storočia/. V 2.storočí tu vznikol kamenný kastel so stálou vojenskou posádkou. V zázemí tábora Gerulata je doložené civilné osídlenie, poľnohospodárske usadlosti a viaceré pohrebiská, nachádzal sa tu zrejme aj brod a prístav. Kamenná vežovitá pevnostná stavba je 4.stavebnou etapou kastela a vznikla zabudovaním do rohu staršej architektonickej konštrukcie po roku 380. Veža mala 12 mohutných pilierov, ktoré tvorili nádvorie. Základové murivo pilierov siahalo do hĺbky 4m. Vzhľadom na hĺbku základov pilierov i obvodových 3m vysokých múrov veže statické posudky uvažujú až o trojposchodovom objekte. V strede bola asymetricky umiestnená studňa. V pilieroch a obvodových múroch mladšieho kastela boli zamurované staršie kamenné výtvarné diela, ktoré sú vystavené v lapidáriu múzea. Vežovitá stavba má paralely s povalentiniánovskými limitnými pevnosťami v stredodunajskom priestore. Súvisia s významnou reorganizáciou, výsledkom ktorej bola stavba pevnosti v ľavom rohu praetentury (prednej časti) pôvodných auxiliárnych táborov. Z výskumov vicusu – civilnej osady pochádzajú na pohľad nenápadné nálezy, ktorých výpovedná hodnota presahuje jej lokálny význam. Pozornosť si zasluhujú nálezy ako napr. míľnik z Carnunta do Gerulaty, razba XIX.légie na striebornej minci či vojenský kolok jazdeckej jednotky na tegule – rímskej strešnej tehle, prvý a jediný svojho druhu.

Rímsky štát pretrval v rôznych podobách 2.000 rokov. Rimania dokázali vládnuť nad svojim obrovským impériom s pomocou relatívne malého žoldnierskeho vojska a neboli iba expertmi v uplatnení sily a násilia. Rešpektovali miestne tradície a etnické zvláštnosti, pokiaľ tým nebola ohrozená ich prevaha. Podporovali samosprávu a presadzovali ich relatívne malú cisársku správu k udržaniu ríše. Členovia aristokracie smerovali od jedného úradu k druhému naprieč ríšou. Prostredníctvom vojska sa dostával do kontaktu s Rímom aj najvzdialenejší cíp krajiny. Okrem toho bolo vojsko katalyzátorom, ktorý umožnil vznik novej spoločnosti na hranici. Hranicu tvorili opevnené body, pričom dôležitou funkciou bola kontrola pohybu v ríši a von z ríše. Túto úlohu spĺňali hlavne vyzvedači a riečne flotily, ktorí kontrolovali krajinu, hraničné rieky a moria. Hranice boli tiež membránou, cez ktorú prenikalo rímske myšlienkové bohatstvo ako aj predmety dennej potreby do sveta na druhej strane týchto hraníc. Obchodné väzby, ktoré siahali až do  Indie a ďalej na východ, na juhu dosahovali Saharu a na severe Baltské more, priniesli ríši obrovskú pestrosť tovarov a dokázateľne ovplyvnili aj krajiny, ktoré Rimania nikdy neobsadili. Hranice Rímskej ríše, známe ako Limes Romanus, sú časťou spoločného kultúrneho dedičstva krajín troch kontinentov. Tvoril ich systém táborov légií, táborov pomocných jednotiek a strážnych veží, ktorý umožňoval mať pod kontrolou súvislé územie Rímskej ríše. Jednotlivé body obranného systému boli spojené limitnými cestami. Prevažná časť dnešného Slovenska ležala v dobe rímskej mimo hraníc Rímskeho impéria. Priamo k provincii Pannonia Superior vtedy patrila len veľmi malá časť na pravom brehu Dunaja, kataster Petržalky, Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Priamo v Rusovciach sa nachádzal kastel Gerulata. Územie juhozápadného Slovenska sa však na Dunaji bezprostredne pripájalo na severopanónske hranice a toto tesné susedstvo výrazne poznačilo a ovplyvnilo aj vývoj v ich predpolí. Na území juhozápadného Slovenska sa stretávame s úplne ojedinelým fenoménom a síce s rímskymi, resp. podľa rímskych vzorov postavenými architektúrami v germánskom prostredí. Prvýkrát sa dokonca stretávame s týmto javom v 1.storočí p. n.kl., keď na Bratislavskom hrade boli postavené budovy s kamennými základmi, niektoré s mozaikami v duchu rímskeho staviteľstva pre keltskú nobilitu. Gerulata bola prvým kastelom v línii Carnuntum-Ad Flexum. Tábor mal dôležitú strategickú úlohu, chránil východné krídlo légií stacinovaných v Carnunte, hlavnom meste provincie Pannonia. Meno Gerulata prevzali Rimania pravdepodobne od domáceho keltského obyvateľstva.

 

MÚZEUM ŠKOLSTVA A PEDAGOGIKY

Múzeum sídli na ulici Hálova 16 v mestskej časti Petržalka. Zriaďovateľom múzea je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a organizačne patrí pod Centrum vedecko-technických informácií SR. Je to špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou zamerané na múzejnú dokumentáciu vývoja školstva a pedagogiky na Slovensku. Vznikom múzea sa nadviazalo na tradície školského múzejníctva, ktoré v 2.polovici 19.storočia položil V. Ľ. Rizner /1849-1913/ výstavami na škole v Zemianskom Podhradí. Myšlienku založenia Slovenského pedagogického múzea propagoval v roku 1925 neskorší minister školstva SR Jozef Sivák /1886-1959/ a učiteľ Peter Straka /1904-1980/ sa zaslúžil o vznik prvého takéhoto zariadenia, Pedagogického a vlastivedného múzea v Malackách v roku 1928. Múzeum v Bratislave vzniklo rozhodnutím Kolégia ministra školstva v roku 1970 ako oddelenie Slovenskej pedagogickej knižnice. V rámci svojho poslania sústredilo múzeum vo svojich fondoch takmer 40.000 zbierkových predmetov zo 16.-20.storočia. Ide prevažne o zariadenie škôl (inventár tried, kabinetov), učebné pomôcky, učebnice, knihy so školskou a pedagogickou tematikou, listinný materiál (vysvedčenia, indexy, triedne knihy, školské zošity) či fotografie, filmový a iný obrazový materiál.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist