Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Múzeá v okrese Brezno

 

MÚZEUM ČIERNOHRONSKEJ ŽELEZNICE ČIERNY BALOG

V stanici Čierny Balog je celoročne otvorené malé múzeum lesných železníc, s exponátmi z výstavby i prevádzky lesných železníc na Slovensku i v celom Karpatskom oblúku. Súčasťou múzea je i živý model zachovanej trate ČHŽ v mierke H0-e, ktorý si môžu tlačidlom samé spúšťať deti, množstvo historických fotografií i trojrozmerných exponátov, napr. ručná drevená traťmajstrovská drezína, rozchodky, výkoľajky, vŕtačky a píly na koľajnice, ale i staničná váha – decimálka, pasca na medvede, či vyše storočný hodinový stroj z kostola v Čiernom Balogu s ručne vyrábanými ozubenými kolieskami. Na väčšinu exponátov si môžu návštevníci aj siahnuť a vyskúšať si napríklad odrezať kus koľajničky, alebo historickým kompostérom si oraziť dátum na pôvodný Edmonsonov lepenkový cestovný lístok.

Vo vonkajšej expozícii sú na staničných koľajach celoročne vystavené rôzne druhy motorových i parných rušňov, používaných nákladných i osobných vozňov a celá stanička v Čiernom Balogu tak slúži ako živé prevádzkované múzeum pod šírym nebom. Opäť je možné všetky exponáty preskúmať – nastúpiť do vagónikov, vyskúšať si funkciu vodného žeriavu, prípadne stať sa aspoň na fotografii rušňovodičom v kabíne lokomotívy.

Z pôvodne lesnej železničky sa zrekonštruoval 12km úsek z Čierneho Balogu do Hronca a do Vydrovskej doliny. Čiernohronská železnica s rozchodom 760mm vznikla v roku 1909 a ako lesná železnica fungovala až do roku 1982. Celkovou dĺžkou svojich tratí 132km sa stala najdlhšou lesnou železnicou na Slovensku. Po jej zrušení sa ju vďaka nadšeniu dobrovoľníkov, milovníkov prírody a techniky, podarilo zachrániť a od 1.5.1992 obnoviť ako železnicu pre turistov. V súčasnosti je táto národná kultúrna pamiatka zachovaná a prevádzkovaná v dĺžke 16km a jej majiteľom je nezisková organizácia vytvorená združením obcí Mikroregión Čierny Hron. V budúcnosti sa plánuje trať rozšíriť o ďalšie kilometre.

 

MÚZEUM SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA V BANSKEJ BYSTRICI. Pamätník SNP Nemecká.

Národnú kultúrnu pamiatku Pamätník SNP Nemecká spravuje Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Nachádza sa tu stála expozícia Represálie nacistov a príslušníkov POHG na Slovensku v rokoch 1944-1945. Expozícia je venovaná jednej z najtragickejších kapitol slovenských novodobých dejín, represáliám nemeckých nacistov a ich domácich kolaborantov z radov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG) a príslušníkov nemeckej národnostnej skupiny.
Prvá časť múzea spracúva všeobecný úvod do danej problematiky a zároveň zachytáva priebeh, hlavných aktérov a obete vraždenia v Kremničke a Nemeckej, miestach početne najrozsiahlejších represálií s charakterom vyhladzovacích akcií na území Slovenska. Úvod v tejto miestnosti v stručnosti načrtáva základné tendencie vývoja ľudáckeho režimu a udalosti až do vojenského potlačenia SNP jednotkami Nemeckej brannej moci a Zbraní SS a obsadenia politického a vojenského centra Povstania, Banskej Bystrice. Za týmito nemeckými formáciami postupoval nacistický policajno-bezpečnostný aparát pozostávajúci z príslušníkov Bezpečnostnej služby (Sicherheitsdienst-SD) a Bezpečnostnej polície (Sicherheitspolizei – SiPo), ktorého úlohou bolo stíhanie, zatýkanie a následná likvidácia účastníkov Povstania, ich rodinných príslušníkov, príslušníkov odboja, civilných osôb pomáhajúcich Povstaniu a rasovo prenasledovaných osôb, najmä Židov a Rómov.
Vraždenie v Nemeckej, v bývalej Kofroňovej vápenke, prebiehalo 4.-11.januára 1945 a po strele do tyla skončilo v plameňoch vápennej pece okolo 900 ľudí. Tieto vraždy vykonali príslušníci Einsatzkommanda 14 pod velením šéfa banskobystrického oporného bodu EK 14 SS – Obersturmführera Dr. Kurta Georga Herberta Deffnera a členovia POHG z Považskej Bystrice na čele s nadzbrojníkom Vojtechom Horom a jeho zástupcami Leom Buntom a Mikulášom Spišiakom. Vápenka sa ukázala z hľadiska bezpečného zahladzovania stôp ako najschodnejšia cesta. Zároveň dúfali, že sa nikto nikdy nič nedozvie, lebo popol obetí a častí telesných pozostatkov zahladili aj vody rieky Hron. Podľa záznamov uvedených v Základnej knihe zaistencov, ktorí boli väznení gestapom Krajského súdu v Banskej Bystrici našlo smrť vo vápennej peci v Nemeckej 26 priamych účastníkov SNP. Išlo o Slovákov, Rusov, Francúzov, členov americkej vojenskej misie, o jednu Rumunku a 205 rasovo prenasledovaných osôb. Podľa projektu architektov A. Béllu, E. Stančíka, M. Belluša a akademických sochárov K. Patakyovej a A. Viku bol obetiam fašistických represálií postavený pomník.

Za miesto popráv v Kremničke boli vybraté protitankové zákopy v blízkosti obce. Prvú popravu nacisti uskutočnili 5.novembra 1944. Ďalšie popravy nasledovali 20.novembra, 12. a 19.decembra 1944, 5. a 20. januára 1945, 19.februára a 5. a 17.marca 1945.
Na popravách sa zúčastňovali aj príslušníci 5.poľnej roty POHG pod velením Jozefa Nemsilu. Zaistencov na miesta popráv dovážali z väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici. Po oslobodení bolo z masových hrobov v Kremničke exhumovaných celkove 747 obetí, z toho 211 žien a 58 detí. Väčšinu obetí tvorili Židia, vyše 450 osôb. Záver tejto časti výstavy je venovaný povojnovému retribučnému súdnictvu. Zachytáva procesy s príslušníkmi POHG, v ktorých boli vynesené rozsudky smrti a vysoké tresty odňatia slobody.
V druhej časti expozície, ktorá zaberá ďalšiu samostatnú miestnosť je možné oboznámiť sa s rozsahom represálií na západnom, strednom a východnom Slovensku ako aj na územiach okupovaných horthyovským Maďarskom. Časť expozície je venovaná represáliám voči rómskemu obyvateľstvu. Najväčší masový hrob na západnom Slovensku bol nájdený v lokalite Brezina pri Trenčíne, na strednom Slovensku v Dolnom Turčeku a na východe republiky v Tokajíku. Z dôvodu prehľadnosti bola výstava doplnená o schematické štruktúry Pohotovostnej skupiny H Sipo-SD a POHG spolu s tabuľkou hodnostných označení Zbraní SS.
Na Slovensku bolo umučených a zavraždených 5.304 vlastencov, antifašistov a rasovo prenasledovaných, ktorí po vojne boli exhumovaní v 211 hromadných hroboch. Z toho na území južného Slovenska okupovanom horthyovským Maďarskom to bolo 832 osôb v 42 hromadných hroboch. Viac ako 95 obcí, osád a samôt na Slovensku bolo vypálených. Hromadné vraždy na území Slovenska sa stali najotrasnejším svedectvom neľudskosti nacizmu a fašizmu. Z trojrozmerných predmetov sú najzaujímavejšie súčasti uniforiem príslušníkov POHG, nemeckej polície a Strany šípových krížov (Nyilaskeresztes párt-NKP). Z ďalších trojrozmerných predmetov sú na výstave zastúpené osobné predmety obetí represálií a veci z vypálených domov obcí Kalište a Kľak.

 

HOREHRONSKÉ MÚZEUM V BREZNE

Sídlo múzea je na Námestí M. R. Štefánika 55/47. Zriaďovateľom je od roku 2002 Banskobystrický samosprávny kraj. Založené bolo v roku 1960 ako vlastivedné múzeum breznianskeho okresu. Myšlienka založiť múzeum v Brezne, v meste s bohatou literárnou históriou, rezonovala medzi miestnou inteligenciou už začiatkom 50.rokov 20.storočia. Iniciatíva prichádzala najmä od Ladislava Bartka, profesora Jedenásťročnej strednej školy, podporovaného ďalšími pedagogickými pracovníkmi. Zameranie múzea prechádzalo od svojho vzniku v roku 1960 rôznymi vývojovými etapami – prvotnú špecializáciu vymedzoval navrhovaný názov Horehronské literárno-umelecké a národopisné múzeum. Podľa organizačného poriadku, schváleného 19.3.1963, sa múzeum stalo vlastivedným múzeom so zbernou oblasťou Horehronskej kotliny, od Lučatínu až po Telgárt. Uvažovalo sa aj o mestskom charaktere múzea s orientáciou na históriu Brezna. Pôvodný zámer zakladateľov, dokumentovať predovšetkým činnosť tu pôsobiacich literárnych osobností, zmenilo Povereníctvo kultúry po roku 1963 určením špecializácie na národopis.

V roku 1965 nadobudlo štatút regionálneho múzea, so zameraním na históriu a národopis horného Pohronia (geograficky vymedzené územie medzi Banskou Bystricou a Telgártom v údolí rieky Hron). Istým medzníkom v pôsobení múzea bol rok 1965, kedy sa inštitúcia definitívne presťahovala z dočasných priestorov objektu na ulici Martina Rázusa do historickej radnice. Od roku 1975  sa akvizičný plán múzea zameral na zber základného etnografického materiálu z každej obce zbernej oblasti regiónu horného Pohronia, dokumentujúceho spôsob života v danej lokalite, ako aj na novodobé dejiny regiónu. V roku 1988 sa historické oddelenie múzea, spolu s knižnicou, presťahovalo do zrenovovaného a pre účely múzea adaptovaného meštianskeho domu na Námestí gen. M. R. Štefánika 13 v Brezne, pochádzajúceho z polovice 16.storočia. Múzeum v tomto objekte získalo zároveň nové priestory na výstavné účely a iné prezentačné aktivity. Aj v súčasnosti má múzeum regionálnu pôsobnosť a prostredníctvom svojich zbierok poskytuje návštevníkom obraz o dejinách a kultúre okresov Brezno a Banská Bystrica. Je to regionálne múzeum s komplexnou múzejnou dokumentáciou vývoja prírody a spoločnosti so zameraním na národopis  a históriu horehronského regiónu. Múzeum sídli v dvoch historických budovách na breznianskom námestí: v starej radnici s renesančnými základmi, ktorá dnešnú podobu nadobudla po neskorobarokových úpravách v rokoch 1779-1780 (zastrešuje národopisnú expozíciu) a v renovovanom meštianskom dome na Námestí gen. M. R. Štefánika 13, ktorý pochádza z konca 16.storočia (poskytuje priestor historickej expozícii). Pod správu Horehronského múzea patrí v Brezne aj roľnícko-remeselnícka usadlosť farbiara modrotlače na ulici Rázusova 20 so vzácnou technickou pamiatkou – drevenou mangľovňou.

Expozície.

Život a kultúra ľudí na Horehroní – národopisná expozícia. Národopisná expozícia sprostredkúva v niekoľkých tematických celkoch obraz tradičnej materiálnej kultúry na Horehroní – ľudové zamestnania, odievanie, bývanie, výroba. Už viac ako štyri desaťročia ponúka pohľad na to, čo sa takmer vytratilo z reálneho života Horehronia – obraz tradičnej materiálnej kultúry – ľudový odev, pastierstvo, poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a výrobu z dreva, tradičnú výrobu textilu, spracovanie koží a ľudovú architektúru. V roku 2007 bola expozícia, aj s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR, obnovená. V rámci tejto reinštalácie sa obohatili existujúce tematické celky o nové zbierkové predmety. Jej obsah sa rozšíril o samostatnú tému, ktorá je venovaná vybraným remeslám z Brezna: farbiarstvu, krajčírstvu, debnárstvu, kožušníctvu, tkáčstvu a výrobe likérov a sódovej vody. K výberu z bohatého zbierkového fondu patrí aj reprezentačná ukážka produkcie železiarskych závodov v Hronci – zlievarne a smaltovne z konca 19. a 1.polovice 20.storočia, pod názvom „Krása liatiny a smaltu“. Expozícia sa nachádza v historickej radnici na Námestí gen. M. R. Štefánika č. 55/47.

Brezno v premenách času – historická expozícia. Expozícia zachytáva prostredníctvom predmetov z historického zbierkového fondu múzea dejiny mesta Brezna od jeho vzniku do roku 1918. Venuje sa aj významným breznianskym osobnostiam, ktoré svojím pôsobením ovplyvnili v tomto období spoločenský, politický a kultúrny život v Brezne. Nachádza sa v starobylom, renovovanom meštianskom dome zo 16.storočia na Námestí gen. M. R. Štefánika č. 13.

Literárne Brezno – literárna expozícia. Nová expozícia bola sprístupnená vďaka MO Matice slovenskej v Brezne za odbornej pomoci Horehronského múzea. Nachádza sa v zrenovovaných priestoroch starej sypárne na evanjelickej fare. Expozícia Literárne Brezno je rozdelená do troch častí. V úvode je stručná história literárneho života v meste. Druhá časť obsahuje materiály o živote a diele Martina Rázusa, popredného spisovateľa medzivojnového obdobia – ukážky jeho rukopisov, knižné vydania jeho prác a niektoré osobné veci spisovateľa. V tretej časti sú predstavené v chronologickom slede literárne osobnosti od polovice 17.storočia až po súčasnosť (Izák Caban, Ján Milochovský, Ján Simonides, Ján Chalupka, Karol Kuzmány, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Adolf Peter Záturecký, Samuel Kupčok, Andrej Kachnič, Ján Pohronský, Ervín Holéczy, Elena Holéczyová, Matej Tasler a František Kreutz). Panely expozície obsahujú textový a obrazový materiál, dokumentujúci život a dielo týchto osobností, základné údaje vhodne dopĺňajú exponáty vo vitrínach.

 

HUTNÍCKE MÚZEUM ŽELEZIARNÍ PODBREZOVÁ

Sídlo múzea je na ulici Kolkáreň 35. Zriaďovateľom sú Železiarne Podbrezová a.s. Je to špecializované múzeum s regionálnou pôsobnosťou dokumentujúce vývoj hutníctva na Horehroní, vznik podbrezovských železiarní a ich vplyv na rozvoj regiónu.

V súčasnosti sú sprístupnené dve expozície – interná a externá.

Interná expozícia. Na 22 paneloch popisuje historické fakty, dokumentované fotografiami, materiálmi a exponátmi uloženými v štrnástich presklených vitrínach.
Externá expozícia. Ponúka pohľad na zakonzervované časti hutníckych strojov.

TOPlist