Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Múzeá v okrese Košice I

 

SLOVENSKÉ TECHNICKÉ MÚZEUM

Sídlo múzea je na ulici Hlavná 88. Zriaďovateľom múzea je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Je to špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou na dokumentáciu dejín vedy a techniky na Slovensku. Múzeum ako jediné svojho druhu na Slovensku cieľavedome zhromažďuje, vedeckými metódami spracúva, vyhodnocuje, odborne spravuje i ochraňuje, vedecky a kultúrno-výchovne využíva hmotné doklady o vývoji techniky a exaktných vied z celého územia Slovenska.

Spravuje bohaté zbierkové fondy vybraných technických a prírodovedných disciplín v ich historickom vývoji. Iniciuje starostlivosť o vybrané pamiatky vedy, výroby a techniky na Slovensku, poskytuje odbornú pomoc pri záchrane a obnove týchto pamiatok. Dokumentuje podiel Slovenska a jeho osobností, z ktorých najmä Prof. Dr. Ing. Aurel Stodola a Jozef Maximilián Petzval prispeli k rozvoju svetovej vedy a techniky.

Na potrebu uchovávania a ochrany pamiatok technickej vyspelosti na Slovensku upozorňoval už Andrej Kmeť, nestor slovenského múzejníctva. Profil múzea sa formoval od dočasného vydania štatútu Technického múzea v roku 1947, prvé expozície boli verejnosti sprístupnené v roku 1948. Zriadenie Slovenského technického múzea sa ukázalo ako plne historicky opodstatnené. Slovensko vo svojom vývoji patrilo medzi najpriemyselnejšie oblasti Uhorska. Vďaka nerastnému bohatstvu, jeho ťažbe a spracovaniu v baníctve a hutníctve, sa Slovensko do konca 18.storočia radilo v rozvoji techniky medzi popredné európske krajiny. Z bohatej histórie vyrastala potreba múzejne uchovávať a dokumentovať pokrokové technické tradície. Za roky svojej existencie múzeum zhromaždilo viac ako 14.000 zbierok. Mnohé z nich majú jedinečnú a nenahraditeľnú hodnotu tak z hľadiska vývoja vedy ako aj pre prezentačnú činnosť. Zázemie hodnotného a rozsiahleho zbierkového fondu múzea je základom pre budovanie špecializovaných expozícií, stálych výstavných súborov a krátkodobých prezentačných výstav. V roku 1983 bolo múzeum premenované na Slovenské technické múzeum.
Budovanie zbierkového fondu je jednou z rozhodujúcich aktivít každého múzea. V súčasnosti má múzeum vo svojej správe viac ako 33.600 zbierkových predmetov (uložených v depozitároch a inštalovaných v expozíciách) uvedeného zamerania: baníctvo (banské stroje, nástroje, prístroje, banícke pomôcky, banské svietidlá), hutníctvo (hutnícka prístrojová technika, písomná i obrazová dokumentácia, historické i súčasné výrobky, prehľad technologických postupov, výrobné zariadenia i nástroje), kováčstvo (umelecky kované železné mreže, ozdobné prvky, cechové štíty, predmety dokumentujúce kováčsku výrobu, kováčske nástroje), strojárstvo (všeobecné strojárstvo, energetické stroje, textilné i polygrafické stroje), letectvo (prostriedky leteckej dopravy, letecké motory a letecká prístrojová technika), doprava (dopravné zariadenia železničné a cestné, ale aj signálna a oznamovacia technika), kancelárske stroje (osobitá a ucelená kolekcia písacích strojov), hodinárstvo (hodiny rôzneho druhu, špeciálne typy hodín – pedometre, chronometre, hodinové stroje vreckových i vežových hodín, nástroje a zariadenia používané v hodinárskych dielňach, súčiastky používané v hodinárskej praxi), geodézia a kartografia (nivelačné prístroje, tachymetre, teodolity, výškomery, meračské pomôcky, kartografické mapové diela, prístroje a pomôcky používané pri tvorbe máp), fotografická a kinematografická technika (historické fotografické prístroje, filmové kamery, projektory, fotografické pomôcky, novšia fotografická a kinematografická technika), priemyselný dizajn (spotrebné strojárske výrobky, osvetľovacia technika, dizajnérske modely, návrhy a dokumentácie, autorské modely – náčrty, návrhy, štúdie, projekty), fyzika (súbory elektrík, mikroskopov, galvanometrov, ďalekohľadov, váh a závaží, dĺžkových meradiel a meteorologických prístrojov), astronómia (najmä pozorovacia technika využívaná pri astronomických pozorovaniach a meraniach, ale aj modely slnečnej sústavy, knižné publikácie), chémia (súbory pomôcok, prístrojov a zariadení, ktoré podávajú prierez vývojom laboratórnych operácií a chemických analytických metód).

Pobočky Slovenského technického múzea:

  • Múzeum dopravy v Bratislave. (Pozri Múzeá v okrese Bratislava I).
  • Múzeum letectva v Košiciach. (Pozri Múzeá v okrese Košice IV).
  • Expozície v sídle Slovenského technického múzea:

Sieň elektrických výbojov. Už od roku 1992 múzeum vystavuje veľkú časť zbierkového fondu dokumentujúceho vývoj elektrotechniky v expozícii Oznamovacia elektrotechnika. Daná expozícia pozostáva z dvoch tematických celkov, ktoré sa venujú prevratným objavom v rámci dorozumievania a dorozumievacej techniky a objavom súvisiacim so záznamom a reprodukciou zvuku a obrazu. K exponátom, ktorým návštevníci venujú najviac pozornosti, patria okrem dnešnou mládežou nepoznaných telegrafných prístrojov, ďalekopisov, či neskôr telefónov a telefónnych ústrední aj Edisonove fonografy, prvé mechanické gramofóny, raritný drôtofón, či prvé zariadenia na zaznamenávanie i reprodukciu zvuku a obrazu. S veľkým ohlasom, aj v radoch učiteľov fyziky na stredných i základných školách, sa stretávajú krátkodobé výstavy a sprievodné podujatia z oblasti histórie elektrotechniky. Možno spomenúť výstavy Svet zabudnutej elektrónky, Prajete si blesky? alebo medzinárodné stretnutie Teslistov – konštruktérov Teslových cievok. Ohlasy návštevníkov na dané aktivity, ktoré okrem možnosti prehliadky statických exponátov priniesli aj niečo, čo ešte stále v múzeách na Slovensku chýba – a to dynamiku a interaktivitu, prispeli k tomu, že dňa 4.novembra 2008 Slovenské technické múzeum sprístupnilo v Košiciach už v poradí tretiu expozíciu z oblasti histórie elektrotechniky. Novou expozíciou s názvom Sieň elektrických výbojov prináša múzeum jedinečnú možnosť zoznámiť sa s elektrostatikou a technikou vysokých napätí prostredníctvom dynamických ukážok a pokusov, v niektorých prípadoch aj s interaktívnym prístupom návštevníkov. Okrem informácií o vynálezcoch v oblasti silnoprúdovej elektrotechniky a elektroenergetiky, kde môžeme spomenúť Otta von Guericke, Augusta Toeplera, Jamesa Wimshursta, R. J. Van de Graaffa, N. Teslu, M. Faradaya či H. Cavendisha a iných sa tvorcovia expozície snažia návštevníkom umožniť priame stretnutie s fenoménom elektriny prostredníctvom funkčných dynamických exponátov. V chronologickom slede ide o elektrostatické generátory, rôzne typy Teslových transformátorov, Ruhmkorffov induktor, Marxov generátor, prístrojový transformátor napätia a iné.
Okrem klasických demonštrácií účinkov statickej elektriny, bežne prevádzkovateľných aj v školských laboratóriách, sú v novej expozícii Slovenského technického múzea predvádzané až 80cm iskrové výboje – umelé blesky z Teslovho transformátora smerované do Faradayovej klietky. Nezabudnuteľným zážitkom môže byť vlastná skúsenosť z jej účinkov – dokonalej ochrany pred nebezpečným napätím. Návštevníci sa tiež dozvedia, čo je to skinefekt, oboznámia sa s princípom iontového motora. Pozornosť priťahujú aj demonštrácie elektromagnetického vyfukovania elektrického oblúka (Jacobov rebrík) alebo efektné plazivé výboje na sklenenej bariére (Lichtenbergove obrazce).

Hutníctvo a metalurgia.

Hutníctvo – historická časť. Historická hutnícka expozícia objasňuje vývin tohto odboru vo svetovom meradle s dôrazom na bohaté tradície hutníctva na Slovensku. Expozícia je inštalovaná na upravenom schodisku a v miestnostiach na 1.podlaží. Zdôraznené sú tu objavy v železiarstve, kovohutníctve i tvárnení kovov. Vo vstupnej časti upúta návštevníka model tzv. slovenskej pece zo 14.storočia, typickej pre slovenské železiarske oblasti. Predstavuje typ hutníckej šachtovej pece, ktorá vzhľadom na vtedajšiu úroveň hutníckej techniky v Európe bola vysoko pokrokovým zariadením. Pozoruhodné sú na Slovensku tradície zlievarenstva bronzu. Dokumentačný materiál z 13.storočia až konca 16.storočia potvrdzuje existenciu zlievarenských dielní v Bardejove, Prešove, Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Banskej Bystrici, kde odlievali z bronzu hlavne zvony, krstiteľnice, neskôr delá a rôzne ozdobné predmety. Prvá zmienka o odlievaní zvonov v Košiciach sa datuje do roku 1394. Z hutníckych exponátov dominuje model jednokladivového dvojohniskového hámra. Dokumentuje stáročné hámornícke tradície, kde najmä oblasť Nižného Medzeva zaujíma v dejinách hámorníctva na Slovensku osobité miesto. Spracovanie železa v hámroch v údolí Bodvy v okolí Nižného Medzeva podľa stavu z roku 1774 ilustruje pôvodná mapa. Zaujímavé je i najstaršie umelecké vyobrazenie dobývania a spracovania rúd na našom území na tabuľovej olejomaľbe Rožňavskej Metercie z roku 1513. Vystavené sú tu výkresy pokusného zariadenia na vylepšenie skujňovania v Hronci z roku 1839 a plány valcovne plechu v Hronci z roku 1813, ako aj model valcovne na vodný pohon. Osobitný panel zdôrazňuje vplyv banskoštiavnickej akadémie (založenej v roku 1770 a povýšenej na akadémiu v roku 1763) na skvalitnenie technickej úrovne hutníctva. Na 1.podlaží na dobových fotografiách a nákresoch sú niektoré pohronské železiarne: Ferdinandova huta pri Pohorelej, Augustova huta v Pohorelej, valcovňa v Švábolke (osada Valkovne) a najstaršia gemerská vysoká pec v Dobšinej. Obdivujeme jeden z najvzácnejších exponátov – bronzové dvere z roku 1580, prekrásnu ukážku umeleckého odlievania z bronzu. Jednokrídlové dvere v renesančnom štýle, zdobené reliéfmi a motívmi z dionýzskych slávností, proveniencie Krásnohorské Podhradie v okrese Rožňava, o čom svedčia nálezové okolnosti. Unikátnosť exponátu umocňuje skutočnosť, že bronzové dvere boli odlievané vcelku okrem chýbajúcich dvoch plastík. Potvrdzuje to reliéf zadnej strany a röntgenové snímky zhotovené z niektorých technologicky najviac exponovaných miest. Na dverách je latinský nápis: „Claudite iat rivos sat prata liberunt Anno MDLXXX“. Ojedinelosť tohto exponátu, prevedenie i motív – zobrazené hudobné nástroje, ako aj štýl figurálnej výzdoby naznačujú, že ide pravdepodobne o import z Talianska. Dvere sú unikátnym dielom umeleckého remesla v európskom meradle. Z hmotných exponátov zaujme hámornícke dúchadlo z roku 1848, pochádzajúce z bývalej železiarne v Oravskom Podbieli. V expozícii je prezentovaný súbor početných hutníckych zbierok, vrátane nástrojov a pomôcok používaných v zlievarni, valcovni a kováčskej dielni. Najvýznamnejší je tu inštruktážny model vysokej pece s príslušenstvom na výrobu surového železa.

Metalurgia v 19 a 20.storočí. Expozícia obsahovo nadväzuje na zmodernizovanú historickú časť expozície metalurgie, ktorú v múzeu sprístupnili vo februári 2010. Expozícia je členená na osem tém. Prvé štyri sa venujú hutníctvu železa v procese priemyselnej revolúcie (1830-1880), technickým novinkám v železiarstve v období priemyselnej revolúcie, hutníctvu železa na Slovensku v procese priemyselnej revolúcie a hutníctvu železa v rokoch 1880-1918, 1918-1945, 1945-2005. Obsah ďalších troch častí tvoria ferozliatiny, kovohutníctvo a významné osobnosti v histórii slovenského hutníctva Anton Kerpely, Ján Aradi, Martin Sturman, Michal Dérer a Ľudovít Gavora. Posledná prezentácia je zameraná na pamiatky železiarenskej výroby a techniky v teréne, hámre a pamiatky vysokých pecí a zlievarenstva v Sirku-Červeňanoch, Nižnej Slanej, Vlachove, Troch vodách či Podbieli. Hlavným nositeľom technického pokroku bol štátny železiarenský podnik so sídlom v Hronci. Pozornosť je venovaná bohatým dejinám kovohutníctva na Slovensku: Kremnica (zlato a striebro), Krompachy (výroba medi), Žiar nad Hronom (hliník), Sereď (nikel), Banská Štiavnica (olovo), okolie Rožňavy (ortuť), ťažba mangánovej rudy v Kišovciach-Švábovciach a Lednických Rovniach. Z hmotných exponátov zaujme hámornícke dúchadlo z roku 1717, pochádzajúce z Vyšnej Boce.

Vývoj geodetickej techniky a kartografie. Expozícia je zameraná na vývoj zememeračstva s dôrazom na technické pomôcky používané pri meraní Zeme a znázorňovaní jej povrchu.

Človek od pradávna pociťoval potrebu poznať prírodu a preniknúť do jej tajov. Táto prirodzená potreba vyvinula v ľuďoch schopnosť zameriavať a znázorňovať okolitú krajinu, aby im poskytovala neskôr možnosť orientácie. Už pred naším letopočtom prevádzal človek rôzne merania nielen pre stavby, ale aj pre iné účely na zemskom povrchu a tieto aj znázorňoval kresbami. Geodézia ako náuka o meraní tvaru a veľkosti Zeme a polohy jednotlivých bodov na zemskom povrchu vznikla z praktických potrieb. Jej základy položili najmä starí Egypťania. Kartografia úzko súvisí s geodéziou a zaoberá sa konštrukciou obsahom, používaním a rozmnožovaním máp a ich dejinami. Geodézia a kartografia používala rôznorodé a početné technické pomôcky, ktoré zaznamenali v priebehu storočí pozoruhodný vývoj. Zbierkové predmety oddelenia geodézie a kartografie poskytujú pohľad do zbierkového fondu tohto odboru. Základy zbierkového fondu geodézie pochádzajú z čias vzniku múzea, pričom dokumentujú jeho vývoj. Prvá inštalácia geodetických zbierok bola verejnosti sprístupnená 25.mája 1965.
V súčasnej expozícii sú sústredené vzácne zbierkové predmety, o ktorých platí právom zásada, že nie sú len technickými pomôckami, ale i významnými umeleckými pamiatkami s neobyčajnou krásnou výzdobou a dobovým dizajnom. Nájdeme tu prístroje a pomôcky najdômyselnejšej konštrukcie. V expozícii sa nachádza okolo 250 exponátov ako napríklad: meračské reťazce a klince, meračské pásma, rôzne merítka, olovnice, libely, astroláby, buzoly, kompasy, sklonomery, teodolity, tachymetre, nivelačné prístroje, rysovacie súpravy a ďalšie kartografické diela mapy, glóbusy, atlasy, vrstevnicový model.
Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí model najstaršieho meračského prístroja na meranie výšok tzv. Dioptra Heróna Alexandrijského (z 1.storočia p. n.l.), glóbus vyhotovený Johannom Gabrielom Doppelmayerom v roku 1728, mapa slobodného kráľovského mesta Košice od autora Jozefa Homolku z roku 1869.
Celá expozícia je venovaná pamiatke významného slovenského kartografa Samuela Mikovíniho /1686-1750/, ktorý ako jeden z prvých používal pri mapovaní triangulačnú metódu a zhotovil mapy uhorských a slovenských stolíc.

Planetárium. Je to optický prístroj umiestnený uprostred kruhovej miestnosti s priemerom 8m, kde sa nad hlavami návštevníkov klenie biela polguľová plocha, predstavujúca umelú oblohu. Pre záujemcov o astronómiu predvádza hviezdnu oblohu, planéty, Slnko, Mesiac, neobyčajné úkazy a pohyby nebeských telies. Malé projekčné planetárium, typ ZKP-II, vyrobené firmou Zeiss Jena má dve projekčné hlavy. Sú to vlastne dva diaprojektory, každý so 16 objektívmi, pomocou ktorých sa premieta určitý úsek oblohy. Jednotlivé obrazy do seba zapadajú a vytvárajú dokonalú ilúziu oblohy plnej hviezd.

Dve projekčné hlavy umožňujú demonštrovať pohľad na nočnú oblohu za severnej a južnej pologule Zeme. Pomocou prístroja je možné znázorniť javy viditeľné na oblohe voľným okom pri pohľade zo Zeme – 5.000 hviezd, Slnko, Mesiac, päť planét Slnečnej sústavy (Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn), niektoré viditeľné hmloviny, galaxie, Mliečnu dráhu. Prístroj je možné nastaviť na ľubovoľne zvolený deň, mesiac, rok a ukázať ako vyzerala alebo bude vyzerať obloha v minulosti alebo blízkej budúcnosti. Planetáriom je možné demonštrovať pohľad na nočnú oblohu v dôsledku precesného pohybu zemskej osi v rozpätí +/- 13.000 rokov, vysvetliť a znázorniť astronomické súradnice, čo sa využíva pri nácviku klasickej navigácie podľa hviezd. S pomocou prídavných projekčných zariadení je možné premietať Slnečnú sústavu z veľkej diaľky, zatmenie Mesiaca, Slnka, alebo demonštrovať prelet kométy. Programy pre školské skupiny sú doplnené premietaním astronomických filmov, diafilmov a pre najmenších premietaním rozprávok s astronomickou tematikou. Kapacita planetária je 42 miest. Objekt planetária bol verejnosti sprístupnený v roku 1975.

Astronómia. Expozícia sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je venovaná dejinám astronómie na Slovensku. Na desiatich paneloch sú dokumentované univerzity a školy, hvezdárne, osobnosti, ktoré na nich pôsobili, ale i tí, ktorí doma nenašli uplatnenie a pôsobili mimo územia dnešného Slovenska (Regiomontanus, Hell, Fröhlich, Konkoly-Thége, Štefánik, Bečvář, Pajdušáková). Druhá časť expozície je zameraná na prístrojovú techniku v astronómii od najstarších čias po súčasnosť. Na ploche 150m2 sa nachádza približne 100 zbierkových predmetov. Medzi vzácne patrí kolekcia slnečných hodín zo 17.-18.storočia, armilárna sféra, glóbusy hviezdnej oblohy zo začiatku 18.storočia a rôzne ďalekohľady.

V expozícii sa nachádza aj voľne umiestnená pozorovacia technika používaná v astronómii, najmä ďalekohľady, vďaka ktorým si návštevník môže vyskúšať, aký je rozdiel v zobrazovaní šošovkovým a zrkadlovým ďalekohľadom, astronomickým a terestrickým ďalekohľadom.

Jedným z astronomických zariadení, ktoré umožňujú znázorniť nočnú oblohu tak, ako ju vidíme za ideálnych podmienok zo Zeme bez pomoci prístrojov je planetárium. Zariadenie planetária v Slovenskom technickom múzeu tvorí súčasť expozície. Súčasťou expozície je aj technika, ktorá umožňuje využívať obrovské množstvo informácií z multimediálnych kompaktných diskov (napríklad Encyklopédia vesmíru, Dobývanie vesmíru a iné) a videoprojekcia.

Z dejín fyziky na Slovensku. Expozícia obsahuje kolekcie prístrojov na meranie fyzikálnych jednotiek, demonštračné prístroje a prístroje z výskumu. Dlhoročné tradície majú pokusy v laboratóriu s využitím múzejných fyzikálnych prístrojov. Cieľom expozície je zoznámiť návštevníkov s vyše 500 ročnou cestou fyziky na Slovensku. Expozícia prezentuje do 250 vzácnych exponátov – fyzikálnych demonštračných prístrojov, prevažne z histórie i súčasnosti fyziky zo zbierkového fondu Slovenského technického múzea. V bohatej obrazovej a textovej dokumentácii doloženej vzácnymi exponátmi je snaha ukázať v akej miere sa etapy svetovej fyziky uplatňovali na našich školách, prípadne sa dostali populárnou formou medzi ľudí.

Dokumentované sú počiatky vedeckého života v 19.storočí na Slovensku, ich obraz v školstve až po súčasné trendy fyziky na vedeckých pracoviskách. Význačná úloha v dejinách fyziky patrí vedcom pôsobiacim v minulosti na Slovensku alebo zo Slovenska pochádzajúcim, ktorí obohatili fond svetovej vedy a techniky. V expozícii k nim patria predovšetkým Ján Andrej Segner, Maximilián R.Hell, Wolfgang Kempelen, Štefan Anián Jedlík, Ivan Branislav Zoch a ďalší. Dejiny školstva a ich jednotlivé vývojové etapy bohato ilustrujú dobové učebnice z knižných fondov múzea. Medzi ne patrí predovšetkým vzácna Horváthova učebnica fyziky vydaná v Uhorsku v roku 1794 ako sumár základov fyziky obsahujúci elektrostatiku a magnetizmus. Unikátom je prvá slovenská Zochova učebnica fyziky z Revúckeho gymnázia so snahou o zavedenie slovenského vedeckého názvoslovia. Z kolekcie prístrojov zaujmú sady dobových mier, váh a závaží zo 17.storočia, vzácna armilárna sféra z roku 1560, súbory dobových ďalekohľadov, mikroskopov z polovice 19.storočia, vzácne súpravy trecích elektrík z elektrostatiky, prístroje z optiky, rozličné učebné pomôcky. Vystavené sú početné prístroje na meranie elektrických veličín založené na rôznych fyzikálnych princípoch: tangentova buzola, deprézske prístroje, ampérmeter, voltmetre, galvanometre, prístroje elektrodynamiky: dynamo, Ruhmkorfov induktor, generátor. Zo súčasnej fyziky sú zastúpení významní predstavitelia svetovej vedy i význačné osobnosti zo Slovenska a Slovenskej akadémie vied. Z modernej atómovej fyziky sú v expozícii dozimetre a rôzne meracie prístroje na meranie rádioaktívneho žiarenia. Na prehliadku expozície nadväzuje hracia miestnosť pre „Zabudnuté pokusy z optiky“, kde si najmä mládež môže overiť na jednoduchých pokusoch zákonitosti svetelných a optických javov (camera obscura, princíp stroboskopu, kaleidoskopy, ďalekohľady, zrkadlá, rôzne optické ilúzie ako dúha, miešanie farieb, oklamaný zrak, farbosleposť a iné).

Úžitkové a ozdobné predmety z kovov. V expozícii úžitkových a umeleckých predmetov z kovov môže návštevník obdivovať početné doklady bohatej tradície remeselnej zručnosti a umeleckého citu majstrov kovospracujúcich remesiel. Kolekcia vyše 300 exponátov z kovu dokumentuje spojenie tvorivého technického myslenia so slohovými vplyvmi a nadčasovým dizajnom. Baníctvo a hutníctvo na Slovensku dosiahlo v 18.storočí vrchol vo svetovom meradle. Na zavádzanie technického pokroku významnou mierou vplývala Banskoštiavnická akadémia založená v roku 1763. Tu pôsobili odborníci svetového formátu : Mikuláš Jozef Jacquin, Giovanni Antonio Scopoli, Ignác Anton Born. Vystavené sú prospechové medaily, laboratórne nástroje a pomôcky používané pri skúšaní rúd a kovov v 18.storočí, i vzácna banícko-hutnícka príručka vydaná v Bratislave v roku 1775. Na báze rozvinutej hutníckej výroby sa rozvíjali kovospracujúce remeslá, ktoré sa začali združovať do cechov od 2.polovice 14.storočia. Najstarším železo spracujúcim remeslom bolo kováčstvo, z ktorého sa vyvinuli ďalšie kovospracujúce remeslá, napr. zámočníctvo, nožiarstvo, mečiarstvo, ihlárstvo. Viaceré archívy na Slovensku a v Maďarsku uchovávajú cechové štatúty, artikuly v pôvodinách, overených alebo neoverených odpisoch, ktoré dokladujú cenné údaje o histórii kovospracujúcich remesiel na Slovensku. Vystavené sú štatúty a cechové listiny. K všeobecne rozšíreným predmetom cechového života patrili cechové pečate. Z množstva ozdobných a úžitkových predmetov z kovov sú zastúpené v expozícii šijacie stroje a pomôcky, žehličky, liatinové kachle, váhy a závažia, písací stôl s dobovými zbierkovými predmetmi. V časti expozície je dokumentovaná činnosť umeleckého zámočníka, kováča a majiteľa kovolejárne Alexandra Buchnera. Vystavené sú majstrovské výrobky z jeho dielní, ako kovaný príborník, secesný stojan na kvety, štylizovaný svietnik, ozdobná predložka ku kachliam, kovaný stojan s čajovarom, ozdobná váza s motívom ruže, zvonolejárske šablóny. Figurálne a zvieracie plastiky kované z plochého pásového železa a železného plechu sú ukážkou z tvorby majstra ľudového umenia – umeleckého kováča Gabriela Nemčíka z Košíc. Jeho výrazný kováčsky a niekedy až kovotepecký rukopis spojený s nápaditosťou a nechýbajúcim humorom dodáva plastikám sviežosť a ľahkosť. Ukážky z tvorby užitého umenia umeleckého kováča Gabriela Nemčíka predstavujú súčasnú umelecko-remeselnú produkciu s použitím tradičnej kováčskej techniky.

Vývoj písacích strojov. Expozícia vývoja písacích strojov patrí k jedným z najucelenejších zbierkových fondov. Dokumentuje vývoj od 2.polovice 19. storočia až po súčasnosť. Táto kolekcia zbierok si právom zasluhuje pozornosť. S prvými pokusmi o zostrojenie písacieho stroja prichádzali tí vynálezcovia, ktorí chceli zmierniť smutný osud slepcov.

Po Bratislavčanovi J. W. Kempelenovi v roku 1775 to bol Francúz Pingeron v roku 1780 a Angličan Jenkins v roku 1784, ďalej Talian Pelegrina di Castelnuovo v roku 1800 a mnohí ďalší. Otec jedného z veľkých slovenských vedcov 19.storočia Jozefa Maximiliána Petzvala – Ján Fridrich Petzval, ktorý bol nadaným technikom a vynálezcom, zostrojil a patentoval svoj písací stroj 11.augusta 1824 v Levoči, ktorý nazval „Polygraph“. V expozícii sú prezentované najcennejšie exponáty písacích strojov, nachádzajú sa tu najstaršie priemyselne vyrábané písacie stroje z 2.polovice 19.storočia až po súčasnosť v počte cez 150 exemplárov od najstaršieho a nášho najvzácnejšieho exponátu značky Remington z rokov 1870-1873 model 1 a ďalších unikátnych exponátov, medzi ktoré radíme aj prvé priemyselne vyrábané písacie stroje v Československu od roku 1932. Expozícia okrem prezentácie najznámejších systémov písacích strojov podáva prehľad aj o písme, jeho význame, spôsobe zmechanizovania. Je členená do 15 tematických celkov. Unikátnym strojom je zmienený Remington, model 1, ktorý pochádza z obdobia rokov 1870-1873, keď ešte nebol známy pod značkou Remington ale sa pravdepodobne označoval ako Sholes-Glidden, podľa svojich prvých vynálezcov. Zaujímavým osobitným strojom neobvyklej konštrukcie je písací stroj Hammonia z rokov 1884-1886. Podobne Kneist, Graphic. Osobitnou konštrukciou vynikajú stroje značky Yost. Ojedinelú koncepciu usporiadania typov má Wiliams z roku 1892, a klávesnice nemecký Phöenix z rokov 1910-1912. Vyznačuje sa tým, že pri písaní sa celá klávesnica pohybuje smerom k valcu. Takmer neznámym malým písacím strojom je značka Noris s malým typovým diskom, ktorého pôvod je zatiaľ nejasný. Vzácne sú prvé písacie stroje značky Remington Z, ktoré sa v histórii po prvýkrát začali hromadne vyrábať v Československu od roku 1932 v americkej licencii. V expozícii sú prezentované niektoré z prvých štandardných a prenosných písacích strojov.

Oznamovacia elektrotechnika. Prvá časť expozície oznamovacej elektrotechniky je koncipovaná ako prehľad vývoja telegrafnej techniky od prvého prakticky použiteľného prístroja pre prenos správ Morseovho rycieho telegrafu (1840), cez vynález prvého diaľnopisu Američana Hughesa (1855) s tlačeným telegrafovaným textom, až po súčasnú ďalekopisnú techniku a telefaxy. Osobitná časť expozície je venovaná Jozefovi Murgašovi, slovenskému priekopníkovi v rozvoji bezdrôtovej telegrafie.

Vývoj telegrafov je bohato doložený zbierkami. Z kolekcie 45 exponátov je vystavený Morseov rycí telegraf z roku 1882, farbopisné telegrafné prístroje s príslušenstvom z prelomu 19. a 20.storočia. Medzi exponátmi dominuje dobový Hughesov telegrafný prístroj z konca 19.storočia s fotoreprodukciou telegrafnej ústredne s Hughesovými aparátmi z roku 1896. Vystavený je diaľnopisný stroj Lorenz LD 15 s príslušenstvom, zapisovač značky Hell T 12 Siemens, Creedov páskový ďalekopis a diaľnopisná technika prevažne zo 40. a 50.rokov 20.storočia. Komunikačnú techniku posledných rokov reprezentuje Telefax zn. Bondwell B-fax 100. Jozefa Murgaša pripomína v expozícii model konštrukcie 60m vysokej antény a vysielacej stanice vo Wilkes-Barre a faksimile jeho patentov. Vystavené sú modely Murgašových patentov: vlnomer, rotačné iskrište, magnetický detektor, elektrický transformátor, ktoré sú prevažne z rokov 1904-1911. Bohatá kolekcia historicky cenných telefónnych prístrojov v počte 60 exponátov je vystavená v prehľadnom historickom slede. Vo vitrínach v prvej časti expozície sú uložené vzácne modely prototypov prvých Bellových telefónnych prístrojov a ich príslušenstva, ako je hovorový transformátor, uhlíkový mikrofón, dobové nákresy a schémy prvých telefónov. Obdivujeme rozmanité konštrukčné typy telefónov vo vývojových radoch a ich technických súčastí, pochádzajúcich z prelomu 19. a 20.storočia. V kolekcii piatich luxusných telefónov upúta najmä vzácny batériový telefón uložený v púzdre, tzv. „ministerský telefón“ z roku 1909, stolný telefónny prístroj s induktorom firmy Ericson et Co., Stockholm z roku 1892 a tiež stolný telefón s induktorom spomínanej firmy Deckert a Homolka Budapešt. V rozsiahlej zbierke nechýbajú telefóny domáce, riaditeľské, konferenčné, vojenské, poľné i telefóny z priemyselných prevádzok. Vystavená je dobová drevená manuálna telefónna ústredňa 16-klapková z konca 19.storočia, ako aj dynamická pobočková automatická telefónna ústredňa USH 60V pre 5 štátnych a 100 pobočných liniek. Témou druhej časti expozície je záznam a reprodukcia zvuku a obrazu. Dokumentovaný je tu vývoj od elektrónky cez tranzistory až po integrované obvody. Z historických rádioprijímačov majú zastúpenie dva prístroje z 20.rokov 20.storočia elektrónkové rádio zn. Standard a rádioprijímač zn. Philips. Vystavené zbierky predstavujú vývojové rady unikátnych hracích strojov, fonografov a gramofónov. Zachytený je tu vývoj počiatkov mechanického záznamu zvuku cez elektromagnetické zvukové zariadenia až po magnetický záznam zvuku a obrazu. Najpočetnejšie sú tu zastúpené Edisonove fonografy, vyrábané a používané koncom 19. a začiatkom 20.storočia. Obdivujeme prístroj značky Columbia, vyrobený v roku 1897 v štáte New York, fonograf značky Kinetophone, Excelsior phonograph, Edisonove fóliové fonografy s ručným pohonom, fonografický diktafón s kombinovanou prenoskou a nožným ovládaním, fóliové valčeky prislúchajúce týmto fonografom a tiež originálny text nahrávky na fonografickom valci priložený výrobcom. Z najvzácnejších exponátov upútajú pozornosť: mechanický stolný gramofón značky Polyphone z obdobia rokov 1904-1910. Kolekciu uzatvára pôvabná secesná zvonkohra na ploché kotúče – platne a hrací strojček s ihličkovým valcom z prelomu 19. a 20.storočia. Vystavený je vzácny prístroj – predchodca dnešného magnetofónu – drátofón, vyrábaný firmou Webster v rokoch 1935-1945. V závere expozície je súčasná videotechnika zastúpená firmou BRANDT, NEC a SONY, ktoré predstavujú použitie jednotlivých systémov Beta, VHS, Video 8. Príťažlivou atrakciou je predvádzanie exponátov so zvukovými efektami dobových nahrávok od zvonkohry cez fonografy a mechanické gramofóny až po súčasnú Hi-Fi reprodukciu CD-prehrávačov.

Energetické oddelenie A. Stodolu. Expozícia oddelenia energetických strojov je pomenovaná po Prof. Dr. Ing. Aurelovi Stodolovi /1859-1942/, vedcovi svetového významu, ktorý sa v technickom svete preslávil najmä svojou základnou teóriou o stavbe parných a plynových turbín. Na pozvanie Vysokej školy technickej v Zürichu od roku 1892 trvale pôsobil ako profesor na ním založenej katedre stavby strojov, kde sa ako vedec a vysokoškolský profesor preslávil vo svete svojou vedeckou prácou „Dampf – turbinen und ihre Aussichten als Wärmer – kraftmaschinen“ (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov), v ktorej položil základy dodnes platnej teórie. Expozícia pozostáva z častí: Parné stroje a parné turbíny, Vodné motory a Spaľovacie motory. Zbierkové predmety energetickej techniky sú zamerané na dokumentáciu parných strojov a parných turbín, spaľovacích motorov, vodných motorov a vodných turbín, vrátane modelov týchto zariadení. Jedna z najstarších expozícií múzea je návštevníkmi vyhľadávaná najviac. Popri zachovalých originálnych strojoch sú tu vystavené funkčné unikátne modely umožňujúce sledovať funkciu i stavbu energetických strojov. Tieto dynamické exponáty sú pre názornosť návštevníkom predvádzané pomocou stlačeného vzduchu. Časť expozície venovaná parným motorom prezentuje nástup parnej sily a dokumentuje jednotlivé konštrukcie parných strojov. Dominantným exponátom je originálny dvojvalcový stojatý parný stroj, dynamo na jednosmerný prúd a mramorová rozvodná doska, pôvodne vyrobená pre cukrovar v Trenčianskej Teplej na prelome 19. a 20.storočia. Najviac obdivovaný je súbor dynamických modelov parných strojov: model dvojčinného čerpadla na čerpanie vody do parného kotla, model jednovalcového ležatého parného stroja s posuvným rozvodom a regulátorom pary, model jednovalcového parného stroja s kulisovým mechanizmom pre pohyb vpred a vzad, model jednovalcového rýchlobežného stojatého parného stroja s posuvným rozvodom, model parného kotla. Návštevníka upúta aj model lokomotívy – miniatúra skutočnej parnej lokomotívy s kompletnou armatúrou a príslušenstvom. V expozícii vodných motorov sú prezentované technické princípy využívania vodnej energie na vodných motoroch a turbínach. Inštalovaná je tu kompletná vodná elektráreň z roku 1956 s výkonom 62kW, pozostávajúca z ležatej Kaplanovej turbíny, automatického regulátora, poruchovej automatiky, alternátora na výrobu elektrického prúdu a rozvodne. Unikátnym exponátom je jeden z najstarších vodných motorov – piestový vodný motor s výkyvným valcom. Tretia časť expozície energetických strojov je určená spaľovacím motorom. Z historických spaľovacích motorov je tu inštalovaný vzácny ležatý jednovalcový plynový motor na svietiplyn z roku 1886 značky Lange a Wolf. No.380, Wien s výkonom 0,75kW. Z dvojtaktných spaľovacích motorov sú v expozícii prezentované malé motocykle vyrobené v Považských strojárňach v Považskej Bystrici. Z nich najmä Pionier 50 a Manet – Skúter S 100 dokumentujú začiatok výroby motocyklov na Slovensku od roku 1947.

Umelecké kováčstvo. Zbierky umelecky kovaného železa sa nachádzajú v podbrání múzea. Vystavené sú kované predmety, úžitkového, okrasného i umeleckého charakteru dokumentujúce zručnosť a úroveň kováčskeho remesla na Slovensku. Na kolekcii vyše 100 exponátov z rôznych štýlových období, ku ktorým patria kované železné mreže, ozdobné prvky, cechové štíty, osvetľovacie prostriedky je možné obdivovať spojenie tradičnej remeselnej zručnosti s tvorivým technickým myslením a slohovými vplyvmi. Najstarší exponát v expozícii sú gotické dvere z kovaného železa, tzv.„Leleské dvere“, nazvané podľa miesta nálezu. Z obdobia renesancie pochádzajú kované dvere – celokovové s charakteristickým renesančným ornamentom s pôvodným zámkom. Pri kovaní mreží sa uplatňuje guľaté tyčové železo – vidieť to na renesančnom náhrobnom kríži s relikviárom. U mreží je charakteristické ohýbanie do špirál, dokladom je svetlíková mreža s renesančnými prvkami. Pozornosť upúta kovaný ozdobný štylizovaný výjav symbolizujúci život – dub a hriech – s prepleteným hadom (16.-17.storočie). Vystavené sú i početné detaily rôznych mreží i jednotlivé kované ornamentálne prvky, kovaná konzola s označením cechu zámočníkov, kované ozdobné prvky s barokovými líniami, konzoly pre cechové zástavy, okenné a svetlíkové mreže, nástenné svietniky, ozdobné zámky s kovaním. Nemenej zaujímavý je i vojenský štít z plechu, na vonkajšej strane preparovaný krokodílou kožou zo 16.-17.storočia. V expozícii vyniká i nadmerný ozdobný kľúč upevnený na konzole, cechové označenie zámočníkov. Na líniu rokoka nás upozorňujú kované ozdobné ornamentálne prvky vystavené v expozícii nad vchodom oproti vstupu do podbránia. Najbohatšie v expozícii je zastúpené obdobie secesie. Remeselníci sa predstihujú v nápaditosti spracovania, jemnosti vyjadrenia a predovšetkým vo vernom napodobení prírodných detailov. Umiestnený je tu pôvabný rastlinný motív kovanej slnečnice ako ukážka reprezentujúca obdobie secesie. Zo súboru asi 20 secesných ornamentov mreží a rôznych detailov vynikajú dva funkčné kované lustre, z nich jeden pochádza z významnej košickej dielne bratov Buchnerovcov. Radosť malým i veľkým návštevníkom urobí i kovaný zvonček ozdobený secesnými prvkami. Z početných dokladov zručnosti a umeleckého citu starých majstrov čierneho remesla a zámočníctva upúta kovaná mreža. Ide o majstrovský kus remeselníka Jozefa Lačného z Košíc, zhotovený na začiatku 20.storočia, zdobený ornamentálnymi vzormi rôznych slohových období v eklektickej kompozícii. Záver expozície umelecky kovaného železa tvorí kovaný renesančný kríž s relikviárom, bohato zdobený špirálami so štylizovaným rastlinným dekorom.

Baníctvo. Unikátne banské interiéry sú vybudované v podzemí múzea. Banícka expozícia bola projektovaná ako skutočné banské prostredie s doplňujúcim strojným vybavením. Vstupné banské portály s menami osobností slávnej tradície štiavnického baníctva: Jozef Karol Hell /1713-1789/ a Krištof Traugott Delius /1728-1779/ symbolizujú ústia banských štôlní. Schodisko lemujú dobové banské svietidlá.

Vo vstupnom priestore venovanom histórii sú tiež základné banícke nástroje, ktoré sa stali symbolom baníckeho povolania, vyhradeným dlhoročnou tradíciou, je to najmä želiezko a kladivo a ďalšie náradia na rozpojovanie hornín. Pozornosť upúta kovaná mreža s rôznymi druhmi svietidiel od najstarších až po súčasné, bezpečnostné lampy firmy Friemenn a Wolf, karbidové a akumulátorové elektrické lampy. Svetelná mapa zobrazuje jednotlivé lokality hlbinnej ťažby rúd, nerúd, uhlia, ropy a plynu na Slovensku. Umelecká výzdoba – reliéf s baníckou tematikou a socha baníka od akademického sochára Arpáda Račku umocňuje banícke prostredie. V expozícii sa návštevník zoznámi s činnosťou a funkciou strojov pre základné pracovné operácie, a to vŕtacie a trhacie práce, nakladanie a odťažbu. Inštalovanými strojmi je možné predvádzať skutočný pracovný postup, všetky zariadenia sú funkčné, v dynamickom stave. Aby vznikla originálna banská atmosféra, bolo potrebné vložiť do stien vzorky úžitkových nerastov z jednotlivých ložísk Spišsko-gemerského rudohoria. Zo vstupnej miestnosti sa návštevník dostane do ďalších interiérov, ktoré svojou originalitou sú verným napodobením banských podzemných pracovísk. V interiéri stenového porubu je znázornené dobývanie mangánovej rudy metódou stenovania v lokalite Kišovce-Švábovce. V banskej expozícii sú vybudované rôzne druhy banskej výstuže, používané v miestach výskytu silných tlakov hornín. Prechádzame klasickou nízkou a úzkou banskou chodbou (štôlňou) zabezpečenou typickou drevenou dverajovou výstužou. Horizontálne banské dielo je zakončené čelbou, ktorá predstavuje mineralogické zloženie ložiska medenej rudy v Slovinkách. Zo strojového zariadenia je tu osadený lyžicový nakladač typu NL 12, výrobok podniku Kovolis Hedvíkov z roku 1958, ktorým sa predvádza pracovná operácia nakladanie odstrelenej horniny. Návštevná trasa vedie do ďalšej časti, kde je banské dielo zabezpečené oceľovou profilovou výstužou známou vo svete pod označením TH (Toussaint-Heintzmann). Čelba je tu zostavená zo vzoriek magnezito-dolomitických karbonátov ložiska pri Košiciach. V tejto časti je inštalovaný vŕtací voz Manda, typ VVM 06. Nízkym otvorom sa dostávame na originálne pracovisko baníka – porub. Na jeho nakladanie je osadená škrabáková lyžica a malý vrátok, čo predstavuje jeden z najrozšírenejších spôsobov mechanizácie odťažby v rudných a nerudných baniach na Slovensku. Porub je vyhotovený z magnezito-dolomitickej horniny. Časť expozície je venovaná dopravnej technike, najmä horizontálnej doprave. Čelbu posledného interiéru tvorí pestrá skladba minerálov: siderit, baryt, chalkopyrit, tetraedrit a iné nerasty, charakterizujúce železorudné ložisko Rudňany. Je tu i jednoramenný raziaci stroj, výrobok firmy Salzgitter Maschinen AG z roku 1957. Okrem rudných baní sa stroj používal pri razení tunelov a v kameňolomoch. Túto časť banskej expozície spestruje reliéf „Ruda a kov“ v umeleckom vyhotovení košického sochára Arpáda Račku. Expozícia baníctva svojím účelovým usporiadaním a atraktívnosťou patrí v múzeu k najpríťažlivejším.

  • NKP Solivar v Prešove. (Pozri Múzeá v okrese Prešov).
  • Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala v Spišskej Belej. (Pozri Múzeá v okrese Kežmarok).
  • Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve. (Pozri Múzeá v okrese Košice-okolie).
  • Kaštieľ v Budimíre. (Pozri Múzeá v okrese Košice-okolie).
  • Hámor v Medzeve. (Pozri Múzeá v okrese Košice-okolie).
  • História baníctva na Spiši v Spišskej Novej Vsi (Pozri Múzeá v okrese Spišská Nová Ves).
  • Vysoká pec vo Vlachove (Pozri Múzeá v okrese Rožňava).
  • Kováčska vyhňa v Moldave nad Bodvou. (Pozri Múzeá v okrese Košice-okolie).

 

VÝCHODOSLOVENSKÉ MÚZEUM

Sídlo múzea je na ulici Hviezdoslavova 3. Zriaďovateľom múzea je Košický samosprávny kraj. Je to regionálne múzeum s krajskou pôsobnosťou so zameraním na archeológiu, históriu, dejiny umenia, umelecké remeslá, numizmatiku, etnografiu, prírodné vedy a reštaurovanie.

Múzeum patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia, bol Imrich Henszlmann. Tento košický rodák, pôvodným vzdelaním lekár, zakladateľ umeleckej histórie v Uhorsku, špecifikoval túto požiadavku na putovnej konferencii lekárov, ktorá sa konala v Košiciach a v Prešove. Jeho úmysel sa stal skutočnosťou v roku 1872, keď sa z iniciatívy bratov Klimkovičovcov a V. Myszkovského podarilo založiť Hornouhorský muzeálny spolok v Košiciach. I. Henszlmann zomrel v roku 1888 a múzeu zanechal svoje zbierky (vyše 3.000ks výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy, ako aj ďalšiu pozostalosť). Táto zbierka sa stala jedným zo základov zbierkových fondov múzea. Počas svojej existencie prešlo múzeum viacerými priaznivými i menej priaznivými obdobiami. Viackrát menilo svoje sídlo a svojich zriaďovateľov. K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré tvorili dejiny múzea patrili: Vojtech Klimkovič (prvý riaditeľ Hornouhorského múzea), Jozef Mihalik (prvý profesionálny múzejník), dr. Josef Polák (veľká osobnosť kultúry a múzejníctva medzivojnového obdobia), Alexander Mihalik (riaditeľ v časoch 2.svetovej vojny) a ďalší odborníci akými boli Eugen Sabol, Ján Pástor, Emil Petách, Ľudovít Neufeld, Aristíd Mošanský, Michal Markuš, Vavro Cselényi a iní.

Východoslovenské múzeum v Košiciach má tri odbory: prírodovedný, historický a umelecko-historický odbor. Múzeum od roku 1960 vydáva prírodovedný zborník Natura Carpatica a od roku 1969 spoločenskovedný zborník Historica Carpatica. Od roku 2002 je akreditovaným vedecko-výskumným pracoviskom a v tom istom roku mu bola udelená Cena mesta Košice. Múzeum v súčasnosti spravuje viac ako 500.000 predmetov. Výber z nich prezentuje vo svojich stálych tematických expozíciách.

Expozície.

Košický zlatý poklad. Košický zlatý poklad objavili 24.augusta 1935 pri stavebných prácach v budove na ulici Hlavná 68. Je jedným z najvýznamnejších v európskom i svetovom meradle. Tvorí ho 2.920 zlatých mincí, dukátov, dvojdukátov, tri zlaté medaily a renesančná zlatá reťaz. Bol uložený v schránke z tepaného medeného plechu s rytými zvieracími motívmi. Ukryli ho v budove, v ktorej v tom čase pôsobila Spišská komora, niekedy po roku 1679. Poklad sa pravdepodobne snažili ukryť pred Imrichom Tökölim,  ktorý v rámci protihabsburgských povstaní obsadil Košice v roku 1682.  Bohaté zastúpenie jednotlivých typov mincí a široký geografický záber radí Košický zlatý poklad medzi umelecké skvosty Európy. Hoci mu viackrát hrozil tradičný osud pokladov – nenávratná strata, zachoval sa neporušený. V súčasnosti je (od 15.9.2013) prezentovaný príťažlivým interaktívnym spôsobom v špeciálne upravenom trezore v kompletne zrekonštruovanej historickej účelovej budove Východoslovenského múzea v Košiciach na Námestí Maratónu mieru 2.
Kostolík z Kožuchoviec. Nachádza sa na nádvorí múzea na Námestí Maratónu mieru 2. Drevený grécko-katolícky kostolík postavili v roku 1741 a zasvätili ho svätému Mikulášovi, biskupovi. Pochádza z obce Kožuchovce, ktorá sa nachádza v okrese Stropkov. Vedľa kostolíka je aj drevená zvonica z obce Ašvame (dnes Mineraľnoje v Zakarpatí) a turecká brána z Moldavy nad Bodvou. Prevezený a znovu postavený na nádvorí múzea bol po rozsiahlych reštaurátorských zásahoch v roku 1927. Dnes je súčasťou exteriérových priestorov Ostrova kultúry (Otvorenej zóny 1).

Zrubová konštrukcia kostola je z jedľového dreva a vyrezávané časti ikonostasu z lipy. Hlavným znakom tohto typu kostolíkov je trojdielnosť, čo znamená, že má tri za sebou zoradené priestory smerom od západu na východ. Tieto priestory slúžia ako babinec (priestor pre ženy), ľoď (priestor pre mužov) a svätyňa, kde sa vysluhujú obrady. V roku 1875 vyzdobil neznámy ľudový umelec interiér kostolíka množstvom nástenných malieb so starozákonnou i novozákonnou tematikou. Najviac ich umiestnil do lode. O osude kostolíka, ktorému v začiatkoch 20.storočia hrozil zánik, sa rozhodlo v roku 1927, keď „padol do oka“ vtedajšiemu riaditeľovi Východoslovenského múzea doktorovi Josefovi Polákovi. V októbri ho precízne zdokumentovali, rozobrali, jeho časti preniesli do Ladomírovej a odtiaľ opatrne nákladnými autami do Košíc. Transport vraj trval osem hodín. V Košiciach kostolík usadili na pripravený kamenný sokel. Príliš poničené časti pritom nahradili novými prvkami, čo sa najviac týkalo pôvodnej šindľovej krytiny. Bohužiaľ ho nemohli osadiť v liturgicky správnej východno-západnej orientácii, pretože to nedovoľovali priestorové pomery. Verejnosti kostolík sprístupnili počas osláv národopisných dní 12.augusta 1928. Napriek tomu, že sa po prevoze do areálu múzea kostolík stal múzejnou zbierkou (rozmerovo najväčšou), pre istotu ho v roku 1963 zapísali aj do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Keď kostolík v roku 1971-1972 odborne reštaurovali, natreli jeho konštrukciu agresívnym karbolínom, ktorý nástenné maľby v interiéri doslova „zožral“. To, čo sa z kostolíka dalo zachrániť, možno dnes vidieť v expozícii Storočia v umení.

Storočia v umení. Spoznajte vývoj umenia a umeleckých remesiel. Výber gotických aj barokových plastík a malieb odhaľuje mystiku viery a vnímania sveta človeka z minulosti. Dobový nábytok dýchajúci históriou približuje obraz všedného života zámožnejších mešťanov. Stála národopisná výstava zasa zachytáva vidiek Abova približne spred 100 rokov. Skvostami tejto expozície sú tri drevené úle v ľudskej veľkosti, zobrazujúce mnícha (Brezovica, začiatok 19.storočia) a muža so ženou v oravskom kroji (Horná Orava, polovica 19.storočia). Zaujímavá je aj historická lekáreň U Božieho oka z 19.storočia (upútajú vzácne stojatky z čierneho hyalitového skla, ktoré sa používali na uchovanie liečiv a rozličných prípravkov).

Expozícia, ktorá sa nachádza v budove múzea na ulici Hviezdoslavova 3, návštevníka zo súčasnej uponáhľanej doby aspoň na chvíľu prenesie do pokojnej atmosféry dávnych čias a poodkryje to, čo je už takmer zabudnuté. Na dvoch podlažiach výstavných miestností múzeum ponúka reprezentatívny výber zbierkových predmetov, chronologicky a tematicky koncipovaných do expozičného celku zachytávajúceho vývoj umenia a umeleckých remesiel v jednotlivých slohových obdobiach. Rozsiahla inštalačná plocha umožnila bohaté zastúpenie všetkých druhov výtvarného umenia a umeleckých remesiel, od architektonických článkov a faksimilí nástenných malieb až po miniatúry v plastike a maľbe, sakrálne, profánne i rustikálne umenie, ale predovšetkým umožnila vystaviť diela, ktoré doposiaľ pred očami laickej verejnosti boli ukryté v depozitároch a reštaurátorských dielňach. Medzi zreštaurované unikáty expozície patria vzácne tabuľové maľby (Dve unikátne zreštaurované veľkorozmerné tabule – Posledná večera a Korunovanie Krista, ktoré pochádzajú z hlavného oltára Panny Márie, Kráľovnej anjelov, z kostola kláštora františkánov v Okoličnom) a žirafové fortepiano (zreštaurované fortepiano vyrobili pravdepodobne okolo roku 1820 v Budapešti, v dielni významného výrobcu klavírov Ludwiga Seilera a nástroj múzeum získalo kúpou v roku 1913).
Príroda Karpát. Expozícia sa nachádza v budove múzea na ulici Hviezdoslavova 3. Múzeum dnešnej doby, v tomto rýchle sa meniacom svete, je nositeľom dôkazov o vývoji prírody, o jej mnohotvárnosti, farebnosti a kráse. Nosným cieľom činnosti je o tieto poznatky sa podeliť s návštevníkmi. Prírodovedná expozícia je jedinečnou príležitosťou na oboznámenie sa s tými prvkami krajiny, ktoré tvorili v minulosti a tvoria aj dnes súčasť prostredia, v ktorom žijeme – Prírodu Karpát.

V 146-ročnej histórii múzea je expozícia pod názvom Príroda Karpát v poradí už treťou stálou prírodovednou expozíciou. Určená je širokej verejnosti najmä deťom, školskej mládeži, študentom, rodinám s deťmi, školám všetkých typov, učiteľom a ďalším záujemcom.

Jej cieľom je rozšíriť vnímanie prírody a cez estetický zážitok zaujať návštevníkov pre aktívne poznávanie prírody. Expozícia prehlbuje prírodovedné cítenie návštevníkov a prispieva k neformálnemu vzdelávaniu verejnosti, ktoré je orientované na všeobecnú prírodovednú vzdelanosť. Pri prehliadke expozície je možnosť spoznávať, študovať a porovnávať geologické, floristické a faunistické zloženie karpatskej prírody. Pomocou sprievodných materiálov rozširuje možnosti aktivít pre učiteľov prírodovedných predmetov a ponúka nápady na zatraktívnenie výučby. Návštevník expozície má možnosť poznávania zástupcov karpatskej prírody a ich porovnávanie s vybranými exponátmi zo sveta.

Bohatý prírodovedný zbierkový fond múzea zastupuje v expozícii 1.100 kusov geologických vzoriek, 800 kusov evertebratologických a vertebratologických zoologických zbierok a 140 botanických exponátov.

Expozícia poukazuje na zvyčajne prehliadané výtvory čarovnej Matky prírody, vykresľuje typické prvky prírody Karpát, a teda aj Slovenska. Odhaľuje taktiež nádheru ukrytú v nehybnom kameni, v horninách a v mineráloch. Prírodovedné zbierky s vyše 2.000 kusmi z oblasti paleontológie (histórie Zeme, skamenelého sveta), mineralógie (vzniku hornín a minerálov, ríše minerálov, krásy kameňa), zoológie (nenahraditeľného sveta prírody, rôznorodosti živočíšnych druhov) a botaniky (pôvaby rastlín) ponúkajú bohatú mozaiku vedomostí, zaujímavostí a krásy. Z prechádzky po chodbách a miestnostiach múzea si návštevník odnesie estetický zážitok a zároveň si rozšíri aj svoje vedomosti.
Medzi skvosty expozície patria vejárovite zrastené prizmatické kryštály vivianitu vykryštalizované v lastúre z lokality Kerč, preparát hranostaja čiernochvostého (Mustela erminea), ktorý patrí medzi najmenšie šelmy na Slovensku a preparát fúzača alpského (Rosalia alpina), chráneného druhu, v prírode je známych vyše 100 farebných odchýlok ich kroviek.
Košické storočia – Miklušova väznica a katov byt. Expozícia sa nachádza v Katovej bašte na ulici Hrnčiarska 7 a na ulici Pri Miklušovej väznici 10. Prezentuje minulosť slobodného kráľovského mesta Košice, ktorá je ukrytá za múrmi Miklušovej väznice. Expozícia Košické storočia prevedie dejinami mestských cechov, obchodu, práva a univerzity. Podzemné priestory, mučiareň a väzenské cely navodia tajomnú, ba až mrazivú atmosféru. Umožňuje prezrieť si aj Katov byt s dobovým nábytkom a originálnymi popravnými mečmi. Počítačová vizualizácia priblíži históriu aj stavebné premeny danej lokality.
Budova Miklušovej väznice situovaná v centre historického jadra mesta vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov pochádzajúcich z 13.-14.storočia. V rokoch 1618-1909 budova slúžila ako mestská väznica. Možno aj preto nesie meno po krutom katovi Miklušovi, ktorý v nej pôsobil. O dva roky neskôr budovu ako sklad dostalo múzeum. Objekty dôkladne rekonštruovalo až v rokoch 1940-1942. V priestoroch upravených pre expozičné účely múzeum nainštalovalo svoje exponáty. Prvá expozícia v Miklušovej väznici bola inštalovaná v roku 1942. Súčasná expozícia s názvom Košické storočia bola sprístupnená v júni 1993. Návštevník si okrem nefalšovanej väzenskej atmosféry s mučiarňou a katom Miklušom môže vychutnať aj unikátne cechové pamiatky, ktoré sú inštalované v bývalých celách väzňov, ďalej exponáty viažuce sa k dejinám mesta, obchodu a remesla, či ukážky bežných predmetov a zariadenia meštianskeho domu v minulosti. Na prízemí Miklušovej väznice sa toho času nachádzala miestnosť pre dozorcov väznice a väzenská kuchyňa. Väznica mala mužské a ženské cely, ktoré boli ešte rozšírené o spoločné cely a tzv. samotky pre ťažké prípady. Väčšinu väzňov tvorili zlodeji, tuláci, delikventi, cudzoložnice, opilci, či iné podozrivé živly. Na poschodí bývalej väznice sa nachádzali tri spoločné cely, dve samotky a vo dvornom krídle, v priestoroch nad uličným prechodom býval takzvaný katov byt. V podzemí väznice bolo niekoľko menších ciel a mučiareň. Od roku 2004 pribudla do hladomorne v mučiarni stála inštalácia voskových figurín: kata Mikluša, jeho pomocníka a ich obete.

Katov byt vybudovali pravdepodobne v 2.polovici  17.storočia nad starou hradbovou uličkou, v úrovni druhého podlažia hradbovej veže kolárskeho cechu, ktorá sa stala jeho súčasťou. S väznicou bol, nevedno odkedy, prepojený krytou pavlačou postavenou nad jej dnes už zbúraným dvorným krídlom. V objekte býval košický kat.

V roku 1804 kúpila  Katov byt od mesta kalvínska cirkev. V 2.polovici 20.storočia sa objekt stal súčasťou expozície Východoslovenského múzea a zariadili ho dobovým nábytkom. Po zrušení expozície v 90.rokoch 20.storočia bola v rokoch 2008-2009 zrealizovaná rekonštrukcia objektu, po ktorej bola 30.9.2009 verejnosti sprístupnená nová expozícia Katov byt. V expozícii si návštevníci môžu prezrieť originálne popravné meče košických katov, oboznámiť sa s históriou a stavebným vývojom lokality atraktívnou formou počítačovej vizualizácie a urobiť si predstavu o dobových životných podmienkach košických katov.

Medzi skvosty expozície patria: renesančný vývesný štít krajčírskeho cechu z roku 1553, železné sekery a kladivá zo 17.storočia (nálezy z mlynského jarku) a drôtená košeľa z prelomu 16. a 17.storočia.

Rodošto – Pamätný dom Františka II. Rákociho. V areáli Katovej bašty na nádvorí ulice Hrnčiarska 7 je od roku 1991 sprístupnená unikátna replika exilového domu Františka II. Rákociho z tureckého mesta Rodošto (tu prežil vodca posledného uhorského stavovského povstania exilový život v rokoch 1720-1735). Jeho návšteva návštevníka zavedie do roku 1906, na slávnostné privezenie telesných pozostatkov kniežaťa a jeho druhov z Turecka. Hoci o postavení repliky domu sa rozhodlo už v roku 1908, stavba bola realizovaná až v rokoch 1940-1943. Pamätný dom bol postavený na staršom dome z prelomu 18. a 19.storočia. Mimochodom návštevníci si v pamätnom dome môžu prezrieť aj sériu dobových fotografií z výstavby repliky orientálneho domu. Expozícia evokuje prostredie, v ktorom žil Rákoci a jeho druhovia svoj exilový život ako zabudnutí exulanti v tureckom mestečku Rodošto, rozložené pod pohorím Tekir Dag na brehu Marmarského mora západne od Carihradu.

Expozícia približuje osobnosť Rákociho /1676-1735/, jeho život vo vyhnanstve a slávnostný pohreb v Košiciach. Originálne zdobený interiér jedálne návštevníka vtiahne do prostredia Orientu. Viaceré súčasti jedálne vraj údajne vyhotovil a dekoroval vlastnoručne sám Rákoci. Expozíciu ďalej dopĺňajú dobové zbrane, rytiny, výtvarné diela (rodinné portréty Rákociovcov a akvarely z Turecka), ukážky povstaleckého mincovníctva a medailérstva, turecký dobový nábytok, predmety z osobného vlastníctva Rákociho, ako aj predmety súvisiace s jeho smrťou a slávnostným pohrebom v Košiciach. Od roku 2013 je expozícia obohatená o nové a interaktívne prvky. Pred domom je umiestnená socha Františka II. Rákociho, dar Maďarskej republiky k 330.výročiu narodenia a 100.výročiu znovupochovania kniežaťa Františka II. Rákociho v Košiciach. Expozícia sa nachádza na ulici Hrnčiarska 7 pri Katovej bašte.

Stredoveká fortifikácia mesta Košice – Kazematy. Nachádza sa v Katovej bašte na ulici Hrnčiarska 7. Pôvodný objekt Katovej bašty, barbakán Maľovanej brány vybudovali v 2.polovici 15.storočia. Posilňoval obranu mestskej brány a chránil prístup ku kráľovskému domu a radnici mesta. Začiatkom 16.storočia objekt prestavali. Zosilnili ho streleckými komorami a hlinenými násypmi, ktorými vyplnili priestor medzi komorami, čím nad nimi vznikla terasa bojového podlažia, ktorá znásobila palebnú silu objektu. Zachovalo sa 8 streleckých komôr, ktoré slúžili na paľbu z hákovníc. Podobu fortifikačného objektu (nazývaného Henker Rondel, Grosse Henker Rondel a Henker bastión) zobrazujú výkresy a mapy opevnenia mesta zo 16.-18.storočia. Koncom 18.storočia stratila Katova bašta svoj obranný charakter. Prebudovali ju a stala sa súčasťou cisársko-kráľovskej manufaktúry na výrobu klobúkov. V roku 1839 kúpila areál Katovej bašty rehoľa premonštrátov. Mestu ho vrátila v roku 1911 a odvtedy bašta slúžila na bývanie. V roku 1935 sa realizovala  jej adaptácia pre účely Východoslovenského múzea v Košiciach. V rokoch 1940-1943 sa uskutočnila prístavba repliky Rákociho exilového domu z Rodošto, vybudovanej na staršom dome stojacom na severnej  strane bašty, ktorá zmenila charakter Katovej bašty do podoby, akú má dnes. Po 2.svetovej vojne ostali priestory Katovej bašty využívané ako depozity múzea a neskôr aj ako priestory pre jeho expozície a výstavy.

Prízemie objektu s unikátnym systémom streleckých komôr bolo pamiatkovo upravené v roku 2012 podľa projektu Otvorené zóny – Hrnčiarska ulica, realizovaného v rámci projektov Košice Európske hlavné mesto kultúry 2013. Je tu zriadená expozícia palných zbraní, ktorá chronologicky podáva vývoj palných zbraní od ich prvopočiatkov po 18.storočie s dôrazom na delostrelecké palné zbrane. Návštevník v nej uvidí originály i kópie streleckých mažiarov, ručnice, signálne mažiare, hákovnice, tarasnicu, kanón na delovej lafete s príslušenstvom a muníciu (kamenné i kovové delové gule). V súvislosti s pamiatkovou úpravou streleckých komôr sa uskutočnili aj ich archeologický a stavebno-historický výskum. V jednej zo streleckých komôr (č.4) bola odkrytá jej pôvodná kamenná dlažba so žľabom slúžiacim na odvod vody z nádvoria bašty do priekopy. Zaujímavý je epitaf výrobcu pušného prachu: „Jenž prach dělal, prachem se stal, by v den soudný zas z prachu vstal…“.

Dom remesiel. V roku 2013 bola ukončená výstavba nového objektu múzea – Domu remesiel na ulici Hrnčiarska 11 podľa  projektu Otvorené zóny č. 7 – Ulička remesiel, realizovaného  v  rámci projektov Košice Európske hlavné mesto kultúry 2013, ktorý svojimi výstavami a akciami prezentuje verejnosti historické remeslá a ich súčasné tradície. Objekt vybudovali  na mieste niekdajšieho meštianskeho domu z 19.storočia, ktorý stál v pásme vnútorného opevnenia mesta. Pri archeologickom výskume, ktorý predchádzal stavebným prácam  archeológovia odkryli základy meštianskeho domu, konštrukcií hradieb a priekopy  opevnenia.

Dom remesiel mapuje bohaté tradície remesiel, ktoré kedysi prekvitali v stredovekých mestách a napomáhali k ich rozvoju. Najmä Košice boli významným strediskom remesiel a cechovníctva v krajine. Už v roku 1307 tu boli vydané stanovy pre cech kožušníkov, ktoré sú prvým dokladom o existencii cechovej organizácie remeselníkov, združujúcich sa do cechov a cechových bratstiev podľa druhu ich vykonávanej remeselníckej činnosti. Patrili k nim kupci, kováči, zámočníci, mečiari, ostrohári, panciernici, nožiari, zlatníci, cínari, mlynári, tesári, kolesári, tokári, stolári, bednári, sedlári, kožušníci, taškári, obuvníci, garbiari, remenári, čižmári, tkáči, brachetári, súkenníci a klobúčnici, strihači látok, krajčíri, povrazníci, mäsiari, sládkovia, olejníci a ďalej stavební remeselníci, hrnčiari a tiež holiči, kúpeľníci a chirurgovia. Cechy združovali učňov, tovarišov, a majstrov, pričom na čele celej organizácie stál cechmajster. Každý cech mal svoje znaky heraldicky odvodené zväčša z nástrojov, ktoré používal. Písomnosti, hotovosť a pečatidlo cechu sa uschovávali v cechovej truhlici. Najdôležitejšou listinou cechu boli artikuly, kde boli zahrnuté všetky práva a povinnosti pre všetkých príslušníkov cechu. Cechy zabezpečovali údržbu a stráženie opevnenia mesta a v čase vojny aj obranu zvereného úseku hradby, najčastejšie veží. Neskôr sa stalo pravidlom, že tieto  veže boli  pomenované podľa cechov, ktoré ich udržiavali. Cechy mali dôležitú účasť aj na ohlasovaní požiarov, protipožiarnej ochrane a hasení požiarov v meste.

Ešte v 17.storočí mali Košice po Bratislave najviac cechov na našom území, čo svedčí o vyspelosti a dôležitosti mesta. Postupný úpadok cechov, badateľný od 18.storočia, bol spečatený v roku 1872 keď boli zákonom zrušené. Remeslo a remeselníci však nezanikli. Ich dielne prežili a zručnosti odovzdávané z otca na syna udržiavali remeselnícky fortieľ ich predchodcov. Ich odkaz tak žije dodnes.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist