Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Múzeá v okrese Rimavská Sobota

 

GEMERSKO-MALOHONTSKÉ MÚZEUM V RIMAVSKEJ SOBOTE

Sídlo múzea je na Námestí Mihálya Tompu 24 v budove pôvodných kasární. Zriaďovateľom múzea je Banskobystrický samosprávny kraj. Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku, vzniklo 3.septembra 1882. Počiatky prvých múzejných snáh v meste sú však omnoho staršie.

Vznik múzea je spojený s Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy otvorenou 3. septembra 1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Základom zbierkového fondu sa stalo 568 predmetov, ktoré boli darované alebo deponované po ukončení výstavy novovzniknutému múzeu rôznymi osobnosťami a inštitúciami. Prvým darcom sa stala Petöfiho budapeštianska sochárska komisia. Výstava bola realizovaná vo vtedy opustenej budove delostreleckých kasární, do ktorých sa múzeum opäť a definitívne vrátilo v roku 1910, kedy sa v nej uvoľnili priestory po bývalej dievčenskej škole. Medzitým vystriedalo priestory v obecnej chlapčenskej škole, evanjelickej škole a neskôr v budovách župy. V roku 1900 vystavovalo múzeum svoje zbierky na Všeobecnej výstave v Paríži, kde získalo diplom, ktorý bol prvýkrát prezentovaný na výstave venovanej 120 rokom Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Po múzeách v Bratislave (1868), na Orave (1868), v Košiciach (1872) a Trenčíne (1877) je múzeum v Rimavskej Sobote piatym najstarším múzeom na Slovensku. Zakladateľmi Gemerského župného múzea boli okrem prvého riaditeľa Jána Fábryho, Viliam Groó, Ľudovít Hüvossy a Štefan Terray. V klasicistickej budove bývalých delostreleckých kasární z roku 1850 sídli múzeum od roku 1910. Budovu projektoval budapeštiansky architekt Ferencz Miks, ktorý je autorom viacerých verejných stavieb v meste Rimavská Sobota. Súčasné, klasicisticky ladené priečelie budovy bolo realizované rimavskosobotským staviteľom Mihályom Kallom. Prvá stála expozícia bola v tejto budove verejnosti sprístupnená 18.mája 1913. Budova múzea je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatok, ako Národná kultúrna pamiatka. V roku 1925 dochádza k obnoveniu Spolku Gemerského župného múzea a v roku 1926 k jeho následnej reorganizácii na Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Jeho hlavnou úlohou bolo starať sa o existujúce múzeum, rozvíjať ho a sprístupňovať zbierky širokej verejnosti. Viedenskou arbitrážou sa Rimavská Sobota stáva súčasťou Maďarska, tým zaniká i dovtedajšia činnosť Spolku. Vojnové udalosti rokov 1944 a 1945 nešťastne zasiahli i do existencie múzea. Pri bombardovaní mesta 19.decembra 1944 bola vážne poškodená budova múzea. Následne bolo viacero zbierkových predmetov a kníh z historickej knižnice odcudzených. Od roku 1996 sa múzeum na základe zriaďovacej listiny špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov širšieho regiónu Gemera a Malohontu.

Regionálne múzeum s komplexnou múzejnou dokumentáciou vývoja prírody a spoločnosti na území rimavskosobotského regiónu so špecializáciou na dokumentáciu hmotnej a duchovnej rómskej kultúry v širšom regióne. Prezentuje sa prírodovednou, umelecko-historickou, národopisnou expozíciou a knižnicou.

Expozície.

Stála vlastivedná expozícia. Počiatky stálej expozície sa datujú od 18.mája 1913. Stála expozícia v jej súčasnej podobe bola verejnosti sprístupnená 20.decembra 1979 pri príležitosti 35.výročia oslobodenia mesta Rimavská Sobota. Stála expozícia je koncipovaná tak, aby návštevníkom poskytovala čo najkomplexnejší pohľad na región Gemer a Malohont.
Úvodná časť expozície Geológia a paleontológia prezentuje výsledky paleontologických výskumov, realizovaných v rokoch 1996-2000 na svetoznámej paleontologickej lokalite Kostná dolina v blízkosti obce Hajnáčka. Ostatná časť expozície zachytáva geologický vývoj horninových súborov regiónu od prvohôr až po štvrtohory. Časť expozície je venovaná charakteristickým a vzácnym minerálom (kryštály kalcitu, aragonitu, voskového opálu, limonitu, chalkopyritu, galenitu a rumelky) a nerastným surovinám územia (vzorky železných rúd, magnezitu, mastenca, vápenca, čadiča, tufitov, štrkopieskov a ílov).

Expozícia zoológie zachytáva rozmanitosť živočíšnych foriem regiónu. Prezentované sú živočíchy biotopov kultúrnej stepi, lesostepi, listnatého a zmiešaného lesa ihličnatého lesa a horských lúk, ale i primárne a sekundárne vodné spoločenstvá. Časť expozície je venovaná zákonom chráneným druhom živočíchov územia regiónu, ochrane prírody ako celku a životnému prostrediu. Zaujímavosťou je vypreparovaná hlava samice losa mokraďového a model vajca vurona obrieho (najväčší nelietajúci vták, vyhynul v 17.storočí, žil len na Madagaskare), ktorý slúžil ako učebná pomôcka na Zjednotenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote.

Fond histórie (časť Archeológia) je najrozsiahlejším fondom múzea. Časť stálej expozície venovanej histórii prezentuje to najzaujímavejšie a najsignifikantnejšie z vojenstva, hospodárskeho života, štátnej správy, umenia a kultúry regiónu Gemera a Malohontu. Časovo expozícia zahŕňa pomerne široký úsek od veľkomoravského obdobia po prelom 19. a 20.storočia. Z jednotlivých oblastí je vojenstvo zastúpené kolekciou artefaktov z obdobia stredoveku, protitureckých bojov a protihabsburských stavovských povstaní. Hospodárske aspekty života sú reprezentované výrobkami hrnčiarov, hodinárov, sklárov, mäsiarov, tesárov a iných remesiel napríklad v podobe zvolávacích cechových tabuliek a pečatidiel.
Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystaveným exponátov je múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku. V roku 1910 ju do Uhorska spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi. Múmia pochádza z 21.- 25.egyptskej panovníckej dynastie, z obdobia medzi rokmi 1087- 64 p. n.l.

Časť Literárne tradície. Prostredníctvom dvojrozmerných exponátov je dokumentované obdobie slovenského národného obrodenia, revolučné udalosti rokov 1848-1849, memorandové a matičné roky v Gemeri a Malohonte. Osobitná časť je venovaná slovenským osobnostiam kultúrneho a literárneho života a maďarskému básnikovi Mihályovi Tompa /1817-1868/. Zaujímavosťou je jedálenský nábytok z polovice 19.storočia, pochádzajúci z kaštieľa v Ožďanoch, písací stôl s roletovou zaťahovacou časťou z 2.polovice 18.storočia, uniformy z revolučných rokov 1848-1849 a portrét prvého riaditeľa múzea Jána Fábryho.

Časť Etnológia pozostáva z tematických celkov venovaných ľudovej kultúre regiónu Gemer a Malohont, poskytujúc tak ucelený prehľad o jeho hmotnej kultúre a prostredníctvom nej i o jej duchovnej stránke. Je tvorená celkami: ľudové staviteľstvo a bývanie, roľníctvo, pastierstvo a salašnícke náradie, ľudový odev, baníctvo a železiarstvo, drevospracujúce remeslá a výrobky z prútia. Najrozsiahlejšia časť je venovaná ľudovému hrnčiarstvu z 18. a 19.storočia. Trojrozmerné exponáty sú vo všetkých častiach expozície doplnené bohatým fotografickým a faktografickým materiálom.

Časť História výtvarného umenia. Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2.polovice 18.storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností (Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou) či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.

Časť Protifašistický odboj a SNP v Gemeri-Malohonte bola sprístupnená od 19.12.2008.
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia.

 

MESTSKÉ MÚZEUM TISOVEC

Múzeum sídli v budove radnice mesta. Expozície sa nachádzajú v dvoch lokalitách.

Budova radnice. V budove radnice sa nachádzajú dve expozície a to Odkazy histórie a Železiarstvo a remeslá.

Rodný dom Dr. Vladimíra Clementisa. V rodnom dome sa nachádza expozícia, ktorá je venovaná životným osudom výraznej osobnosti slovenských dejín 20.storočia, poprednému ľavicovému publicistovi, novinárovi a politikovi. V dobovom interiéri rodného domu sú vystavené dokumenty o jeho živote, ukážky jeho rukopisov a korešpondencie, jeho diela a bohatá fotografická dokumentácia. Súčasťou expozície je aj verejnosti prístupná knižnica s novinárskou a publicistickou tvorbou Clementisa a publikácie o ňom.

 

MÚZEUM REGIÓNU „ÚDOLIE GORTVY“ V HODEJOVE

Sídlo múzea je v obci Hodejov 143. Zriaďovateľom múzea je obec Hodejov. Je to múzeum zamerané na dokumentovanie vývoja prírody a spoločnosti na území regiónu Gortvy so špecializáciou na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry v širšom regióne.

TOPlist