Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Maloplošné chránené územia v okrese Ilava

NPR STRÁŽOV

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1981 s výmerou 480,01ha. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzala sa vo vtedajších okresoch Považská Bystrica a Žilina. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená. Rozloha je 4.800.100m2. Ochrana zachovaných prirodzených lesných spoločenstiev bučinových a sutinových lesov, ojedinelých druhov rastlín, živočíchov, geomorfologických foriem a celkového krajinného rázu najvyšších plôch Strážovských vrchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. NPR tvoria štyri hrebene s vrcholmi nad 1.000m, ktoré obklopujú hlavný vrchol Strážov /1.213,3m/. Podľa neho dostal názov celý morfologický celok. Prevládajú tu lesné spoločenstvá. Vo vrcholových partiách, ktoré tvoria dve lúčne poľany, zakrpatené bučiny a kolmé skalné bralá, sa nachádza najviac vysokohorských druhov vyšších rastlín. Rastie tu soldanelka karpatská, kartúza Mathiolliho, z hmyzu tu žije fúzač alpský, z motýľov jasoň chochlačkový, ďalej rys ostrovid a medveď hnedý. Za dobrého počasia poskytuje vrchol široký rozhľad na okolitú krajinu. Celému komplexu pridávajú na pestrosti a zaujímavosti krasové javy – jaskyne a priepasti. Na tektonickom styku rôzne odolných hornín pri Medvedej skale sa nachádzajú dva Strážovské vodopády: horný 9m vysoký (Horný Strážovský vodopád) a dolný 6m vysoký (Dolný Strážovský vodopád). Po stránke floristickej patrí medzi najbohatšie lokality v CHKO Strážovské vrchy. Národná prírodná rezervácia sa nachádza na území CHKO Strážovské vrchy a je súčasťou územia európskeho významu Strážovské vrchy, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v katastri obce Zliechov.

NPR VÁPEČ

Vyhláškou 83/1993 o štátnych prírodných rezerváciách z 23.3.1993 bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. V čase vyhlásenia mala výmeru 75,38ha. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzala sa vo vtedajšom okrese Považská Bystrica. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená. Rozloha je 753.800m2. Ochrana geomorfologicky významnej bralnatej dominanty Strážovských vrchov budovanej dolomitmi a vápencami. Druhovo pestrá vápnomilná xerotermná vegetácia submontánneho charakteru. V lesných a nelesných fytocenózach je pozoruhodný hojný výskyt vstavačovitých druhov a druhovo pestrá flóra a fauna teplomilného až horského charakteru. Prevládajú lesné spoločenstvá vápencových bučín, v menšej miere sa vyskytujú bukové kvetnaté lesy. Na svahoch vrcholovej a podvrcholovej časti sa nachádzajú trávnato-bylinné spoločenstvá, v ktorých prevahu majú druhy teplomilné. Podiel horských druhov je menší, sústredený do chladnejších polôh. Hodnotu rezervácie dopĺňajú dve jaskyne. Územie patrí medzi najatraktívnejšie krajinné dominanty v Strážovských vrchoch a predstavuje turisticky atraktívnu vápencovú trosku chočského príkrovu. Národná prírodná rezervácia sa nachádza na území CHKO Strážovské vrchy a je súčasťou územia európskeho významu Strážovské vrchy, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v katastri obcí Horná Poruba a Košecké Podhradie, časť Kopec.

PR ČERVENOKAMENSKÉ BRADLO

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1969 ako chránený prírodný výtvor Bradlo pri Červenom Kameni, novelizované bolo v roku 1986 ako chránené nálezisko Červenokamenské bradlo. Bradlo je vyvinuté v podobe dvoch rovnobežných kulís, vybiehajúcich z dna doliny po spádnici na vrchol chrbáta doliny. Územie v okolí bradla má pestrú geologickú stavbu, na ktorej sa výrazne uplatňuje vývoj reliéfu. Na výstupoch menej odolných hornín pôsobením erózno-denudačných procesov vznikli holé, mierne deformované, zarovnané povrchy, z ktorých vyčnievajú na výstupoch viac odolných hornín osamelé tvrdoše. Bradlo predstavuje bradlové tvrdoše, ktoré sú typickým príkladom selektívnej erózie, vďaka ktorej boli vypreparované odolné jurské vápence z menej odolného vrchnokriedového obalu. Sedlá medzi bradlovými tvrdošmi predstavujú jednu fázu zarovnávania, sú to zvyšky najstaršieho systému zarovnávania obdobia sarmatu a pannonu (stredohorský systém), ktorý sa tu nachádza vo výškach 490-600m. Z neho vystupujúce bradlá sú dôkazom, že zarovnávanie nedosiahlo posledné štádium. Tieto zarovnané povrchy sú vytvorené na jurských, spodnokriedových a vrchnotriasových vápencoch bradlového pásma. K deštrukcii tohto zarovnaného povrchu došlo po vyzdvihnutí Bielych Karpát (rhodanská fáza), čím boli vytvorené podmienky pre mladší geomorfologický cyklus. Severovýchodné svahy bradla sú pokryté osypmi, ktoré pozostávajú prevažne z kamenitej sutiny a blokov rôznej veľkosti. Sú výsledkom pôsobenia prevažne intenzívneho mrazového zvetrávania a svahovej modelácie. Z toho vyplýva, že sú produktmi predovšetkým periglaciálnej klímy. Sklon osypov je 30°. Bradlové pásmo ani tu nemá väčší hydrogeologický význam. Je mezozoického veku, zvrásnené uprostred mladších prevažne bridličnatých nepriepustných sedimentov (slienité vápence, sliene). Vzhľadom na to, že obe bradlá sú rozsahom neveľké, sú iba sčasti vodonosné a bez výraznejších krasových fenoménov. Na karbonátových substrátoch sa vyvinuli rendziny hnedé (vyluhované) a pararendziny. Na kyslých substrátoch vznikli subtypy hnedej lesnej pôdy. Územie sa vyznačuje typickou vápnomilnou flórou, ktorú reprezentujú najmä spoločenstvá skál a sutín. Len na miestach s hlbšou vrstvou pôdy sa sporadicky uplatňujú kroviny. Zapojené lesné porasty sú zastúpené len na malej ploche. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Nachádzala sa vo vtedajšom okrese Považská Bystrica. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená. Rozloha je 475.200m2. Ochrana členitého vápencového bradla s bralami ostro vystupujúcimi z málo odolných vrstiev kriedy. Je to kamenný druhohorný monolit červenkastej farby veľkosti asi 50m. Z hľadiska fytogeografického predstavuje prechodné územie panónskej a karpatskej flóry, kde sa stretáva vegetácia xerotermofilná s montánnou, so zachovanými prirodzenými i pôvodnými spoločenstvami skál a sutín. Predstaviteľmi panónskej flóry sú najmä horčičník panónsky, doryknium päťlisté bylinné, pakost krvavý, tarica skalná, ometlina štíhla, mednička brvitá, kostrava bledá, prerastlík kosákovitý, sezel drevínsky, oman mečolistý, luskáč lekársky, čistec priamy. Na skalách Vršatca, Lednického bradla a Červenokamenského bradla dosahuje severnú hranicu rozšírenia na pravom brehu Váhu devätorka rozprestretá. Horskú flóru reprezentujú ostrevka vápnomilná, hlaváč lesklý, zvonovník hlavatý, lomikameň vždy živý, jastrabník prerastlíkový, púpavec sivý, skalnica srstnatá, horčinka horská krátkokrídla, bodliak sivý, cesnak horský, podkovka chochľatá a chránený klinček peristý včasný. Sutiny miestami prechádzajú do prirodzených pasienkových spoločenstiev, z krovín sa sporadicky vyskytuje borievka obyčajná, ruža šípová, hloh obyčajný, svíb krvavý, drieň, jasoň mannový, brest hrabolistý, skalník prostredný a mukyňa. Lesné spoločenstvá sa nachádzajú v dvoch lesných vegetačných stupňoch, a to v treťom dubovo-bukovom a vo štvrtom bukovom. V lesných porastoch sa uplatňujú najmä buk, borovica sosna, borovica čierna, smrek, smrekovec opadavý, roztrúsene lipa malolistá a jaseň štíhly. Bradlo je svojim charakterom podobné ostatným sklaným útvarom bradlového pásma Bielych Karpát, čo sa prejavuje aj na skladbe živočíšnych spoločenstiev. V mnohých znakoch je podobné najmä Lednickému bradlu, od ktorého sa líši menším zastúpením lesnej časti, viac sa vytvorilo pásmo sutín, ktoré je vyvinuté až do formy kamenného mora. Z týchto dôvodov sú tu zastúpené spoločenstvá živočíchov calcicolných, v sutinách žije fauna kataskafická. Z hľadiska zoo geografického sú tu zastúpené prvky karpatské tiež xerotermofilné, ktorých rozšírenie možno označiť ako pontické, mediteránne a meridiálne. Z bezstavovcov sa tu nachádzajú najmä mäkkýše, mravce, motýle, chrobáky a podobne, zo stavovcov sa tu vyskytuje skaliar pestrý, výr skalný, v blízkych lesoch hniezdi bocian čierny, krkavec čierny, jariabok hôrny, myšiak hôrny, sokol myšiar, ľabtuška hôrna, žltochvost domový, kolibiarik čipčavý, penica čiernohlavá, brhlík obyčajný, dážďovník obyčajný, mlynárka dlhochvostá, vzácne sa vyskytol murárik červenokrídly. Z plazov bola zistená jašterica obyčajná, jašterica múrová a užovka stromová. Ochrana geomorfologicky výrazných bradlových tvrdošov a významných spoločenstiev a druhov rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Je výrazným krajinotvorným prvkom a dodáva celému okoliu vysokú estetickú hodnotu. Prírodná rezervácia sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty a je súčasťou územia európskeho významu Vršatské bradlá, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v katastri obce Červený Kameň na ľavobočnom svahu doliny severovýchodne od obce.

PR DRIEŇOVÁ

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1997. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Rozloha je 251.200m2. Ochrana jednej z mála starých dubobučín s množstvom podrastových druhov, s výskytom drieňa a vzácnych druhov bezstavovcov. Je významným refúgiom živočíšstva. Zachované prirodzené lesné spoločenstvá sú domovom vzácnych zástupcov flóry a fauny. Z orchideí sa tu vyskytujú všetky tri druhy našich priľboviek i vzácny kruštík prehliadaný. Prírodná rezervácia sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty a je súčasťou územia európskeho významu Krivoklátske bradlá, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Významný krajinotvorný prvok v sérii Vršatských bradiel v katastri obce Krivoklát.

PR NEBROVÁ

Vyhláškou 83/1993 o štátnych prírodných rezerváciách z 23.3.1993 bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. V čase vyhlásenia mala výmeru 53,30ha (z toho bolo 7,94ha lesov, 5,13ha lúk a 40,23ha pasienkov). Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Nachádzala sa vo vtedajšom okrese Považská Bystrica. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená. Rozloha je 533.000m2. Ochrana uceleného komplexu lúčnych a pastvinných spoločenstiev so značnou druhovou biodiverzitou. Územie nie je ovplyvnené intenzifikačnými zásahmi. Výskyt viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Ideálna plocha pre uchovanie genofondu i monitoring zmien životného prostredia. Prírodná rezervácia sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty a je súčasťou územia európskeho významu Nebrová, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v katastri obce Červený Kameň.

PR VRŠATSKÉ BRADLÁ

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1970 ako chránený prírodný výtvor Vršatecké bradlá, novelizované v roku 1986. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzala sa vo vtedajšom okrese Považská Bystrica. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená. Rozloha je 823.900m2. Ochrana pôsobivého vápencového masívu bradlového pásma Bielych Karpát so zachovanými skalnými i lesnými spoločenstvami teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov, dôležitého z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Bradlové útesy tvorené druhohornými dolomitickými vápencami majú formu skalných múrov, stien a veží. Najvýraznejšia dominanta Bielych Karpát. Prírodná rezervácia sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty a je súčasťou územia európskeho významu Vršatské bradlá, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v katastri obcí Červený Kameň a Vršatské Podhradie.

PR VRŠATSKÉ HRADNÉ BRALO

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1986. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzala sa vo vtedajšom okrese Považská Bystrica. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená. Novelizovaná bola v roku 2004. Rozloha je 120.500m2. Ochrana geologicky, paleontologicky a geomorfologicky významných ukážok bradiel Bielych Karpát so zrúcaninami stredovekého kamenného hradu a s výskytom chránených druhov flóry a fauny, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Ochrana najsevernejšieho výskytu teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov výrazne odlišných od iných vápencových lokalít bradlového pásma. Bohatú vegetáciu výrazne ovplyvňuje vápencové podložie, ktoré spolu s južnou expozíciou umožnilo stretnutie teplomilnej flóry skalných stepí s horskou kvetenou. Prírodná rezervácia sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty a je súčasťou územia európskeho významu Vršatské bradlá, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v katastri obce Vršatské Podhradie.

PP BABINÁ

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 2002, novelizovaná v roku 2003. Rozloha je 236.659m2. Bola vyhlásená z dôvodu ochrany nejsevernejšej enklávy teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od iných vápencových lokalít bradlového pásma. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty.

PP BIELY VRCH

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1990 ako chránený prírodný výtvor Biely vrch s rozlohou 44.150m2. Nachádza sa v Bielych Karpatoch na severných svahoch Bieleho vrchu v nadmorskej výške 750-800m. Geologický podklad tvoria nevápenaté flyšové pieskovce. Pôda je plytká, kamenitá, podzolová. V území sú slabé výmoky vody, nenachádzajú sa tu stále pramene vody ani vodné toky. Sčasti je územie modelované eróziou, sčasti je povrch ovplyvnený stavbou terás v minulosti, keď tu boli aj polia. Rastlinstvo je silne ovplyvnené bývalým obhospodarovaním a následným ponechaním na extenzívny pasienok, ktorý nebol v poslednom období vôbec využívaný, v dôsledku čoho sa tu rozmohol nálet drevín ako vŕba popolavá, breza a osika. Tieto boli v zime v roku 1988 čiastočne odstránené ručne. Veľké plochy sú zarastené čučoriedkou a vresom obyčajným, medzi ktorými sú hojné trsy plavúňa obyčajného. Vyhláškou 293/1996 z 30.9.1996, účinnou od 1.11.1996 bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku. Novelizovaná bola v roku 2003. Rozloha je 44.150m2. Ochrana najrozsiahlejšieho zachovalého čučoriedkového vresoviska s výskytom plavúňa obyčajného (Lycopodium clavatum) v Bielych Karpatoch, ktoré je dôležité z ekologického, vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty na rovnomennom kopci (819,0m) v katastri obce Vršatské Podhradie.

PP BREZOVSKÁ DOLINA

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1989 ak ochránený prírodný výtvor Brezovská dolina. Nachádza sa v bočnej doline Červenokamenskej doliny v nadmorskej výške 460-500m. Expozícia územia je východná. Územie je súčasťou flyšového pásma Bielych Karpát. Celý priestor je vlastne jeden zosuvný prúd, podmočený prameňmi s extrémne tvrdou vodou, z ktorej sa vyzrážali pomerne hrubé vrstvy penovca (do 1m), pokrývajúce časť územia. Pôdy sú tu plytké, často nedosahujú ani 1cm mocnosti na penovcoch, na ostatných zosuvoch je hnedá lesná pôda, sčasti erodovaná až na skelet a na podmočených miestach v depresiách je tmavá glejovitá pôda. Na celom území sa prudko striedajú mikroplôšky extrémne suché s mokrinami a drobnými vodnými plochami. V dôsledku takejto pestrej geologickej stavby, hydrologického režimu a extenzívneho pasienkarskeho využitia sa tu uchovalo veľmi pestré rastlinstvo. Na mokrých plochách rastie ostrica metlinatá, páperník úzkolistý, bezkolenec belasý, vŕba popolavá, prstnatec májový, praslička močiarna, praslička obrovská, pichliač potočný, veronika vodná, škarda močiarna, kruštík močiarny a iné. Na suchých miestach a penovcových hrboch rastie spoločenstvo s dominanciou mrvice perovitej, ďalej tu rastie podkovka chochlatá, vstavač vojenský, kručinka farbiarska, zvonovník klasnatý, tôňovka dvojlistá, krvavec menší, orlíček obyčajný, hrdobarka obyčajná, bradáčik vajcovitý, vika krovisková, kostihoj hľúznatý, kukučja lúčna, päťprstnica horská, päťprstnica obyčajná, marinka psia, zvonček klbkatý, jagavka vetvistá, ďatelinovec bylinný, krúštik tmavočervený, zvonček broskyňolistý a veľká populácia trčníky Holubyho. Na nekosených plôškach začína invázia smlzu kroviskového, v nižších polohách konopáča obyčajného a trste obyčajnej. Vyhláškou 293/1996 z 30.9.1996, účinnou od 1.11.1996 bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku. Novelizovaná bola v roku 2003. Rozloha je 24.768m2. Ochrana lokality s hodnotnou ukážkou kombinácie zosuvu a tvorby vápnitých penovcov, na ktorej sa striedajú suché časti s prevlhčenými plochami. V dôsledku rôznorodých stanovištných pomerov sa uchoval celý reťazec hodnotných rastlinných spoločenstiev odstupňovaných v závislosti na podmočení, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Výskyt ohrozených rastlín. Prírodná pamiatka sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty a je súčasťou územia európskeho významu Brezovská dolina, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v katastri obce Červený Kameň.

PP DRAČIA STUDŇA

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1993. Vyhláškou 293/1996 z 30.9.1996, účinnou od 1.11.1996 bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku. Rozloha je 75.800m2. Ochrana mikroreliéfnych foriem bielokarpatského flyša s výskytom cenných fosílií kvartérnych mäkkýšov, vzácnych a ohrozených druhov fauny. Najmohutnejší a najrozsiahlejší penovcový útvar v Bielych Karpatoch. Jediný vodopád v Bielych Karpatoch. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty v katastri obcí Bolešov a Krivoklát. Je vzdialená asi 2km od začiatku lesníckeho náučného chodníka Bolešov – Krivoklát.

PP KRIVOKLÁTSKA TIESŇAVA

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1989 ako chránený prírodný výtvor. Vyhláškou 293/1996 z 30.9.1996, účinnou od 1.11.1996 bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku. Novelizovaná bola v roku 2003. Rozloha je 97.047m2. Ochrana ojedinelého cenného, krajinársky veľmi pôsobivého geologického a geomorfologického útvaru s výskytom mnohých vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov v CHKO Biele Karpaty, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Komplex pestrých trávnych spoločenstiev s výskytom ohrozených, chránených a vzácnych druhov fauny a flóry. Prírodná pamiatka sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty a je súčasťou územia európskeho významu Krivoklátske bradlá, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Vznikla eróziou Krivoklátskeho potoka a nachádza sa v katastri obce Krivoklát.

PP KRIVOKLÁTSKE LÚKY

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1993. Vyhláškou 293/1996 z 30.9.1996, účinnou od 1.11.1996 bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku. Novelizovaná bola v roku 2003. Rozloha je 43.297m2. Ochrana lokality pestrých bylinných trávnatých spoločenstiev s výskytom ohrozených, chránených a vzácnych druhov flóry a fauny. Lokalita predstavuje ukážku bielokarpatských orchideových lúk s drobnými prameniskovými mokraďami. Vyskytujú sa tu veľké množstvá suchomilných a močiarnych druhov rastlín. Prírodná pamiatka sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty a je súčasťou územia európskeho významu Krivoklátske lúky, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v katastri obce Krivoklát.

PP SKALICE

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1969 ako chránené prírodné územie Mikušovské bradlá. Vyhláškou 293/1996 z 30.9.1996, účinnou od 1.11.1996 bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku. Novelizovaná bola v roku 2004. Rozloha je 14.000m2. Ochrana skaliek bradlového pásma, vystupujúcich z hladko modelovaného reliéfu, s výskytom šošovky mangánovej rudy širokej asi 1m, ktorá vznikla sedimentáciou v morskom prostredí. Horniny, ktoré sa tu vyskytujú sú typické pre celé bradlové pásmo. Sú to rôzne druhy vápencov jurského obdobia, ktoré sa tu usadili pred 150-200 miliónmi rokov. Nachádzajú sa tu prevažne hľuznaté a krinoidné vápence. Zaujímavosťou je, že silné zvrásnenie vrstiev vplyvom horotvorných procesov sa prejavuje prevrátením vrstevného sledu. Mladšie, na morskom dne neskôr usadené vrstvy, pôvodne ležali na starších, skôr usadených vrstvách. Pri vrásnení došlo k prevráteniu vrstevného sledu a staršie vrstvy sa dostalo nad mladšie. Je tu názorný príklad genézy mangánov vo vodnom prostredí. Všetky pokusy o ťažbu v minulosti boli neúspešné pre nerentabilnosť. Počas 1.svetovej vojny tu bola ťažba v troch štôlňach, neskôr sa surovina ťažila v povrchovom lome. Územie má vedecký a náučný význam pre stredné i vysoké školy. Prírodná pamiatka sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty v katastri obce Mikušovce.

PP STROŠOVSKÝ MOČIAR

Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1989. Vyhláškou 293/1996 z 30.9.1996, účinnou od 1.11.1996 bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku. Rozloha je 7.700m2. Prírodná pamiatka bola zriadená na ochranu ukážky ojedinelého javu v Bielych Karpatoch, zazemneného zosunového jazierka s cennou populáciou vŕby sliezskej (Salix sileciaca) a papradníka močiarneho (Theliopteris palustris). Z geomorfologického a fytogeografického hľadiska je územie hodnotné aj ako refúgium genofondu. Územie je dôležité z vedecko-výskumného, ekologického a náučného hľadiska. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty v katastri obce Červený Kameň.

PP ZLIECHOVSKÝ MOČIAR

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 2001. Rozloha je 28.038m2. Ochrana mokraďových biotopov ako fragmentu prameniskovej oblasti Slávikovského potoka, keďže z floristického, fytocenologického a synekologického hľadiska ide o cenné územie s typickými a druhovo pomerne bohatými spoločenstvami, ktoré sú kvôli väzbe na močiarny biotop veľmi zraniteľné a preto si zasluhujú ochranu v plnom rozsahu. Územie tvorí rozsiahly trstinový porast, na ktorý je viazaný výskyt vzácnych druhov živočíchov. Mokraďové biotopy sú v CHKO Strážovské vrchy ojedinelým javom, preto bol fragment prameniskovej oblasti Slávikovského potoka zaradený medzi ekologicky významné lokality. Prírodná pamiatka sa nachádza na území CHKO Strážovské vrchy a je súčasťou územia európskeho významu Strážovské vrchy, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000. Nachádza sa v katastri obce Zliechov.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist