Krížom-krážom.eu

BADÍN. Pamätník na vpád.

Pamätník na vpád maďarských boľševikov v roku 1919.

 

BADÍN. Pamätník SNP.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1980. Pamätník SNP bol odhalený v roku 1975. Autormi pamätníka sú A. Vika a E. Stančík. Nachádza sa pred obcou.

 

BALÁŽE. Pamätné miesto Kalište.

Národná kultúrna pamiatka Pamätné miesto s pomníkom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Pamätný priestor. Vyhlásený bol v roku 1960. Nachádza sa v lokalite Kalište. Pamätný je tým, že obec Kalište bola počas 2.svetovej vojny vypálená a zahynulo tu 21 obyvateľov. Na úpätí južných svahov Nízkych Tatier, hlboko v horách medzi ihličnatými lesmi, leží mlčanlivé svedectvo hrôz. Sú to stopy po osade. V mierne sa zvažujúcom údolí, v nadmorskej výške 924m, stála ešte začiatkom marca 1945 osada Kalište. Dnes by sme márne hľadali nejaké stopy a údaje o jej vývoji. Iba základy zborených a vypálených domov, cintorín, dva domky s kaplnkou a osamotený, dopoly zborený strom nad hrobom padlých partizánov sú tlmočníkmi tragických udalostí. Dňa 18.marca 1945 bola osada vypálená. Obyvateľstvo, ktoré zostalo nažive, sa vysťahovalo. Kdesi v nacistických archívoch sa azda nachádza rozkaz, kde vedľa názvu Kalište stojí osudné slovo „liquidieren“.
  Obec Kalište bola založená v 1.polovici 16.storočia ako uhliarska osada. V oveľa väčšej miere je ale známa hrdinstvom a obetavosťou jej obyvateľov v čase 2.svetovej vojny, a to najmä po vypuknutí SNP. V súvislosti s touto skutočnosťou tu dochádza už v lete 1944 k prvým výsadkom partizánskych skupín. V uvedenom čase sa prví obyvatelia obce stretávajú s partizánmi. Po vypuknutí SNP, už 10.septembra 1944, vytvárajú obyvatelia RNV a začínajú organizovať pomoc povstalcom. Na čele RNV stáli Július Mistrík a Teodor Palúch. Geografická poloha predurčila obec na centrum partizánskeho oddielu Napred pod velením pplk. Michaila Petroviča Osipova-Morského. Ten bol počas SNP náčelníkom štábu partizánskej skupiny Žiar. Od 22.3.1945 bola jeho skupina podriadená oddielu Slovan, Slovenskej národnej partizánskej brigády. V obci sídlila i časť partizánskej brigády Smrť fašizmu pod velením Stepana Silantieviča Petrova-Korpuľova. V čase SNP bol veliteľom 18-člennej sovietsko-československej spravodajskej skupiny partizánov, ktorá 19.9.1944 priletela z Moskvy na letisko Tri Duby pri Zvolene a zorganizovala partizánsky oddiel Petrov, ktorý bol pod jeho velením začlenený do brigády Smrť fašizmu. Časti partizánskej brigády Smrť fašizmu velil vtedy aj Alexej Afanasjevič Martynov. Ten vytvoril, po pribratí príslušníkov dvoch východoslovenských divízií, oddiel Stalin. V brigáde Smrť fašizmu, ktorá pozostávala z niekoľkých partizánskych oddielov, bojovali Slováci, Česi, Ukrajinci, Rusi, Rumuni, Juhoslovania, Maďari, Francúzi, Rakúšania a Nemci. Vybudovali si zimný tábor a partizánsku nemocnicu v obci Baláže. V oblasti osady pôsobila od decembra 1944 aj časť partizánskeho oddielu Pomstiteľ, ktorému velil mjr. Semion Georgievič Morozov. Jeho základ tvorila 22-členná sovietsko-československá partizánska organizátorská skupina Vernyje, ktorá bola vyslaná Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia do oblasti operácií partizánskej brigády Sergej, a to do Vyšnej Jablonky v Poľsku. Koncom októbra 1944 oddiel odišiel spolu s brigádou Smrť fašizmu do priestoru severného Slovenska a odtiaľ sa postupne presunul do Nízkych Tatier a usadil sa v priestore obce Baláže.
  Po okupácii Banskej Bystrice jednotkami nemeckej armády sa začala časť nemeckých síl sústreďovať práve na juhozápadných výbežkoch Nízkych Tatier. Nemecké vojenské jednotky a narýchlo formujúce sa protipartizánske teroristické skupiny začali podnikať výpady do okolitých osád. Na toto územie prenikla aj jednotka z SS-divízie „Dirlewanger“ a juhovýchodne na línii Kyslá voda a Kalište operovala bojová skupina SS „Schill“. Väčšinu útokov partizáni odrazili a urobili úspešné protiútoky, keďže dôkladne poznali terén a mali podporu civilného obyvateľstva. Prvá nemecká jazdecká vojenská hliadka prenikla do osady koncom októbra 1944. Nakoľko sily partizánov ešte neboli dostatočné, bolo medzi RNV v obci a partizánmi dohodnuté, že sa im nebude klásť odpor, aby sa nepomstili na civilnom obyvateľstve. Nemeckí vojaci mali tak osadu pod kontrolou celý deň. Neskôr sa brutalita nemeckých jednotiek rozrástla. Prvotriedne vyzbrojená silná nemecká skupina podnikla 14.novembra 1944 neočakávaný prepad partizánskeho oddielu, ktorý odpočíval v blízkosti obce. Nemci obec obsadili, ostali tam i cez noc a urobili domové prehliadky. Pri bojoch došlo k stratám na životoch na obidvoch stranách. Zahynulo 9 partizánov a 19 bolo ranených. Partizáni neskôr odpovedali protiútokom a znovu obec obsadili. Dňa 11.decembra 1944 Nemci Kalište znovu prepadli, a to smerom od Moštenice. Partizáni útok nepriateľa odrazili. Zahynulo 11 ľudí zo strany povstalcov a 19 bolo ranených. Na strane protivníka zahynulo 26 vojakov. Potom sa stiahol do Moštenice a sľuboval pomstu. Situácia bola pre obyvateľov obce v daných chvíľach mimoriadne kritická, keďže sa nachádzali v priamom ohrození života. Ich postavenie sa zhoršilo, keď do osady prenikla časť maďarských vojakov, bojujúcich na strane nemeckej brannej moci, kedy prepukla v osade epidémia týfusu. Chorých museli izolovať a umiestniť do zemľaniek. V obci okrem maďarských vojakov na týfus zomrelo 25 obyvateľov.
  V súvislosti s ústupom jednotiek nemeckej armády z východného frontu prenikla do osady 17.marca 1945 ďalšia nemecká výzvedná hliadka. Ráno 18.marca 1945 sa do obce Nemci vrátili v počte asi 300 mužov. Tento dátum sa zapísal do kroniky ako posledný a najtragickejší v celej histórii tejto malej horskej osady. Nemci obkľúčili južný a východný okraj osady a ostreľovali hlavnú cestu, ktorá ako jediná bola pre vysoký sneh schodná. Pri pokuse o útek padol Alexander Bučko, ktorý býval v prvom dome pri ceste od Moštenice. Podobne zahynul aj mladý robotník Július Kaliský. Manželku Alexandra Bučka, Jolanu Bučkovú, zastrelili na prahu vlastného domu. 21-ročná Tonka Komorová bola zasiahnutá dávkou z automatu pri tom istom dome. Vo vlastnom byte nacisti zavraždili 61 ročného Jána Kaliského. Na hornom konci osady, v dome, ktorý bol vtedy označený číslom 7, zhorela za živa v plameňoch Sabína Mistríková spolu so svojím synom Emilom Mistríkom, 17-ročným Vasilom Longauerom a jeho 18-ročným priateľom, robotníkom Vladom Kamhalom. V horiacich troskách svojho domu našiel smrť tiež Gustáv Kaliský a 67-ročná Anna Kaliská. Za živa upálili i bezvládnu 90-ročnú starenku Máriu Kostúrovú. Podobný osud stihol aj chorého Karola Komoru a Antóniu Kaliskú. Nacisti v beštiálnom vraždení pokračovali ďalej. Výsledkom ich činnosti bol fakt, že osada bola zmenená na zhorenisko. Zo 42 domov ostalo len 6. Do nich sa nasťahovali tí, čo prežili. 58 rodín tam žilo v stiesnených podmienkach ďalej, a to v obave, či sa Nemci opäť nevrátia. Po oslobodení (na siedmy deň po tragédii, t.j. 25.3.1945, do obce dorazila 5-členná rumunská a sovietska hliadka) ďalší pobyt v obci už nebol možný. Obytné domy pre obyvateľov obce boli vybudované na sídlisku Fončorda v Banskej Bystrici. Dnes sú v obci zrekonštruované iba dva domy, zvonička a základy obytných domov.
• Pomník. Pomník umučeným počas SNP. Súsošie „Obete varujú“. Monumentálne architektonické dielo. Kalište. Premiestnený bol do Banskej Bystrice? Autorom je akademický sochár Jozef Jankovič.
• Pamätný dom na SNP. Nachádza sa v lokalite Kalište. Dnes je v ňom múzeum.
• Pamätný dom na SNP. Nachádza sa v lokalite Kalište. Dnes je v ňom múzeum.

 

BALÁŽE. Pomník padlým v SNP.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník padlým v SNP v podobe sochy partizána bol odhalený v roku 1955. Jeho autormi sú S. Hlobil a J. Marek. Nachádza sa na námestí v obci.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Pamätné miesto P. Križku.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pamätné miesto na archivára Pavla Križku /1841-1902/ bolo vyhlásené v roku 1943. Nachádza sa na ulici Lazovná 12 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Pamätník „Mor ho!“.

Pamätník s názvom Mor ho! pripomína vysielanie Slobodného slovenského vysielača počas SNP.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Pamätník SNP.

Národná kultúrna pamiatka Pamätník s areálom vyhlásená v roku 1973. Nachádza sa na ulici Kapitulská v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Pamätník. Pamätník SNP bol postavený v roku 1969. Jeho autorom je architekt Dušan Kuzma. Dnes je Múzeom SNP.
• Park pri pamätníku SNP z roku 1969. (Pozri Parky v okrese Banská Bystrica).

 

BANSKÁ BYSTRICA. Pomník J. Dekreta-Matejovie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník lesného hospodára Jozefa Dekreta-Matejovie /1774-1841/ z roku 1915. Autorom je F. Šidlo. Nachádza sa na ulici Národná v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Pomník A. Sládkoviča.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník básnika Andreja Sládkoviča /1820-1875/ z roku 1940. Básnik tu žil a pôsobil. Autorom je F. Motoška. Nachádza sa na ulici Sládkovičova v časti Radvaň pred evanjelickou farou a kostolom.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Pomník SNP v Uľanke.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1974. Pomník SNP s názvom Boj pokračuje v horách z roku 1969. Autorom je J. Hučko. Nachádza sa v časti Uľanka pri železničnej stanici.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Pomník Sovietskej armády.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1973. Pomník Sovietskej armády z roku 1945. Nachádza sa na Námestí SNP v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

 

BANSKÁ BYSTRICA. Pomník zavraždeným občanom.

Pamiatkový objekt NKP Hrob a pomník vyhlásený v roku 1963. Pomník obetiam fašizmu z roku 1949. Pripomína jedno z miest najväčších represálií fašistov na Slovensku. Od novembra 1944 do januára 1945 tu bolo popravených 747 osôb. Autorom je Dušan Jurkovič. Nachádza sa v časti Kremnička pri hrobe zavraždených občanov.

 

BRUSNO. Pomník padlým.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník padlým v 2.svetovej vojne z roku 1955. Nachádza sa v parku pri kostole.

 

DOLNÝ HARMANEC. Pomník padlým v SNP.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník občanom padlým v SNP z roku 1956. Autorom je J. Kulich.

 

DOLNÝ HARMANEC. Pomník padlým v SNP na Kráľovej studni.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník padlým v SNP z roku 1959. Nachádza sa v lokalite Kráľova studňa.

 

DOLNÝ HARMANEC. Pomník robotníkom.

Pri výstavbe železničnej trate v rokoch 1936-1942 tu zahynulo viacero robotníkov, ktorým bol postavený pomník.

 

DONOVALY. Pamätné miesto SNP.

Národná kultúrna pamiatka Pamätné miesto a hrob vyhlásená v roku 1973. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Pamätný priestor. Pamätné miesto SNP sa nachádza v lokalite Buly.
• Hrob zavraždených občanov z roku 1945.

 

DONOVALY. Pomník padlým v SNP.

Pamiatkový objekt NKP Hotel s areálom. Pomník padlým v SNP s názvom Návrat z hôr v štýle socialistického realizmu bol odhalený v roku 1955. Opravovaný bol v rokoch 1995-1996. Autorom pomníka je J. Kostka. Stojí pred Športhotelom Donovaly 15.

 

DONOVALY. Pomník padlým v SNP pri škole.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník padlým v SNP z roku 1947. Upravovaný bol v roku 2009. Nachádza sa pri základnej škole.

 

HIADEĽ. Pomník padlým.

V strede obce sa nachádza pomník padlým v 1. a 2.svetovej vojne.

 

HIADEĽ. Pamätníky SNP.

Pamätníky SNP.

 

HORNÉ PRŠANY. Pomník parašutistom.

Počas SNP v chotári obce, asi 3km západne od nej, havarovalo sovietske lietadlo so šiestimi parašutistami na palube. Na ich pamiatku tu bol odhalený pomník.

 

ĽUBIETOVÁ. Pamätník J. Messerschmidta.

Národná kultúrna pamiatka Pamätník vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v parku na námestí. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Modernistický kamenný podstavec pamätníka J. Messerschmidta z roku 1934.
• Súsošie. Modernistické súsošie rodáka, vlastenca a právnika J. Messerschmidta /1875-1931/ z roku 1934. Autorom je V. Ihriský.

 

ĽUBIETOVÁ. Pomník padlým.

Pomník padlým v 1. a 2.svetovej vojne.

 

ĽUBIETOVÁ. Pomník padlým partizánom.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník padlým partizánom počas SNP z roku 1955. Autormi pomníka sú A. Trizuljak a J. Svetlík. Nachádza sa pred predajňou Jednoty.

 

MEDZIBROD

Pamätník padlým v 1. a 2.svetovej vojne.

 

NEMCE

Pomník padlým občanom v 1. a 2.svetovej vojne.

 

POHRONSKÝ BUKOVEC. Pamätné miesto v Matúšovej doline.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1974. Pamätné miesto, partizánsky bunker V. Jarošenka, sa nachádza v Matúšovej doline.

 

POHRONSKÝ BUKOVEC. Pomník padlým v SNP.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník padlým v SNP z roku 1938. Nachádza sa na dolnom konci obce.

 

PONIKY. Pomník rumunským vojakom.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1975. Pomník padlým rumunským vojakom bol odhalený v roku 1958. Nachádza sa na námestí v obci.

 

PONIKY. Pomník padlým.

Pomník padlým v 2.svetovej vojne.

 

PONIKY. Pomník padlým v SNP.

Pomník padlým počas SNP. Po potlačení povstania tu fašisti postrieľali 131 obyvateľov židovského pôvodu.

 

SLOVENSKÁ ĽUPČA. Pamätné miesto popravy partizánov.

Národná kultúrna pamiatka Pamätné miesto s pomníkom vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa pri evanjelickom kostole. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Pamätný strom popravy partizánov.
• Pomník popraveným partizánom bol odhalený v roku 1959.
• Pamätný strom popravy partizánov.

 

SLOVENSKÁ ĽUPČA. Pomník padlým partizánom.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník padlým partizánom bol odhalený v roku 1954. Autormi sú V. Matušinec a R. Pastor. Nachádza sa na Námestí SNP.

 

STARÉ HORY. Pomník J. Dekreta-Matejovie.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník priekopníka moderného lesného hospodárstva Jozefa Dekreta-Matejovie /1774-1841/ z roku 1913. Lesný poľnohospodár tu pôsobil. Autorom je F. Šidlo. Nachádza sa v časti Dolný Jelenec.

 

STARÉ HORY. Pomník padlým partizánom.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník padlým partizánom v podobe sochy partizána bol odhalený v roku 1959. Autormi sú V. Vavro a J. Svetlík. Nachádza sa na námestí.

 

ŠPANIA DOLINA. Pomník padlým partizánom.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Realistický pomník padlým partizánom z roku 1952 so súsoším. Upravovaný bol v roku 2004. Autormi sú L. Pollák a J. Svetlík. Nachádza sa v parku v strede obce v Pamiatkovej rezervácii ľudového staviteľstva.