Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria, doliny a vrchy v okrese Bratislava III

Územie okresu zasahuje zo severozápadu celok Malé Karpaty podcelkom Pezinské Karpaty a z juhovýchodu Podunajská rovina podcelkom Šúr.

 

MALÉ KARPATY

Geomorfologický celok, ktorým sa začína veľký stredoeurópsky oblúk. Tiahne sa v dĺžke asi 100km od Hainburgu v Rakúsku po Nové Mesto nad Váhom. Rozloha 820km2. Ako hrasť oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu. Malé Karpaty dosahujú najvyššiu výšku v centrálnej časti (Záruby, 767,0m). Je to jadrové pohorie. V južnej časti pohoria prevládajú kryštalické horniny. Strednú časť Malých Karpát (od Bratislavy po Plavecký Peter) tvoria kryštalické bridlice prikryté druhohornými vápencami a kremencami. Severovýchodne od Kuchyne už kryštalické horniny na povrch nevystupujú, prevládajú tu druhohorné vápence a dolomity.

Severná časť Malých Karpát sa výrazne odlišuje geologickým a geomorfologickým vývojom. Kryštalické horniny tu vystriedali druhohorné vápence s dolomitmi a treťohorné pieskovce so zlepencami. Reliéf je prevažne vrchovinový. Pohorie patrí do teplej, vo vyšších polohách do mierne teplej klimatickej oblasti. Pohorie pokrývajú prevažne listnaté lesy (buk, javor, jaseň, hrab a vysychajúci brest). Dubové lesy v nižších polohách prechádzajú smerom do vyšších polôh do dubo-hrabín a bučín. Na južných a východných svahoch sa oddávna pestuje vinič. Turisticky príťažlivé sú vápencové kopce (Devínska Kobyla, Vysoká, Vápenná, Pohanská, Čierna skala, Záruby, Veľký Plešivec) a rozsiahle lesy. Hustá sieť značených turistických chodníkov umožňuje bezpečný pohyb návštevníkov takmer po celý rok. Malé Karpaty sa delia na 4 podcelky: Brezovské Karpaty, Čachtické Karpaty, Devínske Karpaty a Pezinské Karpaty.

Malé Karpaty tvoria CHKO Malé Karpaty.

 

PEZINSKÉ KARPATY

 

Vrchy a sedlá:

 

Kamzík /439,4m/ – homoľovitý vrch vytvára výraznú krajinnú dominantu a charakteristickú kulisu Bratislavy. Na vrchole je Televízny vysielač prístupný verejnosti s vyhliadkovou plošinou a otáčavou kaviarňou. S vrchom spája sedačková lanovka rekreačnú oblasť Železná studnička v Bratislavskom lesnom parku. Je to obľúbené vychádzkové miesto. Lanovka bola daná do prevádzky 11.7.1972 a slúžila až do marca 1989, odkedy chátrala. O jej rekonštrukcii sa začalo uvažovať až v júni 2004 a dňa 30.9.2005 bola znovu uvedená do prevádzky. Z vrchu sú pekné výhľady na okolité horstvá a nížiny. V jeho okolí sa nachádza niekoľko Pamätníkov. Pod vrcholom sa stretáva niekoľko značených turistických chodníkov /0701,2401,5125,8101/ a okolo prechádza NCH Lamač-Kačín.

 

Doliny:

 

VAJNORSKÁ DOLINA

Dolina sa nachádza severne od časti Rača, pod vrchom Piesky /446,6m/. Vytvoril ju Vajnorský potok.

 

HORNÁ MLYNSKÁ DOLINA

Najvýznamnejšia dolina v Bratislavskom lesnom parku. Dolinu vytvoril tok Vydrica. Nachádza sa v nej niekoľko Pamätníkov, oddychová lokalita Železná studnička, v hornej časti Čatlošova vila (v súčasnosti doliečovacie zariadenie Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb). V blízkosti Železnej studničky sa nachádzajú dva významné Míľniky (medzníky), Vodný mlynPavilón. Pod Klepáčom je Božia muka. V doline sa nachádza Sústava vodných nádrží. Dolina zo začiatku smeruje na sever, nad prvými nádržami sa stáča na severovýchod a pod vrchom Hrubý Drieňovec /396,7m/ sa opäť stáča na sever. Končí pod Hrubým vrchom /394,0m/. Dolinu križuje žlto značený turistický chodník /8101/ a časťou doliny prechádza žlto značený turistický chodník /8102/. Časťou doliny prechádza Náučný chodník Lamač-Kačín.

 

PODUNAJSKÁ ROVINA

Geomorfologický celok oblasti Podunajská nížina. Rozloha 3.489km2. Je to rovinný krajinný celok v juhozápadnej časti Podunajskej nížiny. Na severozápade susedí s Malými Karpatmi, na severe a východe s Podunajskou pahorkatinou, na juhu a juhozápade s Maďarskom a Rakúskom. Monotónny rovinatý povrch s malými výškovými rozdielmi (nadmorská výška 110-130m) tvoria riečne usadeniny na niektorých miestach prekryté nánosmi naviatych pieskov. Najmladšie časti roviny sa nachádzajú na nivách jednotlivých tokov. Nad ich plochý povrch so zvyškami mŕtvych ramien sa miestami dvíhajú mierne vyklenuté vyvýšeniny – agradačné valy, ktoré sú budované štrkmi a štrkopieskami väčšinou prekrytými hlinitými riečnymi sedimentmi alebo lokálne previatymi pieskami a sprašami. Najrozsiahlejšia vyvýšenina sa tiahne stredom Žitného ostrova a predstavuje jeho morfologicky najstaršiu a zároveň najsuchšiu časť. Takéto mierne vyvýšené formy lemujú celý Žitný ostrov a nachádzajú sa pozdĺž Dunaja i Malého Dunaja. Nivy tokov s charakterom sústav agradačných valov sú veľmi široké. Niva Dunaja má šírku až vyše 30km, niva Váhu 7-15km. Na ramená sa vetviaca riečna sieť podporovala ukladanie materiálu na vrchole vyvýšenín. Priestory medzi vyvýšenými valmi a ich znížené okraje boli zamokrené. Niektoré mali charakter močiarov, počas vysokých vodných stavov až jazier. Vyšší stupeň roviny patrí riečnym terasám (do 30m relatívnej výšky nad Dunajom). Klimaticky patrí Podunajská rovina s výnimkou malého územia v severozápadnej časti Žitného ostrova k najsuchšiemu a najteplejšiemu typu klímy na Slovensku. Zaberá ho teplý, suchý klimatický okrsok s miernou zimou a s dlhším slnečným svitom. Kvartérne a neogénne sedimenty územia sú porózne do veľkých hĺbok a majú veľké zásoby podpovrchových vôd, obyčajne artézskych i hypertermálnych. Z pôvodnej lesnej vegetácie sa zachovali len zvyšky. Najvýznamnejšie sú lesy lužné na recentných agradačných valoch Dunaja. Miestami sa zachovali aj pozdĺž Malého Dunaja, Váhu a Nitry. Na vlhkejších podmáčaných miestach sú lužné lesy mäkkých drevín, zložené z vŕb a topoľov. Na vyšších, suchších vyvýšeninách sú lužné lesy tvrdých drevín, zložené z dubov, brestov a jaseňov. Na pieskových presypoch sa miestami zachovala pieskomilná vegetácia. Podunajská rovina sa člení na 9 podcelkov: Čiližská mokraď, Galantské pláňavy, Martovská mokraď, Novozámocké pláňavy, Okoličnianska mokraď, Potôňska mokraď, Salibská mokraď, Šúr a Úľanská mokraď.

Na území okresu sa v Podunajskej rovine nenachádzajú žiadne významné vrchy, sedlá a doliny.

 

ŠÚR

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist