Krížom-krážom.eu

Územie okresu zasahujú pohoria Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti. Zo Slovensko-moravských Karpát je to v centrálnej časti okresu Považské podolie a na západe pohorie Javorníky. Z juhovýchodu územie okresu zasahujú Súľovské vrchy, ktoré patria do Fatransko-tatranskej oblasti.

POHORIA

JAVORNÍKY

Krajinný celok Slovensko-moravských Karpát. Rozloha 884km2. Tvoria súčasť flyšového pásma Karpát. Tvoria juhozápadnú časť CHKO Kysuce. Na severe na ne nadväzuje Turzovská vrchovina, na východe hraničia s Kysuckými Beskydami a Kysuckou vrchovinou, z juhovýchodu prevažne so Žilinskou kotlinou a z juhu s Bielymi Karpatmi. Hrebeň Javorníkov na západe tvorí štátnu hranicu s Českou republikou. Os horského pásma tvorí málo rozčlenený chrbát, budovaný masívnymi paleogénnymi pieskovcami flyša. Sú budované paleogénnymi flyšovými horninami /pieskovce, ílovce/ a čiastočne horninami bradlového pásma. Bradlové pásmo sa nachádza iba severne od Dolnej Marikovej. Tvoria ho dve malé bradielka strednotriasových sivých dolomitov a mladších červenohnedých hľúznatých vápencov, slieňov, zlepencov a pieskovcov. Severná časť pohoria predstavuje masívny hornatinový reliéf, južnejšia a nižšia vrchovinový reliéf. Najvyšším vrchom je Veľký Javorník /1.071,5m/. Pohorie patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je do veľkej miery pokrytý lesom. Prevažujú ihličnaté lesy so smrekom, vyskytujú sa aj zmiešané a listnaté, najmä bukové lesy. V bradlovom pásme sa vyskytujú borovice. V typickom kopaničiarskom území roztrateného osídlenia sú odlesnené plochy pokryté trvalými trávnymi porastmi, v nižších polohách aj poľami. Javorníky sa členia na dva podcelky, Nízke Javorníky a Vysoké Javorníky, oba zasahujú územie okresu.

NÍZKE JAVORNÍKY

Majú reliéf vrchovinný, v ktorom sa miestami vypínajú bradla z odolnejších hornín. Delia sa na menšie celky, z ktorých územie okresu zasahujú Javornícka brázda, Púchovská vrchovina a Rovnianska vrchovina.

VYSOKÉ JAVORNÍKY

Majú reliéf hornatiny. Tvoria centrálnu časť pohoria Javorníky – hlavný chrbát, s vrcholmi dosahujúcimi výšky 800 – 1.000 m n.m. Delia sa na menšie celky, z ktorých územie okresu zasahuje Javornícka hornatina.

Významné vrchy Javorníkov na území okresu:

Čemerka /1.052,3m/ – vyhliadkový vrch nad osadou Magale. Výhľady do Štiavnickej a Petrovickej doliny, a na kopanice Makova. Cez vrchol prechádza modro značený turistický chodník /2745/.

POVAŽSKÉ PODOLIE

Krajinný celok Slovensko-moravských Karpát s rozlohou 549km2. Prechádza okresom zo severovýchodu na juhozápad. Os územia tvorí rieka Váh, do ktorého ústia prítoky. Reliéf je prevažne pahorkatinový a rovinatý, tvorený nivou a terasami Váhu, náplavovými kužeľmi a poriečnymi rovňami v jednotlivých kotlinách. Je to sústava kotlín a pahorkatinových zníženín pozdĺž rieky stredného toku Váhu s rovinným až mierne zvlneným územím riečnych nív, náplavových kužeľov a terás. Celok je vyplnený najmä riečnymi uloženinami Váhu a materiálom náplavových kužeľov, ktorý vyniesli rieky zo susedných pohorí. Považské podolie tvoria ílovce, siltovce, piesky a pieskovce, štrky, zlepence, niekedy aj evaporty a vápence. Prevládajú tu hnedé a nivné pôdy. Väčšina územia leží v nadmorských výškach 200-500m. Južná a stredná časť patrí do teplej oblasti, severná do mierne teplej klimatickej oblasti. Územie je odlesnené, prevažuje orná pôda nad lúkami, pasienkami, záhradami a zastavanými plochami. Geomorfologickým podcelkom Považského podolia na území okresu je Bytčianska kotlina.

BYTČIANSKA KOTLINA

SÚĽOVSKÉ VRCHY

Horský celok v severozápadnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Rozloha 193km2. Pohorie má typickú brachyvráskovú štruktúru. Výplň synklinál tvoria treťohorné súvrstvia – súľovské zlepence, šošovky numulitových vápencov a flyš. V starších treťohorách odnášali rieky z vtedajšej súše do mora okruhliaky vápencov a dolomitov. Tu sa usadili a stmelili do mocných vrstiev, ktoré sa neskôr vyvrásnili. Súľovské vrchy sa vyznačujú výnimočnou pestrosťou povrchových tvarov. V menej odolných horninách erózia vyhĺbila brázdy a kotliny, z ktorých vystupujú chrbty a bradlá z odolnejších hornín. Selektívnou moduláciou vznikli stĺpovité, vežovité a guľovité útvary, skalné brány, okná, ryhy a žľaby, ktoré miestami vytvárajú celé skalné mestá. Pohorie je budované vnútrokarpatským paleogénom, v ktorom vynikajú odolné bazálne zlepence, ďalej vápence a sedimentárne horniny bradlového pásma, krížňanského a chočského príkrovu. Povrch je vrchovinový a hornatinový. Najvyšším vrchom je Veľký Manín /890,6m/. Patria do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Prevládajú tu zmiešané lesy, na okrajoch sú odlesnené, poľnohospodársky využívané plochy. Borovice sa vyskytujú v bradlovom pásme a v skalných partiách. Súľovské vrchy sa členia na tri podcelky, z ktorých územie okresu zasahujú Manínska vrchovina a Súľovské skaly.

Súľovské vrchy sú súčasťou CHKO Strážovské vrchy.

MANÍNSKA VRCHOVINA

SÚĽOVSKÉ SKALY

Nachádzajú sa v západnej časti Súľovských vrchov. Majú členitý reliéf. Sú budované prevažne treťohornými zlepencami uhličitanovej povahy, ktoré zvetrali do zvláštnych skalných zoskupení – veží, homolí, ihiel a mnohé z nich tvoria tvary mimoriadnej krásy. Názvy týchto tvarov majú rôzny pôvod – od pomenovaní miestnym obyvateľstvom, historický alebo umelý /napr. horolezci/. Menším celkom Súľovských skál je Súľovská kotlina.

Súľovská kotlina

Postupným zahlbovaním do zlepencovej klenby došlo k obnaženiu druhohorného /kriedového/ jadra, tvoreného hlavne ílovitými bridlicami. Ich odnosom sa vytvorila charakteristická inverzia /zvrat/ reliéfu, s výrazným zvyškom venca zlepencov pod kotlinou. Inverzia georeliéfu, vo vyvýšenej časti veľkej vrásy vznikla namiesto chrbta kotlina. V kotline leží obec Súľov-Hradná. Kotlina je obklopená vencom tvrdších zlepencov. Kotlinu vyhĺbila riečka Hradnianka v mäkkých bridličnatých súvrstviach. Kotlina má pahorkatinný mierne zvlnený povrch, ktorému ostro kontrastujú ostré hrebene. Súčasťou kotliny je Súľovská tiesňava, ktorú tvorí prielomové údolie riečky Hradnianka. Vyskytuje sa tu Ostrevka vápnomilná a chránené druhy vtákov.

Významné vrchy a sedlá Súľovských vrchov na území okresu:

Žibrid /867,0m/ – druhý najvyšší vrch v Súľovských vrchoch. Má tri vrcholy. Nachádzajú sa na nich mohutné skalné bralá, z ktorých je dobrý výhľad. Cez vrch prechádza zeleno značený turistický chodník /5650/.

Kačka /Pyskatá Kačka/ /822,4m/ – najvyšší vrch v Súľovských skalách. Z okolia vrchu pekné výhľady na Súľovskú kotlinu a vrcholové partie Súľovských skál. Cez vrch prechádza zeleno značený turistický chodník /5650/.

Brada /816,3m/ – vrch, ktorého starší názov je Pátriková. Tvorí dominantu severnej časti Súľovských skál. V tejto časti sa nachádzajú najkrajšie skalné partie s vežovitými stĺpovými útvarmi. Je to mohutná skalná skupina, ktorú tvorí i skalný vrchol. Popod vrch prechádza červeno značený turistický chodník /0880/.

Roháč /802,7m/ – vrch v hrebeni Súľovských skál, od ktorého sa hrebeň stáča na juh. V blízkosti vrchu je Roháč-Čiakov, významná križovatka značených turistických trás /0880,5650,8654/.

Pastúch /621,0m/ – výrazné zalesnené sedlo pod vrchom Žibrid. Vedie ním najľahší prechod zo Súľovskej do Rajeckej kotliny. Je tu križovatka značených turistických trás /5650,8680/. Zo sedla je, po zeleno značenom turistickom chodníku /5650/, najbližší výstup na vrch Žibrid.

DOLINY

BUNTOVA DOLINA

Dolina v Javorníkoch, je pokračovaním Štiavnickej doliny z časti Ráztoka. Pokračuje západným smerom. Vedie ňou žlto značený turistický chodník /8677/, ktorý po spevnenej ceste stúpa dolinou, neskôr lesným chodníkom, do sedla pod Veľkým Javorníkom.

HLBOCKÁ DOLINA

Dolina v severozápadnej časti Súľovských skál, za obcou Hlboké nad Váhom. Dolinou prechádza zeleno značený turistický chodník /5650/, ktorý prechádza popod Hlbocký vodopád.

JASTRABIA DOLINA

Dolina v Javorníkoch. Nevýrazná dolinka, do ktorej prídeme odbočením vľavo stúpaním Štiavnickou dolinou, pri osade Strakošovci. Dolina sa tiahne západným smerom.

PETROVICKÁ DOLINA

Dolina v juhovýchodných svahoch Javorníkov. Začína za obcou Petrovice a pokračuje severozápadným smerom. Dolinu vytvorila riečka Petrovička. Prechádza ňou zeleno značený turistický chodník /5653/.

ŠTIAVNICKÁ DOLINA

Dolina v juhovýchodných svahoch Javorníkov. Tiahne sa severozápadným smerom. V doline ležia obce Hvozdnica a Štiavnik, a na jej svahoch ich kopanice. Dolinu vytvorila riečka Štiavnik. V závere, v časti Ráztoka, sa rozvetvuje na viac dolín, ktorými prechádzajú turistické chodníky /5670,8676,8677/.