Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria, doliny a vrchy v okrese Liptovský Mikuláš

Centrálnu časť okresu tvorí celok Podtatranská kotlina (Liptovská kotlina, Popradská kotlina). Severozápad okresu zasahujú celky Chočské vrchy (Prosečné, Sielnické vrchy) a Podtatranská brázda (Zuberecká brázda). Juh okresu zasahuje celok Nízke Tatry (Ďumbierske Tatry, Kráľovohoľské Tatry) a juhovýchod celok Kozie chrbty (Važecký chrbát). Severovýchod okresu tvorí celok Tatry (Západné Tatry).

 

POHORIA.

 

CHOČSKÉ VRCHY

Pohorie patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Z geomorfologického hľadiska je pre Chočské vrchy typické, že nemajú súvislejší hlavný hrebeň a sú charakteristické samostatnými masívmi. Rozloha 117km2. Je to jediné pohorie kde kryštalické jadro nevystupuje na povrch. Reliéf je členitý, s krasovými formami a bralami. Pohorie členia priečne toky, ktoré vytvorili kaňonovité doliny. Pohorie patrí do chladnej klimatickej oblasti. Povrch je prevažne pokrytý lesmi. V nižších polohách a v západnej časti prevažujú bučiny, nad nimi a vo východnej časti smrečiny. Nad 1.300m je pásmo kosodreviny a hôľ. Pôdy sú prevažne plytké. Odlesnené plochy zaberajú najmä lúky a pasienky. Vegetačný kryt má horský až vysokohorský charakter, so zastúpením viacerých vzácnych druhov. Pestrosť fauny nezaostáva za rozmanitosťou flóry. Pohorie sa člení na podcelky Choč, Prosečné a Sielnické vrchy. Územie okresu zasahuje Prosečné a Sielnické vrchy.

 

PROSEČNÉ

Najvýchodnejšiu časť Chočských vrchov tvorí podcelok Prosečné, charakteristický značne si podobnými horskými masívmi rozrezanými paralelnými dolinami. Najzápadnejší je masív Pravnáča /1.206,1m/, východnejšie je masív Lomného /1.277,8m/ a najmohutnejší je masív Prosečného /1.372,2m/ ohraničený Prosieckou a Kvačianskou dolinou.

 

SIELNICKÉ VRCHY

Dolina potoka Teplianka oddeľuje od podcelku Choč podcelok Sielnických vrchov, ktoré sú charakteristické miernejšími formami, rozšírené na horninách krížňanského príkrovu s najvyššími vrcholmi Magury /1.170,6m/, Havranej /1.129,8m/ a Sielnickej hory /1.051,4m/.

 

Významné vrchy a sedlá v Chočských vrchoch na území okresu:

 

Prosečné /1.372,2m/ – Mohutný masív ohraničený Prosieckou a Kvačianskou dolinou. Dominanta nad Vodnou nádržou Liptovská Mara. Vrch je vybudovaný dolomitmi a vápencami, ktoré vytvárajú charakteristické bralné rady a steny. Vyhliadkový bod. Cez vrchol prechádza zeleno značený turistický chodník /5620/.

Pravnáč /1.206,1m/ – výrazný bralnatý vrch severozápadne od Liptovskej Anny. Na vápencových bralách rastie bohatá flóra. Z vrcholovej plošiny sú pekné výhľady. Cez vrch prechádza zeleno značený turistický chodník /5620/.

 

KOZIE CHRBTY

Pohorie patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Rozloha 168km2. Geomorfologický celok je mladou štvrtohornou hrasťou, ktorá oddeľuje Popradskú a Hornádsku kotlinu. Sú veľmi úzkou hrasťou, ktorá je orientovaná v rovnobežnom smere podobne ako Nízke Tatry. Z juhu aj zo severu má hrasť Kozách chrbtov ostré zlomové ohraničenie. Sú tu zaujímavé formy reliéfu – sedlá ako zvyšky starých dolín, ktoré poukazujú na to, že pred zdvihom hraste nízkotatranské toky Vernársky potok a Bystrá tiekli do Popradu, zatiaľ čo dnes sa vlievajú do Hornádu. Pohorie je budované prevažne melafýrmi. Reliéf je prevažne vrchovinový. Najvyšší vrch Kozí kameň /1.255,3m/ poskytuje výhľad na tatranské končiare. Patria do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Južné svahy pokrývajú reliktné teplomilné dubiny, ďalej sa vyskytujú smrečiny so zastúpením borovice a smrekovca. V odlesnenej časti dominujú lúky a pasienky, menej je polí. Kozie chrbty sa delia na podcelky Važecký chrbát a Dúbrava. Územie okresu zasahuje Važecký chrbát.

 

VAŽECKÝ CHRBÁT

Krasový zalesnený chrbát medzi Bielym a Čiernym Váhom, podcelok Kozích chrbtov. Najvyššie vrcholy majú vyše 1.100m a sú prevažne ploché. Do Liptovskej kotliny chrbát klesá pozvoľna, naproti tomu na juh, do údolia Čierneho Váhu, má strmé skalné stráne. Približne v strede, na najvyšších miestach pod vrchom Turková /1.178,6m/ je postavená horná nádrž prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ku ktorej vedie zo Svarína asfaltová cesta, uzavretá pre verejnú dopravu.

 

Významné vrchy a sedlá v Kozích chrbtoch na území okresu:

 

Hošková /1.116,3m/ – plochý vápencový vrchol, z ktorého sú pekné výhľady na Západné a Vysoké Tatry.

Sedlo Muránsko /1.080,0m/ – plytké sedlo v plochom krasovom Važeckom chrbte medzi dolinami Bieleho a Čierneho Váhu. V sedle sú lavičky so stolmi, smerovník. Obmedzený priehľad na juh. Sedlom prechádza modro značený turistický chodník /2716/.

Krieslo /954,3m/ – krasová, čiastočne zalesnená a trávnatá plošina dlhá asi 1km. V okolí krasové útvary – krasové jamy. Výhľad na západnú časť Vysokých Tatier a na Západné Tatry. Cez plošinu prechádza zeleno značený turistický chodník /5732/.

 

NÍZKE TATRY

Naše najdlhšie pohorie sa rozprestiera v centrálnej časti Slovenska. Rozloha 1.258km2. Predstavuje samostatný geomorfologický celok patriaci do Fatransko-tatranskej oblasti Vnútorných Západných Karpát. Nízke Tatry sú tu druhým najvyšším kryštalinicko-jadrovým pohorím. Vznikli pri alpínskych horotvorných procesoch koncom druhohôr a začiatkom treťohôr. Centrálna časť je tvorená kryštalinikom, hlavný hrebeň medzi Prašivou /1.651,8m/ a Ďumbierom /2.043,4m/ je budovaný prašivským a ďumbierskym typom žuly. Južne od žulového jadra a kráľovohoľskej časti vystupujú kryštalické bridlice, reprezentované prevažne rulami. Po oboch stranách kryštalinika nadväzujú druhohorné obalové a príkrovové série budované vápencami a dolomitmi. Na tieto horniny sa viaže členitý krasový reliéf s bralami, tiesňavami, jaskyňami. Demänovský kras je s 32,9km najdlhším krasovým systémom na Slovensku. Na zlomových líniách najmä po obvode Nízkych Tatier sa nachádzajú početné pramene minerálnych vôd. Nízke Tatry sa členia na dva podcelky, ktoré dostali názov podľa svojich najvyšších vrcholov. Na západe sú to Ďumbierske Tatry a na východe Kráľovohoľské Tatry. Nízke Tatry patria medzi vysoko položené pohoria a výrazne vystupujú nad susedné geomorfologické celky. Na severe sú to Podtatranská kotlina, Kozie chrbty a Hornádska kotlina, na juhu Horehronské Podolie, na východe Spišsko-gemerský kras, na západe Veľká Fatra a na juhozápade Starohorské vrchy. Hlavný hrebeň Nízkych Tatier tvorí mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke 95km. Je to súvislý val s nadmorskou výškou od 1.500 do 2.000m s takmer súvislým relatívnym výškovým rozdielom vyše 1.000m. Hrebeň dosahuje najvyššiu nadmorskú výšku na Ďumbieri /2.043,4m/. Masív Prašivej /1.651,8m/ v západnej časti pohoria, s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa /1.753,2m/, je typickým príkladom hôľneho masívu s hladko modelovaným reliéfom. Hrebeň medzi sedlom Ďurkovej /1.709,0m/ a Čertovicou tvorí ďumbierska časť pohoria. Je to najskalnatejšia skupina celého hrebeňa s výrazným vysokohorským charakterom a so znakmi intenzívnej štvrtohornej ľadovcovej modelácie. Východná časť hrebeňa sa vyznačuje vysokou lesnatosťou a až v oblasti Orlovej /1.840,4m/ a Kráľovej hole /1.946,1m/ znova nadobúda hôľny charakter. Hlavný hrebeň v jednotlivých častiach pohoria mení svoj vzhľad i geomorfologický charakter. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na sever a na juh rázsochy, ktoré sa striedajú s mohutnými dolinami. Najvýznamnejšími zo severných rázsoch sú Bôr /1.887,6m/ vybiehajúci z Poľany /1.889,7m/, Prašivá /1.667,4m/ vybiehajúca z Krúpovej hole /1.921,9m/ a Rovná hoľa /1.722,9m/ odbočujúca z Bocianskeho sedla /1.505,4m/. Južné rázsochy sú ešte výraznejšie a zväčša vystupujú nad hranicu lesa. Najvýznamnejšie sú rázsocha Skalky /1.980,1m/ vystupujúca z Kotlísk /1.936,9m/ a rázsocha Pálenice /1.653,8m/ a Baby /1.617,3m/ odbočujúca z Derešov /2.003,5m/, ktoré od seba oddeľuje Vajskovská dolina. Ďalšie výrazné rázsochy sú Veľký Gápeľ /1.776,5m/ vybiehajúci od chaty generála M. R. Štefánika a Malý Gápeľ vybiehajúci od Králičky /1.807,4m/. Rázsochy vybiehajúce z hlavného hrebeňa ešte viac na sever sa vyčlenili na základe vápencovo-dolomitického zloženia ako časť Demänovské vrchy. Charakteristické je striedanie vysokých bralných rázsoch a hlbokých dolín. Zvlášť charakteristické sú podzemné krasové javy ako jaskyne, ponory, vyvieračky a priepasti, ktorými je známa Demänovská dolina. Niektoré vrchy v severných rázsochách sú pozoruhodné svojou bizarnosťou a krásou, napríklad Siná /1.560,0m/, Krakova hoľa /1.751,6m/ a Ohnište /1.538,0m/ s pozoruhodným skalnými galériami a známym skalným oknom. Patrí do chladnej klimatickej oblasti. Povrch je pokrytý na severnej strane prevažne ihličnatými lesmi s prevahou smreka, na južnej strane listnatými lesmi s prevahou buka. Vo vyšších polohách sa vyskytuje kosodrevina a alpínske lúky. Nízke Tatry boli 14.6.1978 vyhlásené za národný park.

 

ĎUMBIERSKE TATRY

Západný podcelok Nízkych Tatier je od východných Kráľovohoľských Tatier oddelený štátnou cesto Mýto pod Ďumbierom – Čertovica – Kráľova Lehota. Ďumbierske Tatry sa ďalej rozdeľujú na časti Ďumbier, Prašivá, Salatíny, Lúžňanská kotlina a Demänovské vrchy. Územie okresu zasahujú Demänovské vrchy, Ďumbier a Salatíny.

 

Demänovské vrchy

 

Ďumbier

 

Salatíny

 

KRÁĽOVOHOĽSKÉ TATRY

Hlavný hrebeň je posunutý bližšie na južnú stranu, čiže k Hronu. Preto sú južné rázsochy a doliny kratšie ako severné. Východný celok Nízkych Tatier sa ďalej delí na časti Kráľova hoľa, Predná hoľa, Priehyba a Teplická kotlina. Územie okresu zasahuje časť Priehyba.

 

Priehyba

Západnú časť Kráľovohoľských Tatier tvorí plošne rozsiahla skupina Priehyba. Má pomerne nízky hrebeň, ktorý je na dlhých úsekoch znížený po hornú hranicu lesa. Iba v oblasti Homôlky /1.659,6m/, Veľkej Vápenice /1.691,2m/ a Andrejcovej /1.519,5m/ vystupuje do pásma holí. Nachádza sa tu najnižšie miesto na celom nízkotatranskom hrebeni, sedlo Priehyba /1.189,8m/. Zo severných rázsoch tejto skupiny vyniká výškou a mohutnosťou rázsocha s rozložitým hôľnym vrchom Veľký Bok /1.727,1m/. Masívny vrch prevyšujúci vrcholy na hlavnom hrebeni, mal v ľadových dobách na severnom úbočí malý karový ľadovec. Hranica medzi Priehybou a Kráľovou hoľou je v Ždiarskom sedle /1.473,3m/.

 

Významné vrchy a sedlá v Nízkych Tatrách na území okresu:

 

Ďumbier /2.043,4m/ – najvyšší vrchol Nízkych Tatier. Mohutný žulový masív so severnými strmými stenami, piliermi a žľabmi spadajúcimi do ľadovcových kotlov. Najviac upúta jeho ľadovcový kotol pri pohľade od severu. V najvyšších polohách alpínske pásmo s výskytom vzácnych rastlín a živočíchov. Vo svahoch Ďumbiera sa v minulosti intenzívne dolovali železné rudy a zlato. Ako pozostatok  sú doposiaľ viditeľné haldy, štôlne a banské cesty. Na vrchole je vybudovaná betónová pyramída a veľký kríž. Z vrcholu krásny kruhový výhľad na všetky pohoria stredného a severného Slovenska. V sedle južne pod Ďumbierom  sa nachádza chata generála M. R. Štefánika s celoročnou prevádzkou. Z dôvodu erózie je uzatvorený chodník z chaty na vrchol Ďumbiera. Na vrchol vedie červeno značený turistický chodník /0801X/.

Chopok /2.023,6m/ – druhý najvyšší vrchol Nízkych Tatier. Vrch žulového typu so strmými bralnými stenami a piliermi zo severovýchodu a severozápadu. V západnom sedielku vrcholová stanica lanoviek a meteorologická stanica. Na juhozápadnom svahu Kamenná chata. Na severných a južných svahoch lyžiarske trate. Križovatka značených turistických trás /0801,2709/.

Dereše /2.003,5m/ – skalnatý vrchol v hlavnom hrebeni v skupine Ďumbiera západne od Chopka. Poskytuje otvorený výhľad so zaujímavými pohľadmi do severných žľabov a ľadovcových kotlov. Kamenné moria pod vrcholom vznikli mrazovým zvetrávaním. Cez vrchol prechádza hrebeňový červeno značený turistický chodník /0801/.

Chabenec /1.955,0m/ – najvyšší vrchol širokého hôľneho reliéfu západnej časti hrebeňa Ďumbierskych Tatier, medzi sedlom Ďurkovej /1.709,0m/ a Kotliskami /1.936,9m/. Severné svahy tvoria klasické ľadovcové kotly. V zime na niektorých miestach hrozí nebezpečenstvo pádu lavín. Z vrcholu krásne výhľady na všetky svetové strany. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0801/.

Kotliská /1.936,9m/ – výrazná skalná rázsocha v hlavnom hrebeni Ďumbierskych Tatier, z troch strán končiacimi mohutnými ľadovcovými kotlami. Ochrana vyskytujúcich sa kamzíkov. Pôsobivé pohľady do jednotlivých dolín. Cez vrchol vedie červeno značený turistický chodník /0801/.

Krúpova hoľa /1.921,9m/ – výrazný skalnatý vrchol západne od Ďumbiera, z ktorého na sever vybieha významná rázsocha Tanečnice /1.680,7m/ a Krakovej hole /1.751,6m/. Križovatka značených turistických chodníkov /0801,5426,8620/.

Zákľuky /1.914,5m/ – skalnatý vrchol v severnej rázsoche vybiehajúcej z Poľany /1.889,7m/. Vrchol poskytuje pekné výhľady na centrálnu časť hrebeňa Ďumbierskych Tatier. Na svahoch sa v minulosti ťažila ruda. Cez vrchol vedie žlto značený turistický chodník /8619/.

Poľana /1.889,7m/ – turisticky aj geograficky významný vrch v hlavnom hrebeni Ďumbierskych Tatier. Z neho vybieha mohutná rázsocha na sever s vrchmi Bôr /1.887,6m/ a Siná /1.560,0m/. Z vrcholu je čiastočne obmedzený ale veľmi pôsobivý výhľad. Križovatka značených turistických chodníkov /0801,8619/.

Bôr /1.887,6m/ – trojvrcholový končiar je súčasťou mohutného žulového masívu severne od hlavného hrebeňa Ďumbierskych Tatier. Z vrcholu a z celého hrebeňa pekné výhľady. V 17. a 18.storočí v úbočiach hľadali železnú rudu. Cez vrchol prechádza žlto značený turistický chodník /8619/.

Konské /1.882,3m/ – nevýrazný skalný vrchol sa nachádza východne od Chopka. Početné kamenné moria. Na severnej strane masívu je mohutný ľadovcový kotol. Hrebeňový červeno značený turistický chodník /0801/ podchádza vrchol z južnej strany.

Sedlo Poľany /1.837,0m/ – široká zníženina hlavného hrebeňa Ďumbierskych Tatier juhovýchodne od vrchu Poľana /1.889,7m/. Vlastné sedlo je lúčne a v jeho okolí sú veľké porasty kosodreviny. Križovatka značených turistických chodníkov /0801,8619/.

Králička /1.807,4m/ – hôľny úsek hlavného hrebeňa Ďumbierskych Tatier juhovýchodne od chaty generála M. R. Štefánika. V úbočiach sa nachádzajú pozostatky po banskej činnosti /haldy, rudy, banské chodník/. Severným svahom prechádza pod vrcholom hrebeňový červeno značený turistický chodník /0801/.

Krížske sedlo /1.774,8m/ – široká zníženina v úzkom hlavnom hrebeni Nízkych Tatier medzi vrchmi Kotliská // a Poľana /1.889,7m/. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0801/.

Demänovské sedlo /1.756,3m/ – výrazné sedlo v hlavnom hrebeni Ďumbierskych Tatier. Najnižší bod hrebeňa medzi Chopkom a Ďumbierom. V minulosti tu viedol starý banícky chodník, doposiaľ čiastočne zachovalý. Križovatka značených turistických trás /0801,8620V/, kúsok nad sedlom je turistický smerovník.

Krakova hoľa /1.751,6m/ – zaujímavý mohutný vápencový vrch s originálne formovanými tvarmi bralnatého reliéfu. Dve strmé úbočia a vrcholová plošina porastená hustou kosodrevinou. Vrchol je ľahko prístupný. Možnosť výhľadov. V masíve Krakovej hole sa nachádzajú najhlbšie priepasti /Starý hrad, Javorová priepasť, Záskočská jaskyňa/. Na vrchol vedie modro značený turistický chodník /2709X/ a svahmi prechádzajú značené turistické chodníky /2709,8620/.

Ďurková /1.749,8m/ – spoločný názov pre málo výrazný vrchol a dolinu vyúsťujúcu strmým lavinóznym žľabom do sedla Ďurkovej /1.709,0m/ zo severnej strany. Z vrcholu sa otvárajú pekné výhľady hlavne na východ na masív Skalky /1.980,1m/. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0801/ a cez sedlo Ďurkovej zeleno značený turistický chodník /5609/.

Veľký bok /1.727,1m/ – mohutná hoľa vzdialená asi 4km od hlavného hrebeňa Kráľovohoľských Tatier severným smerom. Leží v bočnej rázsoche, ktorú vysiela Zadná hoľa /1.619,4m/. Je vyššia než okolité vrchy hlavného hrebeňa a poskytuje povestný kruhový výhľad. Pod kužeľovitým hrebeňom sa v nadmorskej výške asi 1.650m smerom juhovýchodne rozprestiera výrazná plošina. Cez vrchol vedie žlto značený turistický chodník /8626/.

Rovná hoľa /1.722,9m/ – rozložitý mohutný masív, najvyšší bod rázsochy medzi dolinou Štiavnica a Bocianskou dolinou. Na vrchole sú krásne alpínske lúky, nižšie husté zárasty kosodreviny. V úbočiach stopy po intenzívnej baníckej činnosti /zvyšky baní a banských ciest/. Kruhový výhľad, najmä na východ. Cez vrchol prechádzajú značené turistické chodníky /5619,8627/.

Veľká Vápenica /1.691,2m/ – výrazne pekne tvarovaná hoľa v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Dominuje Heľpianskemu podoliu. Južné svahy sú zalesnené, porast s pásom kosodreviny a s výskytom limby dosahuje okraje vrcholovej plošiny. Severné a severovýchodné svahy sú hôľne. Vrchol je veľmi plochý s menšími porastmi kosodreviny. Sú tu väčšie skalné útvary, ktoré sú až bizarne modelované. Z vrcholu a hôľnych hrebeňov veľkolepý výhľad. Prameň vody vo východnom svahu neďaleko od sedla Priehybka /1.468,1m/. Cez vrchol vedie červeno značený turistický chodník /0801/.

Homôlka /1.659,6m/ – charakteristický kužeľovitý vrch v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Významný orientačný bod s výhľadom. Na severných svahoch stopy po baníckej činnosti /haldy, staré banské cesty/. Počas SNP pod vrchom pôsobila /spolu s partizánskymi jednotkami/ anglo-americká misia, ktorú 26.12.1944 nemeckí fašisti zajali.

Latiborská hoľa /1.643,0m/ – hôľny vrchol v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. V severných svahoch sa v minulosti intenzívne ťažilo zlato a striebro /zlaté bane v lokalite Magurka/. Zachované štôlne, vysoké haldy, banské cesty. Pred začiatkom SNP tu pristávali parašutisti, organizujúci partizánske skupiny. Z vrcholu pekné výhľady hlavne na sever a východ. Cez vrchol vedie červeno značený turistický chodník /0801/.

Veľká hoľa /1.639,8m/ – hôľny vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, západne od Latiborskej hole /1.643,0m/, z ktorého sa hrebeň stáča juhozápadným smerom. Pekné výhľady z vrcholu. Juhovýchodným svahom prechádza popod vrchol červeno značený turistický chodník /0801/.

Panská hoľa /1.635,0m/ – výrazný skalný vrchol v hlavnom hrebeni Ďumbierskych Tatier medzi vrchom Králička /1.807,4m/ a Kumštovým sedlom /1.548,8m/. Vrchol je značne zarastený  kosodrevinou, najmä jeho severné úbočie. Južné úbočie je hôľne. Cez vrchol vedie hrebeňový červeno značený turistický chodník /0801/.

Salatín /1.630,2m/ – mohutný vápencový vrch, najvyšší bod geomorfologickej časti Salatíny. Je husto porastený kosodrevinou. Charakteristický homoľovitý tvar, zaujímavá vápencová flóra, na úpätí krasové javy /jaskyne, závrty, škrapy/. Turisticky vďačný vrchol i napriek pomerne namáhavým výstupom s pôsobivým širokým výhľadom. Cez vrch vedú značené turistické chodníky /0854,5609/.

Zadná hoľa /1.619,4m/ – nevýrazná hoľa v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Na sever vysiela spojovací chrbát  na Veľký bok /1.727,1m/. Pre rovnaký výhľad sa nesprávne zamieňa s Homôlkou /1.659,6m/. Križovatka značených turistických chodníkov /0801,8626/.

Rovienky /1.602,1m/ – hôľny vrch v hlavnom hrebeni Ďumbierskych Tatier západne od sedla Čertovica. V úbočiach Lajštrochu sa v minulosti dolovala železná ruda. Zvyšky baní v susednej Kumštovej doline. Z vrcholu kruhový výhľad. Cez vrchol prechádza hrebeňový červeno značený turistický chodník /0801/.

Medvedia /1.569,7m/ – severná hôľna rázsocha Veľkej Vápenice /1.691,2m/ s husto zalesnenými svahmi. Plochý široký chrbát poskytuje výhľad na Vysoké i Nízke Tatry.

Siná /1.560,0m/ – charakteristický ostrý vápencový vrch v bočnej rázsoche medzi dolinami Demänovskou a Mošnicou. Patrí k najkrajším vrchom Nízkych Tatier so zaujímavou kvetenou, bralnatými stenami a širokým výhľadom. V masíve v lokalite Na Jame nález útočištného hradiska z doby železnej. Na vrchol vystupuje žlto značený turistický chodník /8619V/.

Kumštové sedlo /1.548,8m/ – zníženina v hlavnom hrebeni Ďumbierskych Tatier medzi Panskou hoľou /1.635,0m/ a Rovienkami /1.602,1m/. Na okolí sú všade stop po dávnej banskej činnosti. Križovatka značených turistických chodníkov /0801,5619/.

Poludnica /1.548,7m/ – bralnatý zalesnený vrch predsunutý do Liptovskej kotliny. Nachádzalo sa tu refúgium v staršej dobe železnej. Pod vrcholom sa nachádzajú mohutné vápencové bralné rady. Z Prednej Poludnice /1.491,0m/ výhľady do Liptovskej kotliny, na Chočské vrchy, Západné Tatry, Vysoké Tatry a centrálnu časť Nízkych Tatier. Na severnom svahu sa nachádza rozľahlé lesné úbočie s názvom Opalisko, ktoré dostalo po požiari, ktorý spálil /ľudovo „opálil“/ tieto priestory pred niekoľkými desaťročiami. Tvoria ho lúky, pasienky a riedky lesný porast. Cez vrchol Poludnice prechádza modro značený turistický chodník /2709/ a na Prednej Poludnici sa stretajú viaceré značené turistické chodníky /2709,8623/.

Oravcová /1.544,2m/ – nevýrazný zalesnený vrchol v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Červeno značený turistický chodník /0801/ vedie južným úbočím.

Ohnište /1.538,0m/ – významný horský masív medzi Jánskou a Bocianskou dolinou, budovaný prevažne z vápencov a dolomitov. Južné a východné svahy pretínajú priečne, niekoľko stoviek metrov dlhé súvislé bralnaté rady, oddelené úzkymi plošinami. Na severnej strane sa rozkladá veľká krasová plošina. Pod hlavným vrcholom je 125m hlboká Veľká ľadová priepasť, západne známe Okno, 10m vysoký otvor v skalnom hrebeni. Na vrchol vedie zeleno značený turistický chodník /5619V/.

Slemä /1.513,7m/ – Zalesnený bralnatý masív v severnej rázsoche Ohnišťa. Na vrchole mohyla na pamiatku obetiam leteckej katastrofy z obdobia SNP. Výhľady sú obmedzené. Na vrchol vystupuje zeleno značený turistický chodník /5619/. Pod severným svahom v lokalite Brtkovica sa nachádzajú zvlnené kotlinové lúky v nadmorskej výške 1.000-1.100m s početnými senníkmi. Južne od Brtkovice zvyšky partizánskych bunkrov z roku 1944. Cez Brtkovicu prechádzajú značené turistické chodníky /2712,5619,8624/.

Chmelinec /1.508,5m/ – zalesnený vápencový vrch v severovýchodnej rázsoche Veľkého boku /1.727,1m/. Leží medzi dolinami Nižný Chmelinec a Torysa.

Kolesárová /1.507,9m/ – pekne formovaný vrch v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Vrchol je zarastený ale na plochom chrbte smerom na východ sú horské lúky, z ktorých je výhľad na Veľký bok /1.727,1m/, Veľkú Vápenicu /1.691,2m/, na Západné a Vysoké Tatry, Veporské vrchy. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0801/.

Bocianske sedlo /1.505,4m/ – široká trávnatá zníženina, ktorou sa k hlavnému hrebeňu Ďumbierskych Tatier pripája od severu dlhá a významná rázsocha Rovnej hole a Ohnišťa. V blízkosti sedla stopy dávneho baníctva /banské cesty. Vydolovaná hlušina, zasypané štôlne/. Výhľad na Ďumbier /2.043,4m/. Križovatka značených turistických chodníkov /5619,8428/ a je tu odpočívadlo.

Pusté /1.500,9m/ – skalnato-trávnatý, nižšie zalesnený masív v rázsoche Krakovej hole /1.751,6mú s početnými krasovými javmi a bohatou vápnomilnou flórou. Cez vrchol prechádza modro značený turistický chodník // od Demänovskej jaskyne slobody na Krakovu hoľu. Krásny pohľad na Pusté je od juhovýchodu z úseku značených turistických chodníkov /2709,8620/ medzi sedlom Machnaté a Krakovou hoľou.

Sedlo pod Veľkým bokom /1.479,0m/ – trávnaté sedlo južne od Veľkého boku /1.727,1m/. V minulosti tu stála turistická chata, ktorú fašisti v roku 1944 vypálili. V okolí boli v minulosti bane a dodnes možno vidieť zvyšky starých banských ciest. Križovatka značených turistických chodníkov /2715,8626/.

Sedlo Javorie /1.478,6m/ – hlboké a úzke sedlo južne od Krakovej hole /1.751,6m/, ktoré tvorí rozhranie medzi kryštalickým jadrom pohoria a vápencovým príkrovom. Križovatka značených turistických chodníkov /0861,8620/.

Fišiarka /1.478,4m/ – výrazný vrchol s kruhovým výhľadom. Výstup z Vyšnej Boce cez dolinku Podvrch alebo z hlavného hrebeňa Kráľovohoľských Tatier z turisticky významnej malej poľany v lokalite Ramža cez široký spojovací chrbát. Na okraji malej poľany je otvorená drevenica pre núdzové prenocovanie. Pred ňou je otvorené  ohnisko a kúsok od nej upravený prameň vody, ku ktorému vedú od útulne šípky.

Končisté /1.473,7m/ – zalesnený vrchol s kosodrevinou vo vrcholovej partii. Južným úbočím prechádza hrebeňový červeno značený turistický chodník /0801/.

Sedlo Priehybka /1.468,1m/ – plytké skalnaté sedielko v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier juhovýchodne od Veľkej Vápenice /1.691,2m/. Križovatka značených turistických chodníkov /2716,0801/.

Čertova svadba /1.463,0m/ – zalesnený vrch nad sedlom Čertovica, s vrcholovými partiami porastenými kosodrevinou. Na severných svahoch lyžiarske vleky a lúčnaté muldy spadajúce do širokého kotla horských lúk. Južnými svahmi prechádza červeno značený turistický chodník /0801/.

Panská hoľa /1.429,3m/ – plochý a rozložitý masív medzi Ždiarskou dolinou a dolinou Dikula. Hôľne chrbty s početnými senníkmi. Cez vrchol vedie žlto značený turistický chodník /8865/.

Mačacia /1.410,0m/ – zalesnený vápencový vrch v severnej rázsoche Veľkého boku /1.727,1m/. Na jeho vrchole sa nachádzajú výrazné skalné útvary.

Michalovské sedlo /1.403,0m/ – priehyba na okraji Zadnej poľany pod južným strmým svahom vrchu Slemä /1.513,7m/. Východne pod sedlom sa nachádza výdatný prameň. Sedlom prechádza zeleno značený turistický chodník /5619/ medzi vrchmi Slemä a Ohnište.

Bacúšske sedlo /1.319,0m/ – tiež nazývané Jánovo sedlo. Zalesnené, málo výrazné, ale turisticky významné sedlo na hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, ktoré umožňuje pohodlný prechod z Vyšnej Boce do Bacúcha. Križovatka značených turistických chodníkov /0801,2613/.

Demänovská hora /1.304,4m/ – výrazný vápencový zalesnený vrch, zakončujúci dlhú bralnatú rázsochu Krakovej hole /1.751,6m/ medzi Demänovskou a Iľanovskou dolinou. Na vrchol vedie žlto značený turistický chodník /8620Y/.

Pukanec /1.302,5m/ – rozložitý zalesnený masív v severozápadnej rázsoche Veľkého boku /1.727,1m/ je ohraničený Svarínskou dolinou a dolinou Hodruša.

Smrekovica /1.285,1m/ – zalesnený vrch, ktorý tvorí severné zakončenie Ohnišťa /1.538,0m/. Vrcholový hrebeň je čiastočne odlesnený a ponúka výhľady na východ, na Západné a Vysoké Tatry. Popod vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0863/.

Iľanovské sedlo /1.253,0m/ – široká zníženina medzi vrchmi Pusté a Magura. Sedlo umožňuje prechod z doliny Vyvieranie do Iľanovskej doliny. Križovatka značených turistických chodníkov /5426,8620/.

Capkovo /1.244,1m/ – bohato zalesnený vápencový masív s početnými skaliskami.

Čertovica /1.232,7m/ – sedlo v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, ktoré rozdeľuje pohorie na Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry. Severne od sedla sa tiahne Bocianska dolina a južne dolina Štiavnička. Sedlom vedie významný cestný priechod z Považia na Horehronie. Sedlom prechádza červeno značený turistický chodník /0801/.

Červená /1.202,0m/ – čiastočne zalesnený vrch severozápadne od obce Nižná Boca. Výhľady smerom k obci a do Bocianskej doliny.

Sedlo Priehyba /1.189,8m/ – najnižšie položené sedlo v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, približne v strede horstva. Vedie ním spevnená lesná cesta z Heľpianskeho podolia z Heľpy na Čierny Váh a to Driečnou dolinou, Ráztokou a Ipolticou. Cesta nie je prístupná verejnej doprave. Prameň vody v severozápadnom svahu Veľkej Vápenice /1.691,2m/ niekoľko krokov od sedla. V sedle je prístrešok a božia muka. Križovatka značených turistických chodníkov /0801,8421/.

Predná Magura /1.170,6m/ – nezalesnený vrchol južne od obce Partizánska Ľupča nad Ľupčianskou dolinou. Pekné výhľady  do Liptovskej kotliny a na okolité pohoria. Na vrchol vedie žlto značený turistický chodník /8629/.

Ostredok /1.168,5m/ – zalesnený, miestami bralnatý chrbát. Z hlavného vrcholu výhľady. V južnej časti je pamätník J. Švermu, pomník Piety a v blízkosti symbolický cintorín obetí hôr. Cez vrchol prechádza žlto značený turistický chodník /8619/.

Sedlo Črchľa /1.152,3m/ – trávnaté sedlo v severovýchodnom hrebeni Rovnej hole /1.722,9m/, ktorým prechádza žlto značený turistický chodník /8627/.

Svidovské sedlo /1.132,2m/ – sedlo nachádzajúce sa južne od Ohnišťa /1.538,0m/ nazývané aj Príslop /Prieslop/. Turisticky významné, výrazné sedlo umožňuje prechod z Jánskej doliny do Bocianskej doliny. Nachádza sa tu pamätná mohyla SNP. Výhľady východným a západným smerom. Križovatka značených turistických chodníkov /5619,8625/.

Stanišovské sedlo /1.101.,0m/ – sedlo v závere doliny Stanišová na okraji lúk v lokalite Brtkovica. Križovatka značených turistických chodníkov /0863,8624/.

 

PODTATRANSKÁ BRÁZDA

Morfologická zníženina vytvorená tektonickými a eróznymi procesmi v málo odolných ílovcových súvrstviach centrálnokarpatského flyšu. Rozloha 93km2. Patrí do Podhôlno-magurskej oblasti, ktorá je súčasťou Vonkajších Západných Karpát. Budovaná je usadeninami vnútrokarpatského paleogénu. Južné svahy lemujú rozsiahle glaciofluviálne kužele. Povrch má ráz zvlnenej pahorkatiny až členitejšej podvrchoviny s hladko modelovaným reliéfom. Väčšina územia je vo výškach 800-1.000m. Najvyšší vrch je Strednica /1.128,6m/, ktorá sa nachádza v Ždiarskej brázde. Patrí do chladnej klimatickej oblasti. Napriek nepriaznivým podmienkam je takmer polovica územia odlesnená a poľnohospodársky využívaná. V období valašskej kolonizácie bola oblasť odlesnená a zastavaná vidieckymi sídlami goralského typu. Prevažujú lúky a pasienky, menej je ornej pôdy. Lesy sú prevažne ihličnaté s prevahou smreka. Podtatranská brázda sa delí na podcelky Zuberecká brázda a Ždiarska brázda. Územie okresu zasahuje Zuberecká brázda.

 

ZUBERECKÁ BRÁZDA

Podcelok Podtatranskej brázdy, ktorý tvorí jej západnú časť. Rozprestiera sa severozápadne od Západných Tatier.

 

PODTATRANSKÁ KOTLINA

Patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Rozloha 1.223km2. Vznikla poklesom zemskej kôry. Budovaná je sedimentmi vnútrokarpatského paleogénu, na ktorých sú riečne usadeniny. V reliéfe sa striedajú ploché chrbty s solinami. Doliny Váhua Popradu majú široké nivy. Vynikajú rozsiahle glaciofluviálne kužele, ktoré uložili rieky z tatranského morénového materiálu. Leží v podtatranskej oblasti a člení sa na dva podcelky: Liptovská kotlina a Popradská kotlina. Tieto kotliny sú oddelené štrbským prahom, plytkou zníženinou hlavného európskeho rozvodia. Má prevažne málo členitý vrchovinový reliéf, ktorý sa vytvoril na obrovských náplavových kužeľoch, ktoré v ľadových dobách do kotliny naniesli dravé vody riek napájaných tatranskými ľadovcami. Monotónny reliéf  tvorí morénový materiál a narúšajú ho len ostrovné vrchy ojedinele vystupujúce asi 100m nad okolité plošiny. Príkladom je Bôrik /922,1m/ ležiaci medzi Mengusovcami a Svitom. Kotlina dosahuje nadmorské výšky 500-900m. Patrí do chladnej klimatickej oblasti. Povrch je silne odlesnený. V poľnohospodárskej krajine prevažujú oráčiny nad trvalými trávnymi porastmi. Menšie plochy tvoria smrekové lesy. Časť kotliny je súčasťou územie TANAPu a jeho ochranného pásma a ochranného pásma NAPANTu. Podtatranská kotlina sa delí na podcelky Liptovská kotlina a Popradská kotlina.

 

LIPTOVSKÁ KOTLINA

Výrazná medzihorská zníženina. Voči okolitým pohoriam je ohraničená sústavou zlomov, na ktoré sa viažu minerálne pramene a sedimenty travertínov /Lúčky, Bešeňová/. Budujú ju treťohorné pieskovce a bridlice, prekryté väčšinou nánosmi riečnych sedimentov. Povrch charakterizuje sústava plochých chrbtov a dolín s terasami a náplavovými kužeľmi. Pôvodné smrekovo-jedľové lesy nahradili lúky a pasienky. Kotlina je obklopená atraktívnymi pohoriami. Nachádza sa v nej Vodná nádrž Liptovská Mara. Liptovská kotlina sa delí na časti Liptovské nivy, Ľubeľská pahorkatina, Galovianske háje, Chočské podhorie, Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina a Hybianska pahorkatina. Územie okresu zasahuje Chočské podhorie, Ľubeľská pahorkatina, Matiašovské háje a Smrečianska pahorkatina.

 

Chočské podhorie

 

Ľubeľská pahorkatina

 

Matiašovské háje

 

Smrečianska pahorkatina

 

POPRADSKÁ KOTLINA

Bez tejto kotliny, situovanej v strede Západných Karpát, by Tatry neboli Tatrami. Hlboko poklesnutá tektonická depresia totiž umožňuje najvyššiemu karpatskému pohoriu dokonale vyniknúť a ukázať svoju majestátnu výšku. Popradská kotlina má prevažne málo členitý reliéf. Nízke plošiny striedajúce sa s plytkými dolinami pokrývajú obrovské náplavové kužele, ktoré v ľadových dobách naplavili bystro tečúce vody riek výdatne napájané tatranskými ľadovcami. Popradská kotlina sa delí na časti Vrbovská pahorkatina, Kežmarská pahorkatina a Tatranské podhorie. Územie okresu zasahuje Tatranské podhorie.

 

Tatranské podhorie

Tvorí úzky pás pohoria okolo štátnej cesty od Pribyliny až po Tatranskú Lomnicu a priemerná nadmorská výška presahuje 1.300m. Najvyšší vrch je Rakytovec /1.325,4m/.

 

Významné vrchy a sedlá v Podtatranskej kotline na území okresu:

 

Rohačka /827,2m/ – nízky hôľny chrbát južne od Ploštína, významné archeologické nálezisko z doby bronzovej až rímskej. Pekné výhľady na okolité pohoria a Liptovskú kotlinu.

 

TATRY

Geomorfologický celok Tatry patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Delí sa na Východné Tatry a Západné Tatry. Hranica medzi nimi prechádza od Ľaliového sedla /1.951,8m/ v hlavnom hrebeni Tatier ponad záver Tichej doliny do sedla Závory /1.876,5m/ v bočnom hrebeni Liptovských kôp. Zo sedla klesá na dno Kôprovej doliny a pokračuje po jej osi až do Podbanského. Tatry sú vsadené ako drahokam do stredu prstenca kotlín a stredohorí, pričom prevyšujú okolitú krajinu o celé 2km, takže ich charakteristická silueta sa za priaznivého počasia objaví na horizonte aj vo vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov. Je to naše najvyššie pohorie. Rozloha pohoria je 549km2. Je to jadrové pohorie. Kryštalické jadro tvoria predovšetkým žuly, na severe, najmä v Belianskych Tatrách, sa vyskytujú aj druhohorné sedimentárne horniny, hlavne vápence a dolomity. Reliéf je typicky ľadovcový, veľmi silne členitý, s trógmi, karmi a morénami. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít /2.654,4m/. Pohorie patrí do mierne chladnej klimatickej oblasti. Nachádza sa tu množstvo plies. Prevažne zalesnenú krajinu postihla v roku 2004 vetrová kalamita, ktorá zničila časť lesov. Prevahu majú smrekové a jedľovo-smrekové lesy. Vyskytuje sa aj borovica limba. Listnaté lesy, najmä bukové a javorové, sa vyskytujú predovšetkým v Belianskych Tatrách. V najvyšších polohách sa vyskytujú kosodreviny, alpínske lúky a holé skaly. Územie Tatier patrí do územia TANAPu a jeho ochranného pásma. Územie okresu zasahuje podcelok Západné Tatry.

 

ZÁPADNÉ TATRY

Sú podcelkom geomorfologického celku Tatry. Delia sa na šesť častí Červené vrchy, Liptovské Tatry, Liptovské kopy, Osobitá, Roháče a Sivý vrch. Západné Tatry sú druhým najvyšším pohorím na Slovensku a zaberajú plochu takmer 400m2 a ich hlavný hrebeň, dlhý 37km sa tiahne zo západu na východ. Hrebeň sa začína na západe Hutianskym sedlom /1.185,1m/ a končí na východe Ľaliovým sedlom /1.951,8m/. Najvyšším vrchom pohoria je Bystrá /2.248,4m/. Nachádza sa tu celkom 30 vrcholov presahujúcich nadmorskú výšku 2.000m. Zvláštnosťou je, že najväčšie vrcholy neležia na hlavnom hrebeni ale v jeho bočných rázsochách. Z geologického hľadiska pohorie tvorí kryštalické jadro zložené hlavne z kryštalických bridlíc a žúl. V nadloží jadra sa nachádzajú druhohorné usadeniny, najmä dolomity a dolomitické vápence. Západné Tatry sú hôľno-alpínskeho typu okrem časti Roháče, ktorá má vysokohorský charakter. V o vápencovo-dolomitických oblastiach sa vyskytuje vysokohorský kras, v ktorom sa nachádza niekoľko jaskýň. Najznámejšia z nich je Brestovská jaskyňa, verejnosti neprístupná. Ako pozostatok dávnej činnosti ľadovcov sa tu zachovalo 20 menších lies. Najväčším je Prvé Roháčske pleso s rozlohou 2,22ha, najhlbším a aj najvyššie položeným je Vyšné Bystré pleso s hĺbkou 12,5m. Objemom najväčší ľadovec Západných Tatier bol v Roháčskej doline. Mal dĺžku 12km a hrúbku 200m. Od poľadovej doby až do súčasnosti dotvárali povrch Západných Tatier činnosť tečúcej vody a zvetrávanie, čím sa menej ostro vymodelované časti povrchu zaoblili a podmienili vznik hôľneho reliéfu.

Západné Tatry sa delia na časti Červené vrchy, Liptovské Tatry, Liptovské kopy, Osobitá, Roháče a Sivý vrch. Územie okresu zasahujú Liptovské Tatry, Roháče a Sivý vrch.

 

Liptovské Tatry

 

Roháče

Najvýznamnejšia časť Západných Tatier, v užšom zmysle skupina Plačlivé, Ostrý Roháč a Volovec, ako najkrajšia, typicky vysokohorská skupina s dokonale vyvinutými glaciálnymi formami.

 

Sivý vrch

 

Významné vrchy a sedlá v Tatrách na území okresu:

 

Bystrá /2.248,4m/ – najvyšší vrch v Západných Tatrách v južnej rázsoche, odbočujúcej z hlavného hrebeňa pri vrchu Blyšť /2.154,7m/ nad dolinami Račkovou, Bystrou a Kamenistou. Skalnatý vrchol poskytuje krásny výhľad. Pod južným úpätím štítu v Bystrej doline sa nachádzajú štyri plesá. Križovatka značených turistických chodníkov /2712,8622/.

Jakubina /2.193,7m/ – druhý najvyšší vrchol v Západných Tatrách s vynikajúcimi výhľadmi. Severné a východné steny sú veľmi prudké, postupne prechádzajú až do kolmých zrázov. Výstupové trasy sú namáhavé. Južne od vrcholu v úseku Vyšná Magura /2.095,2m/, Ostredok /2.049,7m/ a Nižná Magura /1.919,7m/ bralnatý úsek hrebeňa nazvaný Otrhance s krásnymi výhľadmi. Cez vrch a Otrhance prechádza zeleno značený turistický chodník /5610/.

Baranec /2.184,6m/ – tretí najvyšší vrch Západných Karpát v rozsiahlej rázsoche oddeľujúcej Žiarsku a Jamnícku dolinu. Jeden z najnavštevovanejších a najznámejších vrcholov, ktorý vytvára nápadnú dominantu celého Liptova. Vynikajúci vyhliadkový bod. Strmé svahy a žľaby sú lavínové. Vrcholová časť má pestré vysokohorské rastlinstvo, na juhovýchodnej rázsoche sú rozsiahle a súvislé porasty kosodreviny. Križovatka značených turistických chodníkov /5613,8618/.

Baníkov /2.178,0m/ – výrazný mohutný vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier s vybiehajúcimi rázsochami. Juhovýchodné svahy vytvárajú typický ľadovcový kotol so zráznymi severnými svahmi. Turisticky príťažlivý, veľmi vyhľadávaný vrchol, so zaujímavými náročnými výstupovými trasami. Poskytuje široký krásny výhľad. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,5610/.

Klin /2.172,7m/ – hraničný vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier nedzi Račkovým /1.965,0m/ a Gáborovým sedlom /1.937,5m/. Dominanta Račkovej dominy má podobu pyramídy, z ktorej sú veľmi dobré výhľady. Cez vrch vedie červeno značený turistický chodník /0862/.

Pachoľa /2.166,6m/ – mohutný vrch pravidelného ihlanovitého tvaru so skalným vrcholom pokrytým veľkými skalnými blokmi. Hlavný hrebeň Západných Tatier sa tu prudko lomí. Vrchol ponúka pekné výhľady na všetky svetové strany. Cez vrchol vedie červeno značený turistický chodník /0862/.

Hrubá kopa /2.166,4m/ – výrazný vrch hlavného hrebeňa Západných Tatier medzi vrchmi Baníkov /2.178,0m/ a Tri kopy /2.136,3m/. Severnú stranu tvoria strmé zvetrané skalné steny, južné svahy sú miernejšie. Z vrcholu sú pekné výhľady. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0862/.

Blyšť /2.154,7m/ – hraničný vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Z neho sa na juh dvíha rázsocha s najvyšším vrchom Západných Tatier, Bystrou /2.248,4m/. Štátna hranica s Poľskom sa na vrchole ostro lomí. Cez vrch vedie červeno značený turistický chodník /0862/ a modro značený turistický chodník z Bystrej /2712/ vrchol podchádza.

Príslop /2.141,9m/ – skalnatý vrch v juhozápadnej rázsoche Baníkova /2.178,0m/ s peknými výhľadmi. Prechádza ním zeleno značený turistický chodník /5610/.

Hrubý vrch 2.136,9m/ – význačný hraničný vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi vrchmi Volovec /2.063,4m/ a Klin /2.172,7m/. Dobré výhľady na Roháče, Bystrú a do záverov okolitých dolín. Smerom na juh z neho odbočuje rázsocha Jakubinej /2.193,7m/, ktorá oddeľuje od seba Jamnícku a Račkovu dolinu. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,5610/.

Tri kopy /2.136,3m/ – žulový trojvrchol v hlavnom hrebeni Roháčov s názvami od východu Prvá, Druhá a Tretia kopa. Náročná ale obľúbená časť turistického prechodu hlavného hrebeňa Západných Tatier s obťažnými partiami zabezpečenými reťazami. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0862/.

Plačlivé /2.124,5m/ – ostrý bralnatý končiar tvorí spolu s Ostrým Roháčom /2.087,5m/ charakteristickú horskú skupinu Západných Tatier. Úchvatný pohľad najmä do hĺbky Smutnej doliny a na Ostrý Roháč /2.087,5m/. Pôvodne sa vrchol volal Plačlivý Roháč. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,8618/.

Ostrý Roháč /2.087,5m/ – charakteristický a veľmi zaujímavý dvojvrcholový končiar v hlavnom hrebeni Západných Tatier s pekným výhľadom. Podľa neho je označená celá orografická časť Roháče. Vrcholová časť je z pevnej žuly, strmé severné steny a žľaby sú lámavé. Terén je tu značne exponovaný a červeno značený turistický chodník /0862/ je v najťažších úsekoch zaistený fixnými reťazami.

Spálená /2.083,3m/ – skalnatý vrch medzi vrchmi Pachoľa /2.166,6m/ a Salatín /2.047,5m/. Hlavný hrebeň Západných Tatier sa tu náhle skrúca z východu na juhozápad. Vrchol poskytuje pekné výhľady. Západne od vrchu bralnatá a značne členitá časť hlavného hrebeňa Západných Tatier s názvom Skriniarky. Úsek nad tzv. Zvonom je zabezpečený reťazami a považuje sa za jeden z najexponovanejších v hlavnom hrebeni. Cez vrch a Skriniarky prechádza červeno značený turistický chodník /0862/.

Smrek /2.071,9m/ – vrch v južnej rázsoche Plačlivého /2.124,5m/ medzi Žiarskym sedlom /1.917,1m/ a Barancom /2.184,6m/. Poskytuje krásne pohľady na masív Baníkova a na hrebeň Troch kôp. Cez vrchol prechádza žlto značený turistický chodník /8618/.

Volovec /2.063,4m/ – strmý kopulovitý hôľny vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier . Patrí k najvyhľadávanejším partiám a výhľad z neho sa hodnotí ako najkrajší. Hraničný, posledný poľský vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,2711/.

Salatín /2.047,5m/ – výrazný skalnato-hôľny dvojvrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Na severovýchod a juhozápad vybiehajú dva bočné hrebene. Turisticky prístupný z troch strán . Vrchol poskytuje pekné výhľady. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,5611/.

Malý Baranec /2.044,4m/ – vrchol v juhovýchodnej rázsoche Baranca /2.184,6m/. Výhľady na okolité pohoria a do Jamníckej doliny. Cez vrch vedie zeleno značený turistický chodník /5613/.

Baníkovské sedlo /2.040,4m/ – výrazné a veľmi významné vysokohorské sedlo medzi Baníkovom /2.178,0m/ a vrchom Pachoľa /2.166,6m/. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,2710/.

Končistá /1.993,5m/ – hraničný vrch hlavného hrebeňa Západných Tatier medzi vrchmi Klin /2.172,7m/ a Hrubý vrch /2.136,9m/. Dobrý vyhliadkový bod. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0862/.

Smutné sedlo /1.962,5m/ – výrazné a turisticky významné sedlo hlavného hrebeňa Západných Tatier. Umožňuje prechod z južnej časti pohoria na sever. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,2707/.

Bystré sedlo /1.946,4m/ – sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier na štátnej hranici s Poľskom medzi vrchmi Blyšť /2.154,7m/ a Klin /2.172,7m/. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,2712/.

Mládky /1.945,0m/ – vrchol v juhovýchodnej rázsoche Baranca /2.184,6m/ s pekným výhľadom. Cez vrch prechádza zeleno značený turistický chodník /5613/.

Gáborove sedlo /1.937,5m/ – nevýrazné ploché sedlo na hraničnom hrebeni Západných Tatier medzi vrchmi Blyšť /2.154,7m/ a Klin /2.172,7m/ severozápadne od Bystrého sedla /1.946,4m/.Križovatka značených turistických chodníkov /0862,5617/.

Žiarske sedlo /1.917,1m/ – široká plytká zníženina medzi vrchmi Plačlivé /2.124,5m/ a Smrek /2.071,9m/. Prechod medzi Žiarskou a Jamníckou dolinou. Turisticky významné sedlo, s krásnymi výhľadmi predovšetkým na západ a východ. Križovatka značených turistických chodníkov /5610,8618/.

Jamnícke sedlo /1.910,4m/ – výrazné sedlo medzi vrchmi Ostrý Roháč /2.087,5m/ a Volovec /2.063,4m/. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,2711/.

Brestová /1.902,6m/ – plochý trávnatý vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Z vrcholu kruhový výhľad. Cez vrchol vedie červeno značený turistický chodník /0862/.

Jalovské sedlo /1.858,4m/ – výrazné sedlo v juhozápadnej rázsoche Baníkova /2.178,0m/ medzi vrchmi Príslop /2.141,9m/ a Jalovská kopa /1.937,5m/. Vedie ním zeleno značený turistický chodník /5610/.

Sivý vrch /1.804,5m/ – výrazný vrchol v západnej časti hlavného hrebeňa  Západných Tatier, ktorý dominuje širokému okoliu. Tvorí typickú horskú skupinu vápencovej časti, hrebeň a rázsochy majú pestrú vápnomilnú vysokohorskú kvetenu. Západný hrebeň k Bielej skale /1.377,0m/ je morfologickou zvláštnosťou s názvom Radové skaly s bizarne tvarovanými vápencovými a dolomitovými bralami, vežami a úžľabinami. Hrebeň poskytuje prekrásne pohľady na Sivý vrch. Najexponovanejšie úseky sú zaistené reťazami. Z vrcholu pekné výhľady zaujímavé najmä kontrastmi vápencového a žulového reliéfu. Sivý vrch je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,5608/.

Pyšné sedlo /1.791,6m/ – sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi vrchmi Blyšť /2.154,7m/ a Veľká Kamenistá /2.127,4m/ nad záverom Kamenistej doliny. Pekné výhľady  do dolín a na okolité vrcholy. Končí tu červeno značený hrebeňový turistický chodník /0862/ a začína modro značený turistický chodník /2901/.

Ostrá /1.763,9m/ – hrotitý, zväčša kosodrevinou porastený vápencový končiar v južnej rázsoche  Sivého vrchu /1.804,5m/. V jarných mesiacoch sú trávnaté plochy pokryté bohatou vápnomilnou kvetenou. Jeho východným svahom prechádza zeleno značený turistický chodník /5608/.

Sedlo Predúvratie /ploché sedlo v južnej rázsoche Sivého vrchu /1.804,5m/ medzi Veľkou /1.647,7m/ a Malou kopou 1.637,3m/. Pod sedlom sa nachádza prameň vody. Križovatka značených turistických chodníkov /2736,5608/.

Sedlo Pálenica /1.573,0m/ – geologicky i turisticky zaujímavé sedlo, oddeľujúce druhohorný masív Sivého vrchu /1.804,5m/ od kryštalického jadra pohoria. Rozsiahla zníženina obklopená mohutnými porastmi kosodreviny. Pod sedlom z juhu Čierne a Biele Bobrovecké pleso. Sedlo umožňuje prechod z oravskej na liptovskú stranu. Križovatka značených turistických chodníkov /0862,8617/.

Babky /1.566,4m/ – hôľny vrchol zakončujúci južnú rázsochu Sivého vrchu /1.904,5m/. Hrebeňové partie s veľkým výskytom chránených vápnomilných druhov flóry. Široký výhľad do Liptovskej kotliny, na Chočské vrchy a na Nízke Tatry. Názov vrchu je odvodený od troch skál poniže vrcholu, pripomínajúcich tri sediace ženy v krojoch. Cez vrchol prechádza zeleno značený turistický chodník /5608/.

Biela skala /1.377,0m/ – prvý vrchol hlavného hrebeňa Západných Tatier od západu. Bizarne tvarované vápencové skaly s bohatou vápnomilnou flórou. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0862/.

 

 

DOLINY.

 

BOBROVECKÁ DOLINA

Dolina v južnej časti Západných Tatier. Pravá odnož Jalovskej doliny, vedúca popod Sivý vrch /1.804,5m/ k Brestovej /1.902,6m/. Jej dĺžka je asi 5km. Dolná časť je zalesnená, v hornej polovici sa striedajú poľany s porastom kosodreviny. V doline sa nachádzajú dve plieska Biele a Čierne Bobrovecké pleso. Dolinou vedie žlto značený turistický chodník /8617/ do sedla  Pálenica /1.573,0m/, ktorý umožňuje prechod cez hlavný hrebeň Západných Tatier z liptovskej na oravskú stranu. Bočné dolinky v pravých svahoch stúpaním dolinou sú Podválovec a Rusnáčka.

 

BOCIANSKA DOLINA

Asi 16km dlhá dolina v severných svahoch Nízkych Tatier, ktorá oddeľuje Ďumbierske Tatry od Kráľovohoľských Tatier. Krajinný obraz spestrujú staré drevené senníky, z ktorých mnohé boli prebudované na rekreačné chaty. Z turistického hľadiska dolina patrí k najvýznamnejším v pohorí. Prechádza ňou štátna cesta z Kráľovej Lehoty do sedla Čertovica. Je to jediná verejná komunikácia, ktorá spája severnú a južnú stranu Nízkych Tatier a prechádza naprieč hrebeňom Nízkych Tatier. Bočné dolinky v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú Skribňovo, Olešková dolina, Úplazná dolina, Za Pavčovým, Podvrch a v pravých svahoch Ochymstalská dolina, Kráľovská dolina, Porubská dolina a Jalovičia dolina.

 

BRTKOVIČNÁ

Asi 4km dlhá dolina v severných vsahoch Nízkych Tatier, ústiaca na juhozápadnom okraji obce Liptovská Porúbka so záverom v Stanišovskom sedle. Dolinou vedie červeno značený turistický chodník /0863/. V závere doliny sa nachádza verejnosti neprístupná jaskyňa Brtkovica. Bočnou dolinkou v pravom svahu stúpaním dolinou je Skaličné.

 

BYSTRÁ DOLINA

Dolina v južných svahoch Západných Tatier. Asi 5km dlhá úzka, v hornej časti kotlovitá, dolina pod vrchom Bystrá /2.248,4m/. Horná časť je skalnatá, bez porastov kosodreviny. Dolinou preteká potok Bystrá. V závere doliny je skupina štyroch pliesok ľadovcového pôvodu. Dolinou prechádza žlto značený turistický chodník /8622/. Východne od doliny sa nachádzajú nevýrazné dolinky Trstený žľab a Chladný žľab.

 

ČIERNA DOLINA

Dolina v severných svahoch Kozích chrbtov južne od obce Východná. Dolinou prechádza spevnená cesta. Vytvoril ju bezmenný vodný tok.

 

DEMÄNOVSKÁ DOLINA

Dolina pozostáva zo žulovej hornej širokej časti a z úzkej vápencovej dolnej časti zdobenej bralnými stenami a vežami. Ponorný potok Demänovka vytvoril podzemné klenotnice – vápencové kvapľové a jednu ľadovú jaskyňu. Stredná časť doliny patrí do NPR. V doline sa nachádzajú mnohé verejnosti neprístupné jaskyne. Dolina bola dlho neosídlená, v 18. a 19.storočí na niekoľkých miestach dolovali rudu, stáli tu salaše, pastierske koliby a drevorubačské zvonce. Z Liptovského Mikuláša dolinou vedie štátna cesta s pravidelnou autobusovou dopravou. Pred záverom doliny rozsiahla poľana Lúčky na rozhraní žulových a vápencových hornín s ponormi Demänovky a mnohými závrtmi. Bočné dolinky stúpaním dolinou sú v ľavom svahu Kamenná, Okno, Vyvieranie, Pustá a Machnaté. V pravých svahoch je to dolinka Radová. Vyvieranie je krátka krasová žľabovitá dolinka vyúsťujúca do Demänovskej doliny. Dolina je známa mohutným vyvieraním Demänovky. Dolinou Vyvieranie prechádza zeleno značený turistický chodník /5426/. Dolinkou Radová prechádza žlto značený turistický chodník /8619/. Demänovská dolina je významnou križovatkou turistických chodníkov /2709,5426,8619/.

 

DIKULA

Dlhá a prevažne zalesnená dolina v severných svahoch Nízkych Tatier v kráľovohoľskej časti. Horná, východná, vetva doliny Ipoltica. Veľkou časťou doliny vedie spevnená lesná zvážnica, v minulosti viedla dolinou lesná železnička. Dolinou vedie modro značený turistický chodník /2716/. Bočnými dolinkami v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú Malá dolina, Veľká dolina, Záruby a v pravých svahoch Ondrejcova dolina, Vápenica a Klinová dolina.

 

DOLINA LIPTOVSKEJ ANNY

Dolina v Chočských vrchoch severne od obce Liptovská Anna. Krasová strmá dolina, ktorá na rozdiel od susedných dolín siaha iba po hlavný hrebeň Chočských vrchov a väčšia časť doliny je suchá.

 

DRIEČNA DOLINA

Horná vetva doliny Ráztoka, ktorá končí pod sedlom Priehyba /1.189,8m/. Dolinou vedie tvrdá lesná vozovka cez sedlo až do Heľpy, pre verejnú dopravu je však uzavretá. Dolinou prechádza žlto značený turistický chodník /8421/.

 

GÁBOROVA DOLINA

Horná odnož Račkovej doliny nachádzajúcich sa v južnej časti Západných Tatier. Nachádza sa medzi vrchmi Klin /2.172,7m/ a Bystrá /2.248,4m/. V hornej časti sa vetví na dve vetvy so závermi v Gáborovom /1.937,5m/ a Bystrom /1.946,4m/. Dolinu vytvoril Gáborov potok a ňou a oboma vetvami prechádzajú značené turistické chodníky /2712,5617/.

 

HLBOKÁ DOLINA. Jalovec.

Dolina v južnej časti Západných Tatier. Jedna z vetiev Jalovskej doliny. Horný, východný divoký záver doliny, nazývaný Vrece pod vrchmi Spálená /2.083,3m/ a Pachoľa /2.166,6m/ je typickým ľadovcovým kotlom s dobre znateľnými stopami činnosti ľadovca, s početnými suťovými žľabmi a balvanovými poľami. Svahmi dolnej časti doliny vedie zeleno značený turistický chodník /5611/.

 

HLBOKÁ DOLINA. Važec.

Dolina v severných svahoch Kozích chrbtov juhovýchodne od obce Važec. Vytvoril ju Hlboký potok.

 

HODRUŠA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier. Asi 8km dlhá dolina, ktorá tvorí jednu z vetiev Malužinskej doliny. Vedie ňou modro značený turistický chodník /2715/. Bočnými dolinkami v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú Pukanec a Nižná Brhlová.

 

CHABENEC

Záver bezmennej doliny v severných svahoch Nízkych Tatier, ktorú vytvorila riečka Paludžanka. Nachádza sa severovýchodne od vrchu Chabenec /1.955,0m/. V úvode doliny sa v ľavých svahoch stúpaním dolinou nachádza Kováčova dolina.  Západne od ústia doliny sa nachádzajú nevýrazné doliny Tvoranovo a Sokolčianka.

 

IĽANOVSKÁ DOLINA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier, západne od vrchu Poludnica /1.548,7m/, ktorú vytvorila riečka Iľanovianka. Dolina je v strednej časti vhĺbená vo vápencoch Poludnice a Krakovej hole, so zúženou romantickou skalnou tiesňavou Vráta nachádzajúcou sa v hornej časti doliny. Počas SNP tu prebiehali ťažké boje francúzskych partizánov. Bočnými dolinkami sú stúpaním dolinou v ľavých svahoch Banková dolina a v pravých svahoch Blatná. Iľanovskou dolinou prechádza žlto značený turistický chodník /8616/.

 

IPOLTICA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier. Významná bohato zalesnená dolina s dĺžkou asi 6km. Vetví sa na doliny Dikula a Ráztoka. Dnom doliny v minulosti premávala lesná železnička. Nahradila ju asfaltová lesná cesta, pre verejnú dopravu je však uzavretá. Bočnými dolinkami v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú Krutolová, Hazička, Piesková, Šiancová a v pravých svahoch Jaroška, Mandiška a Plevova dolina. Dolinou prechádza modro značený turistický chodník /2716/.

 

JALOVSKÁ DOLINA

Dolina v južnej časti Západných Tatier, ktorá vznikla spojením troch dolín Parichvost, Hlboká dolina a Bobrovecká dolina. Viaceré menšie vodopády, skalné steny porastené pestrofarebnými lišajníkmi. Pôvodnú cestu vedúcu dnom doliny zničili povodne a doteraz nie je obnovená. Celú dolinu odvodňuje Jalovský potok, ktorý sa vlieva priamo do Vodnej nádrže Liptovská Mara. Dolinou vedie žlto značený turistický chodník /8617/. Juhoivýchodne od doliny sa nachádzajú nevýrazné dolinky Rakytie, Krivé a Vrbička.

 

JAMNICKÁ DOLINA

Jedna z najdlhších dolín v južnej časti Západných Tatier. V jej závere sa nachádza Roháčsky kotol /Kokavské záhrady/. Pod Žiarskym sedlom /1.917,1m/ sa nachádza Žiarske pleso, v kotle pod Volovcom /2.063,4m/ sa nachádzajú Jamnické plesá s vodopádmi. Severovýchodné svahy Baranca /2.184,6m/, spadajúce do strednej časti doliny, vytvárajú najväčší priestor pre vznik lavín v Západných Tatrách. Jamnická dolina patrí medzi na zrážky najbohatšie miesta pohoria. V hornej časti doliny sa nachádza Koliba pod Pustým, ktorú možno využiť v núdzi. Dolinou prechádza modro značený turistický chodník /2711/ a v jej závere zeleno značený turistický chodník /5610/.

 

JÁNSKA DOLINA

Pôvodne nazývaná Svätojánska, tvorí ju časť žulová a vápencová s početnými krasovými javmi. Je to jedna z najdlhších nízkotatranských dolín a je významná z hľadiska rekreácie a turistiky. Prechádza ňou modro značený turistický chodník /2626/. Pred záverom v lokalite Pred Bystrou pôvabná poľana s bývalou horárňou, nad ktorou sa mohutne dvíhajú strmé bralnaté svahy Ohnišťa /1.538,0m/. V okolí poľany krasové javy /hlavné ponory Štiavnice a jaskyne/. V svahoch doliny sa nachádzajú mnohé verejnosti neprístupné jaskyne. Bočné dolinky v pravom svahu stúpaním dolinou sú Biela a Hlboké.

 

KAMENICA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier, severne od vrchu Siná /1.560,0m/, ktorú vytvoril Lazištiansky potok. Bočná dolinka v pravých svahoch stúpaním dolinou je Široká dolina.

 

KAMENISTÁ DOLINA

Zaujímavá dolina v južnej časti Západných Tatier, vedúca z Podbanského do Pyšného sedla /1.791,6m/. V dolnej časti mohutné bočné morény, za nimi rozsiahla poľana. Úbočia nad dolinou sú od požiaru v roku 1904 zväčša holé. Dolina je zaujímavá aj tým, že nemá žiadne odbočky. Celú oblasť odvodňuje Kamenistý potok, prítok Belej. Dolinou vedia modro značený turistický chodník /2901/.

 

KĽAČIANSKA DOLINA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier južne od obce Liptovské Kľačany., ktorú vytvorila riečka Kľačianka. Bočnou dolinou v ľavých svahoch stúpaním dolinou je Ľubeľská dolina, ktorú vytvoril Ľubeľský potok. Záver Kľačianskej doliny má názov Blatá.

 

KRČAHOVO

Krásna strmá odbočka zo Širokej doliny končiaca skalnatým žľabom v západných zrázoch Krakovej hole /1.751,6m/. V dolnej časti sa nachádzajú obnovené partizánske bunkre z čias SNP. Vedie k ním červeno značený turistický chodník /0861/.

 

KVAČIANSKA DOLINA

Dolina v Chočských vrchoch vznikla tzv. spätnou eróziou. Má podobu krasových tiesňav s bralami a strmými skalnými stenami. Na strednom toku Kvačianky je dolina divá, neschodná, potok preteká viacerými vodopádmi a kaskádami. Ponad riečku prechádza stará vozová cesta k starému drevenému mlynu v lokalite Oblazy. Po nej vedie trasa náučného chodníka a červeno značený turistický chodník /0862/.

 

ĽUPČIANSKA DOLINA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier južne od vrchu Predná Magura /1.170,6m/. Dolina dlhá 17km, ktorá prechádza zaujímavým a pestrým prírodným prostredím. V strednej časti sú zvyšky vodnej nádrže /Tajch/, v hornej časti stará banícka osada Magurka. Záver doliny je pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Bočná vetva doliny v ľavých svahoch stúpaním dolinou je Veľká Okružná s pravostrannou bočnou dolinkou Apadová. V samom závere za osadou Železné sa nachádzajú dolinky Tlstého potoka Tlstá a Malá Tlstá. Dolinou Tlstá prechádza zeleno značený turistický chodník /5609/ na Salatín /1.630,2m/ a do Ludrovej.

 

MALUŽINSKÁ DOLINA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier pri obci Malužiná. Pre lesné hospodárstvo významná dolina, ktorá je dlhá 10km. Nachádza sa v nej niekoľko lesných chát a horární. V doline sa nachádza výborný železito-sírnatý prameň Malužinská kyslá voda. Asi 1km nad prameňom sa nachádza lesná chatka a zvyšky vodnej nádrže s pretrhnutou hrádzou. Dolinou vedie asfaltová cesta, ktorá je ale pre verejnú dopravu uzavretá. Bočné dolinky v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú Sýkorovo, Veľká Doštianka, Stratená, Kvasná, Pod Javorom a v pravých svahoch Žľaby, Šindliarka, Nižná Tmavá, Vyšná Tmavá, Suchá dolina, Široká a Krivá dolina. Časťou doliny vedie modro značený turistický chodník /2715/.

 

MICHALOVA DOLINA. Kráľova Lehota.

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier severovýchodne od vrchu Slemä /1.513,7m/, ktorú vytvoril Michalovský potok. Bočnými dolinkami v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú Radište, Vyšná Blativá dolina a Sírová dolina.

 

MICHALOVA DOLINA. Východná.

Dolina v severných svahoch Kozích chrbtov juhovýchodne od obce Východná. Ponad ľavé svahy stúpaním dolinou prechádza modro značený turistický chodník /2716/.

 

MOŠNICA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier, západne od vrchu Siná /1560,0m/, ktorú vytvoril tok Mošnica. Nachádzajú sa v nej Augustová jaskyňa a v ľavej bočnej dolinke Mošnická jaskyňa. Bočné dolinky v úvode doliny sú v ľavých svahoch stúpaním dolinou Nižný Sitieň a Vyšný Sitieň.

 

MURNÁ DOLINA

Dolina v severných svahoch Kozích chrbtov južne od obce Važec. Dolinou prechádza zeleno značený turistický chodník /5732/.

 

NIŽNÝ CHMELINEC

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier, ktorá ústi juhozápadne od múru Vodnej nádrže Čierny Váh. Úvodnou časťou prechádza spevnená cesta. Bočnými dolinkami v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú Vyšná Sankula, Vyšná Brestová a v pravých svahoch Vrbička. Západne od doliny sa nachádza dolina Nižné Úžavy.

 

PARICHVOST

Dolina v južnej časti Západných Tatier. Jedna z vetiev Jalovskej doliny. Horná časť doliny je veľmi strmá so záverom v Baníkovskom sedle /2.040,4m/. Vytvoril ju Jalovský potok a je známa častým výskytom snehových lavín. Dolinou prechádza modro značený turistický chodník /2710/ a jej úvodom aj zeleno značený turistický chodník /5611/.

 

PROSIECKA DOLINA

Dolina v Chočských vrchoch. Kaňonovitý charakter v hornej časti, výškový rozdiel prekonáva rebríkmi, v strednej časti skupiny brál a skalných stien, vodopády, jaskyne, Dolinu vytvorila riečka Prosečianka. Viditeľný ponor Jóbovské prepadlisko, 15m vysoký vodopád. Nad záverom doliny sa nachádza Svorad, rozsiahla lúčna plošina, ktorou preteká riečka Prosiečanka, ktorá sa na začiatku vápencového územia ponára v mohutnom závrtovom ponore. V Liptove patrí tento ponor medzi najkrajšie vyvinuté. Svorad je križovatkou značených turistických chodníkov /2708,5620/. Prosieckou dolinou vedie náučný chodník a modro značený turistický chodník /2708/.

 

RAČKOVÁ DOLINA

Turisticky zaujímavá, dlhá dolina v južnej časti Západných Tatier, s mnohými stopami po činnosti ľadovca. V hornej časti tvorí široký kotol vybiehajúci pod Končistú /1.993,5m/ a Hrubý vrch /2.136,9m/, v ktorom sa nachádzajú Račkove plesá, a pod Blyšť /2.154,7m/ a Gáborovo sedlo /1.937,5m/. Pod rázcestím zeleno a žlto značených turistických chodníkov /2711,5610/ sa nachádza Koliba pod Klinom, ktorá slúži ako útočisko pri hrebeňovke, prípadne pred nepriaznivým počasím, alebo pri nástupe na vysokohorské túry. V dolnej časti je dolina lesnatá a vedie ňou spevnená cesta. Dolinou preteká riečka Račková a vedie ňou žlto značený turistický chodník /8621/.

 

RÁZTOKA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier. Otvorená asi 6km dlhá dolina, ktorá po spojení s dolinou Dikula tvorí pokračovanie doliny Ipoltica. Dolina je západnou vetvou Ipoltice. Je významná z hľadiska lesného hospodárstva. Vedie ňou asfaltová cesta a pozdĺž celej doliny sú horárne a lesné chatky. Približne v strede doliny sa nachádza vodná nádrž využívaná na chov rýb. Dolinou vedie žlto značený turistický chodník /8421/. Bočnými dolinakmi v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú tri vetvy bezmennej doliny a to Horárska dolina, Medvedia dolina a Strungová dolina, ďalej Malinová dolina, Široká dolina, Driečna dolina, a v pravých svahoch Hošková, Studená a Oselná.

 

SESTRČSKÁ DOLINA

Dolina sa nachádza v Chočských vrchoch severozápadne od obce Bukovina. Vytvorila ju riečka Sestrč. Nad ľavými svahmi stúpaním dolinou sa v úvode vypína zrúcanina Liptovského /Sielnického/ hradu.

 

STANIŠOVÁ

Krátka, vyše 2km dlhá dolina v severných svahoch Nízkych Tatier so záverom v Stanišovskom sedle /1.101,0m/. Dolinou, ktorú vytvoril Stanišovský potok, prechádza žlto značený turistický chodník /8624/. Pri vyústení do Jánskej doliny sa nachádza verejnosti neprístupná NPP Stanišovská jaskyňa.

 

STAROBOCIANSKA DOLINA

Západná vetva záveru Bocianskej doliny, dlhá 4km. Vedie ňou žlto značený turistický chodník /8428/ z Vyšnej Boce k chate generála M. R. Štefánika cez Bocianske sedlo. Bočnými dolinkami v ľavom svahu stúpaním dolinou sú dolinka Riečanská a v pravom svahu dolinka Vavrišovo.

 

SUCHÁ

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier severovýchodne od vrchu Poludnica /1.548,7m/. Prechádza ňou žlto značený turistický chodník /8623/ na Poludnicu.

 

SUCHÁ DOLINA

Dolina v Západných Tatrách, časti Sivý vrch. Vyúsťuje pri horárni Podmeštrová nad obcou Liptovské Matiašovce. Nachádzajú sa v nej skalné útvary, vyvieračky a známa jaskyňa Dúpnica. Dolinu vytvoril Suchý potok. Bočnými dolinkami v pravých svahoch stúpaním dolinou sú Studienky so záverom Hôľne, Dobrošová, bezmenná dolinka s vetvami Červený skok, Pod rizne a Pod Homôlkou a Javorová dolina.

 

SVARÍNSKA DOLINA

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier. Krajinársky zaujímavá asi 9km dlhá dolina. Zrázne bralnaté svahy, miestami tiesňavy, kaskády Torysy, bohatstvo flóry a fauny. Horná časť doliny sa volá Torysa a začína asi 5km od osady Svarín. Dolinou vedie asfaltová cesta, ktorá je ale pre verejnosť uzavretá. Celou dolinou prechádza žlto značený turistický chodník /8626/. Bočnými dolinkami v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú Pálenica, Urputná, Studňová a v pravých svahoch Vymetená, Ústredok, Klenová, Žerucha, Cianová a Drogovo. Východne sa v úvode doliny nachádzajú Stará dolina, Nižná dolina a Vyšná dolina.

 

SVIDOVO

Asi 4km dlhá dolina v severných svahoch Nízkych Ttaier, ktorá spája Bociansku a Jánsku dolinu. Záver doliny je vo Svidovskom sedle /1.132,2m/. V dolnej časti doliny je veľký kameňolom a pri ňom verejnosti neprístupná Svidovská jaskyňa. V ústí doliny sa nachádza pamätný kanón z čias SNP. Dolinou, ktorú vytvoril Svidovský potok, prechádza žlto značený turistický chodník /8625/. Bočnými dolinkami v ľavých svahoch sú Hlboká dolina, Nižná Červená dolina a odľahlejšia Kráľov stôl, v pravých svahoch Mäsiarova dolina. Záver doliny pod Svidovským sedlom má názov Chrastie.

 

ŠIROKÁ DOLINA

Asi 5km dlhá turisticky významná dolina, jedna z vetiev Demänovskej doliny. Vedie ňou zeleno značený turistický chodník /5426/ z Lúčok na Krúpovu hoľu /1.921,9m/. Bočné dolinky v ľavých svahoch stúpaním dolinou sú Krčahovo, Podroh a Krivý grúň. V dolinke Krčahovo sa nachádzajú partizánske bunkre, ku ktorým vedie značená odbočka z červeno značeného turistického chodníka /0861/.

 

ŠTIAVNICA

Hlboká zalesnená dolina, ktorá tvorí hornú časť Jánskej doliny. V jej závere sa nachádza chata generála M. R. Štefánika. Dolinou vedie k chate z Liptovského Jána modro značený turistický chodník //. Bočné dolinky v ľavom svahu stúpaním dolinou sú Červený jarok, Nižná Žuberová a Vyšná Žuberová a v pravom svahu Ludárova dolina. Dolinou Štiavnica prechádza modro značený turistický chodník /2626/.

 

ÚZKA DOLINA

Dolinka v južných svahoch Západných Tatier, ktorá spája úvod predhorie s rázcestím Jamnickej a Račkovej doliny. Vytvorila ju riečka Račková. Dolinou prechádza modro značený turistický chodník / 2711/.

 

VYŠNÝ CHMELINEC

Dolina v severných svahoch Nízkych Tatier ústiaca južne od Vodnej nádrže Čierny Váh. Bočnou dolinkou v pravých svahoch stúpaním dolinou je Závratná.

 

ŽIARSKA DOLINA

Dolina v južnej časti Západných Tatier. Turisticky významná dolina s jedinou vysokohorskou turistickou chatou s celoročnou prevádzkou v slovenskej časti Západných Tatier. Je ukážkou nekrasovej doliny, vyhĺbenej ľadovcovou činnosťou v kryštalických horninách. Končí stupňami pod Tromi kopami /2.136,3m/ s názvom Veľké Závraty a pod Plačlivým /2.124,5m/, Malé Závraty, s vyústením do významného Žiarskeho sedla /1.917,1m/. Nad chatou sa nachádza Šarafiový vodopád a pietne miesto obetí horských nešťastí v Západných Tatrách. Až k chate vedie asfaltová cesta. Dolinou vedie modro značený turistický chodník /2707/ a v jej hornej časti zeleno značený turistický chodník /5610/. V ústí doliny sa k nej z ľavej strany stúpaním dolinou pripája dolina Lučivník. Východne od doliny sa v južných svahoch Baranca /2.184,6m/ nachádza Trnovská dolina, ktorú vytvoril potok Trnovec.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist